Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-127-2013.pdf
PDF · 89.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/127/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľa Y.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, proti odporkyni T.G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, prechodne bytom T. XX, o odstránenie časti vybudovanej murovanej terasy a iné, takto
rozhodol:
I. Návrh na odstránenie časti vybudovanej murovanej terasy zasahujúcej a nachádzajúcej sa na par. č. XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres B. T. B. P., obec T., katastrálne územie T., sa z a m i e t a.
II. Odporkyňa je p o v i n n á do 20-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku vykonať na vlastné náklady také opatrenia, aby sa zdržala obťažovania stekajúcou odpadovou (dažďovou) vodou zo strechy prístrešku nachádzajúcom sa na par. č. XXX, aby táto neobťažovala vo výkone práv navrhovateľa a jeho manželky, pričom vykonané opatrenia nesmú byť na ujmu práv navrhovateľa a jeho manželky.
III. Návrh na odstránenie alebo úpravu umiestnenia kamery nachádzajúcej sa na železnom stĺpe na par. č. XXX tak, aby nedochádzalo k neoprávnenému zásahu do súkromia navrhovateľa a jeho rodiny, sa z a m i e t a.
IV. Vzájomný návrh odporkyne zo dňa 05.12.2013 na určenie vlastníckeho práva k časti pozemku na parcele č. XXX/X v dĺžke 4,2 m a v šírke 0,36 m sa z a m i e t a.
V. Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vzájomný návrh vo výške 99,50 Eur.
VI. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VII. Vylučuje sa na samostatné konanie návrh odporkyne zo dňa 19.03.2015 o odškodnom.
odôvodnenie:
Po zmene návrhu sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť do 20-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť časť vybudovanej murovanej terasy zasahujúcej a nachádzajúcej sa na par. č. XXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre okres B. T. B. P., obec T., katastrálne územie T., ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky W. T.. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa vybudovala murovanú terasu v čase, keď ešte nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a touto terasou zasahuje na jeho pozemok v dĺžke 4,20 metra a v šírke 0,36 metra. Časťou terasy, ktorá je protiprávne postavená na jeho pozemku mu odporkyňa znemožňuje udržiavať jeho rodinný dom súp. č. XX, nakoľko priestor v šírke 0,36 metra, ktorý mal byť voľný, je uvedenou murovanou terasou zastavaný.
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby odporkyňa vykonala na vlastné náklady také opatrenia, aby sa zdržala obťažovania stekajúcou odpadovou (dažďovou) vodou zo strechy prístrešku nachádzajúcom sa na par. č. XXX, aby táto neobťažovala vo výkone práv navrhovateľa a jeho manželky, pričom vykonané opatrenia nesmú byť na ujmu práv navrhovateľa a jeho manželky. Tento návrh odôvodnil tým, že na pozemku odporkyne je vymurovaný prístrešok, ktorý je zastrešený plechovou strechou, ktorá je vyspádovaná na pozemok navrhovateľa, na parc. č XXX/X, v dĺžke 10 metrov. Táto strecha nielen že je vyspádovaná na jeho pozemok, ale navyše presahuje niekoľko desiatok centimetrov na jeho pozemok, pričom nie je opatrená žiadnym odkvapovým systémom, t.j. ani žľabom ani odkvapovými rúrami. Vždy počas dažďov, búrok, sneženia, roztápania snehu a ľadu, voda zo strechy uvedeného prístrešku steká na jeho pozemok, čím dochádza k závažnému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Navyše má podozrenie, že odporkyňa má na strechu tohto prístrešku odvedený aj odkvapový systém z jej rodinného domu.
Obe stavby, stavbu terasy ako aj murovaného prístrešku považoval za tzv. „ čierne“ stavby, ktoré odporkyňa vybudovala v rozpore so stavebným zákonom. Posledným, v poradí tretím petitom návrhu žiadal, aby odporkyňa odstránila alebo upravila umiestnenie kamery nachádzajúcej sa na železnom stĺpe na par. č. XXX tak, aby nedochádzalo k neoprávnenému zásahu do súkromia navrhovateľa a jeho rodiny. Uviedol, že na pozemku odporkyne parc. č. XXX je v tesnej blízkosti hranice ich pozemkov postavený železný stĺp, ktorý o cca dva metre prevyšuje betónové oplotenie, ktoré je medzi pozemkami vybudované. Na tomto stĺpe sa nachádza otočná kamera, ktorá dokáže a je schopná snímať aj jeho pozemok. Umiestnením tejto kamery dochádza k vážnemu narušeniu a zásahu do jeho súkromia a súkromia jeho rodiny.
Napriek tomu, že odporkyňu opakovane upozorňoval a žiadal ju odstrániť nežiaduci stav, odporkyňa reagovala na jeho výzvu negatívne a k náprave nedošlo.
Odporkyňa k návrhu na odstránenie časti stavby na pozemku navrhovateľa uviedla, že celá terasa sa nachádza výlučne na jej pozemku. Uviedla, že terasa je postavená súbežne so stavbou jej rodinného domu a hospodárskou budovou na par. č XXX a bola postavená na pivnici, ktorá bola pôvodne vyhĺbená do zeme s tým, že na povrchu pivnice urobili betónovú deku. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že jeho dom súp. č. XX a stavba terasy sú na sebe nalepené, mohlo k tejto situácii dôjsť aj tak, že navrhovateľ pristavoval dom tak, že svoju stavbu nalepil na jej murovanú terasu, a tým uvedený priestor medzi domami zaplnil. Poukázala tiež na možnosť vydržania spornej časti pozemku navrhovateľa, keďže terasu stavali okolo roku 2002a odvtedy ju aj užívali.
Vzájomným návrhom žiadala súd, aby určil, že je vlastníčkou časti pozemku parc. č. XXX/X, v dĺžke 4,20 metra a šírke 0,36 metra z dôvodu, že nadobudla vlastnícke právo k tomuto pozemku, keď pozemok užívala počas 12- tich rokov v dobrej viere, že pozemok vlastní. V priebehu konania odporkyňa opakovanie menila svoju výpoveď, či časť medzi domami súp. č. XX a XX, v uvedenom rozsahu bola alebo nebola zastavaná v období keď dom súp. č. XX kupovali v roku 2000, resp. keď nechali urobiť vytyčovací náčrt z roku 2005.
K druhému petitu návrhu odporkyňa uviedla, že strecha murovaného prístrešku síce vyúsťuje za murovaný plot medzi pozemkami účastníkov na stranu navrhovateľa, avšak na časť pozemku, ktorý jej ešte sčasti vlastnícky patrí. Poukázala najmä na vytyčovací náčrt z roku 2005, z ktorého je táto skutočnosť zrejmá s tým, že túto časť pozemku, patriacu odporkyni, užívali s jej súhlasom právni predchodcovia navrhovateľa.
K ďalšiemu petitu návrhu uviedla, že kamera nie je otočná, je pevne umiestnená na stĺpe postavenom na jej pozemku tak, že kamera sníma iba jej pozemok a v žiadnom prípade z jej strany nedochádza k zásahu do súkromia navrhovateľa a jeho rodiny.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou pozemkov na parc. č. XXX/X, XXX/X H. XXX/X, XXX/X H. XXX, k.ú. T., oboznámil protokol o vytýčení hraníc zo dňa 26.04.2005, geometrický plán č. XX/XXXX na oddelenie pozemkov XXX/X - XXX/X, listy vlastníctva č. XXX a č XXX, k.ú. T., fotodokumentáciu navrhovateľa a odporkyne a ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ spolu s manželkou W. T., rod. Š. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to domu súp. č. XX, spolu s pozemkami parc. č. XXX/X a XXX/X a pozemku parc. č. XXX/X v obci T.. Uvedené
nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.12.2010 a titulom dvoch rozhodnutí o pridelení súpisného čísla z roku 2012. Odporkyňa je vlastníčkou domu súp. č. XX a pozemku parc. č. XXX.
Na pozemku par. č. XXX/X a č. XXX/X sa nachádza rodinný dom sup. č. XX, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky. Rodinný dom sa nachádza na hranici pozemkov par. č. XXX/X a XXX /. a v dĺžke 9,34 m je spojený s domom súp. č. XX, nachádzajúcom sa na par. č. XXX, ktorý je vo vlastníctve odporkyne. Celková dĺžka domu navrhovateľa je 12,69 m, pričom v dĺžke 3,34 m sa nenachádza na hranici pozemkov, ale je od hranice pozemku na par. č. XXX vo vzdialenosti 0,36 metra. Medzi rodinným domom (v dĺžke 3,34 m na šírku a 4,20 m na dĺžku ) a par. č. XXX sa nachádza časť pozemku par. č. XXX/ X (o celkovej výmere 62 m), ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky. Podľa vytyčovacieho náčrtu, Geometrického plánu, ako aj katastrálnej mapy, by táto časť pozemku nemala byť zastavaná žiadnou stavbou.
Súd ohliadkou nehnuteľností zistil, že časť tejto parcely (priestor o veľkosti 0,36m x4,18m) medzi starým domom s.č.XX a stavbou na parcele č. XXX označovanou ako terasa, patriaca vlastnícky odporkyni, je vyplnená betónom. Ide o zadný múr terasy, ktorý je podľa vyjadrenia odporkyne až do výšky 1metra izolovaný.
Na parcele č. XXX/X má navrhovateľ postavenú hospodársku budovu, rozostavaný nový rodinný dom, terénne úpravy zatiaľ nemá ukončené. Na pravej strane od hospodárskej budovy cez murovaný plot presahuje strecha z vlnitého plechu v rozsahu 30-40 cm. Ide o strechu prístrešku, postaveného na susednej parcele č.XXX, patriacej odporkyni, pričom je strecha vyspádovaná na pozemok navrhovateľa.
Pri ohliadke nehnuteľností patriacich odporkyni súd zistil, že na pozemku parc.č.XXX je pivnica, ktorej vstup je zastrešený a smerom ku hranici pozemku s navrhovateľom je vybudovaná terasa. Ani jedna z týchto stavieb nie je zanesená v katastrálnej mape. Na streche pivnice je odkvapová rína, vyústená na strechu z vlnitého plechu, ktorá zakrýva jednoduchý murovaný prístrešok. Ten je postavený na hranici pozemkov parc.č.XXX/X a XXX, s tým, že jeho zadná stena je tvorená murovaným plotom. Murovaný plot je na hranici pozemkov účastníkov, pričom podľa vytyčovacieho náčrtu (čl.35 spisu) je malá časť pozemku patriaca odporkyni, užívaná navrhovateľom. Červená čiara kopíruje murovaný plot postavený odporkyňou, čierna čiara kopíruje hranicu pozemku. Ohliadkou bolo zistené, že na pozemok navrhovateľa nepadá len voda a sneh zo samotného prístrešku, ale odporkyňa odvádza rínou na pozemok navrhovateľa aj vodu zo strechy pivnice.
Konča prístrešku je stĺp, na ktorom je upevnená kamera asi vo výške 3m, vizuálne z diaľky bolo evidentné, že nejde o otočnú kameru, otoč, tak aby kamera snímala nehnuteľnosti navrhovateľa, nie je možný. Kamera je umiestnená pod vrcholom stĺpu cca 30 cm, pripevnená dvoma skrutkami.
Návrh na odstránenie časti stavby - murovanej betónovej terasy, súd posúdil ako žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135 c, ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov. Ak súd dospeje k záveru, že navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Obč. zákonníka.
Súd dospel k záveru, že odstránenie tejto časti stavby by bolo neúčelné. Za daného stavu súd zvažoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zriadiť v prospech odporkyne vecné bremeno, spočívajúce v práve užívania časti pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v zastavanom rozsahu 4,2 metra x 0,36 metra za náhradu. Súd však uvedeným spôsobom nemohol rozhodnúť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že podielovým spoluvlastníkom spornej časti pozemku parc.č. XXX/X je aj manželka navrhovateľa, W. T., ktorá na strane navrhovateľa nebola označená ako účastník konania, pričom rozhodnutie súdu sa v takomto prípade sa musí vzťahovať aj na ňu.
Iná je situácia pri petite návrhu, ktorým sa navrhovateľ môže i sám ako spoluvlastník nehnuteľnosti domáhať úpravy susedských vzťahov podľa § 127 Obč. zákonníka z dôvodu, že ho odporkyňa obťažuje dažďovou vodou príp. snehom, topiacim sa ľadom a pod., padajúcim na jeho pozemok. Súd sa zaoberal
námietkou odporkyne, že dažďová voda dopadá na časť pozemku, ktorý je síce za murovaným plotom, ktorý však nestojí presne na hranici pozemkov a istá časť pozemku, na ktorý voda dopadá, je ešte jej vlastníctvom. Z vytyčovacieho náčrtu je zrejmé, že plot je posunutý v neprospech odporkyne o časť pozemku v tvare trojuholníka v najširšej časti asi 30 cm, pričom posunutie na okrajoch je minimálne. Celý prístrešok má však dĺžku cca 10 metrov. Treba uviesť, že dažďová voda tak dopadá z väčšej časti na pozemok navrhovateľa, poškodzuje ho, nakoľko je pôda po daždi a topiacom sa snehu nadmerne premáčaná, pričom na uvedenom pozemku chce navrhovateľ previesť terénne úpravy. Na pozemku parc. č.XXX/X má navrhovateľ postavený zatiaľ nedokončený nový rodinný dom. Navrhovateľ sa správne dožadoval súdnej ochrany, keď žiadal uloženie povinnosti odporkyni, aby sa zdržala neoprávnených zásahov, presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Odporkyňa si má sama zvoliť také opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav. Tento petit návrhu považoval súd za dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel.
Pokiaľ ide o tretí petit návrhu, tento súd zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa narušovala uvedeným spôsobom súkromie navrhovateľa alebo jeho rodiny. Nebolo navrhovateľom preukázané, že by boli nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sústavne snímané kamerou namontovanou na stĺpe na pozemku odporkyne, prípadne že by boli vyhotovované obrazové záznamy. Naopak, ohliadkou súd zistil, že kamera nie je otočná a sníma len pozemok patriaci odporkyni. V danom prípade neboli splnené podmienky na poskytnutie súdnej ochrany vlastníka nehnuteľností podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka.
O vzájomnom návrhu odporkyne, ktorým žiadala určiť, že je vlastníčkou časti pozemku parc. č. XXX/ X, v dĺžke 4,20 metra a šírke 0,36 metra z dôvodu, že nadobudla vlastnícke právo k tomuto pozemku, keď pozemok užívala počas 12- tich rokov v dobrej viere, rozhodol súd tak, že návrh zamietol. Z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na základe vydržania sa môže stať vlastníkom veci oprávnený držiteľ, ktorý ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva týmto spôsobom je oprávnená držba, ktorá je charakterizovaná v ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ňou faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musí byť predovšetkým splnené faktické ovládanie veci, čo v danom prípade naplnené bolo. Vyžaduje sa však nevyhnutne aj dobrá viera, že táto vec držiteľovi patrí. V prípade sporu potom subjekt, ktorý sa dovoláva oprávnenej držby musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci.
V prejednávanej veci odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie týchto významných okolností. Odporkyňa nepreukázala a ani netvrdila žiadnu skutočnosť, z ktorej by sama mala nadobudnúť presvedčenie, že sa stala vlastníčkou časti sporného pozemku.
Navyše aj v tomto prípade súd zistil nedostatok vecnej legitimácie, keď odporkyňa vo vzájomnom návrhu neoznačila za účastníka konania W. T., podielovú spoluvlastníčku pozemku parc.č, XXX/X, k.ú. T..
Súd rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur za podanie vzájomného návrhu podľa §5 ods.1 písm. a/ a podľa položky 1b/ sadzobníka súdnych poplatkov zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 Ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že v konaní boli obaja účastníci úspešní len čiastočne, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na pojednávaní dňa 19.03.2015 založila odporkyňa do súdneho spisu podanie, ktoré označila ako návrh o odškodnom, ktoré však nesúvisí s predmetom tohto konania, preto ho súd vylúčil na samostatné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci ( §205 ods.2, §205a ods.1, § 221 ods. 1