Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-99-2014.pdf
PDF · 107.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/99/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci navrhovateľa Lesy Čierna Lehota, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Čierna Lehota 297, práv. zast. JUDr. Augustín Tomáš, advokát, Floriánska 16, Košice proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, Šafárikova 71, Rožňava, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 06.08.2014, doručeným osobne dňa 07.08.2014 na podateľni Krajského súdu v Košiciach, sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by krajský súd rozhodol tak, aby zrušil zápis Lesného družstva Čierna Lehota, so sídlom Čierna Lehota 179, IČO: 47 702 095 a zápis M. M., trvale bytom Č. U. XX, XXX XX, v evidencii obhospodarovateľov vedenej Okresným úradom Rožňava, Pozemkovým a lesným odborom, a priznal mu náhradu trov konania.
Navrhovateľ na základe uznesenia súdu zo 14.01.2015 č.k. 6S 99/2014-117 svoj konečný návrh spresnil tak, že navrhol, aby súd rozhodol tak, že: „Súd zakazuje Okresnému úradu Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Šafárikova 71, 048 01 Rožňava zasahovať do práv Pozemkového spoločenstva Lesy Čierna Lehota, so sídlom 049 36, Čierna Lehota 297, IČO: 31 970 664 ako obhospodarovateľa nehnuteľností patriacich do tohto spoločenstva a ukladá mu, aby do 10 dní odo dňa doručenia rozsudku zrušil zápis Lesného družstva Čierna Lehota, so sídlom Čierna Lehota 179, IČO: 47 702 095, vedeného v evidencii obhospodarovateľov vedenej Okresným úradom Rožňava, Pozemkovým a lesným odborom, pod č.k.: P.-F.-A.-XXXX/XXXXXX a zápis M. M., trvale bytom Č. U. XX, XXX XX, vedeného v evidencii obhospodarovateľov vedenej Okresným úradom Rožňava, Pozemkovým a lesným odborom, pod č.k. P.-F.-A.-XXXX/XXXXXX, a zároveň žalobca navrhuje, aby mu súd priznal náhradu trov konania.“
Na odôvodnenie svojho pôvodného návrhu uviedol, že navrhovateľovi bolo dňa 07.07.2014 doručené na vedomie oznámenie Okresného úradu Rožňava, Pozemkového a lesného odboru, Rožňava vo veci žiadosti M. M., bývajúceho v Č. U. XX, vedeného pod č.k. P.-F.-A.-XXXX/XXXXXX, a taktiež oznámenie Okresného úradu Rožňava, Pozemkového a lesného odboru, Rožňava vo veci žiadosti Lesného družstva, Čierna Lehota 179, 049 36 Slavošovce, vedeného pod č.k.: P.-F.-A.-XXXX/XXXXXX o ich zápise do evidencie ako obhospodarovateľov lesov.
V uvedenom oznámení oznamuje odporca pánovi M. M., že ho na základe jeho žiadosti o zápis do evidencie zo dňa 02.06.2014 a predložených dokladov vedie podľa § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov v evidencii lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov pod č. XXX pre lesné pozemky, nachádzajúce sa v kat. území Č. U., zapísaných na LV č. XXXX - parc. č. XXXX a XXXX a LV č. XXXX - parc. č. XXXX (vlastnícky podiel X/X).
V oznámení adresovanom Lesnému družstvu Čierna Lehota uvádza odporca, že ho na základe jeho žiadosti o zápis do evidencie zo dňa 06.05.2014 a predložených dokladov vedie podľa § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov v evidencii lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov pod č. XXX pre lesné pozemky, nachádzajúce sa v kat. území Č. U., zapísaných na príslušných LV.
Ďalej dôvodil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože dňa 30.09.1994 došlo na základe Dohody o ukončení nájmu zo zákona a vydaní lesných nehnuteľností podľa § 22 ods. 2 zákona č. 11/1994 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku k vydaniu lesných nehnuteľností, tam bližšie špecifikovaných, do skutočného užívania Spoločnosti súkromných vlastníkov lesov Čierna Lehota, pozemkové spoločenstvo. Dňa 29.06.1996 bola podpísaná Zmluva o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Podľa úvodných ustanovení vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníci súkromných lesov, uvedení v zozname vlastníkov podľa jednotlivých vložiek a dedičských konaní, uzatvorili túto zmluvu s účelom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej. Navrhovateľ vykonáva obhospodarovateľa na základe zmluvnej vôle, ktorú mu prejavili vlastníci obhospodarovaných nehnuteľností, a to vo vyššie uvedenej Zmluve o založení pozemkového spoločenstva z júna 1996, ktorej znenie bolo v súlade so zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách upravené jej znením zo dňa 21.06.2013 schváleným na Valnom zhromaždení. Pán M. M., ktorý bol, ako bolo vyššie uvedené, zapísaný ako duplicitný obhospodarovateľ nehnuteľností už obhospodarovaných navrhovateľom, ako aj všetci členovia Lesného družstva Čierna Lehota, ktoré bolo taktiež zapísané ako obhospodarovateľ, sú si plne vedomí, že dňa 29.06.1996 schválili na Valnom zhromaždení navrhovateľa ako jeho členovia Zmluvu o založení spoločenstva, kde aj oni ako vlastníci obhospodarovaných nehnuteľností takto prejavili vôľu obhospodarovať nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve práve prostredníctvom navrhovateľa. Pán M. M. je priamo podpísaný na poslednej strane Zmluvy o založení spoločenstva ako jej jednateľ. Potom citujúc ust. § 12 ods. 1 až 3 zákona č. 97/2013 Z.z. argumentoval, že členstvo pána M., ako aj členov Lesného družstva Čierna Lehota nebolo do dnešného dňa ukončené vyššie uvedenými zákonnými spôsobmi, pričom uvedené osoby ani nijakým iným spôsobom nezrušili právny vzťah založený vyššie uvedenými zmluvami. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán navrhovateľa nikdy túto skutočnosť neprejednávalo. Vzhľadom na uvedené do dnešného dňa platí právny stav založený Valným zhromaždením, na ktorom bola schválená Zmluva o založení pozemkového spoločenstva z roku 1996, a to, že jediným obhospodarovateľom predmetných nehnuteľností je navrhovateľ. Ako navrhovateľ zistil zo spisového materiálu vedeného na Okresnom úrade Rožňava, Pozemkovom a lesnom odbore, dňa 06.05.2014 mu bola doručená žiadosť Lesného družstva Čierna Lehota o zápis do evidencie obhospodarovateľov lesných pozemkov. Dňa 22.05.2014 odporca zaslal Lesnému družstvu Čierna Lehota výzvu na doplnenie podania s tým, že po preštudovaní predložených dokladov odporca zistil, že podanie neobsahuje všetky náležitosti, ktoré sú v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov potrebné k zápisu do evidencie obhospodarovateľov lesných pozemkov, a preto je potrebné, aby Lesné družstvo Čierna Lehota doložilo doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese a identifikáciu dotknutých lesných pozemkov podľa jednotiek priestorového rozdelenia.
Po nahliadnutí do spisového materiálu vedeného na Okresnom úrade Rožňava, Pozemkovom a lesnom odbore, navrhovateľ zistil, že Lesné družstvo Čierna Lehota predložilo nájomné zmluvy, ktoré uzatvorilo s väčšinovými spoluvlastníkmi parciel, pre obhospodarovanie ktorých ho odporca zapísal do evidencie obhospodarovateľov. Tieto nájomné zmluvy majú prestavovať právny titul na obhospodarovanie nehnuteľností, pre ktoré bolo Lesné družstvo Čierna Lehota zapísané ako obhospodarovateľ v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch.
Taktiež citujúc ust. § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch dôvodil, že tak, ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia obhospodarovateľ lesa je povinný predložiť k zápisu do evidencie obhospodarovateľov lesa doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese. Pán M. M.
a ani Lesné družstvo Čierna Lehota pri žiadosti o zápis do evidencie takéto doklady nepredložili. Tak, ako už bolo uvádzané obhospodarovateľom všetkých nehnuteľností, pre ktoré Okresný úrad Rožňava, odbor pozemkový a lesný, zapísal ako obhospodarovateľov M. M. a Lesné družstvo Čierna Lehota je Pozemkové spoločenstvo Lesy Čierna Lehota, a to na základe vyššie uvádzaných platných zmlúv, ktoré pán M. M. a členovia Lesného družstva Čierna Lehota uzatvorili s navrhovateľom a ktoré sú aj v súčasnosti platné a právny vzťah nimi založený nebol žiadnym zákonným ani zmluvným spôsobom ukončený. K uvedenému je nevyhnutné uviesť, že na väčšine nehnuteľností, pre ktoré Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, zapísal M. M. a Lesné družstvo Čierna Lehota ako obhospodarovateľov, sú členovia družstva a aj pán M. M. len ich podielovými spoluvlastníkmi a vzhľadom na uvedené nie sú v žiadnom prípade oprávnení sa sami bez účasti ďalších podielových spoluvlastníkov rozhodnúť, kto bude obhospodarovateľom týchto nehnuteľností.
Nakoniec poukazujúc na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z., na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. a na zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov znení neskorších predpisov a na obsah nájomných zmlúv, ktoré uzavrelo Lesné družstvo Čierna Lehota s vlastníkmi pozemkov, ktoré navrhovateľ považoval ako absolútne neplatný právny úkon, navrhovateľ uzatvoril, že zo strany Lesného družstva Čierna Lehota neboli splnené dve zákonné podmienky uvedené v ust. § 4 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch.
V bode 3 svojho návrhu uviedol, že ako je zrejmé z vyššie popísaného skutkového stavu pán M. M. a Lesné družstvo Čierna Lehota boli zapísaní do evidencie obhospodarovateľov duplicitne pre tie isté nehnuteľnosti, pre obhospodarovanie ktorých bol do predmetnej evidencie zapísaný navrhovateľ, ktorého zápis je do dnešného dňa platný a už len z uvedeného je zrejmé, že zápis ďalšieho obhospodarovateľa priamo zasahuje do práv navrhovateľa. Dňa 05.05.2014 zaslalo Lesné družstvo Čierna Lehota odporcovi oznámenie o tom, že od 09.05.2014 budú hospodáriť na predmetných nehnuteľnostiach, pričom zároveň oznámili, že zakazujú akémukoľvek subjektu hospodáriť a vykonávať akúkoľvek činnosť na predmetných nehnuteľnostiach, a to najmä ťažbu na predaj drevnej hmoty na pni. Dňa 20.05.2014 zaslalo Lesné družstvo Čierna Lehota navrhovateľovi oznámenie o ťažbe kalamitného dreva. V uvedenom liste družstvo uvádza, že vzhľadom k tomu, že na uvedených pozemkoch vznikla veterná kalamita, chcú túto kalamitu čo najskôr spracovať, pričom zároveň znova prízvukovali, že zakazujú akémukoľvek subjektu hospodáriť a vykonávať akúkoľvek činnosť na ich pozemkoch, aj čo sa týka spracovania veternej kalamity. Dňa 22.07.2014 adresoval pán M. M. priamo navrhovateľovi žiadosť o dohodu pri určení hraníc pozemkov. V uvedenej žiadosti uvádza, že žiada navrhovateľa o súčinnosť pri určení hraníc parciel XXXX, XXXX, vedené na LV č. XXXX, v podiele X/X a parcele č. XXXX, vedenej na LV č. XXXX, v podiele X/X, kat. územie Č. U. z dôvodov, že od 30.06.2014 je evidovaný ako obhospodarovateľ uvedených pozemkov. Z uvedenej faktickej činnosti Lesného družstva Čierna Lehota a pána M. M. je jednoznačné, že svojou činnosťou priamo zasahujú do práv navrhovateľa, keďže reálne vykonávajú činnosť na nehnuteľnostiach, pre ktorých obhospodarovanie je stále platne zapísaný navrhovateľ, ktorý svoju činnosť vykonáva podľa schváleného lesného hospodárskeho plánu. Tak, ako bolo vyššie uvádzané pán M. M. ani Lesné družstvo Čierna Lehota nepreukázali splnenie podmienok potrebných na zápis do evidencie obhospodarovateľov predmetných nehnuteľností a ich zápis do evidencie obhospodarovateľ je nezákonný. Hospodárením subjektov, ktoré nemajú právny titul na výkon tejto funkcie hrozí na predmetných nehnuteľnostiach reálny vznik škody, keďže vykonávanie hospodárskej činnosti v lesoch musí prebiehať plynule podľa schváleného lesného hospodárskeho plánu a v súlade so zákonom, čo znemožňujú uvedené subjekty svojou činnosťou neustále narúšajúcou pokojné hospodárenie v lese.
V poslednom bode 4 návrhu tvrdil, že vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon, pretože dňa 24.07.2014 podal na Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, žiadosť o nápravu nezákonného zásahu, ktorým sa priamo domáhal okamžitého výmazu M. M. a Lesného družstva Čierna Lehota z evidencie obhospodarovateľov všetkých nehnuteľností obhospodarovaných Pozemkovým spoločenstvom Lesy Čierna Lehota, a zároveň žiadal o nevykonávanie žiadnych ďalších zmien v tejto evidencii, keďže takýmto zápisom došlo priamo k nezákonnému zásahu do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa a tento stav a jeho dôsledky trvajú až kým nedôjde k ich výmazu z evidencie. Do dnešného dňa Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, nevymazal M. M. a Lesné družstvo Čierna Lehota z evidencie obhospodarovateľov, napriek skutočnosti, že na ich zápis nikdy neboli splnené zákonné podmienky. Nakoniec v bode 5 návrhu uzavrel, že navrhovateľ sa o
porušení svojich práv a právom chránených záujmov dozvedel dňa 07.07.2014, kedy mu odporca doručil na vedomie napádané oznámenia a v lehote 30 dní od doručenia týchto oznámení podáva tento návrh.
K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 04.12.2014, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.12.2014, pričom k jednotlivým námietkam navrhovateľa uviedol: „Odporca sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že zápis do evidencie obhospodarovateľov lesa nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy, resp. verejnej správy, dôrazne však popiera, že by v posudzovanom prípade zapísaním oboch subjektov do evidencie obhospodarovateľov lesa došlo k porušeniu akéhokoľvek právneho predpisu. Konanie odporcu bolo v súlade so zákonom a práve naopak, nevykonanie tohto zápisu by bolo porušením zákona. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca ho zápisom označených subjektov do evidencie obhospodarovateľov lesa ukrátil na jeho právach nie je pravdivé, nie je ničím podložené. Napadnutým zápisom nedošlo a ani nemôže dôjsť k ohrozeniu právneho postavenia navrhovateľa, a to ani v súvislosti s jeho právom požadovať odmenu za hospodárenie. Právo na podiel z výnosov z hospodárenia na lesných nehnuteľnostiach nie je závislé na zápise v evidencii obhospodarovateľov. Toto právo má vlastník na základe právneho vzťahu so subjektom, ktorý na pozemkoch hospodári, a to bez ohľadu na to, či tento subjekt je, alebo nie je zapísaný v evidencií obhospodarovateľov lesa.“
Odporca odmietol tvrdenie navrhovateľa, že zápis v evidencii obhospodarovateľov lesa je nezákonný a ďalej uviedol, že odporca nebol povinný skúmať, či predmetné lesné pozemky sú voľné. Odporca nebol povinný skúmať, či predmetné lesné pozemky sú právne voľné. Odporca nemal vedomosť o opaku a do podania návrhu na začatie konania opak nikto ani netvrdil. Navyše, doposiaľ odporca nemal žiaden dôkaz o tom, že predmetné lesné pozemky pred uzavretím nájomných zmlúv právne voľné neboli a ani v tomto konaní navrhovateľ žiaden relevantný dôkaz na preukázanie takéhoto tvrdenia nepredložil.
Tvrdenie navrhovateľa, že súčasťou administratívneho spisu nie sú listiny preukazujúce oprávnenie pána M. M. a Lesného družstva Čierna Lehota hospodáriť v lese nie je pravdivé. Oprávnenie pána M. M. obhospodarovať lesné pozemky vyplýva z jeho vlastníckeho práva, ktoré je preukázané listom vlastníctva tvoriacim súčasť spisového materiálu.
Odporca sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že každý obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa zákona o lesoch tomuto predložiť doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese a predloženie identifikácie dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia lesa - v tejto súvislosti odporca poznamenáva, že Pozemkové spoločenstvo Lesy Čierna Lehota (navrhovateľ) doposiaľ nepredložil ani doklady oprávňujúce ho hospodáriť na lesných porastoch a nepredložil ani identifikáciu lesných pozemkov.
Naopak, Lesné družstvo Čierna Lehota aj pán M. M. odporcovi predložili identifikáciu lesných pozemkov podľa stavu v katastri nehnuteľností a podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa (grafická identifikácia na porastovej mape + súpis jednotiek priestorového rozdelenia lesa v potrebnom rozsahu).
V závere odporca namietal, že navrhovateľov návrh na začatie súdneho konania nie je prípustný, pretože navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Preto z vyššie uvedených podstatných dôvodov navrhol vydať vo veci rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa súd zamietne.
Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. O.s.p. preskúmal vec navrhovateľa a za súhlasu účastníkov konania konajúc podľa § 250f O.s.p. za použitia ust. § 250v ods. 8 O.s.p. dňa 02.04.2014 potom ako jednomyseľne dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh je potrebné zamietnuť vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa ako nedôvodný a neprípustný zamietol, a to z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa ust. § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“).
Obhospodarovateľ lesa alebo právnická osoba podľa § 47 ods. 2 sú povinní orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu hospodára do 15 dní od jej vzniku; zo zmluvy alebo oznámenia (§ 47 ods. 10) musí byť zrejmé, k akému dátumu je zmena hospodára vykonaná a na ktorých jednotkách priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1) bude hospodár vykonávať svoju činnosť.
Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia (§ 39 ods. 1) do 15 dní od vzniku oprávnenia hospodáriť v lese alebo od vzniku zmien v rozsahu oprávnenia hospodáriť v lese.
Na vedenie evidencie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 O.s.p., ktorý koná v správnom súdnictve o návrhu smerujúcemu proti navrhovateľom tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Občiansky súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok.
Zmyslom tejto právnej úpravy upravenej v ust. § 250v O.s.p. je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujúci súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p. upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými je jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. (predtým zákona č. 152/1998 Z.z.).
Pretože orgán verejnej správy popieral tvrdenie navrhovateľa, že jeho činnosť by mala vykazovať znaky nezákonného zásahu, primárnou úlohou súdu bolo dať odpoveď na túto námietku. Občiansky súdny poriadok (a ani iný zákon) priamo nedefinuje pojem „nezákonný zásah“. V súlade s ustálenou judikatúrou ho však možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho
znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. Nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu, teda musí k nemu dôjsť pri výkone právomoci orgánu verejnej správy, ktorý mocenským spôsobom zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby.
Podľa právneho názoru súdu v danom prípade navrhovateľom namietanú skutočnosť nemožno vyhodnotiť ako nezákonný zásah a požiadavka na aplikáciu konkrétneho právneho predpisu, ktorým sa má orgán verejnej správy pri výkone štátneho dozoru a kontrolnej činnosti riadiť, presahuje súdnu ochranu, ktorú zákonodarca zveril správnym súdom pri aplikácii ustanovenia § 250v O.s.p..
V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru súdu k priamemu bezprostrednému zásahu ani k zásahu priamo vykonaného proti navrhovateľovi, ale došlo k postupu, ktorý bol v súlade s ust. § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, Lesného družstva Čierna Lehota a M. M., pretože odporca ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o uvedených účastníkoch konania podľa zákona o lesoch potom ako na výzvu odporcu preukázali oprávnenie hospodáriť v lese a predložili identifikáciu dotknutých lesných pozemkoch podľa stavu katastra nehnuteľností, ako aj jednotiek priestorového rozdelenia si odporca splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 4 zákona o lesoch, pričom na vedenie evidencie podľa § 4 ods. 1 zákona o lesoch sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 4 ods. 4 zákona o lesoch). Hoci navrhovateľ postup odporcu namietal, súd ho vyhodnotil ako súladný so zákonom, pretože zaevidovaním Lesného družstva Čierna Lehota a M.Á. M. ako iných osôb nemohlo v žiadnom prípade byť priamo zasiahnuté do práv navrhovateľa a nešlo ani o zásah v dôsledku tejto evidencie, ktorý by bol priamo vykonaný voči navrhovateľovi.
Tvrdenie navrhovateľa, že súčasťou administratívneho spisu odporcu nie sú listiny preukazujúce oprávnenie M. M. a Lesného družstva Čierna Lehota hospodáriť v lese nie je dôvodné, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva opak, keďže oprávnenie M. M. vyplýva z jeho vlastníckeho práva, ktoré je preukázané listom vlastníctva tvoriacim obsah administratívneho spisu odporcu a Lesné družstvo Čierna Lehota preukázalo oprávnenie hospodáriť nájomnými zmluvami predloženými odporcovi. Taktiež ako p. M., aj Lesné družstvo Čierna Lehota predložili odporcovi identifikáciu lesných pozemkov podľa stavu v katastri nehnuteľností a podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa.
Odporca ani súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že predmetné lesné pozemky pred uzavretím nájomných zmlúv neboli právne voľné a súdu nepredložil ani dôkaz opaku o tom, že by navrhovateľ bol evidovaný ako právnická osoba podľa ust. § 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Navrhovateľ ničím nepreukázal svoje tvrdenie v bode 3 svojho návrhu o duplicitnom zapísaní M. M. a Lesného družstva Čierna Lehota do evidencie obhospodarovateľov pre tie isté nehnuteľnosti.
Pretože Lesné družstvo Čierna Lehota a M. M. ako právnická osoba podľa § 47 ods. 2 zákona o lesoch a ako obhospodarovateľ lesa si splnili svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 zákona o lesoch a odporca ako orgán verejnej správy zaevidoval týchto do evidencie lesných pozemkov ako hospodárov, splnil si svoju zákonnú povinnosť, preto súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný.
Nezastupiteľná úloha sťažnosti podávaná podľa zákona č. 9/2010 o sťažnostiach spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ, ale aj samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie, ktorú navrhovateľ podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nezákonný zásah, a to preto, aby bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa k hodnoteniu tejto situácie ako nezákonného zásahu, ale najmä aby sa mohol k týmto dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade súdna pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako aj podľa § 250v ods. 1 O.s.p. má subsidiárny charakter a je možné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Pokiaľ navrhovateľ v bode 4 návrhu odôvodňoval využitie všetkých prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon tým, že tvrdil, že podal dňa 24.07.2014 u odporcu žiadosť o nápravu nezákonného stavu (v skutočnosti žiadosť o výmaz z evidencie a zdržanie sa vykonávania ďalších
zmien), ktorým ako ďalej uviedol navrhovateľ sa priamo domáhal okamžitého výmazu M. M. a Lesného družstva Čierna Lehota z evidencie obhospodarovateľov všetkých nehnuteľností obhospodarovaných Pozemkovým spoločenstvom Lesy Čierna Lehota, a zároveň žiadal o nevykonávanie žiadnych ďalších zmien v tejto evidencii, keďže takýmto zápisom došlo priamo k nezákonnému zásahu do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa a tento stav a jeho dôsledky trvajú až kým nedôjde k ich výmazu z evidencie, tak súd k tomuto uvádza, že predmetná žiadosť navrhovateľa o výmaz z evidencie a zdržanie sa vykonávania sa ďalších zmien nie je sťažnosťou v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, pretože predmetné podanie navrhovateľa malo charakter žiadosti podľa osobitného predpisu, ktorým je ust. § 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a nesmerovalo vedúcemu orgánu verejnej správy (prednostovi), ktorý je povinný viesť centrálnu evidenciu sťažností podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.
Vzhľadom na uvedené, preto súd dospel k záveru, že uplatnený návrh je potrebné podľa § 250v ods. 4 O.s.p. zamietnuť aj ako neprípustný z dôvodu nevyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Preto súd návrh navrhovateľa jednak ako nedôvodný a jednak ako neprípustný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250v ods. 5 O.s.p..
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).