Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-51-2022.pdf
PDF · 126.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Csp/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaným v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713, právne zast. advokátskou kanceláriou, JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: V. J., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXX, o zaplatenie 919,42 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 495,59 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.02.2022 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 42,2% v lehote 3 dni od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 26.07.2022, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 919,42 € spolu s úrokom vo výške 24 % ročne zo sumy 790,89 € od 17.10.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 902,17 € od 17.10.2019 do zaplatenia, titulom nesplatenej časti úveru. V odôvodní žaloby uviedol, že dňa 19.09.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V zmysle bodu 1.5. zmluvy, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému prvé čerpanie tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky predajcovi a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 074,85 € tak, že sumu 1 034,85 € čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami poistenia a sumu 40,80 € predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny. V bode 4.3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal úver splácať
riadne a včas formou dohodnutých pravidelných splátok. Tento záväzok si žalovaný neplnil, žalobcovi uhradil len sumu 480,46 €. Na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca vyhlásil dňa 16.10.2019 mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 7.1. úverovej zmluvy, čím sa stal úver splatný v celom rozsahu. Žalobca si v zmysle § 502 Obchodného zákonníka až do vrátanie peňažných prostriedkov. Úrok z omeškania si uplatnil v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v účinnom znení.
2. K žalobe pripojil Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, súčasťou ktorej je aj rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (ďalej len zmluva o revolvingovom úvere), spracovanie osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z., zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, platobnú históriu splácania úveru, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou a potvrdenie o výplate dôchodku žalovaného.
3. Na základe výzvy súdu, žalobca dňa 03.10.2022 doplnil niektoré skutkové tvrdenia, potrebné pre rozhodnutie súdu a uviedol: Na otázku súdu, aká konkrétna výška mesačnej splátky bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá a kedy a akým spôsobom k dohode o výške splátky došlo, keďže v zmluve je uvedené, že splátka je vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca žalobca uviedol, že podľa bodu 1.1. úverovej zmluvy bola výška mesačnej splátky dohodnutá na min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, ktorý predstavoval čiastku 800,- €. To znamená, že banka na základe vyššie uvedeného vypočítala mesačnú splátku vo výške 24,- €. Na otázku súdu, aká časť jednotlivých splátok úveru predstavovala istinu, aká úroky a aká iné poplatky, žalobca špecifikoval uplatnený nárok tak, že pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 790,89 € (istina z mesačných splátok splatných k 10.04.2019 až 10.10.2019, spolu vo výške 56,07 € + zvyšok istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 734,82 €, t.j. tá časť istiny, ktorá sa stala splatná v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), dlžných úrokov z úveru vo výške 111,28 € (časť úroku z mesačnej splátky splatnej 10.04.2019 vo výške 13,98 € + úroky z mesačných splátok splatných k 10.05.2019 až 10.10.2019, spolu vo výške 42,09 €) a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 17,25 € a to poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Jedná sa o náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Ohľadom skutočnosti ako žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver uviedol, že túto posúdil na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných v žiadosti o úver. Všetky informácie boli preverené prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Ohľadom rozčlenenia jednotlivých splátok úveru na istinu, úrok a iné poplatky uviedol, že toto rozčlenenie vyplýva z výpisu z úverového účtu žalovaného. Na dopyt súdu, aby žalobca uviedol, či a ako áno kedy pred zosplatnením úveru upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia, žalobca uviedol, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, žalovaného viackrát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval na jeho splatenie tak telefonicky ako aj písomne. Žalobca zaslal žalovanému výzvu pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti a to dňa 03.072019, doručenú žalovanému 08.07.2019. Išlo o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy spolu s informáciou o tom, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Až následne, keď žalovaný napriek uvedeným výzvam dlžnú sumu neuhradil, pristúpil žalobca dňa 16.10.2019 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
4. K doplneniu žaloby pripojil generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, sadzobník poplatkov žalobcu platný od 01.08.2017, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru a výpis z internetového portálu Slovenskej pošty, a. s. o jej doručení.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný mohol riadne poprieť v zmysle § 151 ods. 1, 2 nepoprel. Súd skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe považoval za nesporné.
6. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré sú uvedené v ods. 2 odôvodnenia rozsudku. Z nesporných tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
7. Dňa 19.09.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 5 000,- €, s výškou aktuálneho úverového rámca 800,- €. Prvé čerpanie revolvingového úveru bolo podľa zmluvy viazané na nákup tovaru alebo služby (čl. 1.1 zmluvy o RÚ). Žalovaný bol povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť a zaplatiť úroky. V čl. 1.1 boli uvedené nasledujúce náležitosti zmluvy o úvere: Výška úverového rámca 5 000,- €, aktuálna výška úverového rámca 800,- €, výška mesačnej splátky - minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť prvej mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie, cena tovaru - 754,- €, výška úrokovej sadzby - 24 % ročne - fixná, RPMN 26,83 %, odplata 24% priemerná RPMN - 21,50 %, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, zvolený súbor poistenia - karta bez poistenia, poplatok za poistenie 0 %, spôsob prvého čerpania úveru
- jednorazovo bezhotovostne, opis tovaru alebo služby - Romo RC39,0, Philips 49PFS5301, priama platba predajcovi - 0,00 €. V zmluve boli uvedené dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN - výška čerpania úveru 800,- €, výška mesačnej splátky 75,65 €, počet splátok 12 rovnakých mesačných splátok, pričom pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma poistného, pretože poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 907,80 €. Doba trvania zmluvy bola v uvedená v čl. 2.1.1 tak, že je uzatvorená na dobu neurčitú. V čl. 4.1. sa strany dohodli, že výšku minimálnej mesačnej splátky je možné meniť vzájomnou dohodou, aj telefonicky. Podľa čl. 7.1. písm. a/ zmluvy v prípade, ak klient nepláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t. j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
8. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov predloženého žalobcom vyplynulo, že žalovaný čerpal celkovo 1 034,05 €, z ktorých suma celkovo 58,- € (20 x 2,90) predstavovala poistné a suma 976,05 € iné čerpania a výbery uskutočnené žalovaným. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že na rôznych poplatkoch spojených s úverom, žalobca žalovanému zaúčtoval sumu 40,80 €. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že si žalovaný svoju povinnosť platiť mesačné splátky úveru neplnil riadne a včas. Z nesporného tvrdenia žalobcu a výzvy na zaplatenie dlžnej sumy vyplynulo, že žalobca žalovaného listom zo dňa 02.07.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy nesplatených splátok úveru vo výške 88,60 € a zároveň ho upozornil, že ak túto neuhradí, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola žalovanému doručená 08.07.2019. Nakoľko žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, žalobca dňa16.10.2019 úver zosplatnil, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 16.10.2019, ktorý mu bol doručený 21.10.2019.
9. Žalobca v doplnení žaloby opísal, na základe akých podkladov a akým spôsobom posúdil schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver (ods. 3 odôvodnenia rozsudku). Preverovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver uskutočňuje poskytovateľ úveru - banka alebo nebankový subjekt v spolupráci so spotrebiteľom, ale aj samostatne. Samostatne je poskytovateľ úveru povinný napríklad overiť existenciu príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni ako aj vykonať lustrácie spotrebiteľa v registroch resp. databázach. Nie je povinnosťou spotrebiteľa overovať splnenie týchto povinností poskytovateľom úveru. Preto spotrebiteľ o tom, či si poskytovateľ úveru povinnosti spojené s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver splnil, nemusí a v drvivej väčšine prípadov ani nie je v jeho schopnostiach mať reálnu vedomosť. V zmysle § 295 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že od spotrebiteľa ako slabšej strany sporu nemožno striktne vyžadovať popretie takých skutkových tvrdení druhej strany sporu - dodávateľa, o pravdivosti ktorých nemôže mať spotrebiteľ reálnu vedomosť. Takýto prístup by bol formalistický a s ohľadom na zákonom predpokladanú možnosť súdu zabezpečovať v konaní ex offo dôkazy v prospech spotrebiteľa, aj v rozpore procesnou
ochrany slabšej strany, ktorú je súd v konaní povinný spotrebiteľovi poskytnúť. Preto súd nepovažoval tvrdenia žalobcu o skúmaní bonity spotrebiteľa za nesporné. O svojich tvrdeniach o tom, na základe akých podkladov a akým spôsobom žalobca preveril schopnosť spotrebiteľa splácať úver, žalobca predložil ako dôkaz listinu - spracovanie osobných údajov podľa zák. č. 122/2013. Z. z. o ochrane osobných údajov v platnom znení a potvrdenie o vyplácaní dôchodku žalovaného. Z toho vyplynulo, že pri uzavretí úveru žalovaný vyhlásil, že jeho čistý mesačný príjem je 275,- €, býva u rodinného príslušníka, uhrádza nájomné vo výške 0,- €, nemá žiadne vyživované deti ani žiadne ďalšie záväzky. Výška dôchodku žalovaného bola potvrdená potvrdením o jeho výplate, z ktorého nevyplýva kým bolo vystavené, ale nachádza sa na ňom pečiatka pošty v Gemerskej Vsi. Iné dôkazy o svojich tvrdeniach žalobca nepredložil. Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy o tom, že vykonal lustrácie žalovaného v príslušných registroch ohľadom toho, či spotrebiteľ nemá aj ďalšie záväzky z úverov. Hoci žalobca tvrdil, že takéto lustrácie vykonal, súd vzhľadom na to, že žalovaný nebol povinný toto tvrdenie žalobcu zosporniť, nemohol vychádzať z tvrdenia žalobcu ako z nesporného. Naviac žalobca netvrdil, ani súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, k akým zisteniam lustráciami žalovaného v registroch dospel, či zistil iné záväzky žalovaného alebo nie. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepovažoval za preukázané, že žalobca vykonal lustrácie žalovaného v príslušných registroch a ich výsledky správne vyhodnotil pri skúmaní bonity žalovaného.
10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
11. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 1 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy (19.09.2017) (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa.
16. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
18. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
19. Podľa § 7 ods. 17 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 7 ods. 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
21. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
22. Podľa § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
23. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
24. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
25. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
26. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
27. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
28. Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. v účinnom znení Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, ako aj podľa tretej časti Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu súd zároveň posúdil podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere súčasne predstavuje spotrebiteľský úver ako bol definovaný v § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd nárok posúdil aj podľa ustanovení tohto zákona.
31. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej mu poskytol úverový rámec, vo výške ktorého mohol čerpať finančné prostriedky ktoré sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť a zaplatiť úroky v dohodnutej výške.
32. Keďže sa jedná o spotrebiteľský úver spadajúci pod rámec zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či bola zmluva uzavretá v predpísanej forme a či obsahuje riadne uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a konkrétne dostatočne určito a zrozumiteľne neuvádza výšku splátok úveru. Zmluva o revolvingovom úvere stanovuje, že výška mesačnej splátky úveru je minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Takto stanovená výška splátky je vyjadrená neurčito, nakoľko je uvedená len ako „minimálna“ výška, teda spotrebiteľ, vychádzajúc čisto zo zmluvy, nemôže dospieť k istote o
konkrétnej výške splátky. Pokiaľ žalobca uviedol, že formulácia splátky uvedená v úverovej zmluve „min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca“, ktorý predstavoval 800,- € znamená, že splátka bola v zmluve dohodnutá vo výške 24,- €, s týmto sa nemožno stotožniť, nakoľko z formulácie „minimálne 3 %...“ vyplýva, že bola dohodnutá len minimálna výška splátky, čo však automaticky neznamená, že skutočná dohodnutá splátka bola práve a len vo výške minimálnej výšky splátky uvedenej v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy pritom nevyplýva, že by sa žalobca so žalovaným dohodli na presnej výške splátky, alebo, že by dohodnutý spôsob určenia výšky splátky v zmluve bol natoľko určitý, že by na jeho základe bolo možné výšku splátky stanoviť nepochybne, v konkrétnej výške. Splátka má byť v zmluve vyjadrená tak, aby spotrebiteľ na základe údajov vyplývajúcich zo samotnej zmluvy a bez potreby opakovaných zisťovaní a prepočtov, vedel presne určiť v akom rozsahu má plniť svoj záväzok zo zmluvy o úvere (pozri bod 69 - 71 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016, vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bírovej).
33. Keďže zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 psím. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
34. Žalobca v konaní tiež nedostatočne tvrdil a preukázal, že si v súlade s § 7 ods. 19, 20, 21 a 27 splnil povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovaného - spotrebiteľa, splácať poskytnutý úver. V zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní nepreukázal, že si pred poskytnutím úveru, zabezpečil údaje z databázy alebo registrov bankových alebo nebankových veriteľov, ohľadne existencie iných záväzkov žalovaného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Hoci žalobca tvrdil, že vykonal lustrácie žalovaného v registri SOLUS a NRKI, žiadne dôkazy o tom (napr. výsledky týchto lustrácií) súdu nepredložil. Tiež nekonkretizoval aké boli výsledky týchto lustrácií, teda či žalovaný v čase poskytovania úveru bol zadlžený alebo nie a ak áno, koľko mal iných úverov, v akej zostatkovej výške a aká bola výška splátok týchto úverov. Žalobca tiež, a to ani v doplnení skutkových tvrdení, nekonkretizoval akým spôsobom vykonal posúdenie schopnosti žalovaného úver splácať. Neuviedol, aké konkrétne príjmy žalovaného (v akej výške a za aké obdobie) zobral do úvahy pre výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver (§ 20 ods. a/ ZSÚ). Neuviedol aké ďalšie záväzky žalovaného zohľadnil (§ 7 ods. 20 písm. d/). Na preukázanie riadneho splnenia povinnosti žalobcu s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovaného, bol žalobca v konaní povinný špecifikovať, ako vypočítal ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa úver splácať (§ 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch), aby súd mohol posúdiť, či si žalobca túto povinnosť splnil v súlade s § 7 ods. 20 a 21 ZSÚ. Keďže tak neurobil a súdu poskytol len všeobecné tvrdenia, z ktorých súd nevedel ustáliť, či si žalobca povinnosti mu vyplývajúce z § 7 ods. 20 a 21 ZSÚ splnil alebo nie, musel súd pri nedostatku skutkových tvrdení zo strany žalobu a neunesení dôkazného bremena z jeho strany vyvodiť pre žalobcu v konaní nepriaznivý záver a to, že si žalobca tieto povinnosti nesplnil. Preto, že žalobca porušil ustanovenia § 7 ods. 20 a 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj z dôvodu, že úver poskytol bez nahliadnutia do príslušnej databázy alebo registra, je v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto istého dôvodu žalobca tiež nebol oprávnený vyžadovať okamžité zosplatnenie úveru (§ 11ods. 2 veta prvá). Pri hrubom porušení povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, na veriteľa dopadajú oba nepriaznivé následky vyplývajúce ako sankcie za nesplnenie tejto povinnosti z ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
35. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 976,05 €. Zo sumy žalobcom tvrdeného čerpania 1 034,05 € suma celkovo 58,- € (20 x 2,90) predstavovala poistné, ktoré však podľa zmluvy o spotrebiteľom úvere dohodnuté nebolo, preto naň žalobca nemá nárok. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že na rôznych poplatkoch spojených s úverom, žalobca žalovanému zaúčtoval sumu 40,80 €, na ktorú žalobca tiež nemá nárok, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný na úver splatil sumu 480,46 €, je teda povinný zaplatiť žalobcovi 495,59 €. Žalobca nemá nárok na úroky z úveru a poplatky spojené s úverom.
36. Keďže žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť, zostalo žalovanému zachované právo úver splácať v mesačných splátkach. Výšku jednotlivých splátok (neobsahujúcich úrok ani poplatky spojené s úverom) súd nevedel určiť, nakoľko si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia aká časť splátky úveru pripadá na istinu, aká na poplatky, resp. iné plnenia. Uvedené nevyplynulo ani z predložených listinných dôkazov. Preto súd nevedel určiť, s akou časťou dlžnej sumy 495,59 € sa žalovaný dostal do omeškania v termínoch splatnosti jednotlivých splátok. Je však zrejmé, že pri splácaní skutočne čerpaných prostriedkov vo výške 976,05 € v splátkach po 24 € (čo je výška splátky, ktorá síce nebola riadne vyjadrená v zmluve, ale žalovaný úver v takýchto splátkach dobrovoľne splácal a súd má za to, že je najbližšie zodpovedajúca vôli strán zmluvy), by žalovaný celú sumu splatil po 41 mesiacoch od splatnosti prvej splátky (10.10.2017), teda do 10.02.2022. Tento deň sa stala splatná celá dlžná suma nesplateného úveru. Od nasledujúceho dňa, teda od 11.02.2022 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením celého svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a je povinný od tohto dňa platiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Zb., vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 11.02.2022 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00% ročne, preto je žalovaný povinný platiť žalobcovi úrok z omeškania z nesplatenej istiny úveru vo výške 5,00% ročne.
37. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu zamietol, nakoľko nebola dôvodná.
38. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v konaní len čiastočný úspech. Neúspešný bol v časti žalovanej istiny (vrátene vyčísleného úroku a poplatkov), v celom zmluvnom úroku a čiastočne v úroku z omeškania. Úrok a úrok z omeškania súd pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania zahrnul do uplatneného nároku, nakoľko s ohľadom na rozsah, v ktorom bol žalobca v týchto čiastkových nárokoch neúspešný, predstavujú tieto čiastkové nároky významnú časť celkového uplatneného nároku. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 919,42 €, úrok výške 24 % zo sumy 790,89 € od 17,10.2019, čo ku dňu rozhodnutia predstavuje 596,48 €, a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 902,17 € od 17.10.2019 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia predstavuje súhrne sumu 141,75, teda spolu 1657,65 €. Úspešný bol v sume 459,59 € a úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 11.02.2022 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia predstavuje18,83 €, teda spolu 478,78 €. V ostatnej časti uplatnených nárokov bol neúspešný. Úspech žalobcu predstavuje 28,9% celkového uplatneného nároku a neúspech 71,1% celkového uplatneného nároku. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu tak predstavuje 42,2% neúspech. V tomto rozsahu má povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP )
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).