Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-355-2013.pdf
PDF · 162.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/355/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Z. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 43 a Gernota T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., T. XX/X, t.č. bytom B., V. XX, zast. Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o návrhu matky na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého do cudziny a o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého do cudziny a zmenu jeho pobytu zamieta.
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.07.2009 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletého XX.XXU. T., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch a to tak, že k preberaniu a odovzdávaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať vždy v nedeľu o 16.00 hod. u toho rodiča u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Prvýkrát príde k realizácii striedavej osobnej starostlivosti prvú nedeľu po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že dieťa si do osobnej starostlivosti preberie otec maloletého.
Súd výživné rodičom na maloletého J. U. T. neurčuje.
Právo zastupovať maloletého J. U. T. a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Súd návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletéhoX.XX.XXXX U. T. sa návrhom zo dňa 4.11.2013 domáhala, aby súd udelil súhlas namiesto otca maloletého s vycestovaním dieťaťa do zahraničia a zmenu jeho obvyklého pobytu. Svoj návrh odôvodnila tak, že rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 10.7.2009 č.k. XXP/XXX/XXXX bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, otca súd zaviazal výživným v sume 300 eur mesačne a styk otca s dieťaťom upravil na každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 13.00 hod. ako aj počas vianočných, veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin. Stretávanie otca s dieťaťom prebieha v zmysle rozsudku bezproblémovo, ona nikdy v styku otca s maloletým nebránila. Má v záujme zlepšiť životnú úroveň svoju a svojho maloletého syna, dopriať synovi kvalitné vzdelanie vzhľadom na potreby maloletého. Našla si prácu vo Švajčiarskej konfederácii, keďže otec jej odmietol dať súhlas na vycestovanie dieťaťa, nemohla do nového zamestnania nastúpiť. Má zabezpečené bývanie v služobnom byte, maloletý bude mať zabezpečené školské zariadenie, ktoré bude navštevovať a vzhľadom na to, že má veľmi dobré znalosti nemeckého jazyka (hovorí ním s otcom plynule), nebude u maloletého hrozba jazykovej bariéry v novom prostredí. Najdôležitejším dôvodom je, že maloletý chce byť s matkou a chce s ňou žiť v zahraničí. Matka nemá záujem, ani po zmene obvyklého pobytu maloletého, prerušiť jeho kontakt s otcom, pričom stretávanie bude dodržiavané v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Nitra a to na finančné náklady matky. Dňa 27.1.2014 podal otec maloletého návrh na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a to tak, že buď maloletého J. U. T. súd zverí do osobnej starostlivosti otca a matku dieťaťa zaviaže výživným v sume 300 eur mesačne alebo maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch. K odovzdávaniu a preberaniu dieťaťa bude prichádzať vždy v nedeľu o 16.00 hod. Striedavá osobná starostlivosť sa začne vykonávať počnúc prvou nedeľou po právoplatnosti tohto rozsudku osobnou starostlivosťou otca maloletého dieťaťa. Právo zastupovať a spravovať majetok budú mať obaja rodičia a súd výživné rodičom na maloleté dieťa neurčí. Svoj návrh odôvodnil tým, že k maloletému má vytvorený silný citový vzťah rovnako ako dieťa k nemu, pravidelne a intenzívne sa stretávajú. O maloletého sa dokáže postarať po všetkých stránkach a v rámci svojich možností sa podieľa aj v súčasnej dobe na jeho výchove. Maloleté dieťa trpí viacnásobným zdravotným postihnutím a to vývinovou disfáziou, poruchou pozornosti - okruh ADHD - hypoaktívna forma. Aktuálna úroveň intelektových schopností maloletého dieťaťa je toho času profilovaná v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Matka maloletého dieťaťa uvedené diagnózy plne neakceptuje, resp. nie je s nimi úplne stotožnená, v dôsledku čoho boli maloletému dieťaťu jeho diagnózy identifikované až v roku 2013, hoci tomu tak mohlo byť už v roku 2010. Matka dieťaťa od novembra 2013 osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečuje a túto prenechala na jej rodičoch. Keď zistil, že matka dieťaťa vycestovala za prácou do zahraničia, okamžite jej navrhol, že prevezme osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, čo však ona odmietla. Keďže matka podala na tunajší súd návrh na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého dieťaťa do Švajčiarska, tak sa informoval na CŠPP Nitra, či prípadné vysťahovanie bude v záujme dieťaťa. Z ich vyjadrenia zo dňa 5.11.2013 jednoznačne vyplýva, že neodporúčajú vysťahovanie maloletého dieťaťa zo Slovenska. Z tohto dôvodu sa rozhodol trvale presťahovať na Slovensko, aby v prípade zverenia maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti, nedošlo k uvedenej zmene v prostredí. V súčasnej dobe má prenajatý a plne zariadený rodinný dom, kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky. Prácu si dokáže zabezpečovať zo Slovenska a pracovnú dobu si vie prispôsobiť potrebám dieťaťa.
Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.2.2014 súd spojil obe veci na spoločné konanie.
Matka vypočutá ako účastník konania uviedla, že sa rozhodla nie celkom dobrovoľne ale musela sa prispôsobiť situácii, že pôjde pracovať do Švajčiarska. V Rakúsku, kde pracovala predtým 20 rokov, začali problémy v nemocnici kde pracovala, zarábala stále menej, tak si zháňala inú prácu. Túto sa jej podarilo nájsť vo Švajčiarsku. Keď to oznámila otcovi dieťaťa, dostal hysterický záchvat s tým, že nikdy nebude súhlasiť, aby tam C. išiel. Ona vie, žeW. má rád oboch rodičov rovnako, otcovi nikdy nebránila v stretnutiach s dieťaťom, tieto mu povolila aj dlhšie ako mal v rozsudku. Keď pracovala vo Viedni, tak mala služby iba dva - tri krát do týždňa, stále bola so synom, pretože bol malý a bolo treba sa mu venovať. Malý s otcom komunikuje po nemecky, pokiaľ by išiel do Švajčiarska, nemusel by ukončiť školu na Slovensku, ale chodil by každé tri mesiace alebo polročne na preskúšanie a vo Švajčiarsku by chodil do školy, kde sa bude učiť v nemčine. Je tam veľa cudzincov, sú voči ním ústretoví, individuálne by s dieťaťom robili. Mohla by sa dohodnúť aj s otcom dieťaťa, že pôjdu spoločne tam k psychológovi, pretože tam je taká spolupráca učiteľ, psychológ, rodič. Otec dieťaťa si môže všetko overiť, pozisťovať. Za synom by mohol chodiť jeden krát za dva týždne na víkend. Ona by jemu a synovi prenechala k dispozícii byt a išla by prespať k nejakej kamarátke. Raz mesačne by mohla syna priniesť aj do Nitry. Pokiaľ otec môže riadiť firmu z Nitry, tak môže aj zo Švajčiarska. Syn by k nemu mohol chodiť na každé prázdniny, ktoré majú vo Švajčiarsku každé dva mesiace približne týždeň. Zdravotná starostlivosť je tam na vyššej úrovni ako u nás, pokiaľ by zostala robiť na Slovensku, mohla by robiť iba ošetrovateľku za nejakých 600 eur. V Rakúsku zarábala okolo 1.600 eur. Toto všetko robí kvôli synovi, chce aby chodil vo Švajčiarsku do školy, aby tam získal vzdelanie, aby sa naučil reč, aby sa potom sám mohol rozhodnúť kde chce žiť. Momentálne má pracovný úväzok 40 hodín týždenne, t.j. 100% ale môže ísť na 80% alebo 60% tak ako robia iné kolegyne. Ďalej matka uviedla, že malý bol u otca dva týždne počas trvania predbežného opatrenia. Pani učiteľka z družiny jej povedala, že býval trošku iný ako keď býval doma, že nebol taký bezprostredný, mal z toho stres. Malý povedal, že sa s ním učila otcova priateľka. Keď syn nebýva u otca, tak býva do 16.00 hod. v družine, chodí na obedy, napíše si úlohy, číta, počíta s ním jej mama a keď sa potrebuje doučiť niečo napr. z Vlastivedy, tak podľa potreby k nim chodí pani učiteľka Turáková. Syn jej povedal, že tie dva týždne u otca to bolo strašne dlho, že už tak dlho u otca nechce byť. Cez jarné prázdniny ona nemohla byť doma, pretože kvôli konaniam si musí brať voľno inokedy. Malý chcel byť s ňou, no nebolo to možné, tak povedal, že by chcel byť u otca. Vo Švajčiarsku má teraz tri a pol izbový byt kompletne zariadený za ktorý platí 1.530 CHF, 42 CHF internet a 300CHF leasing na auto, ktoré si kúpila minulý mesiac. Rodičom, ktorí sa starajú o XXX, dáva na bývanie 300 eur, okrem toho mu platí obedy do 20 eur a aikido na polovicu s otcom dieťaťa 25 eur.
Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že v konaní bolo preukázané, že matka má v úmysle vycestovaním s dieťaťom do Švajčiarska zabezpečiť maloletému vyššiu kvalitu života. Čo sa týka zverenia dieťaťa otcovi alebo do striedavej osobnej starostlivosti, tento navrhujú zamietnuť. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že dieťa má vyvinutú citovú väzbu iba k matke, jeho vzťah k otcovi je okrajový s nízkou výmenou emócií. Otec dieťaťa má trvalý pobyt v Rakúsku, tam má aj sídlo obchodnej spoločnosti, starostlivosť o dieťa by tak bola podriadená jeho obchodným aktivitám. Ďalší dôvod proti je rečová bariéra medzi otcom a dieťaťom, ktorá môže ohroziť výchovný a vzdelávací proces. Navrhujú ale zmeniť úpravu styku tak, že by sa otec stretával s dieťaťom od štvrtka do pondelka tak, ako sa styk realizuje teraz.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že v septembri 2013 mu matka dieťaťa oznámila, že chce ísť aj so synom do Švajčiarska. San Galen je vzdialený od Alekšiniec 8 až 9 hodín autom. S poukazom na diagnózy, ktorými ich dieťa trpí, nemôže byť pre neho dobré, vyňať ho zo známeho prostredia a presťahovať do prostredia, na ktoré nie je zvyknuté. On sa kvôli synovi rozhodol presťahovať do jeho domoviny a od decembra 2013 má prenajatý rodinný dom v Nitre. Syn sa tam cíti dobre, on sa rozhodol kvôli tomu takto, aby syn mohol mať stále prostredie, mať pri sebe dedka, babku, matku, školu, kamarátov, šport, stále rovnakých pedagógov, psychológov. Rozhodol sa tak hlavne preto, že jeho matka pracuje 40 hodín týždenne a nemôže zabezpečiť o dieťa takú starostlivosť aká je potrebná s poukazom na jeho špeciálne požiadavky. On si môže zadeliť svoj pracovný čas podľa potreby, ku svojej práci potrebuje už iba internet. Do Rakúska chodí tak tri - štyri krát za mesiac, zvyčajne tam prespí jednu noc. Žije s družkou V. T., ktorá je Slovenka, ovláda slovenský jazyk a pracuje vo Viedni na detskej klinike ako zdravotná sestra. XXXXi aj jemu pôsobí veľkú radosť a potešenie, že od marca 2014 sa môžu vídavať častejšie, obaja a aj ich okolie si zvykli na túto novú životnú situáciu a verí, že k nej nemá výhrady ani matka. Myslí si, že situácia je teraz pre všetky strany radostnejšia a kľudnejšia. Je rád, že môže aj v neprítomnosti matky chodievať dva krát do týždňa s J. na aikido, tento šport sa synovi veľmi páči a veľmi mu vyhovuje. Voči takýmto stretávaniam nemala výhrady ani pani I. z Centra špeciálno - pedagogického poradenstva. Ďalej otec uviedol, že čo sa týka toho extra času keď bolXX %uňho dva týždne, musí povedať, že tento veľmi dobre vyšiel, J. pripravovali na novú situáciu. V škole počas štrnástich dní neprišlo k žiadnym zmenám, v družine sa mu venovala pani O.. 80 až 90% prípravy do školy siP. vykonal v družine, pri ďalšej príprave mu pomáhala jeho priateľka pani T., anglický jazyk a matematiku sa s ním učil on. Všetko prebiehalo po odsúhlasení so školou, pokúšal sa nadviazať kontakt s pani S. z CŠPP a tiež komunikoval s logopedičkou pani B.. J. sa veľmi páčilo toto nové usporiadanie a na základe toho žiadal aby mohol tráviť s ním viac času. Nakoniec mu matka dieťaťa umožnila aby ho mal počas jarných prázdnin. Tieto strávili so synom v Jasnej na lyžovačke, tiež prebehlo všetko v poriadku. Našli si dve pedagogičky, ktoré mu pomáhajú v prípade potreby venovať sa dieťaťu čo sa týka učenia. On sa tiež začal už dva mesiace intenzívne pripravovať v kurze slovenského jazyka, no zatiaľ nie je schopný komunikovať v konaní po slovensky. So synom sa rozpráva iba po nemecky.
Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiavajú písomne podaného návrhu, konkrétne alternatívy číslo dva, čiže zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo, že striedavá osobná starostlivosť je v akútnom nevyhnutnom záujme maloletého dieťaťa. Navrhujú dvojtýždňové intervaly, zastúpenie a správa majetku oboma rodičmi, výživné navrhujú neurčiť a to aj napriek tomu, že príjmy matky sú ďaleko vyššie ako príjmy otca. Nakoľko znalkyňa vysvetlila akútnu potrebu riešenia striedavej starostlivosti, preto navrhujú buď predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia v prípade vyhovenia ich návrhu alebo alternatívne ex offo začatie konania o predbežnom opatrení. Čo sa týka rečovej bariéry, tak sám právny zástupca matky v návrhu uvádza, že znalosť nemeckého jazyka u dieťaťa je veľmi dobrá, takže dieťa nebude mať v prípade vycestovania do Švajčiarska rečovú bariéru. To, že dieťaťu bude vo Švajčiarsku lepšie ako na Slovensku je iba zbožné želanie matky, znalkyňa túto skutočnosť nepotvrdila. Z uvedených dôvodov navrhujú návrh na vycestovanie dieťaťa ako nedôvodný zamietnuť.
Znalkyňa PhDr. T. X. vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku. K otázke právneho zástupcu matky prečo sa znalkyňa na jednej strane pridržiava názoru MUDr. T., že by život dieťaťa v cudzej krajine a cudzom jazyku mohol dieťaťu uškodiť a na druhej strane odporúča striedavú osobnú starostlivosť s otcom, ktorý nerozumie po slovensky a s dieťaťom by komunikoval iba v nemeckom jazyku, znalkyňa uviedla, že to vidí diametrálne odlišne, pokiaľ by mal byť dieťa samé v škole v cudzom prostredí a pokiaľ by mal byť s blízkym človekom v známom prostredí, aj pokiaľ by tento hovoril po nemecky. Otec dieťaťa pozná potenciál maloletého, ktorý je veľmi nízky a preto nebude od neho požadovať veci, ktoré by presahovali tento potenciál. Navyše má možnosť prizvať si kedykoľvek na učenie profesionála, prípadne tlmočníka. Je rozdiel pokiaľ dieťa nebude ovládať gramatiku, keď nebude mať pravopis, to mu až tak neuškodí ako to, keď nebude mať otca. Na ďalšie otázky znalkyňa uviedla, že matka spochybňuje doterajšie vyšetrenia a závery ohľadne stavu dieťaťa, dieťa má určitý hendikep, preto matka dieťa nemôže brať ako keby ho nemalo, reálne sú tu tie veci a pokiaľ ich matka nebude brať do úvahy, budú viac na škodu ako na osoh dieťaťu. Otec opisoval ako dieťa zlyháva v kolektíve, aj MUDr. T. to tak zhodnotila a tieto veci zistila aj ona svojim vyšetrením. Dieťa nemôže stíhať tú rivalitu, ktorá je v kolektíve jeho rovesníkov. Možno by prichádzalo do úvahy riešenie umiestnením dieťaťa do špeciálnej školy, pretože tam sú deti na rovnakej úrovni ako J.. V tomto kolektíve by stíhal, rozumeli by mu a pre jeho sebavedomie by to bolo lepšie. Aj napriek tomu, že sa v spise nachádzajú dve správy od MUDr. T., ona sa priklonila k tej, ktoré výsledky vychádzali aj z jej vlastného vyšetrenia. Pokiaľ bude žiť dieťa v dvoch domácnostiach, rodičia si musia odovzdávať navzájom informácie čo dieťa počas pobytu u toho druhého zažilo. V prípade, ak sú vzťahy medzi rodičmi rozvrátené, striedavú osobnú starostlivosť neodporúča. Čo sa týka intervalov striedania dieťaťa, tak ideálne by bolo, keby si rodičia striedali dieťa podľa toho ako si povie. Ona brala do úvahy to, že matka dieťaťa pracuje v zahraničí na turnusy, dieťa je tak zvyknuté na odlúčenie od matky, nevie či by bolo možné aby si rodičia striedali dieťa po týždni ale vzhľadom k jeho obmedzeniam by bola lepšia stabilita, čiže tie dva týždne. Je však potrebné skúmať či počas tých dvoch týždňov nepotrebuje aj kontakt s druhým rodičom. Osobnostné vlastnosti maloletého J. sú spôsobené kombináciou diagnostikovaných ťažkostí a nárokov kladených na dieťa, ktoré môžu často presahovať jeho osobnostnú kapacitu. U dieťaťa sa budú jeho osobnostné zdroje rozvíjať, ale je dôležité regulovať to takým spôsobom aby neboli na dieťa kladené príliš vysoké nároky, vtedy by mohlo začať zlyhávať alebo príliš nízke, vtedy by sa mohlo prestať rozvíjať. Tým, že je maloletý J. momentálne integrovaný sa riešia iba problémy ohľadne vzdelávania ale nerieši sa v akom kolektíve dieťa žije, že sa momentálne nenachádza medzi rovnocennými deťmi, ale deti s ktorými chodí do triedy sú oproti nemu osobnostne zrelšie. Je pre maloletého J. dôležité aby mal otca, aby sa mohol pozerať na veci aj z tohto pohľadu, mužský vzor je pre neho dôležitý. Mužským vzorom pre dieťa by mal byť emocionálne blízky človek. V čase vyšetrenia malo dieťa takúto blízku emocionálnu väzbu iba na svoju matku, čo je vzhľadom k veku dieťaťa a kontaktom s otcom neprimerané. Už by mal mať takúto väzbu aj na mužský vzor. Posilnilo by to jeho sebavedomie, otvorilo nové priestory. Striedavá osobná starostlivosť by sa mala začať realizovať čo najskôr ako to bude možné, pretože je tu už deficit, toto malo začať približne v troch rokoch veku dieťaťa. Momentálne sa jedná o akútnu potrebu. Ďalej znalkyňa uviedla, že pod individuálnou terapiou mala na mysli to aby matka požiadala o pomoc psychológa, ktorý by jej pomohol pochopiť a prijať to, že hranice dieťaťa sú také aké sú, aby matka dokázala stimulovať dieťa primerane jeho úrovni. Napriek tomu, že matka pracuje v zahraničí, väzba dieťaťa na matku je veľmi silná, no momentálne by sa mal okruh osôb ku ktorým bude mať dieťa takúto väzbu rozšíriť, aby tam mohli byť jeho nároky na matku napĺňané aj inými osobami. Dieťa už je v takom veku, že bez ohľadu na to či tu matka je alebo nie je, potrebuje mať vytvorené väzby aj na ďalšie blízke osoby. Pri vycestovaní dieťaťa s matkou do zahraničia je príliš veľa rizík aby tam dieťa zlyhalo. Vzhľadom k jeho intelektu aj bežné záťaže znáša oveľa ťažšie. Postupne prichádza do obdobia kedy sa bude zamýšľať nad tým kto je a v tomto období si začne uvedomovať v čom vlastne zlyháva. Bolo by dobré, pokiaľ by matka vyskúšala s dieťaťom napríklad počas prázdnin, denný tábor vo Švajčiarsku, ale nie za týchto rizík hneď dieťa vysťahovať do Švajčiarska a zapísať ho tam do školy. Pokiaľ dieťa začne chodiť do školy, nebude sa vedieť zo začiatku dohovoriť s rovesníkmi, má nízke sociálne zručnosti, nízke sebavedomie, k partnerovi matky nemá vytvorený emocionálny vzťah, toto je to riziko, ktoré by mohlo dieťa vývinovo zbrzdiť, ak nie vrátiť.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhujú návrh matky na vycestovanie dieťaťa do Švajčiarska zamietnuť a navrhujú zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Znalkyňa jednoznačne potvrdila, že pre dieťa je najvhodnejšia forma striedavej osobnej starostlivosti. Obom rodičom tiež vysvetlila prečo je takáto forma vhodná pre ďalší zdravý vývin ich dieťaťa. Výživné rodičom navrhuje neurčiť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, vyjadrenie právneho zástupcu otca zo dňa 28.1.2014, správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 13.6.2013, správu - vyjadrenie názoru zo dňa 5.11.2013, lekársky nález zo dňa 26.4.2013, vyjadrenie CPPPaP zo dňa 30.11.2010, pracovnú zmluvu matky, rozpis služieb matky, uznesenie o spojení veci, správu ÚPSVaR zo dňa 24.2.2014, vyjadrenie PZ matky zo dňa 27.2.2014, správu o výchovno-vzdelávacích výsledkoch dieťaťa zo dňa 9.1.2014, správu ÚPSVaR zo dňa 11.3.2014, informatívnu správu z psychologického pohovoru zo dňa 13.3.2014, uznesenie o zastavení konania, správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 24.4.2014, správu z ÚPSVaR z 12.5.2014, doplnenie vyjadrenia otca, vyjadrenie právneho zástupcu otca z 8.7.2014, lekárske správy od MUDr. T. zo dňa 17.7.2014, komunikáciu medzi rodičmi dieťaťa, znalecký posudok, návrh na nariadenie PO, vyjadrenie k návrhu, predbežné opatrenie, odvolanie matky, rozhodnutie KS v Nitre ohľadne predbežného opatrenia, doklady k príjmom matky, daňové priznanie otca za rok 2014, správu z CŠPP ohľadne konzultácie s otcom mal., logopedickú správu od T.. H. T., PhD., pripojený spis OS Nitra sp. zn. XXP/XX/XXXX, z tohto spisu návrh, lekársku správu od MUDr. B., vyjadrenie CŠPP adresované otcovi, nájomná zmluva otca, odporúčania pre rodičov od špeciálneho pedagóga, vyjadrenie, návrh na nariadenie PO, správu ÚPSVasR zo dňa 19.2.2014, spis sp. zn. 24P/283/2013, z neho zápisnica o pojednávaní, správu zo ZŠ z 5.12.2013, individuálno-vzdelávací výchovný program, správu z CPPPaP zo dňa 30.4.2014, 24.4.2014, správu zo ZŠ z 21.5.2014 a 9.1.2014, 5.12.2013, správu z CŠPP zo dňa 29.5.2014, uznesenie o zastavení konania, spis sp. zn. XXX, z neho rozhodnutie na čl. 106 a nasledovné, zápisnice o pojednávaní a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.07.2009 bol maloletý J. U. T., nar. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne od 1.7.2009 a styk otca s dieťaťom bol upravený na každý párny víkend v príslušnom kalendárnom roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 13.00 hod., v každom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 31.12. do 13.00 hod., od prvej augustovej soboty v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. do druhej augustovej soboty v každom kalendárnom roku do 13.00 hod. a v každom kalendárnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 13.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa. V tom čase žil otec maloletého dieťaťa v Rakúsku a matka maloletého dieťaťa pracovala tiež v Rakúsku. Maloletý navštevoval Materskú školu v H..
Maloletý býva v súčasnej dobe so svojou matkou u starých rodičov zo strany matky. Matka maloletého je od 1.11.2013 zamestnaná vo Švajčiarsku ako diplomovaná sestra. Podľa vyjadrenia matky momentálne pracuje na pracovný úväzok 40 hodín týždenne ale je možné aby prišlo k zmene pracovného času tak, že bude pracovať v rozsahu nie 100% ale 80%, prípadne 60%. Maloletý navštevuje 4. ročník ZŠ v H.. Maloletý má potreby primerané jeho veku a to hlavne na školské potreby, pomôcky, stravu, oblečenie. Zvýšené výdavky má v súvislosti s návštevou športového klubu aikida. Matka prispieva svojim rodičom na bývanie sumou 300 eur a to vzhľadom k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa v čase keď matka nie je prítomná. Matka býva vo Švajčiarsku v 3,5 izbovom byte, ktorý je kompletne zariadený. Za bývanie platí sumu 1.530 CHF, 42 CHF platí za internet a 300 CHF leasing auta, ktoré kupovala vo februári 2015. Maloletému platí v škole obedy do 20 eur mesačne a za návštevu aikida 25 eur mesačne spolu s otcom maloletého dieťaťa. Matka dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 4.907,49 CHF (4.603,65 eura). Ku dňu posledného pojednávania bol kurz švajčiarskeho franku (CHF) voči jednému euru 1,0660. Otec maloletého býval v predchádzajúcom období v Rakúsku, nakoľko je rakúskym štátnym občanom. Od decembra 2013sa otec presťahoval na Slovensko kde býva na základe nájomnej zmluvy na ulici V. č. XX v B.. V rodinnom dome býva spolu so svojou priateľkou V. T., ktorá je zamestnaná ako zdravotná sestra vo Viedni na detskej klinike. Otec platí nájomné 650 eur, za byt vo Viedni platí 500 eur mesačne. V predmetnom byte podľa vyjadrenia otca momentálne nikto nebýva, jedná sa o nájomný byt, v ktorom v prípade potreby prespáva jeho priateľka. Priateľka otca dosahuje príjem 1.400 až 1.500 eur netto mesačne, na domácnosť otcovi prispieva sumou od 300 do 400 eur mesačne. Otec maloletého dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba za rok 2014 čistý príjem 22.196,24 eura, čo je mesačne 1.849,69 eura.
Z lekárskej správy MUDr. O. B., detského neurológa, zo dňa 26.4.2013 vyplýva, že u maloletého boli zistené diagnózy vývinová disfázia, skrížená lateralita v.s., ADHD - hypoaktívna forma.
Zo správy Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Nitra zo dňa 13.6.2013 vyplýva, že na žiadosť matky bolo zrealizované psychologické vyšetrenie z dôvodov problémov v rečovom prejave. Zo záverov tohto vyšetrenia je zrejmé, že aktuálna úroveň intelektových schopností dieťaťa je toho času profilovaná v pásme ľahkej mentálnej retardácie, ľahký stupeň. Ďalej bola zistená u dieťaťa vývinová disfázia a poruchy pozornosti - okruh ADHD - hypoaktívna forma. Vzhľadom na aktuálnu úroveň rozumových schopností odporúčajú vzdelávanie žiaka v systéme špeciálneho školstva.
Zo správy Centra špeciálno - pedagogického poradenstva zo dňa 3.7.2013 vyplýva, že akceptujúc záver psychologického vyšetrenia a vzhľadom k aktuálnemu stavu vedomostí navrhujú pre maloletého vzdelávanie v systéme špeciálneho školstva a to formou školskej integrácie v bežnej ZŠ.
Zo správy Centra špeciálno - pedagogického poradenstva zo dňa 5.11.2013 vyplýva, že vzhľadom na to, že maloletý T.je dieťa so zdravotným postihnutím, nepovažujú v súčasnosti za vhodné aby bol vytrhnutý zo známeho prostredia terajšieho bydliska, kde má vytvorené podmienky na adekvátne vzdelávanie a tiež rodinné a kamarátske väzby. S diagnózami ktoré dieťa má, aby napredovalo, potrebuje pokojné domáce prostredie bez náhlych zmien, systematickú podporu a porozumenie ako v škole, tak aj pri domácej príprave do školy, ako aj vhodnú špeciálno - pedagogickú intervenciu. Maloletý je momentálne vo veľmi citlivom období kedy si začína uvedomovať svoje deficity a každá nevhodná zmena by mohla viesť k zhoršeniu symptómov v rámci postihnutia až k poruchám osobnosti. Preto navrhujú zvážiť zmenu súvisiacu s presťahovaním do inej krajiny.
V správe Centra špeciálno - pedagogického poradenstva zo dňa 4.12.2013, ktorá bola adresovaná otcovi maloletého dieťaťa je uvedené, že maloletému by prípadná striedavá starostlivosť nemala ovplyvniť jeho zdravý vývin nepriaznivým spôsobom. Z doterajších skúseností má PaedDr. V. W. pocit, že otec by bol vo veľkej miere nápomocný pri výchove dieťaťa.
Zo správy ZŠ s MŠ H. zo dňa 9.1.2014 vyplýva, že maloletý nevie pracovať samostatne (okrem mechanického počítania na matematike), neustále potrebuje pomoc pedagóga, prípadne pri výtvarných prácach pomoc ostatných žiakov. Väčšinou potrebuje aby ho niekto viedol a nabádal k práci. Keď niečo nevie, čaká kedy si ho všimnú, prípadne povie, že tomu nerozumie.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra zo dňa 19.2.2014 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti obidvoch rodičov. V obidvoch domácnostiach má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre svoj život. Poriadok a hygiena boli v oboch domácnostiach na dobrej úrovni. V rámci šetrenia pomerov u matky maloletého dieťaťa sa stará matka vyjadrila, že maloletého nosí do školy aj zo školy. Platia jednu pani, s ktorou sa maloletý každý deň učí. Je to učiteľka na strednej škole v V.. Stará matka uviedla, že okrem toho aj ona s dieťaťom číta a maloletý učivo zvláda. V čase šetrenia bol maloletý pokojný, bolo vidieť, že je na starostlivosť starých rodičov zvyknutý. V rámci šetrenia pomerov u otca otec uviedol, že matka odmieta prijať, že má dieťa nejaké problémy, podľa nej je stav dieťaťa len krátkodobou záležitosťou. Ďalej otec uviedol, že sa s maloletým neučí, nakoľko si to matka neželala, precvičuje si s ním len nemecký jazyk. Ďalej otec uviedol, že zhruba pred tromi rokmi žiadal o vyšetrenie dieťaťa CPPPaP a taktiež o neurologické vyšetrenie. Vtedy bola synovi stanovená ľahká mentálne retardácia a dostal ročný odklad povinnej školskej dochádzky. Až keď maloletý nastúpil do 1. ročníka, uvedomil si, že je tu nejaký problém. Podľa vyjadrenia otca sa maloletému u nich páči, keď od nich odchádza a vie, že mama je preč, býva smutný. Otcova priateľka pomáha v čase pobytu dieťaťa u nich doma s prekladom, nakoľko maloletý nezvláda ešte samostatne konverzovať po nemecky.
V správe Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra zo dňa 24.2.2014 je uvedené, že maloletý J. U. T. sa v rámci vykonaného pohovoru vyjadril, že po nemecky sa vie dohovoriť s otcom, stretáva sa s ním cez víkendy od piatka do nedele. Keď je s otcom tak chodievajú do Rakúska, naposledy ale boli v Nitre, kde sa mu u otca páčilo. S otcom zvyknú chodiť na kolotoče, plávať, do ZOO, hrať sa hry na počítači. Otca má rád, rozumie si s ním, rád k nemu chodí. Učí sa s ním jedna teta, ktorá to vie veľmi dobre vysvetliť a s ňou sa učí najradšej. Tiež sa mu dobre učí aj s babkou a mamou. S otcom sa neučí, lebo nevie po slovensky, asi by mu to nevedel vysvetliť. Keď je u otca, chodia sa najesť do reštaurácie, pretože otec vie navariť iba špagety a polievku s guličkami, ktorá mu chutí. U otca sa mu páči ale chce aby to bolo ako doteraz. Chce bývať u babky a mami, pretože tam má kamarátov, chodí tam do školy. Tam sa mu venuje aj teta, ktorá je učiteľka. Chodí aj k logopedičke, slová ktoré musí trénovať, trénuje s mamou, babkou ale aj tetou. S maminou mu je dobre, keď je doma, tak sa na to teší, pretože sa potom venuje iba jemu. Chodia spolu plávať, do kina a kúpať sa na Podhájsku. Na otázku či by si vedel predstaviť, že by odišiel s mamou do zahraničia uviedol, že áno a že s otcom sa chce stretávať tak ako doteraz.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra zo dňa 11.3.2014 vyplýva, že stretnutie bolo realizované z dôvodu dosiahnutia dohody medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloletého. Otec dieťaťa uviedol, že spozoroval u dieťaťa problémy s vyprázdňovaním, tiež poukázal na to, žeO.sa nevie následne obriadiť. Tiež spozoroval, že pri odchode z domácnosti otca do domácnosti matky si začne ubližovať a bije sa. Absentuje u neho jemná motorika - nevie si napríklad zaviazať šnúrky na topánkach, zapnúť zips na vetrovke, na nohaviciach a podobne. Po konzultácii s Dr. P., ktorá sa špecializuje na deti s poruchami ADHD mu bolo vysvetlené, že dané príznaky a nedostatky môžu byť z dôvodu hypoaktívnej formy tejto poruchy. Matka uviedla, že sú jej známe problémy s vyprázdňovaním, no potom čo začala dieťaťu dávať každé ráno olivový olej, problémy ustúpili. Uviedla, že ona na dieťati nespozorovala prejavy, ktoré opísal otec. Na záver pohovoru rodičia podpísali dohodu, na základe ktorej budú spoločne postupovať ohľadne ďalších vyšetrení dieťaťa u klinického psychológa, voľnočasových aktivít a styk otca s dieťaťom bude prebiehať v párnom týždni od štvrtka do pondelka rána.
Z informatívnej správy referátu poradensko - psychologických služieb zo dňa 13.3.2014 vyplýva, že ide o dieťa so špecifickými potrebami, ktoré je v starostlivosti špeciálneho pedagóga a je v jeho odbornej kompetencii vyjadriť sa ku kladeným otázkam týkajúcich sa adaptability dieťaťa na prípadnú veľkú zmenu. Pri rozhovore s dieťaťom i výkonu ilustratívnej diagnostiky sa špecifické rozdiely vývinovej úrovne dieťaťa prejavili. Dieťa s takouto diagnózou nie je indikované na prácu v referáte poradensko
- psychologických služieb, napriek tomu, keďže už bolo dieťa prítomné, sa ním zaoberali. U dieťaťa zistili preferenciu matky, čo je prirodzeným výsledkom doterajšieho častejšieho kontaktu s ňou a intenzívnejšej starostlivosti. Aj k otcovi maloletý preukazoval súbor pozitívnych väzieb i keď v menšom kvantitatívnom súčte ako k matke. V prípade striedavej osobnej starostlivosti je podmienkou, aby sa nezmenil harmonogram dieťaťa a zaužívané zvyky, aby si postupne privykalo na každodennú starostlivosť a prítomnosť otca. Zachovaná by mala byť priebežná starostlivosť špeciálneho pedagóga, ktorý by mohol rodičom po nejakom čase zhodnotiť úroveň adaptability dieťaťa a vplyv zmeny na celkový psychosociálny vývin.
Zo správy Centra špeciálno - pedagogického poradenstva zo dňa 24.4.2014 vyplýva, že maloletému aktuálny typ vzdelávania vyhovuje, pri diagnóze vývinová dysfázia je prirodzené, že dieťa v niektorých oblastiach napreduje a v iných oblastiach stagnuje. Sociálny kontakt s dieťaťom bol nadviazaný pomaly vzhľadom k prehnanej starostlivosti matky o dieťa. Vďaka tejto starostlivosti je maloletý na svoj vek nevyspelý a nesamostatný. Úroveň konverzácie dyslalická, miestami nezrozumiteľná, spolupráca kooperatívna. Koncentrácia krátkodobá. Správanie dieťaťa kľudné až apatické. Spôsob odpovedania pomalý, váhajúci, miestami nepremyslený. Pri ťažších úlohách sa maloletý rýchlo vzdával.
ZO správy zo psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa v Centre špeciálno - pedagogického poradenstva zo dňa 29.5.2014 vyplýva, že u maloletého navrhujú vzdelávanie formou integrácie v bežnej ZŠ ako žiaka s mentálnym postihnutím. Po vzájomnej dohode zo zainteresovanými navrhujú pokračovať v logopedickej starostlivosti a psychologickej starostlivosti. V prípade potreby je možné kontaktovať psychológa Mgr. I. alebo špeciálneho pedagóga PaedDr. W..
Z lekárskej správy MUDr. Z. T., psychiatra zo dňa 17.7.2014 vyplýva, že napriek tomu, že dieťa je integrované v triede kde je ešte jedno dieťa integrované, ostatní spolužiaci majú normálny mentálny výkon. Dieťa si uvedomuje, že sa líši, že nedokáže robiť to čo iné deti a to dieťa zraňuje, aj keď nie je schopné tieto pocity popisovať. Z tohto psychického zraňovania vzniká u detí neuróza, časté bývajú bolesti brucha, bolesti hlavy, alebo apatia a odmietanie chodiť do školy alebo odmietanie pracovať na vyučovaní. Pre dieťa vidí ako najvhodnejšie riešenie navštevovať súkromnú špecializovanú školu na výuku detí s ľahkým mentálnym postihnutím, čo je napr. škola Waldorfského typu alebo inú súkromnú základnú školu, kde bude mať spolužiakov s podobným mentálnym výkonom, aby tak výrazne nepociťoval rozdiel medzi svojim výkonom a výkonom ostatných detí. Je potrebné viac sa venovať čítaniu, vytváraniu slovnej zásoby, trénovanie a vysvetľovanie významu slov a slovných spojení, aby lepšie dokázal pochopiť čítaný text aj hovorené slovo. Toto sa dá dosiahnuť iba špeciálnym vzdelávaním u špecializovaných pedagógov na túto problematiku. Dieťa sa dokáže v rakúskej nemčine rozprávať len so svojim otcom, používa krátke jednoduché vety. Presťahovanie dieťaťa do celkom inej spoločnosti, kde bude musieť na vyučovaní používať cudzí jazyk, kde bude ešte viac psychicky zaťažené ako doteraz, môže dieťaťu spôsobiť psychickú traumu. Dieťa bude ešte viac neurotizované, čo sa môže prejaviť poruchami spánku, bolesťami brucha, bolesťami hlavy, nočným pomočovaním, zhoršením tikov a dokonca aj poruchami správania - buď úplnou apatiou, alebo až agresívnymi prejavmi. MUDr. T. z uvedených dôvodov neodporúča pre dieťa presťahovať ho do cudzojazyčnej krajiny, ale radšej špeciálnou výukou u nás v jeho rodnom jazyku mu zabezpečiť vzdelávanie primerané jeho mentálnemu výkonu, aby dieťa nebolo zbytočne stresované a aby nebolo nadmerným stresom a prehnanými požiadavkami tlačené do apatie. Aby dieťaťu nespôsobovali pocity menejcennosti a pocity neustáleho neúspechu. V uvedenej lekárskej správe sú tiež pomenované diagnózy maloletého dieťaťa
- zníženie mentálnej schopnosti, pravdepodobne subnorma až mentálna retardácia ľahkého stupňa, porucha vývoja reči, poruchy pozornosti a hypoaktivita.
Zo záverov znaleckého posudku PhDr. T. X. - znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že dieťa so subjektívneho hľadiska ako emocionálne najvýznamnejšiu a prakticky jedinú osobu prežíva postavu matky, ku ktorej pociťuje výlučne pozitívne emócie a to vo väčšej miere ako sa mu od matky vracia. Ako negatívne z jej strany pociťuje, že na neho nemá čas, lebo je príliš zamestnaná a býva málokedy doma. Vzťahy s ostatnými členmi rodiny a aj s otcom, ako by boli pre neho okrajové, s nízkou výmenou emócií. Vzhľadom k veku mu neprimerane silná závislosť od matky a to, že otec v jeho živote ešte nezaujal adekvátne postavenie ako významný identifikačný vzor, môže brániť v osobnostnom dozrievaní. Vzhľadom na to, že maloletý aktuálne popiera vo vzťahu k blízkemu okoliu akékoľvek vlastné negatívne emócie, nemožno identifikovať zdroj jeho negatívneho emocionálneho prežívania. Maloletý sa vyjadril, že jeho rodičia sa nevedia dohodnúť ale nevie to vysvetliť. Obaja rodičia udávajú, že maloletý sa k nim správa výlučne pozitívne. Ovplyvňovanie dieťaťa zo strany rodičov nebolo zistené. Čo sa týka osobnosti maloletého dieťaťa, úroveň intelektových schopností zodpovedá pásmu mentálnej subnormy až ľahkej mentálnej retardácii. Testovanie reality sa javí ako veľmi krehké, snaha pri spracovávaní podnetov z okolia je obmedzená, reakcie sú príliš stereotypné, bez dostatočného ohľadu na meniace sa podnety. V myslení je znížený prísun asociácií, koncentrácia je ľahko narušiteľná výraznými podnetmi. V nových situáciách, ktoré sú náročné na adaptáciu dochádza u neho k regresii na nižší vývinový stupeň a to vo vnímaní, kedy pri orientácii dokáže vnímať len hrubé obrysy danej situácie a objavuje sa negatívne prežívanie, ktoré nie je schopný racionálne korigovať. Vzhľadom na to, že sa už dokáže porovnávať s rovesníkmi, uvedomuje si napriek svojej veľkej snahe o výkon, časté zlyhávanie a snaží sa, pre udržanie vlastnej rovnováhy, náročnejším situáciám vyhýbať. Na základe toho však zostáva nezrelý, bez skúseností, ktoré by ho vývinovo posúvali. V nových situáciách väčšinou reaguje prehnane alebo nepriliehavo emocionálne, bez schopností racionálneho spracovania. Jeho sociálne zručnosti sú značne obmedzené, často prehliada jemnejšie interpersonálne signály, jeho sensitivita voči sebe i okoliu je znížená, a pri skupinových interakciách ho tieto nedostatky vyraďujú z kolektívu a bránia mu vytvárať stabilnejšie rovesnícke vzťahy. Následne môže unikať skôr k uspokojovaniu vlastných potrieb alebo pasivite. U otca je aktuálna úroveň výkonu v oblasti intelektových schopností v pásme vyššieho priemeru, nie je u neho prítomná osobnostná patológia, ktorá by znemožňovala fungovanie v bežnom živote. Kontakt s realitou je dobre zachovaný. Pri uspokojovaní potrieb preferuje skôr vnútorný život, viac sa spolieha na vlastný úsudok než na vonkajšiu spätnú väzbu od okolia. Osobnosť sa javí ako stabilná, z pohľadu porovnania osobnostných zdrojov a záťaže, kedy je tolerancia stresov bežného života primeraná, čo ho predisponuje k dobrej adaptácii. Pri nechcených výzvach sa však môže objaviť tendencia negativizmu. Jeho sebavedomie je dostatočné, a nemá tendenciu prehliadať ani ostatných. U matky je aktuálna úroveň výkonu v oblasti intelektových schopností v pásme podpriemeru. Ani u matky nie je prítomná osobnostná patológia, ktorá by znemožňovala fungovanie v bežnom živote, ale osobnostná nezrelosť. Testovanie reality je primerané v jednoznačných situáciách, ale efektívnosť klesá v záťaži, čo môže smerovať k nesprávnym záverom. Úzkosť zhoršuje úsudok pre nerealistické percepcie. S nárokmi života sa vyrovnáva menej účinne. Frustračná tolerancia sa javí ako znížená, nároky a vlastné ambície často prevyšujú osobnostné zdroje, a v správaní sa môže objavovať tendencia k impulzivite, ťažkosti so sebakontrolou, snaha o okamžité uspokojovanie potrieb. Napriek tomu, že sa intenzívne zaoberá pocitom vlastnej hodnoty, sebahodnotenie je negatívne, z vyhýbaním sa pozornosti zameranej na seba alebo porovnávaniu s okolím. Z výsledkov vyšetrenia rodičov vyplýva, že nie je prítomná osobnostná patológia, ktorá by znemožňovala fungovanie v bežnom živote a vo vykonávaní rodičovských kompetencií, ale u matky sa objavila určitá osobnostná nezrelosť, ktorá sa objavuje aj v prístupe k synovi, v podobe neschopnosti prijať určité jeho obmedzenia. Vzhľadom na nezrelosť dieťaťa toto nie je schopné vyjadriť jednoznačnú preferenciu vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti. Aktuálne sa javí, že pre osobnostné dozrievanie by maloletý potreboval intenzívnejší kontakt s mužskou autoritou identifikačným vzorom, čo by striedavá starostlivosť umožňovala. Ani po intenzívnejšom stretávaní otca s dieťaťom neboli zistené negatívne dopady takejto zmeny na dieťa. Napriek tomu, že obaja rodičia hodnotia vzájomnú komunikáciu ako obmedzenú, čo predstavuje určité úskalie striedavej osobnej starostlivosti, za pomoci mediátora boli schopní určitých dohôd v prospech dieťaťa a je teda pravdepodobné, že by boli za pomoci profesionálnych inštitúcií schopní vzájomnú komunikáciu v prospech maloletého zlepšovať. U maloletého dieťaťa je znížený adaptačný potenciál vyplývajúci z osobnostnej nezrelosti, zníženého intelektu, ťažkosti s pozornosťou a poruchami vývoja reči, ktoré obmedzujú kontakt s okolím, a súčasne obmedzenia vyplývajúce z diagnostikovanej hypoaktivity a preto je zrejmé, že akékoľvek nové nároky bude tolerovať ťažšie ako dieťa bez takejto záťaže. Všetky situácie, ktoré sú záťažové môžu zvýšiť riziko zlyhania (aj štúdium v cudzej krajine v cudzom jazyku), môžu u dieťaťa prispieť k vývinovej stagnácii, resp. poklesu na nižší vývinový stupeň alebo sa prejaviť v neurotických príznakoch. Striedavú osobnú starostlivosť a rozšírenie výchovného vplyvu otca dieťaťa, vzhľadom na aktuálne zistené vývinové potreby maloletého, možno hodnotiť ako šancu pre dieťa dostávať dostatok adekvátnych podnetov na osobnostné dozrievanie za predpokladu ochoty rodičov vzájomne kooperovať. V záujme dieťaťa, ako aj kooperácie rodičov v prospech maloletého by bolo prínosné, aby matka v individuálnej terapii prijala obmedzenia dieťaťa a uznala, že v jeho prípade je prioritou výchovy dosiahnutie emocionálnej vyrovnanosti pred dôrazom na výkon, kde sa už aktuálne cíti pri porovnávaní s rovesníkmi frustrovaný. Pri striedavej osobnej starostlivosti by sa ako vhodný javil dvojtýždňový interval, ale je potrebné aby si rodičia uvedomili určité špecifické potreby maloletého a boli schopní v jeho záujme pružne kooperovať.
Zo správy vydanej na žiadosť otca dňa 16.2.2015 klinickým logopédom Mgr. H. T., PhD. vyplývajú odporúčania zvážiť psychologické, prípadne špeciálno - pedagogické vyšetrenie, pokračovať v pravidelnej logopedickej starostlivosti, v prípade zaškolenia v inej krajine odporúčajú diagnostiku pred zaškolením v materskom jazyku danej krajiny.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa - otca maloletého XX.X.XXXX U. bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu prišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá zároveň odôvodňuje aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. V čase vyhlásenia rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu dňa 10.7.2009 sa rodičia maloletého dohodli, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matke vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa žil v Rakúsku, matka maloletého spolu s maloletým na Slovenku a do práce dochádzala do Rakúska s tým, že túto vykonávala iba dva až tri dni v týždni. Tiež v čase poslednej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu nebolo možné v zmysle Zákona o rodine zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Takáto možnosť bola zavedená až novelou Zákona o rodine, ktorá nadobudla svoju účinnosť dňom 01.07.2010. V zmysle uvedenej novely konkrétne § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd zároveň nemôže na nesúhlase jedného rodiča postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovie. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa článku 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny. Súd v konaní skúmal či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého J. U. T. a dospel k záveru, že v súčasnej dobe je táto forma starostlivosti plne vyhovujúca potrebám tohto maloletého dieťaťa. V čase, keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, mohla táto zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa sústavne - s výnimkou dvoch až troch dní v týždni, kedy bola vzdialená s dôvodu výkonu práce. Maloletý sa so svojim otcom stretával síce pravidelne - každý druhý víkend, ale otec významnou formou do výchovy maloletého dieťaťa nezasahoval. Otec sa začal o maloletého zaujímať intenzívne až po jednoznačnom a objektívnom zhoršení školského výkonu dieťaťa v školskom roku 2012/2013. Dňa 13.9.2013 podal návrh na nariadenie dohľadu nad výchovou maloletého dieťaťa z dôvodov, že matka maloletého nie aktívne spolupracovala s odborníkmi, ktorých maloletý mal navštevovať z dôvodu stanovených diagnóz. Toto konanie bolo na základe späťvzatia návrhu zastavené uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX dňa 8.7.2014. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že u otca je záruka, že sa bude pri výchove dieťaťa riadiť odporúčaniami špeciálnych pedagógov a psychológov, s ktorými počas celého konania udržiaval aktívny kontakt a konzultoval problémy, ktoré sa priebežne u dieťaťa objavovali. Otec tiež prijal diagnózy maloletého aj s odporúčaniami odborníkov ohľadne jeho ďalšieho napredovania. Dokázal si prispôsobiť svoj osobný a pracovný život a podriadil ho potrebám maloletého dieťaťa tým, že sa presťahoval do krajiny, v ktorej maloletý žije, aby tak mohol zabezpečiť dieťaťu stabilné prostredie, na ktoré je maloleté dieťa zvyknuté a tak zabezpečil stabilitu v živote dieťaťa, ktorá je pre jeho špeciálne potreby nevyhnutná a prospešná. Otec tiež dokáže akceptovať u maloletého jeho osobnostnú nezrelosť, zníženie intelektu, ťažkostí s pozornosťou a vývojom reči, obmedzenia vyplývajúce z diagnostikovanej hypoaktivity a tým vyvíjať na výkon dieťaťa takú záťaž, ktorá nezvyšuje riziko zlyhania u maloletého. Z hľadiska ďalšieho napredovania dieťaťa sa nejaví ako problém ani komunikácia maloletého so svojim otcom v nemeckom jazyku, nakoľko sa v tomto jazyku otec so synom dokáže dohovoriť na takej úrovni aby si porozumeli a čo sa týka prípravy dieťaťa na vyučovanie, prípadne iných vecí súvisiacich s výučbou, toto dokáže otec pružne zabezpečiť formou doučovania (tak ako aj matka dieťaťa). Tu by chcel súd apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili zabezpečiť pre maloletého doučovanie tým istým pedagógom, aby tak prístup k dieťaťu bol aj v tomto smere jednotný. Vzhľadom na aktuálne zistené vývinové potreby maloletého je rozšírenie výchovného vplyvu otca dieťaťa šancou pre dieťa dostávať dostatok adekvátnych podnetov na osobnostné dozrievanie maloletého. Maloletý v súčasnej dobe potrebuje intenzívnejší kontakt s mužskou autoritou a identifikačným vzorom, čo umožní práve striedavá osobná starostlivosť. Základným zmyslom tejto starostlivosti ale musí byť zo strany oboch rodičov predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia obaja rodičia podriadiť, resp. prispôsobiť aj svoje práva. Prirodzená koalícia rodičov, kedy sa rodičia vo vzťahu k dieťaťu navzájom podporujú, uznávajú a dôsledne stoja za spoločnými rozhodnutiami, zabezpečí dieťaťu základnú lekciu pre život v dospelosti, dieťa si osvojuje mužský aj ženský spôsob správania, stotožňuje sa podľa svojho pohlavia so svojim otcom alebo so svojou matkou.. Citové vzťahy dieťaťa voči jednému a druhému rodičovi musia byť vyvážené, pretože iba takýto pomer môže zabezpečiť celkový zdravý duševný a telesný vývoj maloletého dieťaťa.
Chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je vždy prekážkou striedavej starostlivosti a nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde k zmene starostlivosti a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča (nález Ústavného súdu ČR z 02. novembra 2010 sp. zn. I.ÚS 2661/10).
V konaní nebolo preukázané, že by rodičia dieťaťa nedokázali spolu komunikovať v záujme maloletéhoL.U.. V prípade potreby sa dokázali opakovane dohodnúť na rozšírenom styku, na sprevádzaní dieťaťa otcom na tréningy ako aj na jarných školských prázdninách, ktoré maloletý strávil so svojim otcom. Pokiaľ budú v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu určené jasné pravidlá v ich rodičovských kompetenciách, súd verí, že úroveň ich komunikácie sa v záujme maloletého dieťaťa dokonca zlepší. Keďže v tomto konaní obaja rodičia prejavili záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a súd mal súčasne za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a obaja majú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na zabezpečenie starostlivosti, súd návrhu otca vyhovel a maloletéhoZ. U. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň súd zamietol návrh matky na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého do cudziny, konkrétne do Švajčiarska, kde matka v súčasnej dobe pracuje a žije, nakoľko z vyjadrení špeciálnych pedagógov a psychológov ako aj s poukazom na znalecké dokazovanie je zrejmé, že zmena prostredia (štúdium v cudzej krajine v cudzom jazyku) môžu u dieťaťa prispieť k vývinovej stagnácii, resp. k poklesu na nižší vývinový stupeň alebo sa môžu prejaviť v neurotických príznakoch maloletého.
Medzi otcom a dieťaťom existuje silná citová väzba, maloletý sa cíti v spoločnosti svojho otca dobre a uvoľnene, otec dokáže zabezpečiť synovi adekvátnu osobnú starostlivosť a preto bude striedavá osobná starostlivosť jednoznačne na prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch tak, ako požadoval v návrhu otec dieťaťa a ktoré boli odporučené aj znalcom PhDr. T. X.. Takéto striedanie je momentálne primerané veku a potrebám maloletého J. U. a tiež sa javí ako optimálne z hľadiska vzdialenosti pracoviska a miesta bydliska matky. Dĺžka striedavej osobnej starostlivosti bude u oboch rodičov rovnaká. Aj napriek tomu, že príjmy oboch rodičov nie sú približne rovnaké, príjem matky, ktorý je podstatne vyšší, je potrebné posudzovať aj z hľadiska jej zvýšených výdavkov vo Švajčiarsku. Otec maloletého v prípade striedavej osobnej starostlivosti výživné od matky na maloletého nežiadal, súd preto výživné rodičom neurčil. Súd pre úplnosť poukazuje na povinnosť rodičov rovným dielom zabezpečovať pravidelné opakujúce sa potreby maloletého, ako aj mimoriadne nepravidelné výdavky na toto dieťa. Súd zároveň zmenil aj výrok predchádzajúceho rozhodnutia o práve zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok tak, že toto právo prináleží obom rodičom, pretože v prípade striedavej osobnej starostlivosti už nemá pôvodné znenie opodstatnenie a mohlo by spôsobovať v bežnom zabezpečovaní starostlivosti o dieťa praktické problémy.
Podľa § 162 ods. 3 O.s.p. na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy. Súd zamietol návrh právneho zástupcu otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania nebolo zistené že by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy pre účastníkov konania. Táto skutočnosť vyplýva okrem iného aj z uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. XXCoP/X/XXXX-XXX zo dňa 13.2.2015, v ktorom Krajský súd konštatuje, že ani zo záverov znaleckého posudku jednoznačne nevyplýva potreba akútnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Od uvedeného rozhodnutia krajského súdu sa situácia účastníkov konania nezmenila, súd preto návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku ako nedôvodný zamietol. Z tých istých dôvodov súd ani nezačal konanie ex offo o nariadení predbežného opatrenia tak, ako to vo svojom podnete navrhol právny zástupca otca.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.