Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2C/205/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpeného Advokátska kancelária Korytár, s. r. o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47243279, proti odporkyni N. N., R.. XX.XX.XXXX, D. C. J., I. XXX/XX, o zaplatenie 2.673,98 Eur istiny s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 2.673,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 26,5200% ročne zo sumy 1.489,46 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 20.10.2005 uzatvoril ako veriteľ s odporkyňou, ako dlžníčkou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal odporkyni poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 1.500,- Eur za účelom kúpy vecí alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky. Ďalej uviedol, že poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila, čím porušila dohodnuté úverové podmienky. Ďalej uviedol, že dňa 30.08.2011 vyzval odporkyňu k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.654,54 Eur spolu s upozornením na vymáhanie súdnou cestou.

Dňa 10.06.2014 č. k. -26 súd vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.673,98 Eur, úrok vo výške 26,52 % Eur ročne zo sumy 1.489,46 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 160,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 286,20 Eur Voči platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor a to z dôvodu ,že sa snažila s navrhovateľom skontaktovať ,nakoľko žalovanú sumu s prísl. bola ochotná splácať v mesačných splátkach. V odpore ďalej uviedla, že je na materskej dovolenke a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom

Navrhovateľa a jeho právny zástupca boli na termín pojednávania riadne predvolaní, právny zástupca navrhovateľa podaním, doručeným súdu dňa 27.03.2015 ospravedlnil ich neúčasť a žiadal súd, aby konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že s navrhovateľom uzavrela úverovú zmluvu za účelom zakúpenia notebooku ,avšak si neprečítala ustanovenia zmluvy ,ktoré sú napísané drobným nečitateľným písmom. Ďalej uviedla, že jej navrhovateľ poslal kartu ,s ktorou si mohla vyberať peniaze z bankomatu, avšak nevedela čo je to revolving, aké sú tam úroky. Potvrdila aj to, že obdržala oznámenie o zosplatnení. Požiadala navrhovateľa o splátky ,na ktorú žiadosť navrhovateľ nereagoval a dal ju na súd. Žiadal súd, aby návrh zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa so splátkovým kalendárom na č. l. 4-12 spisu, úverovou zmluvou zo dňa 20.10.2005, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit, a. s., žiadosťou o zmenu úverového rámca na č. l. 17 spisu, výzvou na splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 30.08.2011, fotokópiou poštového podacieho hárku na č. l. 19 spisu, výpisom z účtu, platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 10.06.2014 č. k. -26, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 01.07.2014, mailovou komunikáciou medzi navrhovateľom a odporkyňou na č. l. 30-35 spisu, podaním navrhovateľa zo dňa 23.10.2014, prílohami z prílohovej obálky na č. l. 58 spisu, podaním navrhovateľa zo dňa 27.03.2015.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 25.09.2007 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru navrhovateľom odporkyni za účelom kúpy notebooku zn. Siemens PC .1KS. Súčasťou úverovej zmluvy bolo aj uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a to s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Úverových podmienkach.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V danej mal súd nesporne preukázané, že účastníci dňa 25.09.2007 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru navrhovateľom odporkyni. za účelom kúpy notebooku zn. Siemens PC .1KS. Tento právny vzťah však nie je predmetom konania. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje proti odporkyni svoje nároky odvodené od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX s dohodnutým úverovým rámcom vo výške 1.500,- Eur. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že medzi účastníkmi ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom ako dodávateľom, a odporkyňou ako spotrebiteľom. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto vzťahu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Z dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli jednak zmluvu o úvere, individuálne špecifikovanú, pokiaľ ide o poskytnutú výšku úveru. Podpisom úverovej zmluvy odporkyňa sa súčasne podpísala aj pod tú časť textu zmluvy, ktorá sa týka iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Súd mal za to, že uzavretím úverovej zmluvy nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Odporkyňa chcela získať úver vo výške 37.098,- Sk, čo bolo primárne jej pohnútkou vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač úverovej zmluvy, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Odporkyňa teda nemala inú možnosť, ako prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorý ani nechcela uzavrieť. Navrhovateľ so zmluvou o revolvingovom úvere považoval súhlas odporkyne s uzatvorením takejto zmluvy bez osobitnej písomnej formy a bez podstatných náležitostí uvedených v § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. V tomto prípade sa dá usudzovať nedostatok vôle odporkyne ako spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý, neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu troch strán, obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov. Aj vzhľadom na uvedené je dôvodný záver, že odporkyňa v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohla vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom. Písomný prísľub navrhovateľa, že odporkyni požičia peniaze ani prípadný súhlas odporkyne s revolvingovým úverom, ako jednostranné úkony, podľa názoru súdu nie sú zmluvou o revolvingovom úvere, pretože neobsahujú dohodu strán o výške úveru, úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatkoch, ani o iných podmienkach jeho poskytnutia. Preto súd takúto zmluvu bez osobitnej písomnej zmluvy, ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nedodržaní predpísanej formy považoval za neplatnú v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak navrhovateľ chcel s odporkyňou uzavrieť nový záväzkový vzťah, bolo potrebné to uskutočniť zákonným spôsobom v zmysle príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, pri dodržaní predpísanej písomnej formy, presnej špecifikácie práv a povinností účastníkov, ako aj ostatných zákonných náležitostí. Preto postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného textu úverovej zmluvy, ktorú odporkyňa nemohla

ovplyvniť, resp. odmietnuť, kvalifikoval ako nekalú praktiku so zreteľom na ustanovenia Smernice, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Ak sa totiž právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 04.07.2013 sp. zn. , v ktorom bol takýto postup navrhovateľa označený za nekalú obchodnú praktiku. Vzhľadom na to, že súd považoval zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú, má navrhovateľ nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol odporkyni len z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto v prípade, ak by sa odporkyňa na úrok navrhovateľa bezdôvodne obohatila, je povinná vydať mu obohatenie. So zreteľom na to, že dňa 01. 05. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého súd, okrem iného, prihliada aj bez návrhu na premlčanie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, aj keď by sa spotrebiteľ týchto skutočností nedovolával, súd s skúmal, či je nárok navrhovateľa premlčaným nárokom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom a preto sa podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zákonníka premlčuje. Môže sa premlčať tak v subjektívnej dobe podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, ako aj v objektívnej dobe podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb, nemožno oprávnenému subjektu právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu a subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, tieto okolnosti sa však oprávnený dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu. Podľa názoru súdu sa navrhovateľ mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu., ktorého neplatnosť zavinil sám tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti.. Súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za premlčaný, nakoľko odporkyňa uskutočnila výbery z bankomatu v období od 14.06.2006, posledný výber uskutočnila 06.022011, návrh na súde bol podaný až dňa 25.04.2014, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z týchto dôvodov preto potom súd návrhu navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady úspechu. Odporkyňa bola v konaní úspešná ,v spojení s konaním jej trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v štyroch vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.