Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9P-14-2015.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9P/14/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. S., nar. XX.XX.XXXX a F. S., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom J. č. X/XX, XXX XX K. - P., deti rodičov: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. - Z. Y. č. XXX, t.č. Z. R. a G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - Z. Y. č. XXX, v konaní o návrhu starej matky maloletých detí Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. X/XX, XXX XX K. - P., na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti
rozhodol:
Maloleté deti G. S., nar. XX.XX.XXXX a F. S., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. X/XX, XXX XX K..
Y. L. je p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť nad maloletými deťmi G. S. a F. S. v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok s náležitou starostlivosťou, výnosy z majetku maloletých detí získané pri jeho spravovaní môže použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletých, pričom zastupuje maloleté deti a spravuje ich majetok iba v bežných veciach.
Matka maloletých detí je p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí G. S. a F. S. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov mesačne, a to na každé z maloletých detí vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám Y. L., počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec maloletých detí je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí G. S. a F. S. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov mesačne, a to na každé z maloletých detí vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám Viery Boroňovej, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania a trov konania o nariadení predbežného opatrenia.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania v súdenej veci bol návrh starej matky maloletých detí Y. L. na zverenie maloletých detí G. S., nar. XX.XX.XXXX a F. S., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka, matka maloletých detí, otec maloletých detí ako aj kolízny opatrovník maloletých detí zhodne vzdali práva podať odvolanie voči všetkým výrokovým častiam tohto rozsudku, odôvodnenie rozsudku obsahuje iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 145 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a trov konania o predbežnom opatrení podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.