Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-227-2021.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/227/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúca z rodičov: matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. X a otca: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXB/XX, I., v konaní o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A., sumou vo výške 350,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od 01.01.2021 opakovane do budúcna,
d l ž n é v ý ž i v n é zo strany otca na mal. A. za obdobie od 01.01.2021 do 30.11.2022 vo výške 8.050,- Eur, je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka si podala na tunajší súd 03.11.2021 návrh o úpravu práv a povinností voči mal. A..
Otec sa k návrhu nevyjadril, žiadal, aby mu boli doručené písomnosti v ukrajinskom jazyku.
Kolízna opatrovníčka navrhovala zveriť maloletú do starostlivosti matky a určiť primerané výživné zo strany otca a styk neupravovať.
Otec namietal doručovanie listín s tým, aby mu boli doručené v ukrajinskom jazyku a poukázal na rozpor s medzinárodnou zmluvou. V tejto súvislosti, súd dáva do pozornosti otcovi Ústavu SR čl. 47 ods. 4 – kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa ods. 2, má právo na tlmočníka. Ak otec uviedol, že má právo na písomnosti v ukrajinskom jazyku, súd poukazuje, že na základe vykonaných dôkazov, je zrejmé, že ovláda slovenský jazyk na vysokej úrovni. Na oficiálnej stránke Veľvyslanectva Ukrajiny v Českej republike je v jeho profesijnom životopise uvedené, že ovláda slovenský a anglický jazyk, taktiež z jeho profesionálnej činnosti je zrejmé, že pôsobil v rokoch 2003 – 2007 na Generálnom konzuláte v Prešove, 2011 – 2015 ako rada na Veľvyslanectve Ukrajiny v Slovenskej republike.
V súčasnosti pôsobí na veľvyslanectve ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec druhej triedy a uvádza si znalosť anglického a slovenského jazyka (č.l. 96). Túto skutočnosť potvrdila aj matka. Je zrejmé, že otcovi nemusia byť písomnosti prekladané do ukrajinčiny, keďže slovenskému jazyku rozumie a ovláda ho ako diplomat na vysokej úrovni. Postup súdu je teda v súlade s Ústavou SR. Zároveň poukazuje otcovi na to, že tieto listiny mu neboli zasielané na územie Ukrajiny, ale na územie Českej republiky, kde sa momentálne nachádza ako Chargé d'affaires Ukrajinského veľvyslanectva, a teda sa súd spravuje pri doručovaní listín na územie Českej republiky normami súdneho styku v rámci Európskej únie. Z týchto dôvodov, preukázateľného pobytu otca na území EÚ, súd sa riadi Ústavou SR, zákonmi SR, a právom EÚ.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou matky, správnou kolízneho opatrovníka, spisom 30P/248/2021 a zistil tento skutkový stav:
Mal. A. pochádza z manželstva rodičov, ktorí žili dlhú časť v Kyjeve. V roku 2015 sa im narodila dcéra a v máji 2018 matka odišla od svojho manžela na Slovensko. Od toho času, kedy matka odišla na Slovensko, otec neprispel na výživu dcéry žiadnou finančnou čiastkou. Dvakrát prišiel balíček s vecami, matka si myslí, že to bolo iniciované svokrou. Otec matku kontaktoval raz do mesiaca do decembra 2020, kedy žila svokra. Od toho času, prebehol telefonický rozhovor raz, kedy jej volal v júni 2021 s tým, že bude pracovať na Veľvyslanectve v Čechách a že má uviesť, či tam bude s rodinou alebo bez rodiny, na čo mu matka uviedla, že s ním nepôjde. Od toho času sa nekontaktovali.
Matka býva so svojou sestrou v jej byte. Býva tam aj s maloletou a platí jej polovicu inkasa 150,- Eur. Na dcéru platí – výtvarná výchova 180,- Eur ročne, angličtina 160,- Eur ročne, 30,- Eur tanečná mesačne, výdavky na lieky okolo 100,- Eur, keďže dcéra trpí alergiami, strava v škole 30,- Eur, školský klub 12,- Eur, ročne poplatky v škole 55,- Eur a potreby do školy okolo 300,- Eur ročne, poistka pre dcéru 30,- Eur mesačne, investičné sporenie 30,- Eur, telefón 15,- Eur, poistka na auto 225,- Eur, pohonné hmoty okolo 70,- Eur a potraviny mesačne do 250,- Eur. Matka pracuje v G. B. ako osobný bankér, jej príjem je 1.200,- Eur, založila do spisu doklad o čistom príjme.
Matka uviedla, že otec je vysoký diplomat, pracuje na ukrajinskom veľvyslanectve v Prahe, nevie aký má príjem, avšak keď pracoval v Bratislave na veľvyslanectve, jeho príjem bol 2.500,- Eur v čistom mesačne, pričom to bolo 10 rokov dozadu a jeho pozícia bola nižšia. Dnes plní funkciu Chargé d'affaires, rozhodne ma vyšší plat ako 2.500,- Eur možno aj viac ako 3.500,- Eur v čistom, avšak nevie to potvrdiť. Matka uviedla, že je paradoxné, že hoci manžel pracuje v diplomatických službách, príjem má, nemá žiadne iné dieťa okrem A., neprispieva na jej výživu a doposiaľ neprispel žiadnou sumou. Je paradoxné, že po začatí vojny na Ukrajine ako Chargé d'affaires veľvyslanectva v Čechách aktivizuje na charitatívne zbierky na pomoc Ukrajine, sám však svojmu dieťaťu neprispeje žiadnou sumou.
Matka žiadala určenie výživného v svojom návrhu tri roky spätne, teda od novembra 2018. Svoj návrh ako dôvod osobitného zreteľa uviedla, že aj keď odišla na Slovensko, mala z manžela strach, pretože sa jej vyhrážal, že jej zoberie dieťa, mala strach, že ublíži jeho kariére, pretože celý čas počas manželstva bola tlačená zo strany celej rodiny, že manžel robí diplomatickú kariéru, jeho ambície sú vysoké a že by mu týmto poškodila, nechcela mu ublížiť v kariére. Naozaj žila v strachu a v podstate žije v strachu doposiaľ. Potvrdila, že s manželom komunikovali do decembra 2020 a v júli 2021, pri tom poslednom rozhovore, či pôjde s ním do Čiech, uviedla, že jej povedal, že žiadne peniaze nedostane.
Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prvom rade sa súd musel vyporiadať s momentom, od kedy určí vyživovaciu povinnosť, pretože to, že rodičia spolu dlhodobo nežijú, čo má súd za preukázané, ako aj to, že sa o maloletú stará výlučne matka, otec starostlivosť o maloletú neprejavuje žiaden záujem a na výživné žiadnym spôsobom neprispieva, a to od kedy matka odišla na Slovensko, teda v roku 2018, nie je sporné. Súd nemal pochybnosti o tom, komu zverí maloletú do starostlivosti, je to práve matka, ktorá výlučne sama už viac ako 4 roky zabezpečuje o maloletú starostlivosť.
Moment určenia vyživovacej povinnosti v zmysle Zákona o rodine poukazujúc na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to hodné dôvody osobitného zreteľa. Zákonodarca jasne stanovuje výnimočnosť tohto inštitútu priznania výživného spätne, pred podaním návrhu a dôvody hodné osobitného zreteľa treba zreteľne skúmať. Matka ich musí relevantne preukázať súdu. Judikatúra hovorí o objektívnej nemožnosti podať návrh proti otcovi, napr. že navrhovateľ netušil, či odporca žije, alebo mal taký zlý zdravotný stav, že sa nemohol venovať takémuto konaniu. Výnimka je výnimkou naozaj na výnimočné situácie, ktoré súd musí zohľadniť. Matka žiadala priznanie výživného od novembra 2018, avšak podľa názoru súdu nepreukázala relevantne dôvodnosť takéhoto priznania. Subjektívne pocity matky ohľadne ohrozenia alebo strachu z manžela, súd nemal relevantne preukázané, keďže otec nevyvíjal aktivity, napr. o návrat maloletej na územie Ukrajiny v zmysle Medzinárodného práva alebo neaktivizoval sa príchodom na Slovensko a pod., na čo mal ako diplomat určite možnosti kapacitné, aj finančné. Súd má za to, že matka mohla žiť v takomto pocite ohrozenia do času, kedy otec s ňou ešte nejakým spôsobom aj so svojou matkou komunikoval, teda do decembra 2020. Súd napokon priznal matke aj spätné výživné a to 10 mesiacov pred podaním návrhu, teda k 01.01.2021. Odôvodňuje túto spätnosť tým, že otec v tom čase už s ňou prestal komunikovať úplne a matka mohla žiť vo väčšej neistote s tým, ako sa bude situácia v ich manželstve ďalej vyvíjať. Skoršie priznanie výživného pred týmto dátumom však súd nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, len rok, ktorý je rokom podania návrhu.
Čo sa týka výšky uplatneného výživného, súd vyhovel plne návrhu matky a určil výživné vo výške 350,- Eur. Súd vychádzal z príjmu 2.500,- Eur, ktorý otec dosahoval v Bratislave, ako zamestnanec veľvyslanectva, aj keď logickou úvahou, súd musí konštatovať, že je nepochybné, že otec dosahuje oveľa vyšší príjem ako 2.500,- Eur mesačne, keďže pracuje ako Chargé d'affaires na ukrajinskom veľvyslanectve v Prahe, avšak návrh matky nebol na vyššie výživné, ktoré by istotne prichádzalo do úvahy. Toto súd chce otcovi výrazne zdôrazniť, že ak by matka trvala na dokladoch o jeho príjme a súd by ich mal, bol by tu s vysokou pravdepodobnosťou priestor na vyššie výživné.
Súd vyhovel návrhu matky v celom rozsahu a určil výživné vo výške 350,- Eur.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, čo sa týka dátumu, od kedy určil s poukazom na vyššie uvedené.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, v piatich vyhotoveniach. Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).