Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou vo veci navrhovateľa: O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Ľ. X, XXX XX T., právne zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, so sídlom Klincová 35, Bratislava, P.O.BOX 86 Bratislava 15 a odporcu: Slovenská republika, zastúpená

- Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava a Národnou radou Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, o žalobe na uplatnenie práva na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou, o návrhu na prerušenie konania takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 01.04.2015 zamieta. II. Súd žalobu z a m i e t a . III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 31. 12. 2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR napraviť protiprávny stav tak, že navrhovateľovi prizná nárok na valorizáciu výsluhovej dávky za rok 2012 v zmysle v znení pred prijatím a zaplatiť navrhovateľovi 500,- Eur. Vo vzťahu k odporcovi Slovenská republika zastúpená Národnou radou SR žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by ho súd zaviazal k zaplateniu sumy 500,- Eur. Navrhovateľ zároveň žiadal od oboch zástupcov štátu spoločne a nerozdielne náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca zastúpený MV SR porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie v súvislosti s nevalorizáciou dávok výsluhového zabezpečenia navrhovateľa v zákonom stanovenej výške 3,05% ku dňu 01.07.2012 v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Diskriminácia v konaní SR zastúpenej MV SR má spočívať aj v diskriminácii pri zostavovaní a rozdeľovaní prostriedkov z rozpočtovej kapitoly MV SR spôsobom, ktorý bráni valorizácii výsluhových dávok v dôsledku čoho dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu s navrhovateľom zo strany odporcu zastúpeného MV SR. Týmto konaním odporcu dochádza k diskriminácii dávkovej, personálnej a rozpočtovej a dotačnej. Diskriminačné konanie SR zastúpenej NR SR, podľa navrhovateľa, spočíva v diskriminácii pri prijatí , v dôsledku ktorého dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu s navrhovateľom zo strany odporcu, pričom odporcu považuje navrhovateľ za legislatívnu diskrimináciu. Zákonná podstata diskriminácie je, podľa odôvodnenia návrhu, daná prijatím 1 Z.z. Týmto o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov doplnením ods. 13 . Porovnaním právneho stavu pred prijatím novely , t.j. a je zrejmé, že dôchodky (výsluhové, starobné) sa zvyšovali o rovnaké % na základe rovnakých faktorov. Diskriminačný prvok vniesla novela č. k tak, že doplnila ustanovenie o odsek 13, podľa ktorého sa dávky

výsluhového zabezpečenia zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov PZ, ZVaJS, SIS, NBÚ, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského záchranného zboru, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorých subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú a pozostalým po nich. Teda došlo k situácii, že výsluhoví dôchodcovia sú diskriminovaní voči starobným dôchodcom v dátum valorizácie, výsluhovým dôchodcom sa valorizuje výsluhový dôchodok o 6 mesiacov neskôr. Výsluhoví dôchodcovia sú diskriminovaní voči starobným dôchodcom, nakoľko valorizácia ich dôchodkov je podmienená zvyšovaním funkčných platov zákonom o štátnom rozpočte. Odporca zastúpený MV SR porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o valorizácii, resp. nevalorizáciou dávok výsluhového zabezpečenia navrhovateľa v zákonom stanovenej výške 3,05% ku dňu 01.07.2012 v zmysle Odporca SR zastúpený NR SR sa mal svojim konaním dopustiť tzv. legislatívnej diskriminácii, nakoľko poberatelia výsluhových dávok boli diskriminovaní postupom Zákonodarca potupoval účelovo, keď pri zásahu do základných ľudských práv poberateľov výsluhových dávok zvolil metodiku, ktorou znemožnil akúkoľvek participáciu, či kontrolu, či spoluúčasť poberateľov výsluhových dávok, ich zástupcov, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Ministerstva obrany SR, MV SR, Vlády SR na tvorbe zákonnej normy tak zásadného významu. Záverom navrhovateľ poukázal na antidiskriminačného zákona, a žiada s odkazom na antidiskriminačného zákona, aby odporca v 1. rade napravil protiprávny stav a navrhovateľovi priznal nárok na valorizáciu výsluhovej dávky a zároveň mu poskytol primerané zadosťučinenia v rozsahu 500,- eur (a odporca v 2. Rade aby poskytol navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v rozsahu 500,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca zastúpený Ministerstvom vnútra SR sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 02. 06. 2014 (čl. 55 a nasl.), v ktorom žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Odporca vo vyjadrení k žalobe namietal, že pri valorizácii, resp. nevalorizácii dávok výsluhového zabezpečenia sa vychádzalo zo znenia , ktorý bol v danom čase platný a účinný, čo teda znamená, že bol pre všetky dotknuté subjekty záväzný. Keďže odporca postupoval striktne podľa zákona, nemohol sa dopustiť akejkoľvek diskriminácie. Keďže v roku 2012 nedošlo k zvýšeniu funkčných platov policajtov, nedošlo ani k zvýšeniu výsluhových dôchodkov vyplácaných v súlade s ustanoveniami , z tohto dôvodu nebolo potrebné vydávať deklaratórne rozhodnutie o nezvýšení dávok vyplácaných z osobitného účtu Ministerstva vnútra SR. Odporca tiež poukazoval na to, že všeobecný systém sociálneho poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné dôchodky nie je totožný s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a výsluhový dôchodok nie je dávka totožná so starobným dôchodkom. Uvedené dávky nepokrývajú tú istú sociálnu udalosť a ani spôsob určenia ich výšky nie je totožný. Porovnávať zvyšovanie dávok v dvoch rozdielnych systémoch nie je dôvodné. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31.07.2012. Ak žalobca pripodobňuje svoju situáciu k situácii poberateľov starobných dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho poistenia, oproti ktorým je podľa jeho názoru diskriminovaný, za zmienku stojí, že starobný dôchodok je možno priznať a poberať najskôr od dovŕšenia dôchodkového veku, stanoveného na 62 rokov. Podľa právnej úpravy účinnej do 30.04.2013 výsluhový dôchodok je možné poberať po získaní 15 rokov služobného pomeru bez ohľadu na fyzický vek. Taktiež predčasným starobným dôchodcom sa predčasný starobný dôchodok nevypláca, ak sú zárobkovo činní. Výsluhový dôchodok sa vypláca neobmedzene bez ohľadu na fyzický vek a bez ohľadu na to, či je poberateľ výsluhového dôchodku zárobkovo činný alebo nie. Nepriaznivé zaobchádzanie je pri určovaní diskriminácie relevantné len ak zaobchádzanie je nepriaznivé v porovnaní s niekým v obdobnej situácii. V obdobnej situácii k žalobcovi je ktorýkoľvek policajta lebo vojak - poberateľ výsluhového dôchodku. V tomto zmysle žalobca diskrimináciu nepreukázal. Práva a a práva a Ide o dve odlišné skupiny osôb, pričom v rámci jednotlivej skupiny sa za rovnakých podmienok resp. obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako, pričom nie je dôvod pripodobňovať podmienky medzi týmito dvoma skupinami navzájom. Od 1.7.2012 nebola zvýšená dávka výsluhového zabezpečenia žiadneho policajta a ani vojaka, ktorý by bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia priznanej a vyplácanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Ak by súd teoreticky žalobe vyhovel a zaviazal by žalovaného, aby zvýšil výsluhový dôchodok od 01.07.2012 o 3,05% mesačnej sumy, došlo by k neodôvodnenému zvýhodneniu žalobcu oproti ostatným policajtom alebo vojakom, čo je neprípustné. Odporca zastúpený Národnou radou SR sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.03.2014. Namietal nedostatok právomoci všeobecných súdov vec prejednať a rozhodnúť, keďže v ustanoveniach nie je upravená právomoc všeobecných súdov konať o súlade právnych predpisov rovnakej právnej sily. Odporca ďalej namietal, že posudzovanie samotného aktu prijatia zákona zákonodarným orgánom ako protiprávneho konania, ktorým došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona nemá oporu v zákone. Platná právna úprava v SR neupravuje možnosť začať konanie pred všeobecným súdom voči zákonodarnému orgánu vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k prijímaniu zákonov, čo však neznamená, že zákonodarca takúto možnosť opomenul. Je to prejavom etablovaného princípu nezodpovedania za legislatívnu činnosť, ktorú NR SR vykonáva ako jediný zákonodarný orgán v SR. Teda vedome nie je v antidiskriminačnom zákone upravený, nakoľko je z povahy už existujúceho princípu „per se“ vylúčený. Výklad, ktorým sa má dosiahnuť zloženie zodpovednosti NR SR za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nie je možné, nakoľko je v rozpore s povahou veci, t.j. princípom imunity a nezávislosti zákonodarných orgánov. Z podaného žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľ žiadal súd, aby zaviazal odporcu zastúpeného MV SR napraviť protiprávny stav priznaním valorizácie výsluhovej dávky, od odporcu zastúpeného NR SR primerané zadosťučinenie. Právny poriadok SR neumožňuje, aby súdna moc posudzovala legislatívny proces Národnej rady SR ako zákonodarného orgánu a teda konajúci súd nemôže vo svojom rozhodnutí vyhlásiť, že zákon ako právna norma, ktorá je výsledkom legislatívneho procesu je diskriminačná, keďže diskriminačným môže byť len konanie, resp. nekonanie uskutočnené na jej základe, nie však vydanie právnej normy. Odporca ďalej namietal, že navrhovaný žalobný petit je vo vzťahu k zneniu antidiskriminačného zákona nesúladný, nakoľko súd po prípadnom skonštatovaní že došlo k diskriminácii, musí rozhodnúť zároveň v zmysle zákona o ďalšom postupe a to, zaviazať toho, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, aby upustil od svojho konania, ak je to možné napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Odporca má ďalej za to, že z nemožno vyvodzovať záver, že NR SR je zodpovedná za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou a teda pre analogiam NR SR nemôže byť braná na zodpovednosť za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v predmetnom konaní prijatím údajne diskriminačného Odporca ďalej namieta skutkový a právny stav veci, poukazuje na spôsob vybavenia veci generálnou prokuratúrou SR, ktorá odložila pre nedôvodnosť podaný Podnet na podanie návrhu na ústavný súd SR vo veci súladu o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Odporca ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR zn. z 02.07.2008, ktorého abstrahovaním na prejednávaný prípad možno konštatovať, že nedostatkom argumentácie navrhovateľa je opomenutie základnej podmienky možnej diskriminácie a to podmienky porovnateľnosti situácie - nerovnaké zaobchádzanie jednej osoby s inou sobou za dodržania tých istých podmienok. V zmysle uvedeného navrhovateľ bezdôvodne namieta diskrimináciu prijatého Z.z z hľadiska účinkov tohto zákona, s prihliadnutím na adresátov tejto právnej normy, ktorými boli len výsluhoví dôchodcovia a nie starobní a výsluhoví dôchodcovia spolu. Odporca má za to, že posudzovať diskrimináciu prijatého možno len s prihliadnutím na postavenie výsluhových dôchodcov medzi sebou a nie výsluhových dôchodcov a starobných dôchodcov navzájom. V tomto kontexte teda nemohol a ani nepôsobil diskriminačne. , ktorým sa dopĺňal a menil platil do 30.04.2013, dňom 1.5.2013 vstúpil do platnosti , ktorým sa mení a dopĺňa a ktorý plne nahradil namietaný úplne novým , pričom nová právna úprava zaviedla zmenu mechanizmu zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus dôchodkových dávok v civilnej sfére. Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.04.2015 navrhovateľ navrhol prerušiť konanie v zmysle ustanovenia psím. c) a požiadal súd, aby rozhodol, že požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Navrhovateľ je názoru, že v znení 1 účinného od 30.06.2012, teda od posledného dňa pred dňom zákonom predpokladanej valorizácie nie je v súlade so zásadou právneho štátu. Navrhovateľ má za to, že ustanovenie podmienok zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenie len v tom rozsahu, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov PZ, Zboru väzenskej a justičnej stráže, SIS, NBÚ funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako 0% nie je v súlade s čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ani ustanovením čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vo veci nariadil súdne pojednávanie. Riadne predvolaní navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu podania vyššie označeného návrhu na prerušenie konania zo dňa 1.4.2015. Odročiť súdne pojednávania z uvedeného dôvodu nežiadal.

Súd s poukazom na ustanovenie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, nakoľko podanie procesného návrhu na prerušene konania nemôže byť v tomto prípade posudzované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vo veci samej. Podanie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 01.04.2015 nespĺňalo náležitosti vyžadované v

Súd vykonal vo veci dokazovanie v súlade s vyššie citovaným procesnými ustanoveniami, najmä výsluchom poverených zástupcov odporcu a oboznámením s obsahom súdneho spisu. Súd poukazuje na podstatné nedostatky žalobného návrhu. Žaloba je tzv. žalobou šablónovou, ktorá sa takmer plne zhoduje so znením všeobecnej žaloby nachádzajúcej sa na webovej stránke Zväzu vojakov „ wwwzvazvojakov“. Právny zástupca navrhovateľa si teda osvojil tento žalobný návrh, bez jeho bližšieho prepracovania vo vzťahu ku konkrétnej osobe navrhovateľa. V návrhu absentuje popis statusu navrhovateľa, označenie služobného úradu, absentuje označenie rozhodnutia, ktorým bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok a rovnako tak označenie orgánu, ktorý mu tento dôchodok priznal a s akou účinnosťou. Súdu teda nie je z obsahy žaloby známy status navrhovateľa. Navrhovateľ za účelom preukázania svojich tvrdení v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy. Nepreukázal teda súdu, že mu v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Odporca zastúpený MV SR nad rámec svojej dôkaznej procesnej povinnosti zistil, že navrhovateľ bol príslušníkom Policajného zboru od roku 1976 do 31.12.1996. Od 1.1.1996, t.j. vo veku 44 rokov sa stal výsluhovým dôchodcom a poberateľom výsluhového dôchodku. Podľa ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon ) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,

politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Podľa ustanovenia §2 ods.2 cit. zákona pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Podľa ustanovenia §2 ods.3 cit. zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Podľa ustanovenia § 2a/ ods.1 cit. zákona diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Podľa ustanovenia §2a/ ods.2 cit. zákona priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Podľa ustanovenia cit. zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa . Podľa dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma : a) policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, b) profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Čl. IV sa s účinnosťou od 30. júna 2012 novelizoval o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, , podľa ktorého sa dávky výsluhového zabezpečenia zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov PZ, ZVaJS, SIS, NBÚ, stupnica platových taríf hasičského a záchranného zboru, horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Podľa aktuálneho znenia sa Výsluhový dôchodok zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa a doba služobného pomeru zvýšená podľa s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. Podľa aktuálneho znenia ods. (13) o sociálnom zabezpečení vojakov Na zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku podľa odsekov 7 až 11 je rozhodujúca suma tejto dávky po zvýšení podľa odsekov 3 až 6.

Z vyššie uvedenej citácie je zrejmé, navrhovateľom namietanou zmenou právnej úpravy valorizácie výsluhových dôchodkov nedošlo k zániku nároku na výsluhový dôchodok, k jeho zníženiu, a nebola ani zastavená ich valorizácia. Došlo len k zmene spôsobu jej výpočtu. Podľa predošlej právnej úpravy sa mali výsluhové dôchodky policajtov a vojakov zvyšovať/valorizovať o 3,05%. Zmenou sa však výsluhové dôchodky zvyšovali, ak dôjde v danom roku v ozbrojených zložkách k platovej valorizácii, teda valorizácia dôchodkov je viazaná na platovú valorizáciu v príslušnom rezorte. V roku 2012 k valorizácii dôchodkov tak nedošlo. Priemerný výsluhový dôchodok policajtov zostal v roku 2012 vo výške 619 eur, vojakov vo výške 800,- eur mesačne. Ak by sa pokračovalo vo valorizácii spôsobom doterajším, od júla 2012 by došlo k zvýšeniu výsluhových dôchodkov o 19,- eur, resp. 24 eur mesačne. K valorizácii výsluhových dôchodkov však došlo počnúc rokom 2013 a následne ďalej podľa nového spôsobu výpočtu valorizácie upravenej ďalšou novelizáciou Navrhovateľom namietané znenie už nie je aktuálne a v súčasnosti platí iný princíp valorizácie výsluhových dôchodkov.

Zmena legislatívy spočívajúca len v zmene spôsobu výpočtu valorizácie nemôže byť považovaná za diskriminačné konanie, pretože sa týkala všetkých výsluhových dôchodkov, t.j. dôchodkového zabezpečenia všetkých policajtov, resp. vojakov rovnako. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že takáto zmena bola spoločensky nevyhnutá , pretože zohľadňovala reálne možnosti sociálneho systému štátu. Súd sa teda stotožnil s obranou odporcu zastúpeného Ministerstvom vnútra SR o neexistencii

diskriminačného konania v súvislosti s určením výšky výsluhových dôchodkov policajtov, naviac na konanie vo veciach výsluhových dôchodkov policajtov nie je oprávnená a povinná Slovenská republika, ale útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, t.j. MV SR, čo vyplýva z

Súd sa tiež stotožnil s obranou odporcu zastúpeného NR SR o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, pretože činnosť zákonodarného zboru spočívajúca v prijatí právneho predpisu nemôže byť posudzovaná podľa Antidiskriminačného zákona. Legislatívny proces a jeho výsledok, teda prijatie právnej normy, nemôže naplniť znaky priamej diskriminácie, nepriamej diskriminácie, obťažovania a neoprávneného postihu, pokyn na diskrimináciu alebo nabádanie na diskrimináciu tak ako to chápe Právny predpis, alebo jeho časť môže byť posudzovaný len z hľadiska jeho ústavnosti, t.j. či je v súlade s SR.

Vzhľadom na podstatné nedostatky žalobného návrhu, nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv a platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, pričom ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydane jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby o nej rozhodol, ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorému rozhodnutie nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

S poukazom na závery dokazovania súd zamietol aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 01.04.2015. V konaní sa totiž nevyskytla žiadna predbežná otázka podľa medzinárodnej zmluvy, ktorú by musel súd prvej inštancie riešiť podaním žiadosti na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, teda nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov podľa Naviac, súd prvej inštancie takýto návrh nie je v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinný podať.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením, ods1 v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Plne procesne úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči navrhovateľovi , ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že procesne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /s.2 /