Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/96/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne Y. Y., rod. T., R. XXX/X, L. Š., zast. JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, Advokátska kancelária Okružná 789/16, Poprad, proti žalovanému E. T., R. Č.. XXX/X, L. Š., zast. JUDr. Martinom Špakom, advokátom, Odborárov č. 49, Spišská Nová Ves, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -212 z 13.11.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II. a IV. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva (III. výrok). Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd), rozsudkom (I.) zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX, okres Levoča, obec L. Š., k. ú. L. Š. a to parc. č. 180 o výmere 206 m2 - záhrady, parc. č. 181 o výmere 598 m2- zastavané plochy a nádvoria a domu s. č. XX, postavenom na parcele č. 181 tak, že celú túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, (II.) žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni z titulu ustupujúceho podielu v sume 27 599,64 eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, (III.) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 8 703,85 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a (IV.) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves z titulu trov preddavkovaných štátom sumu 220,14 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala návrh, čoho sa ním dožadovala, ako ho odôvodnila, že poukázala na to, že pred jeho podaním listom z 9. 12. 2010 vyzvala žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, že táto nehnuteľnosť nie je dlhodobo užívaná, chátra a postupom času sa stáva neobývateľnou, že žalovaný opakovane bráni žalobkyni prístup k nehnuteľnosti a to aj napriek zásahu polície, a že za takýchto okolností nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve. Navrhla žalovanému, aby jej svoj spoluvlastnícky podiel predal, on ale na predaji nehnuteľnosti nemal záujem, preto mu navrhla, aby žalovaný odkúpil spoluvlastnícky podiel žalobkyne za navrhovanú cenu 40 000,- eur. Uviedla, že žalovaný navrhoval, aby žalobkyňa previedla svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, čo však je nereálne, pretože predaj podielu 31/45 k celku neodkúpi žiadna tretia osoba, keďže za takýchto okolností nehnuteľnosti nebude môcť užívať a nebude ich výlučným vlastníkom. Reálne rozdelenie rodinného domu nie je možné a súčasne poukázala na rozvrátené vzťahy medzi účastníkmi konania. Navrhla, pokiaľ sa týka vyporiadania, prikázať celú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného a alternatívne nariadiť predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku z predaja podľa ich podielov.

Uviedol, čo účastníci vo veci vypovedali, zistil, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti popísanej v LV č. XXX pre k. ú. L. Š., parc. č. 180 o výmere 206 m2 - záhrady, parcelu č. 181 o výmere 598 m2 - zastavané plochy a nádvoria a dom s. č. XX postavený na parcele č. 181, pričom žalobkyňa disponuje spoluvlastníckym podielom 31/45 a žalovaný 14/45. Z pripojeného priestupkového spisu účastníkov, Obvodného úradu Poprad mal preukázané, že rozhodnutím Obvodného úradu Poprad, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. -00010 z 15.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.7.2011 bolo priestupkové konanie, ktorého sa mal dopustiť žalovaný účastník priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že v máji 2010 sa mal žalobkyni vyhrážať zabitím a 16.10.2010 sa jej mal opätovne vyhrážať zabitím, bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Zo správ z č. l. 58 - 59 spisu mal preukázané, že žalobkyňa v evidencii priestupkov od roku 2008 má záznam pod č. 2010/375 a bola obvinená z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a táto vec bola dňa 23. 10. 2010 odložená, že skutok sa stal 16.10.2010. Ďalej uviedol, že žalovaný bol obvinený z priestupku v konaní č. 2010/378 proti občianskemu spolunažívaniu a že priestupkové konanie za skutok, ktorý sa stal 16.10.2010 bolo postúpené inam, že ďalšie priestupkové konanie sa viedlo pod č. 2011/67 a žalovaný bol obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za skutok z 16.10.2010 a toto priestupkové konanie bolo zastavené. Uviedol, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade oznámilo, že žalovaný nebol stíhaný za trestný čin a bol prejednaný v blokovom konaní za priestupok. Na posúdenie okolností reálnej deľby nehnuteľnosti nariadil znalecké dokazovanie a podľa záverov znalca K.. N. M. z č. l. 79 (znalecký posudok č. 5/2012) zistil, že parcely č. 180, 181 v k. ú. L. Š. sú reálne deliteľné viacerými spôsobmi, ale vždy len tak, že jeden z účastníkov môže dostať dom na bývanie, že rozdelenie nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov je navrhnuté v 4 alternatívach s tým, že nehnuteľnosti sa dajú rozdeliť len tak, že jeden z účastníkov konania môže dostať obytnú časť nehnuteľnosti a druhý z účastníkov musí dostať hospodársku časť až na alternatívu jedna, kde jeden z účastníkov by mohol užívať obytnú časť aj hospodársku časť a druhý účastník by mohol užívať len pozemok bez budov. Z pohľadu znalca, ak by k reálnej deľbe došlo, nehnuteľnosti sú využiteľné, ale najvhodnejšie by bolo, keby uvedené nehnuteľnosti parcely č. 180, 181 získal jeden z účastníkov v celosti za podmienky finančného vyrovnania. V znaleckom posudku uviedol, že obaja účastníci nemôžu mať obývaciu nehnuteľnosť aj hospodársku nehnuteľnosť. Samotný znalecký posudok účastníci nenamietali. Na posúdenie hodnoty nehnuteľnosti nariadil znalecké dokazovanie znalcom z oblasti oceňovania nehnuteľnosti, že súdny znalec K.. H. W. podal znalecký posudok č. 45/2013 a podľa jeho záverov všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 40 100,- eur a všeobecná hodnota práv a závad, ktorá znižuje všeobecnú hodnotu je vo výške 36,- eur. Citoval a uzavrel, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že návrh žalobkyne je opodstatnený. Za nesporné považoval, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi s podielmi 31/45 (žalobkyňa) a 14/45 (žalovaný), že žalobkyňa nemá záujem zotrvať naďalej v spoluvlastníctve, nemožno ju teda proti jej vôli nechať v zotrvaní v spoluvlastníctve, preto spoluvlastníctvo účastníkov k popísanej nehnuteľnosti zrušil a pristúpil k jeho vyporiadaniu. Uviedol, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Poukázal na to, že predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu) a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. . Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorom znalec uviedol, že parcela č. 180, 181 v k. ú. L. Š. sú reálne deliteľné viacerými spôsobmi, ale vždy len tak, že jeden z účastníkov môže dostať dom na bývanie a že rozdelenie nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov je navrhnuté v 4 alternatívach a uviedol, že obaja účastníci nemôžu mať obývaciu nehnuteľnosť aj hospodársku nehnuteľnosť. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, použije sa ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.9.2011 sp. zn. a pristúpil k druhej možnosti vyporiadania nielen vzhľadom na závery znalca K.. M. (č.l. 84). Uviedol, že vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa spôsobu navrhovaným zástupcom žalovaného by nedošlo k účelnému využitiu veci vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby stavieb, že i keď pozemky sú reálne deliteľné, ak by došlo k takémuto vyporiadaniu spoluvlastníctva, bránilo by to účelnému využitiu veci a že nie nezanedbateľnou skutočnosťou je i fakt, že parcela č. 181 o výmere 598 m2 je zastavanou plochou. Prihliadal na to, že samotná žalobkyňa za daného stavu o nehnuteľnosť nemá záujem a ak by takto rozdelenú nehnuteľnosť chcela predať, nebolo by to možné a jej vlastnícky podiel by ju takto

obmedzoval, resp. bol by jej na ťarchu a poukázal na to, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú natoľko rozvrátené, že prípadná zmena spoluvlastníctva na výlučné vlastníctvo oboch účastníkov by viedla k ďalšiemu zhoršovaniu ich vzťahov. Skutočnosť, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú konfliktné, vyplýva z priestupkových konaní, ktoré mal k dispozícii a zároveň účastníci zhodne potvrdili, že žalovaný bol trestné stíhaný a podmienečne odsúdený v súvislosti s útokom voči žalobkyni. Poukázal na to, že žalobkyňa navrhla žalovanému, aby sa ona stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, čo odmietol. Uviedol, že za daného stavu sa ako jediný možný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva javí prikázanie celej nehnuteľnosti žalovanému účastníkovi za náhradu. Osobitne do pozornosti dal i tú skutočnosť, že žalovaný vo svojej výpovedi 3.6.2011 na č.l. 54 spisu uviedol, že nemá záujem na nadobudnutí podielu žalobkyne, pretože nedisponuje finančnými prostriedkami, avšak môže si však vybaviť úver, že je schopný a ochotný zabezpečiť opravu už schátralej nehnuteľnosti a svoj negatívny postoj k veci odôvodnil tým, že žalobkyňa nadhodnotila hodnotu nehnuteľnosti a uviedol, že z toho logicky vyplýva, že žalovaný nevyslovil faktický nesúhlas s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu žalobkyne do svojho výlučného vlastníctva a takto ním prezentovaný názor považuje za obštrukciu a ďalej uviedol, že tomuto jeho tvrdeniu odporuje i prednes jeho právneho zástupcu urobený na pojednávaní 13.11.2013, podľa ktorého žalovaný začal stavať v roku 2012 rodinný dom a z toho dôvodu je schopný žalobkyni vyplatiť maximálne sumu 5 000 eur a že žalovaný nemá záujem čerpať úver či už na stavbu domu či výplatu spoluvlastníckeho podielu žalobkyni. Z uvedeného vyvodil, že nie je preto presvedčivé tvrdenie žalobcu (zrejme žalovaného), že nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalobkyne. Poukázal na znalecký posudok, ktorý nariadil pre zistenie hodnoty nehnuteľnosti a na základe ktorého určil celková výška všeobecnej hodnoty v sume 40 064 eur a pri zohľadnení podielu žalobkyne 31/45, ktorý prikázal žalovanému, má hodnotu 27 599,64 eur a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobkyne v lehote splatnosti do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách účastníkov rozhodol podľa s použitím a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná a vznikli jej trovy konania vo výške 8 703, eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 1 800,- eur, zaplatených preddavkov na trovy znaleckého dokazovania v sume 600 eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 6 303,825 eur, ktoré právnej zástupkyni žalobkyne priznal v zmysle vyhlášky č. O trovách štátu rozhodol súd podľa a uviedol, že žalovaný v konaní nebol úspešný a zo štátnych prostriedkov na účely znaleckého dokazovania bolo vyplatených celkovo 220,14 eur, preto súd zaviazal žalovaného, ktorý nebol oslobodený od platenia od súdnych poplatkov a nespĺňal ani podmienky pre jeho oslobodenie, na úhradu vzniknutých trov štátu. Proti všetkým výrokom rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa , , a žiadal zmeniť rozsudok. Nemôže stotožniť s argumentáciou súdu, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, že z obsahu odôvodnenia vyplýva, že aplikoval , avšak nie je mu jasné, na základe akých skutočností dospel k výrokom, ktoré tvorili podklad rozhodnutia. Citoval a uviedol, že na základe tohto zákonného ustanovenia bol súd povinný vykonať dokazovanie v otázke, či je možné vec, ktorá je predmetom tohto konania, reálne rozdeliť, že správne postupoval, keď v tejto otázke, podľa jeho názoru zásadného charakteru, ustanovil znalca v odbore geodézie a kartografie pre posúdenie reálnej deliteľnosti nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. L. Š., Obec L. Š.. Poukázal na výsledky znaleckého dokazovania znalca K.. N. M., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2012, na základe ktorého znalec označil 4 (!) rôzne spôsoby reálnej deľby predmetných nehnuteľností a to aj v závislosti od veľkosti spoluvlastníckych podielov, o.i. na základe tohto znaleckého posudku nielen znalec, ale v konečnom dôsledku aj súd mal za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s týmto znaleckým posudkom tak, že túto skutočnosť aj akceptoval (str. 5 Rozsudku) ale nie je známe na základe akých skutočností znalec uvádzal i svoj subjektívny pocit na vhodnosť rozdelenia, nakoľko znalcovi bola položená otázka, či predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná a nie aký je jeho pohľad na vhodnosť rozdelenia. Tvrdí, že súd bol povinný rešpektovať výsledky znaleckého dokazovania vo veci reálnej deľby nehnuteľností a to tak, že nehnuteľnosť mal možnosť rozdeliť podľa jej funkčného využitia, teda v zmysle alt. č. 3 Znaleckého posudku č. 5/2012 vypracovaného K.. N.E. M.. Pod pojmom nemožnosti „dobrého rozdelenia veci" súdy v iných konaniach považovali túto podmienku za splnenú vtedy ak napr. rozdelením veci by sa stratila jej celková funkčnosť, alebo ak by nová vec, oddelením od pôvodnej veci by bola nepoužiteľná. V tomto prípade sa však v zmysle Odpovede na úlohu č. 3 Znaleckého posudku K.. N. M. ani nemohol nenaplniť predpoklad, aby mohol súd postupovať tak, ako v rámci prvostupňového konania postupoval. Znalec úplne jednoznačne a nespochybniteľná konštatoval, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a podľa jeho názoru, súd bol povinný postupovať z výslovnej dikcie prvá a druhá veta, teda že súd mal prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov a

účelné využitie veci - teda na - rozdelenie nehnuteľností na obytnú časť a hospodársku časť - prikázania obytnej časti žalobkyni - prikázanie hospodárskej časti žalovanému Na základe tohto postupu by bol naplnený zákon aj v ohľade výšky spoluvlastníckych podielov, nakoľko podľa nášho názoru, hodnota hospodárskej časti, zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Žalobkyňa by mohla následne po tomto vysporiadaní voľne disponovať so svojou časťou prikázanej nehnuteľnosti. Uviedol, že žalobkyňa účelovo vytvárala v prvostupňovom konaní obraz žalovaného ako osoby s násilnou povahou, avšak ak by súd vykonal kompletnú lustráciu žalobkyne, mal by za preukázané, že práve žalobkyňa je tou konfliktnou osobou, s ktorou je v priestupkovom konaní všetci jej bezprostrední susedia, že žalobkyňa podala opakovane podnety na šetrenie, avšak podstatnú časť orgány činné v trestnom konaní odmietli, nakoľko skutky sa nestali, príp. nebolo ich možné vyhodnotiť ani ako priestupky. Zdôraznil, že kategoricky sa nestotožňuje s argumentáciou súdu, že „nie je presvedčivé tvrdenie žalobcu (zrejme žalovaného), že nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalobkyne" .. „nakoľko v roku 2012 začal stavať rodinný dom a z toho dôvodu je schopný žalobkyni vyplatiť maximálne sumu 5 000,- eur a že nemá záujem čerpať úver či už na stavbu domu, či na výplatu spoluvlastníckeho podielu". Odôvodnenie, akým súd preukázal jeho finančnú solventnosť je podľa nášho názoru nepreskúmateľné a arbitrárne, že veľmi jasne, aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach vyplatiť žalovanej akúkoľvek sumu prevyšujúcu sumu 5 000,- eur, nakoľko týmito finančnými prostriedkami nedisponuje, že aj keď uviedol 3.6.2011, že by si mohol vybaviť úver, táto situácia sa diametrálne zmenila a preto aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný túto skutočnosť uviedol nielen na pojednávaní dňa 13.11.2013. Tvrdí, že v žiadnom prípade sa nemôže jednať o obštrukciu z jeho strany, nakoľko hodnotil svoj finančný stav spred 2,5 roka (!) a podľa jeho názoru za 2,5 roka môže dôjsť k veľmi významným zmenám, či už vo finančných pomeroch, alebo rodinných pomeroch na strane kohokoľvek. Jasne deklaroval po vypracovaní Znaleckého posudku Ing. Ladislavom Tichým, svoj návrh na budúce usporiadanie nehnuteľností, že v prípade, ak mal súd pochybnosti ohľadom finančného zabezpečenia účastníka konania, mal možnosť vykonať dokazovanie v tejto veci. Uviedol, že ho nemohlo napadnúť, že skutočnosť, že stavia dom bude rozhodujúcim kritériom pre posúdenie jeho finančnej stability a v konečnom dôsledku aj možnosti na úhradu za odstupujúci podiel na spoločnej veci. Poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal aj tou možnosťou, že on môže stavať rodinný dom napr. z finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva jeho manželky, alebo napr. z finančných prostriedkov jeho syna, ktoré získal z podnikateľskej činnosti ale že súdu naopak postačovalo len vyhlásenie, že stavia dom, že týmto rozhodnutím ho súd nanútil do uzatvorenia úverovej zmluvy, teda do právneho úkonu, ktorý nebude urobený slobodne a bez nátlaku. V neposlednom rade namieta aj postup súdu pri rozhodnutí o priznaní trov konania žalobkyni. On svojou aktivitou nespôsobil vznik tohto sporu. Naopak, je úplne nespochybniteľné, že žalobkyňa mala prehnané finančné požiadavky na vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti, čoho dôkazom je aj jej podanie z 24.1.2011, kde žalobkyňa ustanovila hodnotu nehnuteľností na sumu od 66 000,- eur do 83 000,- eur a teda podľa jej výpočtov mal jej vyplatiť sumu od 45 466,77 eur do 57 177, 95 eur v závislosti od ustálenia „trhovej" hodnoty. Poukázal na to, že žalobkyňa v rámci mimosúdneho vysporiadania tejto veci znížila svoj nárok na sumu 40 000,- eur. Mal za to, že z uvedeného úplne jednoznačne vyplýva, že mal legitímny dôvod neuzavrieť mimosúdnu dohodu, nakoľko ako sa v konečnom dôsledku aj v tomto konaní preukázalo, hodnota nehnuteľností nie je od 66 000,- eur do 83 000,- eur, ako to tvrdila žalobkyňa, ale len 40 100,- eur. Z obsahu ďalších podaní právneho zástupcu je taktiež preukázané, že sa právny zástupca žalobkyne snažil využiť jeho neznalosť práva, keď od neho požadoval úhradu sumy 661, 04 eur za právne služby, ktoré si nikdy neobjednal, týmto konaním je podľa jeho názoru naplnené porušenie dobrých mravov v zmysle . Tvrdí, že podľa nášho názoru súd ani nemohol priznať právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré boli vykonané pred podaním žalobného návrhu, nakoľko súdy môžu priznať len náhradu tých trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli až po podaní návrhu na začatie konania, čo je zrejmé z označenia trovy konania, teda nie trovy o mimosúdnom vysporiadaní veci. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. z 13. 11. 2013 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby prvostupňový rozsudok zmenil nasledovne: ruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, okr. Levoča, Obec L. Š., k. ú. L. Š. a to tak, že žalobkyni je v zmysle Alternatívy č. 3 Znaleckého posudku č. 5/2012 vypracovaného K.. N. M. prikázaná obytná časť nehnuteľnosti a žalovanému je v zmysle Alternatívy č. 3 Znaleckého posudku č. 5/2012 vypracovaného K.. N. M. prikázaná hospodárska časť nehnuteľnosti, a že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania spolu 2 466, 57 eur, trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 616, 82 EUR za 1 úkon právnej

pomoci - odvolanie, 1 x režijný paušál po 7, 81 EUR, 20% DPH a trovy štátu v sume presahujúcej jej preddavkové plnenie na účely znaleckého dokazovania. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že po preštudovaní predmetného odvolania tvrdí, že rozsudok považuje za správny a zákonný a odvolanie žalovaného za bezpredmetné a zmätočné. Trvá na všetkých vyjadreniach prednesených tak v písomnej podobe ako aj ústnej podobe na samotných pojednávaniach. Máme zato, že vykonaním listinným dokazovaním ako aj výpoveďou samotných účastníkov konania boli súdu dostatočne preukázané všetky relevantné skutočnosti, na základe ktorých súd správne rozhodol. Zákonné dôvody na podanie odvolania, ktoré žalovaný v odvolaní uviedol považuje za irelevantné, minimálne z dôvodu v zmysle ust. , pričom je toho názoru, že konanie nemalo žiadnu vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že vo svojom odvolaní nepoukázal na žiadnu novú skutočnosť a nenavrhol žiaden ďalší dôkaz na podporu jeho tvrdení. Poukázala na tú časť odvolania kde okrem iného uvádza, že mu nie je známe na základe akých skutočností znalec K.. N. M. uvádzal svoj subjektívny pocit na vhodnosť rozdelenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom súdneho sporu a uviedla, že žalovaný na jednej strane plne súhlasí s vyjadrením znalca K.. N. M. v časti možnosti reálnej deľby podľa alternatívy č. 3 avšak na strane druhej odmieta subjektívny „pocit" znalca k vhodnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností. Je toho názoru nejde o pocit znalca ale o profesionálne vyjadrenie sa k tomu, čo môže mať za následok reálne rozdelenie nehnuteľnosti a poukázanie na najvhodnejší spôsob vyporiadania. Uviedla, že znalecký posudok ako celok je subjektívnym názorom uvedeného znalca, a teda aj spôsoby rozdelenia nehnuteľnosti v ňom uvedené sú subjektívnym pohľadom alebo „pocitom" ako to nazval vo svojom odvolaní žalovaný. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti tak ako to navrhuje žalovaný by podľa jej názoru spôsobilo stratu celkovej funkčnosti nehnuteľnosti a jej následnú nepoužiteľnosť a nemožnosť užívania svojho spoluvlastníckeho podielu, a to aj a nie len z dôvodu trvalo rozvráteného vzťahu medzi účastníkmi konania s poukazom na násilné správanie žalovaného voči nej, ktoré súdu preukázala listinnými dôkazmi. Tvrdí, že charakter a dispozičné riešenie nehnuteľnosti neumožňujú reálne rozdelenie tak, aby bolo možné jednotlivé časti nehnuteľnosti plnohodnotne užívať a možnosť jej následného predaja tretej osobe by bol po takomto reálnom rozdelení nemožný, že reálnou deľbou nehnuteľnosti by vznikli ďalšie komplikácie a súdne spory týkajúce sa zamerania veľkosti novovzniknutých nehnuteľnosti, ako aj vyriešenie otázok spojených s dodávkou inžinierskych sietí, zriadením vecných bremien spočívajúcich v práve prechodu (nakoľko k nehnuteľnosti vedie len jedna príjazdová cesta) a iné nevyhnutné úkony náročné tak z časového ako aj finančného hľadiska. Uviedla, že žalovaný sa v odvolaní domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho rozdelenia podľa alternatívy č. 3, pričom absolútne neberie na zreteľ, že týmto rozdelením, by získal väčšiu časť ako mu v zmysle spoluvlastníckych podielov mu patrí. Zároveň vo svojom odvolaní uvádza, že súd mal prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci, a teda na: rozdelenie nehnuteľností na obytnú časť a hospodársku časť, prikázanie obytnej časti žalobkyni a prikázanie hospodárskej časti žalovanému. Konštatovanie žalovaného však nie je v súlade s alternatívou č. 3, na ktorú sa odvoláva, pričom na str. 4 znaleckého posudku je jasne a zreteľne uvedené, že pri tretej alternatíve by mal získať odporca pozemok pod obytným domov vrátane kuchyne a dvor pred uvedenými stavbami a navrhovateľ by mal získať garáž, hospodárske stavby, dvor pred uvedenými stavbami a záhradu. Celková výmera predmetných nehnuteľností je s poukazom na list vlastníctva č. XXX, pre okres Levoča, obec a k.ú. L. Š., v ktorom sú sporné nehnuteľnosti zapísané, a ktorý je súčasťou súdneho spisu, v celkovej výmere 804 m2 (záhrady o výmere 206 m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 598 m2), a teda pri matematickom rozdelení veľkosti výmery nehnuteľností (1/45 = 17,87 m2) by mal jej byť spoluvlastnícky podiel (31/45) vo veľkosti 553,97 m2 a spoluvlastnícky podiel žalovaného (14/45) vo veľkosti 250,18 m2. Alternatíva č. 3 síce reálne delí nehnuteľnosť avšak nie podľa spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, pričom touto alternatívou by mal žalovaný, ktorý má podiel 14/45 celku, získať nehnuteľnosti vo výmere 318 m2 a navrhovateľ, ktorý má podiel 31/45 k celku, by mal získať nehnuteľnosti vo výmere 486 m2, čo by malo za následok po prepočte k výške spoluvlastníckych podielov jej ukrátenie o značnú časť spoluvlastníckeho podielu. Nie je preto pravdou, tak ako to uvádza žalovaný vo svojom odvolaní, že hodnota hospodárskej časti zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Poukázala na to, že ak znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že ak by sa mala nehnuteľnosti deliť podľa alternatívy č. 3 bolo by potrebné finančne vyrovnať rozdiel vo výmere 68 m2 a vstup na jej pozemok by bol verejného chodníka (s čím by boli spojené ďalšie nezanedbateľné výdavky), čím sa žalovaný vo svojom odvolaní nezaoberal. V prípade, ak by súd rozhodol tak ako to navrhoval žalovaný, bol by podľa jej názoru rozsudok nevykonateľný minimálne vo vzťahu k správnemu geodetickému zameraniu a následnému reálnemu rozdeleniu týchto nehnuteľností. Odmieta tvrdenie žalovaného, že ona účelovo v prvostupňovom konaní vytvárala obraz žalovaného ako osoby s násilnou povahou, pričom uviedol, že ak by súd vykonal kompletnú lustráciu

žalobkyne, mal by údajne preukázané, že práve ona je konfliktnou osobou, s ktorou sú v priestupkovom konaní údajne všetci jej susedia, nakoľko sa toto tvrdenie nezakladá na pravde a žalovaný mal plne právo navrhnúť v prvostupňovom konaní vykonanie dôkazov potvrdzujúcich jeho tvrdenia, tak ako to vykonala ona, čo však neučinil a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania tykajúce sa týchto jeho tvrdení nepredložil, resp., nenavrhol. V časti odvolania týkajúcej sa finančnej bonity či solventnosti žalovaného uviedla, že sa plne stotožňujeme s odôvodnením súdu uvedeným v jeho rozhodnutí a skutočnosti uvedené žalovaným považuje za bezpredmetné, že vyjadrenia žalovaného k jej prehnaným finančným nárokom považujeme za neúplné a zmätočné. Uviedla, že ona v žiadnom prípade nestanovila cenu nehnuteľnosti, tak ako to tvrdí žalovaný, pričom v písomných vyjadreniach len poukázala nato, akú hodnotu by podľa informácií z realitných kancelárii mohla predmetná nehnuteľnosť mať. Nepomer medzi znaleckým posudkom, ktorým bola určená presná hodnota nehnuteľnosti a približným odhadom ceny nehnuteľnosti bol zapríčinený časovým odstupom, nakoľko od orientačného odhadu ceny po vypracovanie znaleckého posudku sa hodnota nehnuteľnosti z dôvodu jej chátrania a nepoužívania a zmeny cien na trhu z nehnuteľnosťami, celkom logicky, podstatne znížila. Odhad ceny však nemal žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci, keďže súd správne nariadil určenie ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Žalovaný počas celého konania poukazoval na to, že má k nehnuteľnosti citový vzťah, že túto chce užívať a absolútne odmietal možnosť jej predaja a následného vyporiadania z výťažku predaja podľa spoluvlastníckych podielov, že aj na základe tejto skutočnosti súdu navrhla, aby bola nehnuteľnosti prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Tvrdí, že žalovaný preukázateľne prejavil záujem o kúpu jej spoluvlastníckeho podielu, a to za sumu 5.000,- eur, čo dokazuje záujem žalovaného o nadobudnutie predmetných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, pričom s tak nízkou sumou však ona nemohla súhlasiť. Poukázala na to, že žalovaný v celom konaní tvrdil, že má k nehnuteľnosti (obytnej časti) citový vzťah, ako to uviedol v liste z 13.1.2011, je pre ňu nepochopiteľné, že aj napriek takému silnému citovému vzťahu k nehnuteľnosti predtým patriacej ich matke nebol účastný ani len pohrebu svojej matky, čo potvrdil pri svojej výpovedi na pojednávaní 3.6.2011. Žalovaný zároveň uvádza, že nemá záujem o obytnú časť, ale o hospodársku časť s tým, že aby za obytnú časť (ku ktorej má citový vzťah) vyplatí jej len 5.000,- eur, čo sa vzhľadom k apelácií na citový vzťah javí pri najmenšom ako špekulatívne. Považovala za dôležité poukázať na to, že ona bola počas celého súdneho sporu ako aj počas mimosúdnych rokovaní benevolentná a súhlasila s viacerými alternatívami vyporiadania podielového spoluvlastníctva, že tvrdohlavosťou žalovaného a neochotou uzavrieť celú záležitosť spravodlivo, či už z morálneho alebo právneho hľadiska, bola nútená podať žalobu na súd. Je toho názoru, že súd vo svojom rozhodnutí plne zohľadnil skutkový a právny stav veci a rozhodol v súlade s ust. (zrejme ), pričom prihliadol na účelné využitie nehnuteľnosti a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom a rozhodnutie súdu považuje za jediné riešenie, proti ktorému nie je možné racionálne oponovanie, a preto ideový obsah odvolania vychádza len z opakujúcich sa neprávd a čiastkových výňatkov téz prekrúcajúcich skutočnosti a deptajúcich pravdu. Vo vzťahu k priznaným trovám konania uviedla, že pri výpočte trov právneho zastúpenia žalovaného, vychádzal právny zástupca z nesprávnej tarifnej hodnoty (a to z hodnoty 40.100,- eur), že správne mal vychádzať, s poukazom na ust. vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, z tarifnej hodnoty - ceny požadovaného podielu (t.j. 14/45 zo 40.100,- eur = 12.475,56 eur), čím by sa skutočné a správne vypočítané trovy právneho zastúpenia žalovaného diametrálne odlišovali od tých, ktoré si v odvolaní uplatňuje a že k ostatným skutočnostiam uvádzaným v odvolaní právneho zástupcu žalovaného zo 17.12.2013, sa vyjadrovať nebude, nakoľko sa vo veľkej miere jedná o irelevantné vyjadrenia nesúvisiace s uvedenou právnou vecou, nehovoriac o tom, že v odvolaní je niekoľkokrát nesprávne označená osoba odporcu ako žalobca, a taktiež jej neprislúcha hodnotiť vyjadrenia týkajúce sa postupu a profesionality sudcu. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a priznal jej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 533,50 eur.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok vo výroku I., II. a IV. potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne. Na potvrdenie správnosti uvádza, že rozdelenie nehnuteľností aj keď je v skutočnosti reálne a teoreticky možné sa javí ako absolútne nevyhovujúce, vzhľadom na charakter a povahu spornej nehnuteľnosti.

Takéto rozdelenie by bolo možné, ak by medzi účastníkmi existovali aspoň primerané vzťahy a s prvkami vzájomnej znášanlivosti a tolerancie. Za daného stavu, ktorý medzi nimi prevláda je absolútne vylúčené vzájomné spolunažívanie a bezprostredne závislé užívanie nehnuteľností. Rovnako je vylúčené a nereálne, aby pri navrhovanom rozdelení (3. alt.) bolo možné túto nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu, vzhľadom na spôsob jej rozdelenia a v neposlednom rade rozdelenie, ktoré odvolateľ navrhuje v podanom odvolaní nezodpovedá reálnym podielom účastníkov. Akýmkoľvek rozdelením spornej nehnuteľnosti dôjde k strate jej pôvodnej povahy (dom so záhradou) a pre obidvoch spoluvlastníkov by sa zmenilo jej funkčné využitie. Odvolacie dôvody týkajúce sa tejto časti rozhodnutia sú nedôvodné a už nebolo treba doplniť dokazovanie podľa , Rovnako správne súd rozhodol o náhrade trov štátu, preto aj v tejto časti odvolací súd výrok potvrdil, keďže žaloba bola podaná dôvodne a žalobkyňa bola v konaní úspešná. Avšak čo sa týka ostatnej časti rozsudku (III. výrok) zistil, že v tejto časti sú odvolacie čiastočne dôvody dané (), lebo súd v časti trov konania vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá ( O.z.).

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd pri rozhodovaní o trovách konania neskúmal použitie , či v danom prípade nejde o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska na rozhodnutie o trovách konania. Zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej praxe a rozhodovacej činnosti súdov dôvodmi osobitného zreteľa spočívajúcimi v okolnostiach danej veci, ale aj na strane účastníkov. Odvolací súd uzavrel, že v danom prípade práve okolnosti sporu, vzájomná komunikácia medzi súrodencami a narušené vzťahy, ktoré sú obojstranné, viedli k nemožnosti sa dohodnúť na vysporiadaní nehnuteľnosti zmierom, preto zmenil výrok o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom za použitia nepriznal.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.