Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-92-2021.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/92/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: Z. Č., Z.. X.X.XXXX, B. V. A., F. XXXX/X, o zaplatenie sumy 4.346,73 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.346,73 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.025,20 EUR od 11.4.2019 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, sa žalobou zo dňa 11.9.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného v prvom výroku tohto rozsudku, titulom dlhu zo zmluvy o úvere č.1573447230, uzavretej medzi nimi dňa 23.9.2015.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 EUR, ktorý sa žalovaná spolu s úrokom zaviazala vrátiť formou pravidelných mesačných splátok. Žalovaná svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušila, preto žalobca využil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
3. V priebehu konania pôvodný žalobca na základe zmluvy postúpil pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803I. Súd o zmene na strane žalobcu rozhodol uznesením, č.k.: 24 Csp 92/2021-105 zo dňa 30.5.2022.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.
6. Z písomnej zmluvy o úvere č. 1573447230 súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 23.9.2015 zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť formou 108 pravidelných mesačných splátok vo výške 101 EUR (95 EUR výška mesačnej anuitnej splátky + 6 EUR poistné), vždy do 15.dňa príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2015 a splatnosťou poslednej splátky dňa 15.9.2024. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 18,30 % ročne. RPMN bola určená vo výške 20 %
a priemerná RPMN vo výške 11,01 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť, bola určená sumou 10.095,21 EUR.
7. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná v podstate riadne a včas splácala úver od októbra 2015 až do novembra 2018, kedy vykonala poslednú úhradu pred zosplatnením celého úveru. Do zosplatnenia celého úveru (21.3.2019) mala zaplatiť 42 splátok spolu vo výške 4.242 EUR, pričom zaplatila len 3.815,34 EUR. Zostatok úverovej istiny ku dňu zosplatnenia činil 3.920,75 EUR. Po zosplatnení úveru, v apríli 2019 žalovaná zaplatila ešte sumu 105,34 EUR.
8. Z listu zo dňa 22.2.2019 súd zistil, že pôvodný žalobca (veriteľ) vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok úveru a upozornil ju na podstatné porušenie podmienok zmluvy a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade, že žalovaná v lehote 15 dní dlh nevyrovná. Z pripojeného podacieho hárku súd zistil, že predmetný list bol žalovanej zaslaný poštou, formou doporučenej zásielky, podanej dňa 22.2.2019 na adresu, uvedenú žalovanou pri uzatváraní zmluvy.
9. Z listu zo dňa 21.3.2019 súd zistil, že pôvodný žalobca (veriteľ) k uvedenému dňu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Z pripojeného podacieho hárku súd zistil, že predmetný list bol žalovanej zaslaný poštou, formou doporučenej zásielky, podanej dňa 22.3.2019 na adresu, uvedenú žalovanou pri uzatváraní zmluvy.
10. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru a zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotiť ako neplatnú. Zároveň súd zmluvu podrobil prieskumu aj z hľadiska princípov pre ochranu spotrebiteľov a to najmä z hľadiska predpísanej písomnej formy zmluvy a obsahových náležitostí zmluvy
vyžadovaných vyššie citovaným zákonom, ktorých absenciu tento zákon sankcionuje tzv.bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z.).
17. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 5.000 EUR a zároveň, že žalovaná nesplnila svoj základný záväzok zo zmluvy - splácať úver riadne a včas formou 108 pravidelných mesačných splátok vo výške 101 EUR vždy do 15.dňa príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2015. Pred zosplatnením celého úveru žalovaná vykonala poslednú úhradu v novembri 2018. Ďalšie 4 splátky za mesiac december 2018 a január až marec 2019, nezaplatila.
18. Súd ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh, samozrejme za splnenia ďalšej podmienky, ktorou je upozornenie dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva.
19. Čo sa týka rozsahu a špecifikácie výšky dlhu, z podrobného výpisu z úverového účtu mal súd za preukázané, že do zosplatnenia celého úveru (21.3.2019) mala žalovaná zaplatiť 42 splátok spolu vo výške 4.242 EUR, pričom zaplatila len 3.815,34 EUR. Dlh na splátkach, splatných do zosplatnenia úveru, teda predstavuje sumu 426,66 EUR (4.242 EUR mínus 3.815,34 EUR). Dlh na zostatku úverovej istiny ku dňu zosplatnenia činil 3.920,75 EUR. Celkovo dlh žalovanej ku dňu zosplatnenia teda činil 4.347,41 EUR (t.j. 426,66 + 3.920,75 EUR).
20. Zhrnúc vyššie uvedené, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.346,73 EUR, jeho nárok je dôvodný, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu.
21. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 4.025,20 EUR (zostatok úverovej istiny).
22. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi ako veriteľovi prislúcha aj nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Splatnosť celého úveru v danej veci nastala dňa 21.3.2019. Žalovaná sa teda do omeškania so zaplatením dlhu dostala nasledujúcim dňom - 22.3.2019. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 11.4.2019, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
25. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 % ročne. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, preto súd žalobe vyhovel.
26. Súd sa zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Žalobca v tomto smere tvrdil, že uplatnenú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
27. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že pôvodný žalobca a nový žalobca dňa 26.4.2022 uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky Poštovej banky a.s. voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu. Z prílohy č.1 k zmluve súd zistil, že pohľadávka bola okrem iného špecifikovaná dátumom uzavretia zmluvy o úvere, jej číslom, výškou poskytnutej sumy, dátumom
splatnosti úveru, výškou zostatku pohľadávky, výškou istiny po splatnosti, výškou úrokov a úrokov z omeškania do postúpenia pohľadávky, počtom dní omeškania, dátumom poslednej úhrady a dátumom zosplatnenia úveru.
28. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
30. Podľa ust. § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
31. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
32. Ako podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt zákon o bankách ustanovuje: 1/. omeškanie dlžníka so zaplatením hoci len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 dní a 2/.predchádzajúcu písomnú výzvu dlžníkovi.
33. Súd konštatuje, že v danom prípade boli obe tieto podmienky splnené. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní (omeškanie trvá od 22.3.2019). Poštová banka a.s. ako veriteľ zároveň listom zo dňa 21.3.2019 a teda, ešte pred tým, ako pristúpila k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, vyzvala žalovanú na úhradu zosplatneného dlhu.
34. Ako už súd uviedol vyššie, na platnosť postúpenia sa v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka. Musí však byť o postúpení vyrozumený. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti voči dlžníkovi, nový veriteľ tento nedostatok zhojí tým, že v konaní preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Učiní tak predložením zmluvy o postúpení. V danom prípade Poštová banka a.s. ako pôvodný veriteľ privodila účinky postúpenia voči žalovanej tak, že v súdnom konaní predložila písomnú zmluvu o postúpení. Žalobca teda preukázal, že došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej a teda, že je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávky voči žalovanej.
35. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd rozhodol, že mu priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).