Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-231-2013.pdf
PDF · 112.37 KB
No categories available
9C/231/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci žalobcu: T. X. J. B.: XX.XX.XXXX X.: C. XXXX/X, XXX XX Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o. Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená: Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky sídlo: Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00166481, o zaplatenie 2 442,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.442,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9,75 % zo sumy 2.442,28 eur od 11.2.2013 do zaplatenia.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet AK Kolíková & Partners, s.r.o. vo výške 1.949,14 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 2 442,28 eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úrad justičnej a kriminálnej polície ,odbor ekonomickej kriminality pod ČVS: ORP-406/OEK-ZA-2006 zo dňa 08.06.2006, bolo proti žalobcovi uznesené obvinenie pre prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona.
Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Krajskej prokuratúry Žilina č. 2 KPt 634/06-5.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na žalobcu obžalobu zo dňa 13.7.2009.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 22T/139/2009 zo dňa 22.5.2012 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2012.
Na základe uvedených skutočností žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v rozsahu náhrady trov trestného konania pozostávajúcich z účelne vynaložených hotových výdavkov (znalečné, lekárska správa, cestovné) a z odmeny za zastupovanie advokátom.
Počas trestného konania vedeného proti žalobcovi ako obvinenému, uplatnil žalobca právo obhajoby tiež tým, že predložil v konaní dôkaz - znalecký posudok J.. N.. I. V., S.. pod č. 1/07 zo dňa 5.1.2007 . Súd sa uvedeným znaleckým posudkom zaoberal a znalca vypočul na pojednávaní dňa 24.4.2012. Súd považoval tento dôkaz za významný pre posúdenie obžaloby, čo vyplýva aj z odkazu naň v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku. Žalobca zaplatil za vypracovanie uvedeného znaleckého posudku 12.000,- Sk, tj. 398,33 eur.
V rámci trestného stíhania žalobcu ako obvineného bola skúmaná z odborného hľadiska jeho osobnosť. Za tým účelom požiadal žalobca o vyjadrenie T.. R., ktorý v tej súvislosti vydal lekársku správu zo 14.06.2007. Poplatok za vydanie lekárskej správy činil 1.300,- Sk, t.j. 43,15 eur.
Žalobca realizoval svoje právo obhajoby prostredníctvom zvoleného obhajcu, pričom odmena advokáta bola určená na základe dohody medzi advokátom a žalobcom. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je žalobca oprávnený uplatňovať si odmenu za zastupovanie, ktorú skutočne uhradil advokátovi za zastupovanie (3.508,92 eur), ale tarifu, ktorá v tomto prípade predstavuje nižšiu sumu ako reálne výdavky žalobcu za zastupovanie advokátom. S ohľadom na § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. si žalobca uplatnil odmenu za zastupovanie advokátom vo výške 2 000,80 eur.
Celková výška uplatňovanej náhrady škody z titulu náhrady trov konania (398,33 eur + 43,15 eur + 2 000,80 eur) predstavuje sumu spolu 2.442,28 eur.
Žalovaný namietal nedostatok procesnej spôsobilostí Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky z dôvodu, že v zmysle § 27b odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. s použitím ust. § 4 odsek 1 písm. k/zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. decembra 2008, je orgánom príslušným konať v mene Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky .
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 22T/139/2009 zo dňa 22.05.2012, vyúčtovaním znalečného č. 01/07 za vypracovanie znaleckého posudku J.. N.. I. V., S.. pod č. 1/07zo dňa 05.01.2007, príjmovým pokladničným dokladom č. 1/07 zo dňa 9.1.2007, potvrdením o zaplatení poplatku vo výške 43,15 eur za vydanie lekárskej správy T.. R. zo 14.06.2007, vyúčtovaním trov obhajoby, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 17.7.2006, 16.6.2006, 22.12.2006, 29.8.2006, 8.7.2008, 1.6.2007, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 1.2.2013, odpoveďou Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.2.2013 a Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21.2.2013, Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 7.3.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úrad justičnej a kriminálnej polície, bolo proti žalobcovi uznesené obvinenie pre prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona .
Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Krajskej prokuratúry Žilina č. 2 KPt 634/06-5.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na žalobcu obžalobu zo dňa 13.07.2009.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 22T/139/2009 zo dňa 22.05.2012 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2012
Žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresoval a doručil na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 1. februára 2013. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 12.2.2013 oznámil žalobcovi ,že nie je orgánom príslušným na prerokovanie žiadosti a v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 a § 15 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. odstupuje žiadosť žiadateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako orgánu príslušnému na prerokovanie žiadosti. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 21.2.2013 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je orgánom príslušným konať v danej veci, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., preto žiadosť postúpila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa
7.3.2013 vrátilo postúpenú žiadosť Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že vzhľadom na to, že sťažnosť proti namietanému nezákonného rozhodnutiu prokurátor zamietol, v dôsledku čoho uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a následne podal obžalobu, je daná príslušnosť Generálnej prokuratúry SR pre prerokovanie žiadosti podľa § 4 ods. 1) písm. f) v nadväznosti na § 4 ods. 1 písm. b) pod 1. Zákona č. 514/2003 Z. z.
Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.8.2007
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.8.2007
(1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.8.2007
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.
Podľa § 21 ods. 4/ O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu
Nezákonné rozhodnutie bolo vydané dňa 8.6.2006, preto súd aplikoval zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007. Ohľadne príslušného štátneho orgánu konajúceho za štát v konaniach o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 podal výklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu. Súd sa zaoberal námietkou Generálnej prokuratúry SR týkajúcou sa nedostatku procesnej spôsobilosti Generálnej prokuratúry SR ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky. Trestné stíhanie žalobcu v uvedenej veci začalo uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, proti ktorému podal žalobca sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Krajskej prokuratúry Žilina a prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal obžalobu dňa 13.07.2009 dospel súd k názoru, že v preskúmavanej veci je orgánom konajúcim v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. e/zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2007).
Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 514/2003 Z.z., koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007 koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. e)zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2007 koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom 31.8.2007 koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a) až písm. j), u ktorého bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
V danom prípade došlo ku škode poškodenej v trestnom konaní; orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku); policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru (§ 10 ods. 7 Trestného poriadku); trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta Trestného poriadku); ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (§ 206 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku); po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie (§ 209 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku); prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (§ 214 ods. 1 Trestného poriadku); dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku); pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie, b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi, e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, f) odňať vec policajtovi (§ 230 ods. 2 Trestného poriadku); iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a/ Trestného poriadku); uvedený výňatok z niektorých ustanovení Trestného poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky . Žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Krajskej prokuratúry Žilina a prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na žalobcu obžalobu zo dňa 13.7.2007, preto súd ustálil, že orgán ktorý koná v preskúmavanej vecí za
štát, je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. e)zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2007.
V danom prípade ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k uzáveru, že žaloba je dôvodná. Právomoc súdu je daná ust. § 7 O.s.p. a Generálna prokuratúra SR je procesne spôsobilým subjektom zastupovať štát v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. e / Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007. Súd mal tiež preukázané, že žalobca zaplatil dňa 9.1.2007 J.. N.. I. V. S.. sumu 12 000,- Sk ( 398,33 eur) za vypracovanie znaleckého posudku 1/07 zo dňa 05.01.2007 , ktorý bol použitý v trestnom konaní, dňa 14.6.2007 zaplatil T.. R. sumu 1 300,- Sk (43,15 eur) za lekársku správu, ktorá bola taktiež použitá v trestnom konaní a dňa 17.7.2006, 16.6.2006, 22.12.2006, 29.8.2006, 8.7.2008, 1.6.2007 zaplatil žalobca svojim obhajcom v trestnom konaní Y.. I. L., Y.. Y. Z., T.. T. V. odmenu za zastupovanie v celkovej výške 3 508,92 eur.
Nezákonným rozhodnutím je uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality pod ČVS: ORP-406/OEK-ZA-2006 zo dňa 08.06.2006, ktorým bolo vznesené obvinenie žalobcovi pre pokračujúci prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Tr. Zák. Právne účinky zrušenia tohto rozhodnutia pre nezákonnosť nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 22T/139/2009 ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal. Z tohto hľadiska je preto splnená aj podmienka zrušenia nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. ), ako aj podmienka bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu ( § 6 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. ), nakoľko žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 M Cdo 15/2009 „za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin. zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu .sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.“ V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na predchádzajúcu stabilnú judikatúru ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. 2 1990 č.k. 1 Cz 6/90 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 č.k. 1 Cdo 53/92, publikovaný pod č. 10 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994)
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 28.6.1990 sp. zn. 1Cz 41/90 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v trestnom konaní ( pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste ) vydal štátny orgán. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Je podmienkou priznania nároku, aby nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil ( § 1 ods. I a 2, § 4 ods. I zákona č. 58/1969 Zb. ). Pravda, rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je závislé i na úvahe o príčinnej súvislosti medzi týmto rozhodnutím a vzniknutou škodou. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, môže vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce na odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Takéto rozhodnutia môžu
byť samé príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme obvineného a takéto trovy sú vynaložené v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami lebo boli týmito rozhodnutiami vyvolané. V danom prípade je úlohou súdu diferencovať ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby, a určiť rozsah tých úkonov ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami Trovy za úkony, ktoré boli urobené v súvislosti s uvedenými nezákonnými rozhodnutiami súdov na odvrátenie ich nepriaznivých dôsledkov pre obvineného, predstavujú škodu, za ktorú je zodpovedný štát.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca zaplatil dňa 9.1.2007 J.. N.. I. V. S.. sumu 12 000.- Sk ( 398,33 eur) za vypracovanie znaleckého posudku 1/07 zo dňa 05.01.2007 , ktorý bol použitý v trestnom konaní, dňa 14.6.2007 zaplatil T.. R. sumu 1 300.- Sk ( 43,15 eur) za lekársku správu, ktorá bola taktiež použitá v trestnom konaní a dňa 17.7.2006, 16.6.2006, 22.12.2006, 29.8.2006, 8.7.2008, 1.6.2007 zaplatil žalobca svojim obhajcom v trestnom konaní Y.. I. L., Y.. Y. Z., T.. T. V. odmenu za zastupovanie v celkovej výške 3 508,92 eur.
Škoda, ktorá žalobcovi vznikla, ktorej výšku preukázal listinnými dôkazmi, je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality pod ČVS: ORP-406/OEK-ZA-2006 zo dňa 08.06.2006. Súd preto s poukazom na vyššieuvedené žalobe vyhovel a priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu sume 2.442,28 eur proti žalovanému z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania výške 9 % ročne zo sumy 2.442,28 eur od 11.2.2013 do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Trovy vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh 20,- eur a právnym zastúpením žalobcu advokátom. Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., nasledovne:
Počet hodín/počet sadzba eur súčet úkonov
Prevzatie zastupovania a porada s klientom (2013) 1,0 101,25 101,25 Písomné podanie na iný orgán/protistrane-žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (01.2.2013)-§ 13a ods. 1 písm. c) 1,0 101,25 101,25 Žaloba na náhradu škody (29.11.2013) 1,0 101,25 101,25 Nazretie do súdn.spisu (4.3.2014)-§ 13a ods. 2 písm.d)* menej ako 1,0 33,75 33,75 Porada s klientom pred písomným stanoviskom (12.3.2014)- § 13a ods. 2 písm. d) viac ako 1,0 101,25 101,25 Písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného (31.03.2014) - § 13a ods. 1 písm. c) 1,0 101,25 101,25 Nazretie do súdneho spisu (15.10.2014)-§ 13a ods. 2 písm. d) * menej ako 1,0 33,75 33,75 Nazretie do súdneho spisu (08.01.2015)-§ 13a ods. 2 písm. d) * menej ako 1,0 33,75 33,75 Porada s klientom pred pojednávaním (09.01.2015)- § 13a ods. 2 písm. d) viac ako 1,0 101,25 101,25 Účasť na pojednávaní (13.01.2015) § 13a ods. 1 písm. d) 1,0 101,25 101,25 Porada s klientom pred pís.vyjadrením (12.02.2015)- § 13a ods. 2 písm. d) viac ako 1,0 101,25 101,25 Písomné vyjadrenie na výzvu súdu (20.2.2015) § 13a ods. 1 písm. c) 1,0 101,25 101,25 Porada s klientom pred pojednávaním 26.02.2015)- § 13a ods. 2 písm. d) menej ako 1,0 50,63 50,63 Účasť na pojednávaní (03.03.2015)
§ 13a ods. 1 písm. d) 1,0 101,25 101,25 Písomné vyjadrenie na výzvu súdu (04.3.2015) § 13a ods. 1 písm. c) 1,0 101,25 101,25 Porada s klientom pred pojednávaním 25.03.2015)- § 13a ods. 2 písm. d) viac ako 1,0 101,25 101,25 Účasť na pojednávaní (02.04.2015) § 13a ods. 1 písm. d) 1,0 101,25 101,25 Medzisúčet M1 (bez DPH) 1.468,13 Medzisúčet M1 (s DPH) 1.761,76
*V súlade s právnym názorom vyjadrením napr. v Uznesení NS SR sp.zn. 5Sžo/253/2010 z 29.09.2011
Hotové výdavky neoslobodené od DPH
Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2013) 23,43 Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2014) 32,16 Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2015) 83,90
Medzisúčet M2 (bez DPH) 139,49 Medzisúčet M2 (s DPH) 167,39
Hotové výdavky oslobodené od DPH Súdny poplatok 20,00 Medzisúčet M3 (bez DPH) 20,00
Celková odmena a hotové výdavky v eur s DPH 1.949,14
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O.s.p.