Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/739/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti odporcovi: Q. X.S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/X, Z., občan SR, o zaplatenie 1.989,46 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1989,46 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1989,46 eur od 6.6.2013 do zaplatenia, a náhradu iných trov konania v sume 20,60 eur v splátkach po 50 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu istinu 1989,46 eur, nezaplatené úroky 612,8 eur, nezaplatené sankčné poplatky 231,61 eur, poplatky 67,96 eur, úrok 17,9% ročne z nezaplatenej istiny od 3.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania 8 % ročne z istiny a úrokov od 3.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 30.10.2012 a náhrady trov konania.

Odporca súhlasil s návrhom, ale žiadal povoliť mu dlh splácať.

Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou zo dňa 30.10.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením navrhovateľa, vyjadrením odporcu, výzvou na predčasné splatenie úveru, výpisom z účtu odporcu, potvrdením o príjme a výdavkoch odporcu, potvrdením o zdravotnom stave odporcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom ( fyzickou osobou) dňa 30.10.2012 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 2100 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 61,27 eur v počte 48 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 21,98 %, ročnú úrokovú sadzbu 17,9 % do splatnosti. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 61,27 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 3036,48 eur a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Z obsahu výpisu z účtu mal súd objektívne preukázané, že odporcovi bol reálne poskytnutý úver v sume 2100 eur. Odporca sa dostal do omeškania so splácaním úver, porušil zmluvné povinnosti, preto ju navrhovateľ listom z 14.5.2013 vyzval na predčasné splatenie dlhu 2171,03 eur s príslušenstvom do

5.6.2013. Napriek výzve odporca pohľadávku neuhradil. K dňu podania návrhu na súd predstavovala pohľadávka sumu 2901,83 eur, pričom predmetná suma pozostáva z: nesplatenej istiny 1989,46 eur, úrokov 612,8 eur, sankčných poplatkov 231,61 eur, poplatkov 67,96 eur. Podľa navrhovateľa nesplatenú istinu úveru a nezaplatené úroky sankcionuje sankčnou províziou 8 % ročne; úroky vo výške 612,8 eur si uplatňuje ako dohodnutý úrok s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle čl. 4, bod 7.1, 74.1-4.3 úverovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 231,61 eur. V čl. 4, bod 4.1 úverovej zmluvy je v predtlačenej forme uvedené, že ak klient nezaplatí splátku úveru včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej splátky až do jej zaplatenia. odporca potvrdil uzatvorenie zmluvy s navrhovateľom a čerpanie finančných prostriedkov. Požiadal súd povoliť mu dlh splácať po 50 eur vzhľadom na jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery, ktoré súdu preukázal listinnými dôkazmi. Odporca je starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok mesačne po 298,60 eur. Je rozvedený. Býva v podnájme v garsónke, kde platí mesačne nájom vrátane energie spolu 130 eur. Rozhlas a TV platí mesačne 2,32 eur. Súdu preukázal, že trpí zhubným nádorom hrtana a mesačne má výdavky na lieky cca 50 eur.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 30.10.2012), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) , k) zák. č. 129/2010 Z. z. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinný k 30.10.2012,od kedy navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania ostalo zaplatenie istiny 1989,46 eur, nezaplatených úrokov 612,8 eur, nezaplatených sankčných poplatkov 231,61 eur, poplatkov 67,96 eur, úrokov 17,9% ročne z nezaplatenej istiny od 3.10.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania 8 % ročne z istiny a úrokov od 3.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia úveru. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom úverovej zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi reálne pôžičku (úver) 2.100 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 61,27 eur splatné vždy k

10. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 3036,48 eur, počet mesačných splátok 48, RPMN vo výške 21,98 %, ročná úroková sadzba 17,9 % do splatnosti. Odporca nezaplatil splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania, na istine nezaplatil sumu 1989,46 eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania ako aj úroky od 6.6.2013, lebo vo výzve na splatenie dlžnej sumy určil lehotu na splatenie do 5.6.2013. Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy od reálne vyčerpanej celkovej sumy 2.100 eur zistil, že odporca doposiaľ neuhradil istinu 1.989,46 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a odporca preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru sumu 1.989,46 eur, súd uložil povinnosť zaplatiť práve túto sumu 1.989,46 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8 % ročne ( prihliadajúc na to, že takúto výšku si uplatnil samotný navrhovateľ) od 6.6.2013, kedy sa dostal do omeškania po zosplatnení celej pohľadávky. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd povolil odporcovi pohľadávku a náhradu iných trov konania splácať spolu po 50 eur mesačne vzhľadom na jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery. Súd pri určovaní samotnej mesačnej splátky prihliadal síce na zaužívanú súdnu prax povoliť dlh splácať maximálne na dobu 36 mesiacov, ale v tomto konkrétnom prípade prihliadajúc na aktuálne pomery odporcu a jeho zdravotné postihnutie brániace mu zamestnať sa súd vyhovel jej žiadosti dlh splácať po 50 eur mesačne ( nie 55 eur). Súd pritom bral do úvahy, že odporca nevlastní žiadne nehnuteľnosti či hnuteľné veci vyššej hodnoty, ktoré by mohol predať za účelom vyrovnania dlhu. Momentálne poberá len starobný dôchodok. Podstatou výsledku sporu je, aby odporca dlh splatil hoc i v splátkach, a nie uložiť povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo alebo v takej mesačnej splátke, že by to bolo nereálne. Z toho istého dôvodu súd povolil odporcovi splácať náhradu iných trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku kráteného vzhľadom na čistý úspech navrhovateľa. Súd povolil odporcovi splácať pohľadávku s trovami konania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, , str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 30.10.2012), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Pokiaľ ide o úrok 17,90% ročne z nesplatenej istiny od 3.10.2014 do zaplatenia, súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. Obo 143/1998 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. z 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potom nastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z veru. A preto súd musel aj v tejto časti návrh zamietnuť.

Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. posudzujúc úspech účastníkov a čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie celkovej sumy 2.901,83 eur, pričom bol úspešný v sume 1.989,46 eur , čiže mal čistý úspech v sume 37 % ( výpočet čistého úspechu: /1.989,46 x 100/ deleno 2.901,83 =68,55 % ako úspech navrhovateľa; 100-68,55=31,45 % ako úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa: 68,55 - 31,45 = 37,10, zaokrúhlene 37 %). Súd priznal navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume 20,60 eur (37 % z zaplateného súdneho poplatku 137 eur=20,60 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.