Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-248-2021.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/248/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. X proti manželovi navrhovateľky F. G., nar. XX.XX.XXXX bytom G., H. XXB/ XX, I., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a F. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika C., zv. J., roč. XXXX, str. XX, pod por.č. XX,
z v e r u j e mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach,
o t e c j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. sumou vo výške 350,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc doručením tohto rozsudku, opakovane do budúcna,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 04.11.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči mal. E.. V ten istý deň predtým, podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. E., ktoré súd vedie pod sp. zn. 28P/227/2021.
Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod nevyjadril. V konaní 28P/227/2021 žiadal, aby mu doručené písomnosti v ukrajinskom jazyku.
Kolízny opatrovník navrhoval zveriť mal. deti do starostlivosti matky a určiť primerané výživné zo strany otca.
Otec namietal doručovanie listín s tým, aby mu boli doručené v ukrajinskom jazyku a poukázal na rozpor s medzinárodnou zmluvou. V tejto súvislosti, súd dáva do pozornosti otcovi Ústavu SR čl. 47 ods. 4 – kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa ods. 2, má právo na tlmočníka. Ak otec uviedol, že má právo na písomnosti v ukrajinskom jazyku, súd poukazuje, že na základe vykonaných dôkazov, je zrejmé, že ovláda slovenský jazyk na vysokej úrovni. Na oficiálnej stránke Veľvyslanectva
Ukrajiny v Českej republike je v jeho profesijnom životopise uvedené, že ovláda slovenský a anglický jazyk, taktiež z jeho profesionálnej činnosti je zrejmé, že pôsobil v rokoch 2003 – 2007 na Generálnom konzuláte v Prešove, 2011 – 2015 ako rada na Veľvyslanectve Ukrajiny v Slovenskej republike. V súčasnosti pôsobí na veľvyslanectve ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec druhej triedy a uvádza si znalosť anglického a slovenského jazyka (č.l. 96). Túto skutočnosť potvrdila aj matka. Je zrejmé, že otcovi nemusia byť písomnosti prekladané do ukrajinčiny, keďže slovenskému jazyku rozumie a ovláda ho ako diplomat na vysokej úrovni. Postup súdu je teda v súlade s Ústavou SR. Zároveň poukazuje otcovi na to, že tieto listiny mu neboli zasielané na územie Ukrajiny, ale na územie Českej republiky, kde sa momentálne nachádza ako Chargé d'affaires Ukrajinského veľvyslanectva, a teda sa súd spravuje pri doručovaní listín na územie Českej republiky normami súdneho styku v rámci Európskej únie. Z týchto dôvodov, preukázateľného pobytu otca na území EÚ, súd sa riadi Ústavou SR, zákonmi SR, a právom EÚ.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou navrhovateľky, správou kolíznej opatrovníčky, spisom 28P/227/2021 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka uzavrela so svojím manželom manželstvo XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v Kyjeve na Ukrajine. Manželstvo je zapísané v osobitnej matrike MV SR. Navrhovateľka je občianka Slovenskej republiky, manžel navrhovateľky je ukrajinský štátny občan. Z manželstva sa im 28.05.2015 narodila v Bratislave dcéra E. C..
Navrhovateľka potvrdila, že sa brali z lásky. Pochádza z Užhorodu zo slovenskej menšiny, žila s manželom v Kyjeve. Manžel od začiatku pracoval na Ministerstve zahraničných vecí a budoval si kariéru v diplomacii. Stále jej bolo zvýrazňované, že on si má budovať kariéru. Pochádza z takejto rodiny, kde aj jeho otec pracoval v diplomatických službách. Hoci pochádza zo slovenskej menšiny, nemohla doma rozprávať s dcérou po slovensky, aj keď komunikovala so sestrou na Slovensku alebo s rodičmi, muselo to byť pred manželom vždy len po rusky. Situácia sa zhoršila aj po narodení dcéry, keď sa sťažovala svokre, tak ona jej hovorievala, že to musí znášať a trpieť, pretože muž si buduje kariéru. Bolo jej stále zvýrazňované, že ak by chcela opustiť manžela, že on má také styky a také možnosti, že príde o dieťa. V roku 2018 mala plánovanú cestu k rodičom do Užhorodu. Manželom jej bolo jasne povedané, kedy sa má vrátiť. Keď však prišla na Slovensko za sestrou, tá situácia v tom čase v ich manželstve už bola neznesiteľná a rozhodla sa, že sa nevráti. Manžel nežiadal, aby sa s dcérou vrátila. Najprv ju manžel kontaktoval telefonicky so svokrou, každý mesiac, a to až do decembra 2020, kedy svokra zomrela. Od vtedy záujem zo strany manžela nebol. Od kedy opustila manžela, teda od roku 2018, neprispel na dcéru žiadnou finančnou čiastkou. Dvakrát prišiel balíček, bolo to ešte v čase, keď žila svokra. Navrhovateľka potvrdila, že nevidí v manželstve perspektívu, muž ju kontaktoval ešte v júli 2021, keď odchádzal na Ukrajinské veľvyslanectvo do Prahy s tým, že musel uviesť, či tam príde s rodinou alebo bez rodiny. Ona mu povedala, že sa nevráti a on ju viacej nekontaktoval. Manželstvo už viac ako štyri roky neplní žiadnu funkciu a ona nevidí perspektívu na udržanie vzťahu. Manžel neprejavuje záujem o udržanie vzťahu a preto na rozvode trvá.
Mal. E. pochádza z manželstva rodičov, ktorí žili dlhú časť v Kyjeve. V roku 2015 sa im narodila dcéra a v máji 2018 matka odišla od svojho manžela na Slovensko. Od toho času, kedy matka odišla na Slovensko, otec neprispel na výživu dcéry žiadnou finančnou čiastkou. Dvakrát prišiel balíček s vecami, matka si myslí, že to bolo iniciované svokrou. Otec matku kontaktoval raz do mesiaca do decembra 2020, kedy žila svokra. Od toho času, prebehol telefonický rozhovor raz, kedy jej volal v júni 2021 s tým, že bude pracovať na Veľvyslanectve v Čechách a že má uviesť, či tam bude s rodinou alebo bez rodiny, na čo mu matka uviedla, že s ním nepôjde. Od toho času sa nekontaktovali.
Matka býva so svojou sestrou v jej byte. Býva tam aj s maloletou a platí jej polovicu inkasa 150,- Eur. Na dcéru platí – výtvarná výchova 180,- Eur ročne, angličtina 160,- Eur ročne, 30,- Eur tanečná mesačne, výdavky na lieky okolo 100,- Eur, keďže dcéra trpí alergiami, strava v škole 30,- Eur, školský klub 12,- Eur, ročne poplatky v škole 55,- Eur a potreby do školy okolo 300,- Eur ročne, poistka pre dcéru 30,-
Eur mesačne, investičné sporenie 30,- Eur, telefón 15,- Eur, poistka na auto 225,- Eur, pohonné hmoty okolo 70,- Eur a potraviny mesačne do 250,- Eur. Matka pracuje v G. C. ako osobný bankér, jej príjem je 1.200,- Eur, založila do spisu doklad o čistom príjme.
Matka uviedla, že otec je vysoký diplomat, pracuje na ukrajinskom veľvyslanectve v Prahe, nevie aký má príjem, avšak keď pracoval v Bratislave na veľvyslanectve, jeho príjem bol 2.500,- Eur v čistom mesačne, pričom to bolo 10 rokov dozadu a jeho pozícia bola nižšia. Dnes plní funkciu Chargé d'affaires, rozhodne ma vyšší plat ako 2.500,- Eur možno aj viac ako 3.500,- Eur v čistom, avšak nevie to potvrdiť. Matka uviedla, že je paradoxné, že hoci manžel pracuje v diplomatických službách, príjem má, nemá žiadne iné dieťa okrem E., neprispieva na jej výživu a doposiaľ neprispel žiadnou sumou. Je paradoxné, že po začatí vojny na Ukrajine ako Chargé d'affaires veľvyslanectva v Čechách aktivizuje na charitatívne zbierky na pomoc Ukrajine, sám však svojmu dieťaťu neprispeje žiadnou sumou.
Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Hoci manžel navrhovateľky vedel, že prebieha konanie na tomto súde o rozvod manželstva, aj o úpravu práv a povinností k mal. E. a hoci ovláda slovenský jazyk na vysokej úrovni, nevyjadril sa k veci. Súd však má za to, že 4 roky neprejavoval záujem o udržanie vzťahu s navrhovateľkou, neurobil nič na záchranu manželstva a za také dlhé obdobie je zjavné, že ani urobiť nechcel, keďže možnosti a príležitosti na to mal mnohé, jednak po faktickej ako aj po právnej stránke.
V súhrne týchto skutočností má súd za to, že manželstvo dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií, preto manželstvo rozviedol.
Mal. E. je vo výlučnej starostlivosti matky už viac ako štyri roky, otec neprejavuje záujem o jej starostlivosť a maloletú od decembra 2020 ani nekontaktuje, neprispieva na jej výživu a ani sa nezaujíma o jej život. Keďže matkina starostlivosť je aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka dobrá, súd zveril mal. E. do starostlivosti matky.
Čo sa týka výšky uplatneného výživného, súd vyhovel plne návrhu matky a určil výživné vo výške 350,- Eur. Súd vychádzal z príjmu 2.500,- Eur, ktorý otec dosahoval v Bratislave, ako zamestnanec veľvyslanectva, aj keď logickou úvahou, súd musí konštatovať, že je nepochybné, že otec dosahuje oveľa vyšší príjem ako 2.500,- Eur mesačne, keďže pracuje ako Chargé d'affaires na ukrajinskom veľvyslanectve v Prahe, avšak návrh matky nebol na vyššie výživné, ktoré by istotne prichádzalo do úvahy. Toto súd chce otcovi výrazne zdôrazniť, že ak by matka trvala na dokladoch o jeho príjme a súd by ich mal, bol by tu s vysokou pravdepodobnosťou priestor na vyššie výživné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, v piatich vyhotoveniach. Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).