Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-213-2014.pdf
PDF · 76.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/213/2014
Uznesenie
Okresný súd Zvolen, v exekučnej veci oprávneného: 1/ E. S. J., F.. XX.XX.XXXX, X/ E. E. J., F.. XX.XX.XXXX, obaja zast. matkou E. J., F.. XX.XX.XXXX, T. W., D.. P. XXXX/XX, proti povinnému: S. J., F.. XX.XX.XXXX, T. W., D.. P. XXXX/XX, vedenej pod značkou EX 715/14 súdnym exekútorom Mgr. Evou Uhaľovou, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Nám. SNP 6/11, na vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 477,25 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením sp.zn. 12Er/213/2014 zo dňa 05.06.2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie výživného pre oprávneného 1/ za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2014 (vrátane) vo výške 165,-Sur ako zameškané výživné a bežné výživné vo výške 120,-Eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred od 01.03.2014 naďalej a pre oprávneného 2/ za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2014 (vrátane) vo výške 200,-Sur ako zameškané výživné a bežné výživné vo výške 100,-Eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred od 01.03.2014 naďalej, ako aj trovy exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7P/92/2012 - 89 zo dňa 21.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12CoP/22/2013-108 zo dňa 22.05.2013.
Dňa 18.12.2014 bolo súdu doručené podanie zákonnej zástupkyne oprávnených zo dňa 09.12.2014, ktorým žiadala o zastavenie predmetnej exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
V nadväznosti na návrh na zastavenie exekúcie si súdny exekútor v podaní zo dňa 07.01.2015 doručenom súdu dňa 09.01.2015 uplatnil náhradu trov exekúcie s tým, že si ich vyčíslil nasledovne:
- odmena za úkony exekučnej činnosti vo výške 20% z vymoženej sumy 342,00 Eur
- odmena za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 Eur
- hotové výdavky 22,52 Eur
- hotové výdavky (poštovné) po zastavení exekúcie 3,18 Eur
--------------------------------------------------------------------------Trovy spolu (bez DPH) 400,89 Eur
DPH 20% 80,18 Eur
Trovy spolu (s DPH) 481,07 Eur
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V nadväznosti na vôľu oprávnených 1/ a 2/ prejavenú prostredníctvom zákonnej zástupkyne súd v zmysle citovaného § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Súd pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora vychádzal z ich vyúčtovania v podaní zo dňa 07.01.2015 a súdnemu exekútorovi s poukazom na § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky priznal odmenu vo výške 342,-Eur, čo predstavuje 20% zo sumy, ktorú súdny exekútor vymohol v priebehu exekúcie, a teda zo sumy 1.710,-Eur. Ďalej súd priznal súdneho exekútorovi s poukazom na § 6 vyhlášky odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 Eur (zriadené na nehnuteľnosti vedenej na LV č. 3788) a náhradu hotových výdavkov vo výške 22,52 Eur pozostávajúcich z poštovného a kancelárskych nákladov, ktorých vynaloženie v danej výške mal súd za preukázané z exekučného spisu.
Pokiaľ ide o nepriznanú časť náhrady hotových výdavkov vo výške 3,18 Eur + 20% DPH, ktoré predstavujú trovy po zastavení exekúcie, súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z exekučného spisu, z ktorého tieto výdavky nevyplývajú. Súd je toho názoru, že nejde o výdavky spojené s vymožením pohľadávky, ide o potenciálne výdavky, ktoré nie sú v danej výške preukázané. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 475/2010-20 zo dňa 10.11.2010, podľa ktorého „Ústavný súd nespochybňuje postavenie exekútora ako štátom určenej
a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Naproti tomu exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). V súlade s uvedeným ústavný súd zastáva názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne konštatuje, že na vec sťažovateľa je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (napr. IV. ÚS 297/2010).“
Nakoľko je súdny exekútor platiteľom DPH, súd mu priznal zároveň z odmeny DPH vo výške 20% (základ dane 397,71 Eur), čo predstavuje sumu 79,54 Eur.
Trovy súdneho exekútora tak spolu predstavujú 477,25 Eur.
Súd v zmysle § 197 Exekučného poriadku zaviazal povinného nahradením exekútorských trov, nakoľko predmetná exekúcia začala oprávnene. Povinný v priebehu exekúcie uhradil zameškané výživné s tým, že vychádzajúc z exekučného spisu bežné výživné plnil naďalej pravidelne k rukám zákonnej zástupkyne oprávnených. Keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo podľa názoru súdu zavinením oprávnených, ale v dôsledku toho, že povinný si začal riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, súd povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uložil povinnému, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).