Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/908/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporcom 1/ Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, O., zast. JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Prof. Sáru 38, 974 01 Banská Bystrica a 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, N. Y., zast. GABE-BB s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 688,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. - 92 zo dňa 16.09.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -102 zo dňa 13.11.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o trovách konania odporcu 1/ z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Súd konanie voči odporcovi 2/ zastavil, podľa § 96 O. s. p. pre späťvzatie návrhu navrhovateľom voči odporcovi 2/. O trovách konania odporcu 1/ súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu vo veci a v konaní úspešnému odporcovi 1/ priznal náhradu trov vo výške 207,66 eur. O trovách odporcu 2/ súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. a s prihliadnutím na procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania voči odporcovi 2/, priznal odporcovi 2/ od navrhovateľa náhradu trov vo výške 166,13 eur.

Zamietnutie návrhu súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku dňa 22.10.2008 postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s., s ktorou odporca 1/ ako dlžník (odporca 2/ zmluvu podpísal ako ručiteľ) dňa 21.01.2004 uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Platnosť zmluvy mala byť ukončená dňa 20.01.2009. Na uvedený deň pripadla posledná zmluvne dohodnutá splátka úveru a celý úver bol zosplatnený aj pre neplnenie podmienok zo strany odporcu. Súd prihliadol na námietku premlčania nároku a uzavrel, že nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd dňa 17.04.2013, jeho nárok je premlčaný vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, počítanej počnúc od 21.01.2009.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie voči výroku, ktorým súd jeho návrh zamietol a voči výroku o trovách konania odporcu 1/. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 O. s. p.), alebo aby rozsudok zmenil (§ 220 O. s. p. ) a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a odporcovi 1/ uložil povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Namietal, že súd vec neprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd neprihliadol na to, že odporca 1/ sa s veriteľom (navrhovateľom) dohodli na splátkach a zároveň uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi dňa 12.07.2010. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2009. Navrhovateľ by tak ku dňu podpisu dohody pôvodne mohol požadovať od odporcu 19 nepremlčaných

splátok po 1140,SKK, t. j. sumu 718,98 eur (21 659,99 SKK). Na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. V tomto prípade nastal právny účinok spojený s uznaním práva, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby. Odporca si je vedomý svojho záväzku voči navrhovateľovi a v súlade s dobrými mravmi tento chce uhradiť, avšak vzhľadom na zlú finančnú situáciu sa slobodne rozhodol uzavrieť s navrhovateľom Dohodu, v zmysle ktorej mu navrhovateľ umožnil uhradiť existujúci záväzok postupne v splátkach, o čom svedčí skutočnosť, že po podpise Dohody čiastočne záväzok uhradil. Navrhovateľ má zato, že súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v zákone.

Odporca 1/ navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré doplnil podaním doručeným súdu dňa 02.10.2014, odporca 1/ zotrváva na svojej argumentácii, že navrhovateľ nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na vymáhanie žalobou uplatneného nároku, nepreukázal, že zmluva o postúpení pohľadávok je účinná. Poukazoval na to, že sám navrhovateľ v odvolaní uvádza, že v čase podpisu Dohody mal právo požadovať od odporcu zaplatenie 19-tich nepremlčaných splátok (718,98 eur), čo znamená, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že zvyšná časť dlžnej sumu je premlčaná a aj napriek tomu dal podpísať odporcovi uznanie dlhu vrátane premlčanej sumy. Takouto nekalou obchodnou praktikou získal navrhovateľ od odporcu uznanie plnenia nad rámec nepremlčanej sumy, cca o 1100,00 eur. Ak sa odvolací súd nestotožní s názorom odporcu, že sporná Dohoda je neplatná z dôvodu nekalej obchodnej praktiky, odporca má zato, že Dohoda je neplatná preto, že v čase jej podpisu nebolo odporcovi oznámené postupcom (Slovenskou sporiteľňou) žiadne postúpenie pohľadávky, potom účinky postúpenia nemohli nastať (§ 526 Občianskeho zákonníka). Dohoda je neurčitá aj z hľadiska výšky dlhu, spôsobu výpočtu dlžnej sumy. Podľa názoru odporcu 1/ si navrhovateľ uplatňuje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že navrhovateľom uplatňovaný nárok, o ktorom niet pochýb, že navrhovateľ ho nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, je premlčaný.

Okresný súd daný záväzkovo-právny vzťah veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) a dlžníka (odporcu) založený Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 21.01.2004 posudzoval podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, § 101 ( o premlčacej dobe), § 558 (o uznaní dlhu), a podľa § 497 Obchodného zákonníka. Takáto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, pričom však odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa obmedzil iba na doslovnú citáciu znenia týchto ustanovení zákonov, teda bez bližšieho objasnenia konkrétnych súvislostí ich aplikácie na daný, existujúci (či zistený) skutkový stav vo veci. To má za následok že rozhodnutie prvostupňového súdu nemožno považovať za dostatočne a náležite odôvodnené, je nejasné a nepresvedčivé vo vzťahu k výsledku rozhodnutia. Je tu zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade, napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, bolo treba na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, pretože predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka (vyplýva to z obsahu zmluvy, i z tzv. Všeobecných obchodných podmienok, vydaných veriteľom, na ktoré zmluva odkazuje a taktiež navrhovateľ v návrhu na začatie

konania uvádza, že medzi postupcom a odporcom vznikol obchodno-záväzkový vzťah podľa § 497 Obchodného zákonníka). Potom je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t.j. vždy sa spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov. Vzhľadom na charakter zmluvy sa preto vzťahujú na túto zmluvu aj ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa odstúpenia od zmluvy (§ 344), premlčania a behu premlčacej doby (§ 387 a nasl.). Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou. Výberom zmluvnej formy zmluvy o úvere účastníci ex lege založili režim práva, ktorým sa riadi, teda aj dĺžku premlčacej doby.

Keďže okresný súd vec právne podľa uvedeného zákona neposudzoval, potom vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p..

Zjavne z dôvodov vyššie uvedených (§ 558 okresný súd iba cituje), z rozhodnutia nie je vôbec zrejmé a potom v tomto rozhodnutie nie je preskúmateľné, či resp. ako sa súd vysporiadal navrhovateľom v konaní predkladaným listinným dôkazom - Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.07.2010, ktorú uzavreli odporca 1/ a navrhovateľ, čo namieta navrhovateľ v odvolaní, a ktorý bol podľa názoru odvolacieho súdu zásadného významu, s vplyvom na výsledok rozhodnutia, pre správne posúdenie veci.

Niet pochýb o tom, že v sporovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie nároku - pravdivosti tvrdení zaťažuje navrhovateľa. Znamená to, že navrhovateľ je povinný predložiť, resp. aspoň označiť dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené. Účastníci majú predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti. Predmetnú Dohodu zo dňa 12.07.2010 navrhovateľ pripojil ako prílohu k jeho ospravedlneniu neprítomnosti na pojednávaní dňa 16.09.2013, spolu aj s prílohou vyčíslenia trov právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.09.2013.

Pokiaľ ide o dohodu o uznaní „záväzku“, takúto možnosť upravuje len (§ 323). Občiansky zákonník dohodu o uznaní záväzku nepozná, § 558 Občianskeho zákonníka upravuje uznanie „dlhu“.

§ 558 Občianskeho zákonníka nič nehovorí o uznaní premlčaného záväzku, hovorí len o tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

neobsahuje úpravu ohľadom vedomosti pri uznaní záväzku a premlčaní dlhu. V zmysle Obchodného zákonníka uznanie záväzku dlžníkom spočíva v tom, že v tomto rozsahu záväzok trvá v čase uznania. V zmysle Obchodného zákonníka to platí aj v prípade, keď pohľadávka bola v čase uznania premlčaná, a to bez ohľadu na to, či uznávajúci o premlčaní v čase uznania vedel alebo nie. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka považuje za uznanie záväzku tiež určité nie písomné, ale faktické úkony dlžníka, teda jeho konanie, predovšetkým platenie úrokov, či čiastočné plnenie záväzku dlžníkom. To má za následok, že pri čiastočnom plnení dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Vzhľadom na to, že má ucelenú úpravu premlčania, nemožno v prejednávanom prípade (obchodno-záväzkový vzťah) použiť ust. § 558 Občianskeho zákonníka a ani úpravu Občianskeho zákonníka.

V odvolacom konaní odvolaciemu súdu neprináleží nahradzovať chýbajúci právny názor prvostupňového súdu ohľadom právnej kvalifikácie a jej výkladu, na ktorej má byť založené prvostupňové rozhodnutie. Pripustiť takýto postup odvolacieho súdu by mohlo znamenať odňatie možnosti účastníka konania náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.

Odvolaciemu súdu tiež neuniklo a ako vadu konania hodnotí, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16. 09. 2013, na ktorom súd vo veci rozhodol (ako na jedinom pojednávaní, bez prítomnosti navrhovateľa

a odporcu 2/ aj ich právnych zástupcov, ktorí však neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez ich osobnej prítomnosti) nie je zrejmé, a vôbec nie je v nej zaznamenané, aké konkrétne dôkazy súd vykonal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti mal, a ktoré nemal za preukázané, a ktoré konkrétne skutočnosti vzal za základ svojho rozhodnutia. Ohľadom dokazovania sa v zápisnici uvádza výlučne iba to, že: „sa oboznamuje obsah spisu“. Potom podľa názoru odvolacieho súdu nemožno mať dokazovanie súdom prvého stupňa za vykonané, pretože žiadne dokazovanie súdom prvého stupňa fakticky vykonané nebolo.

Pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie vo veci samej, zrušil aj závislý výrok o trovách konania odporcu 1/.

V ďalšom konaní okresný súd vo veci znova rozhodne, pritom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí (§ 226 O. s. p. ). V rámci rozhodovania o trovách konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Okresný súd prednostne dorieši otázku vstupu vedľajšieho účastníka, resp. vedľajších účastníkov do konania na strane odporcu, ktorí zahlásili svoj vstup do konania v priebehu konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.