Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Co-438-2013.pdf
PDF · 68.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/438/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom na Šoltésovej č. 14 v Bratislave, zastúpeného Soukeník - Štrpka s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave na Šoltésovej 14, proti žalovanej S. O., G. I. H. K. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom na Sofijskej 13 v Košiciach, zastúpenej JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom na Budapeštianskej č. 8 v Košiciach, v konaní o zaplatenie 463,37 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie č.k. 17C/125/2012-59 zo dňa 9.2.2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby ohľadom zmluvnej pokuty a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 131,43 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, v prevyšujúcom rozsahu žalobu ohľadom zmluvnej pokuty zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 65,19 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca predložil súdu zmluvu o pripojení zo dňa 27.10.2008, podľa ktorej predchodca žalobcu zaviazal zriadiť žalovanej potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o pripojení. Z pripojených faktúr zistil, že žalovaná celkove neuhradila 463,37 eur, z čoho suma 331,94 eur predstavuje zmluvnú pokutu. Vychádzajúc z uvedeného zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi, ktorý je právnym nástupcom pôvodného účastníka zmluvy sumu 131,43 eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 331,94 eura žalobu zamietol, keď považoval zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodnutú v spotrebiteľskej zmluve. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania len ohľadom zmluvnej pokuty a v tejto časti bola žalovaná úspešná, preto zaviazal žalobcu nahradiť trovy vedľajšiemu účastníkovi.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, aj žalovaná.
Žalobca podal odvolanie proti výroku o nepriznaní úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne a proti výroku o trovách konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa namiesto uplatnenej sumy 9,25 eur, čo predstavoval úrok z omeškania v čase omeškania žalovanej s úhradou faktúry priznal len 9 % ročne a v prevyšujúcej časti žalobu nezamietol, preto žiadal zmeniť napadnutý rozsudok v tejto časti a priznať úrok z omeškania od 28.4.2009 zo sumy 93,27 eur vo výške 9,25 % ročne. Ďalej žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej súd trovy konania neprizná a žiadal zaviazať vedľajšieho účastníka na náhradu trov odvolacieho
konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, lebo nepoukázal na inú skutočnosť, okrem tej na ktorú súdy majú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti, preto trovy vedľajšieho účastníka boli neúčelné.
Žalovaná podala odvolanie proti výroku, ktorým bola zaviazaná nahradiť istinu , a to z dôvodu, že pred vyhlásením rozsudku zaplatila žalobcovi sumu 212,50 eur, o čom predložila potvrdenie o úhrade. Podľa obsahu teda zrejme navrhovala zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Vedľajší účastník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť istinu s úrokom z omeškania a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku v tejto časti.
Súd prvého stupňa rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., teda bez pojednávania, preto nemohol zistiť, že pred vyhlásením rozhodnutia žalovaná uhradila žalovanému sumu 212,50 eur.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Táto zásada upravená Občianskym súdnym poriadkom predpokladá, že súd musí pred vyhlásením rozsudku nepochybne zistiť skutkový a právny stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd prvého stupňa nemohol zistiť tento skutkový stav náležite, takže aj keď boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku, došlo k porušeniu ust. § 154 ods. 1 O.s.p., preto nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdiť, lebo skutkový stav zistený súdom prvého stupňa ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol taký, ako bol uvedený v odôvodnení rozsudku, a teda aký existoval v čase jeho vyhlásenia. Okrem toho súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o úroku z omeškania zo sumy 93,27 eur za obdobie od 27.4.2009 do zaplatenia, pretože v tomto období bola iná percentná sadzba z omeškania, ako uviedol súd prvého stupňa. Ďalej súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu nesprávne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, keď vychádzal z toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania len v časti o zmluvnú pokutu. Takýto názor súdu prvého stupňa je podľa odvolacieho súdu nesprávny, pretože účastník nemôže vstupovať do konania len v určitej časti nároku, ale buď vstúpi do celého konania alebo nie. Preto posudzovanie úspešnosti v konaní len v určitej časti priznaného nároku s poukazom na to, že vedľajší účastník vstúpil len v tejto časti do konania nie je možné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, teda vo výroku o priznaní istiny, úroku z omeškania s ňou súvisiaceho a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým preskúmať, či a na aký účel uhradila žalovaná navrhovateľovi pred vyhlásením rozsudku sumu 221,50 eur a len v prípade, že naďalej bude existovať zo strany žalovanej dlh, rozhodnúť aj o úroku z omeškania.
Odvolací súd poukazuje aj na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný a ťažko preskúmateľný, pretože z neho nie je možné zistiť, ktorá časť odôvodnenia rozsudku obsahuje návrhy a prednesy účastníkov, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Nemá teda náležitosti ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p..
Preto sa pri vypracovaní rozhodnutia bude musieť súd zamerať na to, aby rozhodnutie bolo v súlade s uvedeným ustanovením a bolo z neho nepochybne zrejmé, ktoré skutočnosti zistil súd prvého stupňa, ktoré dôkazy považuje za preukázané a rozhodnutie musí byť vypracované tak, aby bolo zrozumiteľné a preskúmateľné.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.