Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-9P/88/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. I., nar. XX.X.XXXX, a Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov Y., právne zastúpenej JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, a K.. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Q., O. 5, právne zastúpeného R.. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 na výživu maloletej U. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 150 eur mesačne do rúk matky.

II. Dlžné výživné na maloletú U. za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 spolu vo výške 2.101,90 eura povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 87,57 eura spolu s bežným výživným až do vyrovnania, do rúk matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Dlžné výživné na maloletého Y. za obdobie od XX.XX.XXXX do 22.05.2013 spolu vo výške 1.506,26 eura povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 62,76 eura spolu s bežným výživným až do vyrovnania, do rúk matky, pod

- 2 -

hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletých detí za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013, na každé dieťa sumou 200 eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu.

V. Dlžné úspory za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 na maloletú U. spolu vo výške 2.941,94 eura a na maloletého Y. v rovnakej výške 2.941,94 eura povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 122,58 eura na každé dieťa, spolu s bežným výživným, ktoré bude vkladať na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného s rodičov a konanie o úpravu styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu zastavuje.

VII. Matka a otec sú povinní zaplatiť trovy štátu, každý vo výške 231,03 eura na účet Okresného súdu Košice - okolie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 6.6.2011, č.k. , začal konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu k maloletej Veronike I., nar. XX.X.XXXX.

Uznesením zo dňa 1.12.2011, č.k. , tunajší súd začal konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu k maloletému Y. I., nar. X.X.XXXX.

- 3 -

Predbežným opatrením č.k. -191 zo dňa 6.11.2012 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej U. sumou 120,- eur mesačne a maloletého Michala sumou 100,- eur mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. -196 zo dňa 27.2.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -286 zo dňa 30.12.2014, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej U. sumou 200,- eur mesačne a maloletého Y. sumou 150,- eur mesačne, k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Okrem toho bola otcovi uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletých detí na každé dieťa sumou 200,- eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s deťmi bol upravený na každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca do 5. dňa denne od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa dohody rodičov.

Výrok rozsudku č.k. -196 o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2013.

Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo už manželstvo rodičov právoplatne rozvedené a maloleté deti boli pred rozvodom vo faktickej starostlivosti matky, nie je potrebné rozhodnúť v tejto časti, preto súd konanie v časti o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičom a o úpravu styku otca s maloletými deťmi zastavil.

Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov, t.j. do 22.05.2013.

Začiatok vyživovacej povinnosti bol medzi rodičmi sporný. Matka žiadala určiť výživné od marca 2012, čo odôvodňovala tým, že otec do marca 2012 výživné riadne uhrádzal podľa predchádzajúcej dohody rodičov. Právny zástupca matky preto žiadal, aby súd určil výživné vo výške 250 eur mesačne na každé dieťa a okrem toho zaviazal otca na tvorbu úspor vo výške 250 eur mesačne pre maloletú U. a 200 eur mesačne pre maloletého Y.. Poukazoval na podanie matky zo dňa 4.1.2012 (č.l. 93).

Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že matka návrh na úpravu výživného podala až dňa 21.11.2012, preto žiadala stanoviť začiatok vyživovacej povinnosti až od tohto dátumu, a to vo výške, ktorá bola určená na základe predbežného opatrenia, t.j. 100 eur mesačne na maloletého Y. a 120 eur mesačne na maloletú U., ktoré považovala za primerané. Zdôraznila, že matka disponovala sumou 55.000 eur, ktorú previedla zo spoločného účtu účastníkov konania a z ktorej uhrádzala všetky výdavky týkajúce sa maloletých detí.

Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhol určiť výživné od marca 2012 do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vo výške, akú určil Krajský súd v Košiciach.

- 4 -

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho súdu , a zistil nasledovný skutkový stav:

Pokiaľ ide o príjem matky za rozhodné obdobie, matka od narodenia maloletého Y. poberala na neho rodičovský príspevok z W. vo výške 300 eur mesačne počas dvanástich mesiacov. Po uplynutí dvanástich mesiacov si uplatnila rodičovský príspevok na maloletého Michala na Slovensku vo výške 194 eur mesačne, ktorý poberala do dovŕšenia troch rokov maloletého Y.. Okrem toho matka poberá prídavky na deti z W. spolu vo výške 368 eur mesačne, ktoré jej budú vyplácané do dovŕšenia 18 rokov maloletých detí, respektíve dokedy bude otec zamestnaný v W. a bude tam odvádzať dane. Výplata týchto prídavkov z W. jej bola pozastavená v období od marca 2012 do októbra 2012, následne jej však suma za uvedené mesiace bola doplatená koncom roka 2012.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že medzi ňou a otcom maloletých detí bola uzatvorená dohoda z marca 2011 o tom, že otec bude prispievať na každé dieťa po 250,- eur mesačne, pričom otec v skutočnosti platil uvedenú sumu, okrem toho zároveň prispieval matke titulom manželského výživného 130,- eur, t.j. spolu 630,- eur mesačne, spolu s prídavkami na deti, ktoré otec posielal z W., išlo o sumu 980,- eur mesačne. Otec dobrovoľne platil matke túto sumu 980 eur mesačne, avšak počnúc mesiacom marec 2012 na deti prestal prispievať a preto bola nútená podať na súd v októbri 2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Matka uviedla, že všetky peniaze, to znamená aj prídavky na deti, boli vyplácané na spoločný účet, ktorý mali s odporcom v W.. Následne jej otec prevádzal z tohto účtu z W. na jej účet na Slovensku v Poštovej banke, ktorý si zriadila na svoje meno, komplet prídavky na deti dokopy 386 eur mesačne, plus výživné na deti po 250 eur na každé dieťa mesačne, a výživné pre ňu ako manželku vo výške 130 eur mesačne. Toto výživné pre manželku pre ňu nebolo dôležité, prestal jej ho platiť v marci 2012. Vtedy taktiež prestal poukazovať na jej účet aj prídavky na deti a výživné. Keď v marci 2012 prestal platiť úplne na deti, prídavky na deti chodili stále na spoločný účet v W.. Nastala situácia, že v marci 2012 otec previedol nie plnú sumu prídavkov na deti, ale previedol len 308 eur. Matka otca vyzvala, aby jej doplatil aj zvyšnú sumu 60 eur. Otec na jej výzvu vôbec nereagoval, preto napísala na úrad do W., aby prídavky na deti neboli poukazované na jeho účet, ale aby boli poukazované jej. Po tomto liste v W. pozastavili otcovi vyplácanie prídavkov na deti, napísali mu, nech jej doplatí tých 60 eur. Až dňa 5.12.2012 jej opäť nabehli prídavky na deti vo výške 368 eur mesačne, ktoré poberá naďalej.

Výdavky na maloletú U. v konaní matka na pojednávaní dňa 21.11.2012 vyčíslila na sumu cca 300 eur mesačne a na maloletého Y. na sumu cca 280 eur mesačne. Uviedla, že U. navštevuje Y. školu vo U. za mesačný poplatok 8.- eur, plus strava v škôlke je zhruba 28.- eur mesačne, ďalej sú to rôzne výdavky, keď idú napr. do kina, divadla, ktoré sú zhruba do 10.- eur, podľa toho, koľkokrát idú do divadla. Niekedy idú raz do mesiaca, čo stojí zhruba 3.- eurá, niekedy každý týždeň. Zaplatila jej za pracovné zošity 7.- eur na začiatku školského roka, taktiež kurz angličtiny v rámci materskej školy, ktorý ju vyšiel na 32.- eur na celý rok. Jednorazovým výdavkom je poplatok za ZRPŠ, ktorý zaplatila vo výške 40.- eur. Musela jej nakúpiť aj oblečenie a obuv do materskej školy. Oblečenie samozrejme nakupuje podľa potreby a v priemere na neho minie na U. sumu 150.- eur za mesiac. Mal. U. je zdravá, má len bežné ochorenia, na

- 5 -

vitamíny jej vynakladá sumu 20.- eur mesačne. Ohľadom maloletého Y. matka vtedy uviedla, že na oblečenie mu vynakladá mesačne zhruba 150.- eur, na plienky cca 40.- eur mesačne. Taktiež mu kupuje rôzne kaše, detské výživy, za ktoré platí mesačne 150.- eur, za kozmetiku 50.- eur mesačne. Maloletý Y. mal novorodeneckú žltačku, pravidelne s ním navštevovala lekárov, pričom mu kupovala lieky za 20.- eur mesačne. Rodičom by mala prispievať na energie sumou 500.- eur mesačne, uzavreli ústnu dohodu, v skutočnosti im však nemôže prispievať, lebo nemá z čoho. S rodičmi hospodária spoločne, na nákupy chodia taktiež spoločne, prebieha to tak, že matka si platí svoje a oni si platia svoje.

V podaní doručenom súdu dňa 17.12.2012 matka uviedla, že v roku 2012 sa situácia zmenila, t.j. výdaje na obidve deti stúpli na cca 400 eur mesačne na každé dieťa.

Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne otca o tom, že matka disponovala sumou 55.000 eur, ktorú previedla zo spoločného účtu účastníkov konania a z ktorej uhrádzala všetky výdavky týkajúce sa maloletých detí, matka zdôraznila, že tieto peniaze patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keď odchádzala z W., mali spoločný účet s odporcom v W. a na Slovensku mali len jeden účet, ktorý bol na meno odporcu a tento bol v Poštovej banke. Matka na tento účet previedla zo spoločného účtu v W. celú sumu 55.000 eur, potom si zriadila nový účet tiež v Poštovej banke, kde už nemal prístup odporca. Odporca sa jej začal vyhrážať a ona sa bála, že zostane bez finančných prostriedkov. Najskôr previedla na jej nový účet 2/3 zo sumy 55.000 eur a vo februári 2011 previedla zvyšok, teda tých 5.500 eur.

Otec v priebehu celého trvania konania pracoval v L. v meste H. v spoločnosti M. X. E. J. ako teamleader, kde pracuje doposiaľ. R. priemerný čistý mesačný príjem v roku 2011 bol vo výške 3.903,85 eura, v roku 2012 bol vo výške 3.165,85 eura, v roku 2013 bol vo výške 3.108,03 eura.

Medzi svojimi výdavkami uviedol náklady spojené s bývaním, za ktoré uhrádza mesačne 346 eur (telefón, internet, energie), platí pôžičku na kúpu bytu vo výške 503 eur mesačne, do práce cestuje autom 75 km a za cestovanie dáva 250 eur mesačne, spolu s ďalšími jeho výdavkami svoje celkové výdavky vyčíslil na sumu 1.700 eur mesačne. Do toho ešte nezahrnul výdavky na cestovanie za deťmi, ktoré má, keď cestuje z W. na Slovensko, pričom len jedna takáto návšteva Slovenska ho vyjde na cca 280,- eur.

Otec v podaní doručenom súdu 27.3.2015 poukázal na to, že dňa 26.11.2010 sa matka spolu s maloletou Veronikou odsťahovala zo spoločnej domácnosti v W. počas jeho neprítomnosti a bez jeho vedomia realizovala prevod 55.000 eur zo spoločného rodinného konta v W. na rodinný účet v Poštovej banke a následne na jej vlastný účet. Potvrdil, že dňa 29.3.2011 „dobrovoľne" podpísal dohodu za účelom záchrany manželstva a ukľudnenia napätej situácie pred pôrodom maloletého Michala. Videl, že matka je vo veľmi zlom psychickom rozpoložení, tešil na pôrod syna s nádejou, že sa matka vráti s deťmi po pôrode naspäť do W.. Preto pristal na platenie výživného, a to vo výške 250 eur mesačne na každé dieťa, 130 eur mesačne titulom manželského výživného a zároveň matke posielal prídavky na deti z Nemecka až do februára 2012. Uviedol, že situácia sa však po pôrode maloletého Y. ešte zhoršila. Následne od novembra 2012 do mája 2013, do času

- 6 -

právoplatnosti rozsudku o rozvode, prispieval na základe predbežného opatrenia výživným vo výške 120 eur na maloletú Veroniku a 100 eur na maloletého Michala.

Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že na strane otca došlo v porovnaní s rokom 2011 k zníženiu jeho príjmu, keďže otec od januára 2012 bol zaradený do 1. daňovej triedy z dôvodu, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, zatiaľ čo v minulosti, pokiaľ žili manželia v spoločnej domácnosti v Nemecku, bol v 3. daňovej triede a preto bol jeho príjem vyšší.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o samotný začiatok vyživovacej povinnosti otca, ktorý bol medzi rodičmi sporný, keďže matka žiadala určiť výživné od 1.3.2012, čo odôvodňovala tým, že otec do marca 2012 výživné riadne uhrádzal podľa predchádzajúcej dohody rodičov, pričom právna zástupkyňa otca poukazovala na to, že matka návrh na úpravu výživného podala až dňa 21.11.2012, preto žiadala určiť počiatok vyživovacej povinnosti až od tohto dátumu, súd dáva do pozornosti, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu k maloletej Veronike I., nar. XX.X.XXXX, bolo začaté ex offo uznesením zo dňa 6.6.2011, č.k. , a k maloletému Y. I. nar. X.X.XXXX, uznesením zo dňa X.XX.XXXX, č.k. .

- 7 -

Súd v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine mohol výživné priznať odo dňa začatia súdneho konania, t.j. od 6.6.2011 v prípade maloletej Veroniky a od 1.12.2011 v prípade maloletého Michala. Vzhľadom k tomu, že matka žiadala dlžné výživné až od 1.3.2012, súd preto začiatok vyživovacej povinnosti stanovil na tento dátum.

Pri určení výšky výživného za obdobie od marca 2012 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o deti osobne staral. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sa v porovnaní s obdobím od právoplatnosti rozsudku o rozvode (23.5.2013) výrazným spôsobom nezmenili, a výšku príjmu otca, ktorý bol v priebehu celého trvania konania vo výške minimálne 3.000,- eur, dokonca v roku 2011 bol vo výške 3.903,85 eura, súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletých detí výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku, a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca.

Súd pri určení výživného zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorá svoj podiel na výžive maloletých detí plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere.

V súvislosti s tvrdením právnej zástupkyne otca o tom, že matka disponovala sumou 55.000 eur, ktorú previedla zo spoločného účtu účastníkov konania a z ktorej uhrádzala všetky výdavky týkajúce sa maloletých detí, je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o dlžnom výživnom nemohol na uvedenú skutočnosť prihliadať, čiže nemohol túto sumu odpočítať od dlžného výživného, pretože má za to, že to, či a akým spôsobom matka nakladala s predmetnou sumou, by mohlo byť relevantné v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale nie pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.

Čo sa týka výpočtu nedoplatku na bežnom výživnom za rozhodné obdobie pri určení vyživovacej povinnosti na maloletú Veroniku vo výške 200 eur mesačne, mal otec zaplatiť za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 na Veroniku výživné vo výške 2.941,94 eura (za mesiace marec 2012 až apríl 2013, t.j. 14 mesiacov x 200€ = 2.800 €, plus alikvótna časť za mesiac máj 2013 (22 dní), t.j. suma 141,94 €). Keďže otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletej Veroniky sumu 805,16 € (za obdobie od novembra 2012 do 22.5.2013 sumu vo výške 120 € mesačne, t.j. za obdobie 11/2012 - 04/2013, 6 mesiacov x 120 € = 720 € + za máj 2013 (za 22 dní) sumu 85,16 €, t.j. zaplatil spolu 805,16 €), súd od sumy 2.941,94 eura odpočítal sumu 805,16 € a dospel k záveru, že nedoplatok za rozhodné obdobie činí 2.136,78 €.

Čo sa týka výpočtu nedoplatku na bežnom výživnom za rozhodné obdobie pri určení vyživovacej povinnosti na maloletého Michala vo výške 150 eur mesačne, mal otec zaplatiť za obdobie od

01.03.2012 do 22.05.2013 na Michala výživné vo výške 2.206,45 eura ( za mesiace marec 2012 až apríl 2013, t.j. 14 mesiacov x 150 € = 2.100 €, plus alikvótna časť za mesiac máj 2013 (22 dní), t.j. suma 106,45 €). Keďže otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletého Michala sumu 670,97 € (za obdobie od novembra 2012 do 22.5.2013 sumu vo výške 100 € mesačne, t.j. za obdobie 11/2012

- 04/2013, 6 mesiacov x 100 € = 600 € + za

- 8 - máj 2013 (za 22 dní) sumu 70,97 €, t.j. zaplatil spolu 670,97 €), súd od sumy 2.206,45 eura odpočítal sumu 670,97 € a dospel k záveru, že nedoplatok za rozhodné obdobie činí 1.535,48 €.

Keďže majetkové pomery otca v rozhodnom období dovoľujú aj tvorbu úspor maloletým deťom, súd podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletých detí za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013, na každé dieťa sumou 200 eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí.

Vzhľadom k tomu vznikol otcovi dlh na úsporách pre maloleté deti za rozhodné obdobie vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa (za mesiace marec 2012 až apríl 2013, t.j. 14 mesiacov x 200 € = 2.800 € + alikvótna časť za mesiac máj 2013 (22 dní), t.j. suma 141,94 €), t.j. dlžné úspory na každé dieťa spolu vo výške 2.941,94 eura.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na záver súd dodáva, že zákon neupravuje splatnosť nedoplatkov výživného. Nemalo by však byť v neprospech oprávneného, že povinný dlhší čas neplnil, zásadne by preto mal byť nedoplatok uhradený jednorazovo. Podľa okolností konkrétneho prípadu súdy môžu umožniť uhradiť dlžné výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadnuc na príjem a majetkové pomery otca, súd umožnil otcovi splácať dlžné výživné na každé dieťa v 24 mesačných splátkach, spolu s bežným výživným tak, ako je uvedené vo výrokoch II a III tohto rozhodnutia.

Rovnako súd umožnil otcovi zaplatiť v 24 mesačných splátkach aj dlžné úspory za obdobie od 01.03.2012 do 22.05.2013 vo výške 2.941,94 eura na každé dieťa, t.j. splátky dlžných úspor na každé dieťa sú vo výške 122,58 eura mesačne.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa ust. 148 ods. 1 štát nemá proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, bezvýnimočne, ale podľa výsledku konania. Tento zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom „úspechu vo veci", ako sa uvádza napr. v ust. alebo v ust. Ustanovenie totiž platí tak pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napr. ust. až 145 ), v ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, ako aj pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníka vo veci.

Vzhľadom k tomu, že matka v priebehu konania vyjadrila presvedčenie, že podľa nej správanie otca je rizikové vzhľadom na psychosexuálny vývin maloletých detí, súd vo veci

- 9 -

nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, ktorá vypracovala znalecký posudok so zameraním sa podľa matky na atypické správanie sa otca voči maloletým deťom z hľadiska sexuality. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že podozrenie matky z negatívneho vplyvu otca na deti nebolo preukázané.

Znalkyni bola uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.10.2012 č.k. -171 priznaná odmena vo výške 462,06 eura, ktorá jej bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

Súd je toho názoru, že keďže vzhľadom na povahu prejednávanej veci tu nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníkov vo veci, pričom ani u jedného z účastníkov neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd dal zaplatiť trovy štátu vo výške 462,06 eura obidvom rodičom rovnakým dielom, t.j. po 231,03 eura.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.