Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-754-2014.pdf
PDF · 77.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/754/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Július Vigaš, nar. 04. 05. 1980, trvale bytom Starohorská 62, 974 11 Banská Bystrica, štátny občan SR, právne zast.: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti povinnému: Z.. O. Š., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. H. XX, XXX XX G. G., Š. Q. N., na vymoženie pohľadávky vo výške 2 240,00 Eur s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 357/14, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2 240,00 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16RO/418/2013-18 zo dňa 03. 01. 2014.
Poverením č. 5601 121492 zo dňa 12. 03. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 357/14.
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu dňa 12. 03. 2015 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 08. 2014. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil a uplatnil trovy exekúcie. Oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiada zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c), h) Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor mu podanou správou o stave exekúcie oznámil, že povinný v súčasnosti nevlastní ani nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, pričom nie je žiaden reálny predpoklad, že by v budúcnosti mohol takýto majetok vlastniť.
Súd listom zo dňa 18. 03. 2015 vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu z dôvodu, že súd sa potrebuje oboznámiť so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sa tam nachádzajú, predovšetkým, či súdny exekútor v priebehu výkonu exekúcie zistil, že povinný je nemajetný.
Dňa 27. 03. 2015 súdny exekútor zaslal tunajšiemu súdu listinné dôkazy preukazujúce nemajetnosť povinného.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval majetok povinného súčinnosťou Sociálnej poisťovne, kde bolo zistené, že povinný je poberateľom vdovského dôchodku vo výške 220,80 Eur, avšak podľa oznámenia je v súčasnosti celá postihnuteľná časť dôchodku zrážaná na úhradu pohľadávok so skorším poradím. Ďalej vyhľadávaním prostredníctvom internetovej stránky Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, kde bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území SR, lustráciou v evidencii motorových vozidiel, kde bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Súd rovnako zobral do úvahy aj návrh oprávneného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 Eur, z toho odmena 33,19 Eur a DPH 20 % z odmeny, t.j. 6,64 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prvá veta ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v takej výške, v akej si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.