Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-315-2015.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/315/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom C., D. E. XXXX/X o vymoženie 272,63 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekučné konanie. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, Svidník trovy exekučného konania
odôvodnenie:
Dňa 12.5.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu pôvodného oprávneného ( ( PRO CIVITAS, s.r.o.) na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. IBA0610094 zo dňa (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2014 a vykonateľnosť dňa 20.9.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 272,63 eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie.
Súd uznesením sp. zn. 7Er/315/2015-19 zo dňa 30.8.2019 rozhodol, že pokračuje v exekučnom konaní s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 (obchodná spoločnosť dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017), a to s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.
Súd lustráciou Regob zistil, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel a dedičské konanie po nebohom bolo uznesením Okresného súdu Trnava 37D/91/2021-17 Dnot 116/2021 zo dňa 27.9.2021 zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 Exekučného poriadku (ďalej iba „EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 vety prvej EP (v znení účinnom do 31.3.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 58 ods. 1 EP(v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 EP(v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo zastavené uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 37D/91/2021-17, Dnot 116/2021 zo dňa 27.9.2021 (A.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X), právoplatným 2.11.2021, a to podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), podľa ktorého súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
I pre exekúciu platí, že túto možno vykonávať iba za situácie, že sú splnené všetky procesné podmienky, medzi ktoré patrí i procesná subjektivita toho-ktorého účastníka exekučného konania.
V danom prípade povinný zomrel pred skončením exekúcie, teda na jeho strane došlo v dôsledku úmrtia k zániku podmienky konania – spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda procesnej subjektivity povinného. Uvedený nedostatok je za súčasného stavu neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pretože dedičské konanie po povinnom skončilo jeho zastavením podľa § 187 ods. 1 CMP a teda nie je na strane žiadnej osoby, ktoré by inak pripadali do úvahy ako dedičia po povinnom, daný predpoklad v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka – t.j. zodpovednosť tej- ktorej osoby za dlhy poručiteľa – povinného, vrátane tu vymáhanej pohľadávky oprávneného. Vymáhaná pohľadávka spolu s jej príslušenstvom na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia po povinnom neprešli smrťou povinného, pretože žiadna osoba prichádzajúca do úvahy ako dedič po povinnom nenadobudla po ňom žiadne dedičstvo, žiaden majetok (dedičské konanie bolo zastavené pre nezanechanie žiadneho majetku), do výšky ceny ktorého dedičstva by inak zodpovedali za dlhy povinného vymáhané v tomto konaní. Teda v danom prípade niet osoby spôsobilej byť účastníkom tohto exekučného konania, s ktorou by súd mohol pokračovať ako s právnym nástupcom povinného (v tomto prípade zároveň nejde o majetkový spor v zmysle § 63 ods. 2 vety prvej CSP, teda o určenie vlastníckeho práva, určenie, že vec patrí do dedičstva, a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupom podľa § 9a ods. 1 EP a § 57 ods. 2 EP, súd exekučné konanie postupom podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade s ohľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno oprávnenému priznať náhradu trov konania (vzhľadom na nedostatok procesnej subjektivity na strane povinného a skutočnosti uvedené v bode 17 odôvodnenia ani niet takúto náhradu voči komu priznať), preto súd podľa § 9a ods. 1 EP v spojení s § 257 CSP oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP (v znení účinnom do 31.3.2017), do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
.Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekučného konania vychádzal v záujme hospodárnosti z obsahu súdneho spisu. Nakoľko do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a v danom prípade návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom spísaný nebol. Ďalším možným výdavkom, na ktorý by mal súdny exekútor nárok bolo náhrada hotových výdavkov. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola zo strany súdneho exekútora tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného poštovného. Ak aj exekútor s doručením tohto podania mal nejaké náklady napr. v súvislosti s doručovaním cez svojho pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne
priniesol na súd, výšku týchto nákladov spojených s doručením súd nemal preukázanú. Ohľadne otázky náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spotrebný materiál, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie, súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd záverom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci 3CoE/48/2021 zo dňa 11.10.2021
Nakoľko do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podľa zistení súdu žiadne trovy nevznikli, súd mu trovy exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku III odvolanie n i e j e prípustné.
Proti výroku I. a II. j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.