Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4Co-426-2013.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/426/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky T. D., bytom J. B. P. XXX proti odporcovi H. T., bytom Prievidza, K. XXX/XX, , o zaplatenie 750 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.apríla 2013, č. k. 9C/201/2012-21 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi, aby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil navrhovateľke sumu 750 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 750 eur od 22.06.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 45 eur. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala proti odporcovi zaplatenie 750 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že na základe dohody o vyporiadaní dedičstva po neb. T. T., zomrelej. J. XX.XX.XXXX nadobudli s odporcom vkladnú knižku zo zostatkom 2 300 eur každý v 1-ici, pričom odporca jej vyplatil len 400 eur a zvyšok 750 jej odmietol vyplatiť. Odporca s návrhom nesúhlasil, nakoľko z nich hradil pohreb poručiteľky a navrhovateľka si s ním nerozdelila pohrebné trovy vo výške 998 eur. Súd zistil na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.04.2012, právoplatného 10.05.2012 po matke neb. T. T. zomrelej dňa XX.XX.XXXX nadobudli navrhovateľka a odporca dedičstvo z dohody o vyporiadaní dedičstva. Takto s odporcom nadobudli okrem iného aj vkladnú knižku 0074634903/6500 vedenú v Poštovej banke a.s. so zostatkom 2300 eur každý v polovici. Vkladnú knižku mal u seba odporca a tieto finančné prostriedky z nej aj vybral. Dňa 21.06.2012 jej z uvedeného dedičského podielu vyplatil čiastku 400 eur. Návrh navrhovateľky preto považoval za dôvodný. Odporca a navrhovateľka po vydaní osvedčenia a nadobudnutí jeho právoplatnosti nadobudli vkladnú knižku so zostatkom 2300 eur každý v polovici. Tieto peniaze boli vybraté z vkladnej knižky 26.12.2011 odporcom, spolu disponentom tejto vkladnej knižky. Navrhovateľka ako vlastníčka polovice tejto sumy má právo na ich vydanie proti odporcovi. Odporca jej doteraz vydal len sumu 400 eur. Je povinný jej vydať aj zvyšnú časť teda 450 eur /správne malo byť 750 eur/. Táto povinnosť mu vznikla po výzve navrhovateľky teda preukázateľne najneskôr deň nasledujúci po tom, ako poštovou poukážkou uhradil navrhovateľke sumu 400 eur, čo bolo 21.06.2012. Preto súd návrhu vyhovel. Právne vec posúdil podľa § 175zca ods. 1 O.s.p., § 132, § 126, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. Navrhovateľka si v návrhu uplatnila náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu svojho návrhu a preto má právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľke vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 45 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil tým, že súd vzal do úvahy len slová navrhovateľky a nie dôkazy, ktoré poslal súdu, ako prehlásenie jeho syna a návrh dohody medzi navrhovateľkou a odporcom. Z jeho výpovede je zrejmé, že najskôr nastala medzi oboma dedičmi dohoda, ktorú navrhovateľka neskôr neakceptovala a dostala tak odporcu pri dedičskom konaní do omylu a spolu s notárkou konali proti dobrým mravom s cieľom bezdôvodne sa obohatiť. Vytýkal súdu, že nebral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka neprejavila dobrú vôľu sa dohodnúť a nereagovala na dohodu, ktorou odporca na základe skutočných úkonov musel vynaložiť náklady na splnenie poslednej vôle poručiteľky a postaral sa o jej pohreb a dôstojnú rozlúčku. Tiež nebral do úvahy, že v období, keď navrhovateľka mala ako jediná kľúče od poručiteľkinho bytu, a tak mala prístup i k jej finančnej hotovosti. Konštatoval, že na pojednávaní, ktoré bolo vedené jednoznačne v prospech navrhovateľky a odporca bol sudkyňou zastrašovaný a prerušovaný vo výpovedi. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľka počas života poručiteľky sa o ňu zaujímala iba sporadicky, nenavštevovala ju pri hospitalizácii, nesvedčí o dobrom vzťahu dcéry k matke, ktorá sa opierala o pomoc odporcu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako bezdôvodný alebo vec vrátil na nové konanie s vypočutím svedka H. a i jeho dcéry H. V..
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že tvrdenia odporcu sú nepravdivé, zavádzajúce a urážajúce jej osobu. Mala za to, že súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania v súlade s platnými právnymi predpismi, preto žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoj rozsudok na tom právnom názore, že odporca a navrhovateľka po vydaní Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.04.2012 po matke neb. T. T. zomrelej dňa XX.XX.XXXX a nadobudnutí jeho právoplatnosti, nadobudli vkladnú knižku so zostatkom 2300 eur každý v polovici. Tieto peniaze boli vybraté z vkladnej knižky 26.12.2011 odporcom, spolu disponentom tejto vkladnej knižky. Navrhovateľka ako vlastníčka polovice tejto sumy má právo na ich vydanie proti odporcovi. Odporca jej doteraz vydal len sumu 400 eur a je povinný jej vydať aj zvyšnú časť teda 750 eur.
Odvolací súd sa s týmto právnym názorom aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam odporcu uvádza ešte tieto dôvody:
V preskúmavanej veci bolo nepochybne zistené, že o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke T. zomrelej dňa XX.XX.XXXX /matke oboch účastníkov/ bolo vydané notárom ako súdnym komisárom T.. N. Žilíkovou C. o dedičstve dňa 23.04.2012, č. k. 14D/7/2012-25, D not 56/2012, nakoľko účastníci ako dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou. Okrem iných aktív bola predmetom vyporiadania aj vkladná knižka č. 0074634903/6500 vedená v Poštovej banke, a.s. so zostatkom peňažných prostriedkov 2 300 eur s príslušenstvom, ktorú nadobudla navrhovateľka a odporca každý v polovici. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2012. Každému z účastníkov ako dedičov tak vznikol nárok na zostatok peňažnej sumy v 1-ici. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že celý zostatok z vkladnej knižky vybral odporca ešte v deň smrti poručiteľky, pričom navrhovateľke vyplatil len sumu 400 eur. Išlo tak o bezdôvodné obohatenie odporcu bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka / okrem sumy predstavujúcej jeho čiastku/, keď po smrti poručiteľky vykonal výber peňazí z uvedeného účtu, ktoré nadobudli obaja účastníci každý v 1-ici. Odvolaciu námietku odporcu, že platil pohrebné trovy nemožno zohľadniť v tomto konaní, nakoľko pohrebné trovy ako pasíva boli tiež predmetom dedičskej dohody v dedičskom konaní po poručiteľke. Rovnako tak nie je dôvodná ani ďalšia odvolacie námietka odporcu, že v dedičskom konaní bol uvedený do omylu a notárka konala proti dobrým mravom. Vyporiadanie o dedičstve bolo skončené vydaním osvedčenia podľa § 175s ods. 1 písm. b/ O.s.p., a odporca mal možnosť ešte v tomto konaní podľa § 175zca ods. 4 O.s.p. požiadať súd do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve o pokračovanie v konaní o dedičstve po poručiteľke. Z obsahu spisu je však zrejmé, že takúto žiadosť nepodal, preto sa osvedčenie o dedičstve stalo právoplatné a nadobudlo
účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Napokon aj ostatné odvolacie námietky odporcu ohľadne výsluchu svedkov neboli opodstatnené, nakoľko dôkazy z ktorých vychádzal súd prvého stupňa boli dostatočné pre rozhodnutie vo veci samej.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnej navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko navrhovateľka v zmysle § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. si žiadne trovy neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .