Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/120/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľky: J. X. X., G. L., narodená XX.XX.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX, X. XXX XX V. U. XXX, toho času X. XXX XX, X. XXX/X, zastúpená Mgr. Norbertom Stankom, advokátom so sídlom Sereď, Nám. slobody 4283/36B proti odporcovi: Y. X., G. X., B.. XX.XX.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX, X. XXX XX V. U. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

rozhodol:

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, a to k:

rodinnému domu súpisné č. XXX, postavenom na parcele "C" č. XXX/XX, pozemku parcela registra „. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmer 348 m2 a pozemku parcela "C" č. XXX/XX - záhrady o výmere 413 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. V. U., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor

a vyporiadava sa tak, že :

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. V. U., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporcu: Y. X., G. X., B.. XX.XX.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX.

II. Odporca je povinný titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. V. U. vyplatiť navrhovateľke sumu 29.600,-Eur, a to jednorazovo sumu 10.000,-Eur do 31.12.2015 a následne počnúc dňom 01.01.2016 formou splátok vo výške 250,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 06.04.2010 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V. U., a to k parcele „C“ číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2, parcele „C“ č. XXX/XX záhrady o výmere 413 m2 a k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXX/XX. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, avšak spoločné užívanie predmetných nehnuteľností nebolo z dôvodu intenzívnych konfliktov s odporcom možné. Navrhovateľka spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe darovacej zmluvy v čase ich partnerského spolužitia v predmetnej nehnuteľnosti. V súčasnosti nehnuteľnosť, v ktorej býval odporca spolu so svojim otcom, ktorý v priebehu konania zomrel, neužíva a pre pretrvávajúce konflikty s odporcom ani užívať nemôže, preto nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Navrhovateľka žiadala prikázať predmetné

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu a toho zaviazať výplatou 30.000,-Eur. Navrhovateľka tiež poukázala na investície, ktoré boli z jej strany vložené do rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 524 v k.ú. Horná Streda, a to k parcele „C“ číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2, parcele „C“ č. XXX/XX záhrady o výmere 413 m2 a k stavbe rodinného domu súpisné číslo 210 postavený na parcele „C“ číslo XXX/XX a predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke hodnotu prevzatého podielu 30.000,-Eur, a to v splátkach po 300,-Eur mesačne, ktoré mali byť splatné vždy do 20.dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, náhradu trov štátu a povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to každý v jednej polovici. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov je rodinný dom 2+1 s chodbou a verandou a s priľahlými pozemkami. Podielové spoluvlastníctvo vzniklo na základe darovacej zmluvy z roku 2005, ktorou odporca, dovtedy výlučný vlastník nehnuteľností daroval podiel vo veľkosti jednej polovice navrhovateľke. Odporca sám nadobudol predmetné nehnuteľnosti v časti dedením a v časti darom od svojho otca, ktorý dom postavil a sám v ňom býval do svojej smrti. V darovacej zmluve medzi účastníkmi sa odporkyňa zaviazala k osobnému záväzku starostlivosti o odporcu a jeho otca. V roku 2007 účastníci uzavreli manželstvo, ktoré bolo v roku 2009 rozvedené. Spoločnú domácnosť, ktorú mali účastníci v predmetnej nehnuteľnosti, opustila navrhovateľka ešte pred rozvodom manželstva z dôvodu mimoriadne konfliktných vzťahov s odporcom, čo pretrváva doposiaľ a vyústilo to až do podávania trestných oznámení. Nehnuteľnosti užíva iba odporca. Z výpovedí účastníkov a z predložených dokladov bolo zistené, že na spornej nehnuteľnosti boli vykonané rozsiahle rekonštrukčné práce v čase, keď spolužitie medzi účastníkmi nebolo konfliktné. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že spoluvlastníctvo účastníkov k sporným nehnuteľnostiam trvá, pokus o jeho vyporiadanie dohodou nebol úspešný a spoločné užívanie nehnuteľností vylučuje vzájomne mimoriadne konfliktný vzťah. Keďže rodinný dom je pomerne malý, nepovažoval súd reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti za dobre možné, pretože vzniknuté samostatné nehnuteľnosti by nemohli byť účelne využívané. Nehnuteľnosti zabezpečujú riešenie bytovej otázky odporcu, a preto navrhovateľka ich nežiadala prikázať do svojho vlastníctva.

K spôsobu splnenia uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľke výplatu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na aktuálny stav aktív na strane odporcu by odporca nebol schopný cenu podielu vyplatiť jednorázovo a prikázanie veci s jednorazovou výplatou by preto malo za následok následný nevyhnutný predaj nehnuteľností a vysťahovanie odporcu ako aj jeho otca. K ich vysťahovaniu by nevyhnutne došlo aj v prípade akéhokoľvek iného spôsobu vyporiadania. Prípadnú povinnosť odporcovho otca vysťahovať sa vo vysokom veku z nehnuteľnosti, ktorú sám vybudoval a dlhé roky užíval by však súd považoval za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú by k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nepristúpil. Na druhej strane je na mieste, aby navrhovateľka mala zo svojho majetku úžitok, keďže mal súd za preukázané, že k povinnostiam spoluvlastníka pristupovala riadne, podieľaním sa na rekonštrukcii nehnuteľností a dokonca platením poistenia domácnosti až do súčasnosti. Pre naplnenie oboch týchto záujmov, teda zotrvanie otca odporcu v nehnuteľnosti a riadny výkonom spoluvlastníckych práv navrhovateľky, potom súd ako jediné možné riešenie videl zaplatenie ceny podielu zo strany odporcu v splátkach. Zároveň mal súd za to, že výška splátok je primeraná pomerne vysokému dôchodku odporcu, ktorý súčasne neznáša náklady na domácnosť iba sám, ale na týchto sa mohol podieľať aj jeho otec s dôchodkom vo výške 400,-Eur mesačne. Zároveň sa splátkami v tejto výške splatí cena podielu v dobe pre navrhovateľku akceptovateľnej, a to 8 rokov a štyri mesiace.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľka si nesplnila svoj osobný záväzok v starostlivosti o odporcu a jeho otca, ku ktorému sa zaviazala v darovacej zmluve. Keďže nesplnila svoj osobný záväzok, nevznikol jej žiaden právny nárok na vlastníctvo predmetných nehnuteľností a tiež finančný nárok na vyplatenie čiastky, ktorú súd určil. Určenie hodnoty nehnuteľnosti z ponuky realitnej kancelárie považoval za neadekvátne. Prevažná časť rekonštrukčných prác bola financovaná z jeho finančných prostriedkov. Svoje odvolanie doplnil v odvolacej lehote tak, že ďalej namietal, že súd pri rozhodovaní vzal do úvahy len vyjadrenia navrhovateľky bez toho, aby bola preukázaná opodstatnenosť a pravdivosť tvrdení. Bol to práve odporca, ktorý financoval rekonštrukciu domu a uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne určil výšku náhrady, pretože neprihliadol a nezapočítal

investície vložené odporcom v čiastke minimálne 23.235,74 Eur ako aj podiel jeho práce na samotnej rekonštrukcii. Žiadal, aby súd zmenil rozsudok prvého stupňa v časti určenej povinnosti výplaty.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd zastával názor, že súd prvého stupňa vyvodil predčasný záver v tom smere, že daná nehnuteľnosť je z hľadiska stavebno-technického nedeliteľná, pretože zo zákona je súd viazaný poradím zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako to predpokladá ustanovenie . Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia pri stanovení ceny za výplatu podielu navrhovateľky zo strany odporcu. Faktom je, že znalecké dokazovanie na súde prvého stupňa žiaden z účastníkov nenavrhol. Na druhej strane je však faktom, že už pred súdom prvého stupňa odporca spochybňoval výšku výplaty. Odvolací súd konštatoval, že odporca síce na súde prvého stupňa uviedol, že do danej nehnuteľnosti investoval aj svoje výlučné prostriedky, avšak svoje tvrdenie nezdôvodnil riadne. K čiastočnému zdôvodneniu výšky investícií došlo v rámci odvolacieho konania, avšak bolo potrebné zdôrazniť, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva možno vykonať jeho vyporiadanie v širšom slova zmysle na základe návrhov účastníkov, ktoré však musia spĺňať náležitosti podľa . O takomto návrhu požadujúcim zaplatenia určitej čiastky z dôvodov širšieho vyporiadania je však vždy potrebné rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Na to, aby bola stanovená výška podielu navrhovateľky v prejednávanej veci preto nepostačuje správa realitnej kancelárie bez ďalšieho znaleckého dokazovania s tým, že je tiež veľmi pravdepodobné, že pokiaľ dôjde k znaleckému dokazovaniu zvýšia sa tým podstatne trovy konania, avšak v záujme zistenia skutkového stavu veci, bude takéto znalecké dokazovanie nevyhnutné. Záverom odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa tiež dopustil pochybenia v tom smere pokiaľ súd nezisťoval, či má odporca dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatil navrhovateľku. Táto skutočnosť je podstatná pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pokiaľ sa v konaní preukáže, že odporca nemá finančné prostriedky, nezostane súdu prvého stupňa nič iné, len skúmať ďalšie možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré mu poskytne ustanovenie .

S poukazom na v zmysle ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvého stupňa doplnil dokazovanie, a to tým, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby so zameraním sa na posúdenie, či je možné zo stavebno-technického hľadiska rozdeliť rodinný dom na dve samostatné stavby. Vzhľadom na rovnosť podielov účastníkov by stavby mali byť v zásade rovnocenné, čo do kvality a i kvantity (obytné a iné plochy, prístupy, technické vybavenie (prípojky a inštalácie), vybavenosť kúpeľňou, WC a pod.). Súčasne súd zisťoval či, ak je rozdelenie stavby podľa uvedených kritérií možné, aké stavebné práce by si takéto rozdelenie vyžiadalo.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného Ing. Evou Gregušovou bolo zistené, že rozdelenie rodinného domu zo stavebno-technického hľadiska na dve samostatné stavby, pri zohľadnení všetkých podmienok (Stavebného zákona) ekonomického a prevádzkového hľadiska a zachovania rovnosti podielov účastníkov, čo do kvantity a kvality nie je možné. Vzhľadom na skutočnosť, že rozdelenie stavby nie je možné, znalec sa bližšie nevyjadroval k stavebným prácam. Ani jeden z účastníkov nevyjadril námietky proti znaleckému posudku.

Účastníci súhlasne vyhlásili, že nesúhlasia s predajom predmetných nehnuteľností, pretože odporca má k predmetnému domu citové väzby a aj do rekonštrukcie investoval s tým, že v dome zostane bývať. Bolo ustálené medzi účastníkmi, že spôsob, ktorým by malo byť vyporiadané podielové spoluvlastníctvo je ten, že bude vec prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu a bude mu uložená povinnosť výplaty. Účastníci si navzájom odkomunikovali svoje návrhy, pričom sa obe strany dohodli na tom, že vzhľadom na rozsiahle dokazovanie, ktoré by si vyžadovalo zhodnotenie investícii nie je v záujme oboch strán, aby sa zvyšovali náklady predmetného konania a obe strany ustálili hodnotu nehnuteľnosti na sume 60.000,-Eur z čoho predstavuje výplata, ktorú má odporca zaplatiť, sumu 30.000,-Eur. Vzhľadom na zložitú finančnú situáciu navrhovateľky a odporcu sa odporca zaviazal zasielať navrhovateľke mesačne 100,-Eur, pričom predmetná suma bude odpočítaná z hodnoty výplaty. Odporca navrhovateľke zaplatil 400,-Eur, čo bolo preukázané poštovými poukážkami a vyhlásením navrhovateľky.

Zo súhlasného vyhlásenia účastníkov bolo zistené, že nastala neriešiteľná situácia a vzhľadom na vek oboch účastníkov je potrebné predmetný spor vyriešiť, keďže medzi účastníkmi nie je sporné to, koľko kto investoval, ale je problematické získanie finančných prostriedkov pre výplatu navrhovateľky. Odporcovi sa v priebehu konania nepodarilo získať finančné prostriedky na výplatu navrhovateľky. Odporca je v súčasnosti poberateľom starobného dôchodku vo výške 700,- Eur mesačne a jeho výdavky sú vo výške 130,-Eur plyn + elektrika, splátky na úvery vo výške 150,- Eur (90,- + 60,- Eur), náklady na stravu vzhľadom na zhoršený stav odporcu vo výške 150,- Eur, 30,- Eur hygiena a náklady na telefón 30,-Eur. V dokladoch nie sú zahrnuté náklady na smetnú nádobu, domovú daň a pod.

Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. V. U.. Navrhovateľka spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe darovacej zmluvy v čase ich partnerského spolužitia v predmetnej nehnuteľnosti. V súčasnosti nehnuteľnosť, v ktorej býval odporca spolu so svojim otcom, ktorý v priebehu konania zomrel, neužíva a pre pretrvávajúce konflikty s odporcom ani užívať nemôže, preto nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Navrhovateľka ako jeden z podielových spoluvlastníkov využila toto svoje právo a podľa navrhla, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. Zo súhlasného vyjadrenia spoluvlastníkov bolo zistené, že ani jeden zo spoluvlastníkov nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Za týchto okolností bol žalobný návrh navrhovateľky posúdený ako dôvodný, a preto súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam.

Čo sa týka vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, pri vyporiadaní prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov a skúma možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania, pričom poradie týchto spôsobov vyporiadania je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosti nie je možné ani účelné reálne rozdeliť vzhľadom na dispozíciu a veľkosť rodinného domu.

Následne súd ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzhľadom na rodinnú situáciu, prichádza do úvahy prikázanie jednotlivých nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporcovi, pričom súd zohľadňoval postoj navrhovateľky ako aj odporcu. Obaja vyjadrili súhlas s prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporcu s poukazom na jeho citové väzby k domu ako aj aktuálne možnosti zabezpečiť si bývanie, pretože dom je momentálne jediným miestom, kde by v súčasnosti mohol bývať, keďže všetky peniaze investoval do opráv rodinného domu. PO zohľadnení týchto skutočností, súd prikázal odporcovi do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. V. U..

Následne súd rozhodoval o povinnosti odporcu zaplatiť náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností ustálenej na základe súhlasného stanoviska oboch strán. Navrhovateľka zotrvala na návrhu na výplatu od odporcu vo výške 30.000,- Eur. Odporca s výškou súhlasil, i keď poukázal na nesplnenie morálneho záväzku navrhovateľkou vyplývajúcou jej z darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel

k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka žiadala, aby odporca výplatu vo výške 30.000,- Eur vyplatil jednorázovo do konca roka 2015, príp. v jednotlivých splátkach do 31.12.2015 pod hrozbou straty výhody splátok, pretože v priebehu konania nebola preukázaná vôľa zo strany odporcu prispieť k zisťovaniu možnosti získania úveru, pričom navrhovateľka sa informovala konkrétne v Tatra banke, že či by odporcovi bol poskytnutý úver, keby predmetom zálohy bol dom vo výške 60.000,- Eur. V banke bolo zistené, že je možné získať tento úver, keďže je v hodnote 50% zo založenej nehnuteľnosti. Súčasne poukázala na výšku dôchodku odporcu, z ktorého odporca má možnosť navrhovateľke vyplatiť predmetnú nehnuteľnosť, a to prostredníctvom získania úveru. Odporca uviedol, že to bude pre neho ťažké vyplatiť do konca roku sumu 30.000,-Eur. Navrhol preto, aby mu súd povolil zaplatiť výplatu v splátkach vo výške 100-150,- Eur mesačne. Po posúdení vzájomných oprávnených nárokov účastníkov a osobných a majetkových pomerov, súd ustálil, že v schopnostiach odporcu nie je vyplatiť navrhovateľke jednorazovo sumu 29.600,-Eur (bola zohľadnená výplata vo výške 400,-Eur, ktorú zaplatil odporca navrhovateľke v priebehu konania) a prikázanie veci s podmienkou jednorazovej výplaty, by malo pre odporcu za následok nevyhnutný predaj domu a jeho vysťahovanie, čo sama navrhovateľka nepovažovala za riešenie. Súd zobral do úvahy aj vysoký vek a zdravotný stav oboch účastníkov, teda oprávnený nárok navrhovateľky na výplatu a finančné možnosti odporcu zaplatiť predmetnú výplatu, a preto uložil odporcovi povinnosť vyplatiť navrhovateľke jednorazovo 10.000,-Eur do 31.12.2015 a následne splniť si povinnosť pokračovaním v splátkach vo výške 250,-Eur mesačne.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa vety tretej nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, avšak ani jeden z účastníkov nepodal návrh na vyporiadanie v širšom slova zmysle a súhlasne sa vyjadrili, že vzhľadom na časovú a finančnú náročnosť nežiadajú vykonanie znaleckého dokazovania za účelom presného zistenia vložených investícii zo strany oboch účastníkov.

S prihliadnutím na predmet konania súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s veta prvá , v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.