Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/203/2014

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, reg. č.: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S. M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, v zastúpení JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 1647,64 eur s prísl., o zastavení konania, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľovi sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 35,30 eur, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Právny predchodca navrhovateľa písomným návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 10.6.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenia sumy 847,99 eur s prísl. a náhrady trov konania.

Podaním zo dňa 25.7.2013 vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov.

Dňa 14.8.2013 navrhovateľ uhradil súdny poplatok za návrh vo výške 42 eur.

Súd vo veci vydal 5.12.2013 platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor s odôvodnením, že ide o premlčaný nárok navrhovateľa.

Podaním doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 3.2.2015 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť s poukazom na ust. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len , v skratke ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko navrhovateľ využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh na začatie konania späť skôr, ako sa začalo pojednávanie, súhlas odporcu so späťvzatím návrhu nebol potrebný, preto súd konanie v zmysle zastavil.

Podľa , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri posudzovaní skutočností majúcich vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady trov konania vychádzal zo spisových podkladov predložených účastníkmi konania a skutočností vyplývajúcich zo spisu. Súd konanie zastavil, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania z dôvodu, že jeho pohľadávka bola premlčaná, čiže zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto o náhrade trov konania rozhodoval súd podľa . Nakoľko odporca žiadne trovy nežiadal a ani žiadne trovy mu zo spisu nevyplývajú, súd odporcovi náhradu trov konania s poukazom na ust. nepriznal.

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v upravené v ustanoveniach , , . Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď, ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa náhradu trov konania, keď boli teoreticky naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania. Navrhovateľ zobral späť návrh bez pričinenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Náhradu trov konania účastníkov, a aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd logicky posudzoval podľa prvá veta , teda, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a mal by znášať trovy konania protistrany. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená, že odporca, prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa nároky na priznanie náhrad trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Práva odporcu neboli ohrozené. Vedel sám k veci zaujať stanovisko. Z tohto hľadiska súd nepovažoval za nutné, aby vedľajší účastník na strane odporcu do konania vstupoval. Súd podotýka, že právne zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania na základe univerzálnej plnej moci a všeobecného vyjadrenia, teda je nepravdepodobné, že by vedľajší účastník o konaní vôbec niečo vedel. Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal doručenie návrhu a príloh, teda v čase vstupu o veci vôbec nič konkrétne nevedel. Nijako inak sa k veci ani neskôr nevyjadril. V zmysle a zákona o ochrane spotrebiteľa vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov resp. iné odborne zdatné osoby. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo, z čoho vyplýva že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa, len bolo z nejakého dôvodu nutné tak bez práva na náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka keďže takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti.Daný vedľajší účastník na strane odporcu opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Bez znalosti konkrétnej veci a požiadaviek odporcov oznamuje vedľajší účastník aj vstup do právoplatne skončených vecí Z prístupu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka sa súdu javí, že nejde o predmet sporu a odporcu, ale o trovy konania vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal. Súd poukazuje na rozhodnutia: uznesenie KS Banská Bystrica -99, uznesenie KS Banská Bystrica -74, uznesenie KS Prešov , uznesenie KS Banská Bystrica -108, rozsudok KS Bratislava -208, rozhodnutie OS Bratislava I , uznesenie KS v Nitre .

O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa , o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a vrátil navrhovateľovi nim zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 42 eur krátený o 6,70 eur, t.j. vo výške 35,30 eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.