Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/464/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky S. A., s miestom podnikania v U., J. XX, F.: XXXXXXXX, zastúpenej Z.. Z. O., advokátom so sídlom v Y., I. XXXX/X proti odporcovi: V. N., s.r.o., so sídlom v K., G. I. XXA, F.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. V. E., advokátom so sídlom v K., G. I. č. 8, o zaplatenie X.XXX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.mája 2013, č. k. -182 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 79,18 eur k rukám JUDr. Z. O., advokáta do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 6 100 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 22. decembra 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 2 631,84 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2 259,84 eur a iných trov vo výške 372 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 533,94 eur, ktoré je povinný zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 15. januára 2009 účastníci uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú -12 rokov. K skončeniu nájomného vzťahu založeného Zmluvou prišlo pred uplynutím dohodnutej doby, dňa 31. augusta 2010. Sporné nebolo ani to, že navrhovateľka v roku 2009 investovala do stavebných úprav prenajatého nebytového priestoru č. 108/2, o výmere 52,6 m2, nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti - polyfunkčnom objekte so súpisným č. XXXX na pozemku s parcelným č. XXXX/X v katastrálnom území K., evidovanom na LV č. XXXXX (ďalej len „nebytový priestor“) celkovo 9 224,40 eur, nakoľko jej odporca nebytový priestor odovzdal v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie. Obaja účastníci konania si boli vedomí toho, že v čase vzniku nájomného vzťahu bol nebytový priestor v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie, išlo o tzv. holo priestor s betónovou podlahou, stropom zo želozobetónu, neomietnutými stenami a bez ukončenej elektrickej inštalácie (článok 5.1 Zmluvy, č. l. 12 spisu). Predmetom sporu medzi účastníkmi konania zostalo to, o koľko sa zvýšila hodnota nebytového priestoru vo vlastníctve odporcu po stavebných úpravách, ktoré na svoje náklady uskutočnila navrhovateľka, ako aj to, či má navrhovateľka vôbec nárok na zaplatenie peňažnej sumy od odporcu, a ak áno, tak v akej výške. Zo znaleckého posudku č. 11/2012 vyplynulo, že k 15. januáru 2009 bola všeobecná hodnota nebytového priestoru vo výške 25 900 eur a k 31. augustu 2010 bola vo výške 32.100 eur. Na písomnú námietku odporcu v oznámení z 30 apríla 2012 (č. l.122-123 spisu), že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nebytového priestoru podľa stavebno- technického stavu k 1. marcu 2012 a zohľadnil v nej tak aj opravy nebytového priestoru, ktoré po skončení nájomného vzťahu uskutočnil na svoje náklady odporca, bolo dodatkom č. 1 k znaleckému

posudku č. 11/2012 stanovené, že hodnota týchto prác je 1.542,38 eur. Náklady odporcu na opravu dlažby boli v dodatku č. 1 k znaleckému posudku (položka 771, č. l. 149 spisu) vyčíslené na 68,634 eur bez DPH, t.j. 82,36 eur s DPH. Nakoľko výšku nákladov, ktoré mali byť vynaložené na opravenie (zatretie omietkou) cca. 36 dierok o priemere 10 milimetrov nebolo možné zistiť z vykonaného dokazovania, určil ju v zmysle súd a dospel k záveru, že suma 17, 64 eur s DPH postačuje na úhradu nákladov za spotrebný materiál a jeden a pol hodiny práce. Z výpovede svedka Ing. V. N. vyplynulo, že v čase, keď došlo ku skončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, pripravovala firma V., s. r .o. nebytový priestory pre ďalšieho nájomníka, pričom sa opravila dlažba, nakoľko pár dlaždíc bolo popraskaných. Opravilo sa aj špárovanie, pretože v stenách sa nachádzali po poličkách diery. Jedna stena bola nanovo opláštená, pričom ostatné, kde nebolo dier veľa, sa len vyspravili a celý priestor sa vymaľoval. Zároveň sa musela skontrolovať elektroinštalácia. Z výpovede svedka Mgr. Y. A. vyplynulo, že v čase ukončenia nájmu bol svedok tri hodiny pred odovzdaním nebytového priestoru prítomný v tomto objekte, aby zadokumentoval, v akom stave sa predmetný priestor odovzdáva. Vyhotovil fotografickú dokumentáciu aj video. Svedok uviedol, že v čase odovzdania predmetného nebytového priestoru zostali zachované práce, ktoré boli vyúčtované na základe faktúry. Čo sa týka poškodenia, boli tam len dve odlepené dlaždice, čo je aj zadokumentované. Poukázal na to, že 7. decembra 2011 cez okno nahliadol do objektu a zistil, že sa nachádza v rovnakom stave, v akom ho odovzdávali, okrem toho, že bol vymaľovaný. Z preberacieho protokolu, z fotografickej dokumentácie i videozáznamu vyplynulo, že 30. augusta 2010 odovzdávala navrhovateľka odporcovi nebytový priestor v stave spôsobilom na užívanie, okrem toho, že zopár dlaždíc z podlahy bolo uvoľnených a v stenách zostali po odmontovaní regálov drobné dierky. Z písomného návrhu na uzavretie dohody o vyporiadaní majetkových práv po skončení nájmu z 20. júla 2012 (č. l. 178-179 spisu) vyplýva, že navrhovateľka odporcovi navrhla, aby jej v lehote 10 dní od jeho doručenia písomne oznámil, či jej zaplatí hodnotu zariadenia nebytového priestoru, pričom uviedla, že inak bude nútená zariadenie a vybavenie odniesť a vrátiť objekt v takom stave, v akom bol v čase vzniku nájmu. V písomnom oznámení o skončení nájmu nebytových priestorov z 23. augusta 2010 (č. l. 16 spisu) odporca nesúhlasil s tým, aby navrhovateľke vyplatil náklady, ktoré investovala do prenajatého nebytového priestoru pričom uviedol: „....súhlasíme s tým, aby ste si z priestoru odniesli hnuteľné veci, ktoré je možné zdemontovať bez porušenia stavebných častí prenajatého priestoru.“. Nakoľko účastníci konania uzatvorili Zmluvu podľa ustanovení o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov: , veta prvá, , veta prvá, , a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31. januára 2013. Pri právnom posudzovaní zisteného skutkového stavu sa súd najskôr zaoberal procesnou obranou odporcu, spočívajúcou v tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu dohody o spôsobe vyporiadania vloženej investície, pričom zistil, že toto tvrdenie odporcu nie je v súlade so skutkovým stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Je nepochybné, že písomné podanie navrhovateľky z 20. júla 2010 obsahovalo všetky náležitosti návrhu na uzatvorenie zmluvy, pričom obsah navrhovanej dohody bol vyjadrený tak, že odporca má navrhovateľke zaplatiť určitú hodnotu zariadenia nebytového priestoru, inak navrhovateľka bude nútená zariadenie a vybavenie odniesť a vrátiť odporcovi objekt v takom stave, v akom bol v čase vzniku nájomného vzťahu. Navrhovateľka vo svojej písomnej oferte zároveň určila i desaťdňovú lehotu na jej prijatie. Súd zistil, že odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho písomné podanie z 23. augusta 2010 došlo navrhovateľke včas a konštatuje, že ak by tomu aj tak bolo, z obsahu tohto podania vyplýva, že sa nejedná o prijatie návrhu, ale o nový návrh. Z písomného oznámenia o skončení nájmu nebytových priestorov (č. l. 16 spisu) totiž vyplýva, že odporca nesúhlasí so zaplatením hodnoty zariadenia nebytového priestoru ani s tým, aby mu navrhovateľka odovzdala nebytový priestor v stave, v akom bol v čase vzniku nájomného vzťahu, čo vyjadruje slovami citovanými na piatej strane tohto rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že procesná obrana odporcu neobstojí, nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o spôsobe vyporiadania vloženej investície. Za tohto stavu súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie a dospel k záveru, že navrhovateľka môže od odporcu požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota jeho veci. Odporca jej totiž dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. Zmeny nebytového priestoru teda navrhovateľka vykonala na svoje náklady a v dobrej viere, že prenajaté nebytové priestory bude užívať po dobu 12 rokov. Pri určení výšky peňažného nároku navrhovateľky voči odporcovi súd dospel k záveru, že navrhovateľka by mala nárok požadovať od odporcu zaplatenie celej sumy 6.200 eur len v tom prípade, ak by mu nebytový priestor odovzdala bez poškodenej dlažby a bez dier v stenách. Sama navrhovateľka

mala možnosť uplatniť si u zhotoviteľa úprav nebytového priestoru záruku na položenú dlažbu a objednať si remeselníka na opravenie (zatretie omietkou) cca. 36 dierok o priemere 10 milimetrov. Súd preto zohľadnil námietku odporcu a o hodnotu týchto prác (100 eur) nárok navrhovateľky znížil. Hoci odporca navrhoval znížiť navrhovateľkou uplatnený peňažný nárok aj o ostatné práce uvedené v dodatku č. 1 k znaleckému posudku, súd na základe vykonaného dokazovania (preberací protokol, fotografie, videozáznam) dospel k záveru, že tieto nemuseli byť vykonané vôbec (frapantné je najmä vykonanie kontroly a revízie elektroinštalácie v cene 148,956 eur bez DPH - po roku a pol od ostatnej revízie, t. j. pred uplynutím 5 ročnej lehoty stanovenej vyhláškou č. ). Pokiaľ sa odporca rozhodol po skončení nájomného vzťahu s navrhovateľkou upravovať si svoj nebytový priestor podľa vlastných predstáv (dokupovať do neho ďalšie svietidlá so žiarivkami, znova ho celý vymaľovať a pod.), je povinný znášať náklady týchto úprav a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by ich v tomto konaní znášala navrhovateľka. Vychádzajúc z uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 6 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 22. decembru 2010 bola vo výške 1% a vo zvyšnej časti 100 eur s príslušenstvom návrh navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a navrhovateľke, ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy zaplatených súdnych poplatkov vo výške 372 eur a sumy trov právneho zastúpenia vo výške 2.259,84 eur. Sumu trov právneho zastúpenia súd určil podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne: Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby bola s ohľadom na výšku priznaného nároku stanovená na 210,81 eur ( vyhlášky) a túto súd spolu s prislúchajúcim režijným paušálom ( vyhlášky ) priznal za nasledovné úkony právnej služby: (i) prevzatie a príprava zastúpenia - v roku 2011 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur a režijný paušál 7, eur, (ii) písomné podanie vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 18. marca 2011 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur a režijný paušál 7, eur, (iii) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 24. júna 2011 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur a režijný paušál 7, eur, (iv) účasť na pojednávaní dňa 11. augusta 2011 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur, režijný paušál 7, eur, (v) účasť na pojednávaní dňa 7. decembra 2011 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur, režijný paušál 7, eur, (vi) účasť na pojednávaní dňa 20. júna 2012 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur, režijný paušál 7, eur, (vii) účasť na pojednávaní dňa 26. júna 2012 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur, režijný paušál 7, eur, (viii) účasť na pojednávaní dňa 19. apríla 2013 ( vyhlášky) odmena vo výške 210, eur, režijný paušál 7, eur, (ix) účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 2. novembra 2011 ( vyhlášky) odmena vo výške 52, eur, režijný paušál 7, eur, spolu 1806, eur. K úkonom právnej služby, ktoré právny zástupca navrhovateľky vykonával v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta súd priznal aj náhrada za stratu času v zmysle vyhlášky (čas strávený cestou z Topoľčian na pojednávanie do Prievidze a späť) a za každú účasť na pojednávaní priznal náhradu za štyri polhodiny, čo je za tri účasti v roku 2011: 12 x 12,35 eur, za dve účasti v roku 2012: 8 x 12,71 eur a za jednu účasť v roku 2013: 4 x 13,01 eur, spolu 301,92 eur. Zároveň súd podľa o cestovných náhradách a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách priznal i cestovné náhrady. Nakoľko právny zástupca navrhovateľky predložil iba dva doklady o kúpe pohonných látok (z 5. novembra 2011 a 15. júna 2012 ) súd pri výpočte ostatných náhrad za spotrebované pohonné látky vychádzal z cien pohonných látok zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Pri výpočte cestovných náhrad súd vychádzal z toho, že jedna pracovná cesta bola v dĺžke 100km a spotreba použitého motorového vozidla podľa predloženej kópie technického preukazu bola vo výške 5,2 l nafty na 100km. Suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel predstavuje 108 eur (600km x 0,18eur). Suma náhrad za spotrebované pohonné látky vo výške 43,21 eur bola určená na základe pracovných ciest uskutočnených v dňoch: 11. augusta 2011 (5,2 x 1,336 eur), 2. novembra 2011 (5,2 x 1,387 eur), 7. decembra 2011 (5,2 x 1,388 eur), 20. júna 2012 (5,2 x 1,405 eur), 26. júna 2012 (5,2 x 1,405 eur) a 19. apríla 2013 (5,2 x 1,389 eur). Priznané cestovné náhrady sú teda spolu vo výške 151,21 eur. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa a odporcovi, ktorý vo veci nemal úspech uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 533, eur (odmeny a náhrady znalca, ktoré platil štát).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil tým, že sa nestotožňuje s výškou nároku, ktorý súd priznal navrhovateľke, a ani so spôsobom ako bol tento nárok vyčíslený. Uviedol, že súd prvého stupňa pri určení výšky peňažného nároku zobral do úvahy zhodnotenie veci zistené znalcom v znaleckom posudku č. 11/2012 vo výške 6200 eur, zohľadnil jeho námietky, že v celkovej výške zhodnotenia znalec zohľadnil aj hodnotu prác, ktoré vykonal odporca po skončení nájmu. Súd v rozpore s konštatovaním uvedeným v znaleckom posudku, ako aj v rozpore s následným vyjadrením znalca na pojednávaní dňa 26.06.2012 zobral za preukázané , že výška zhodnotenia nebytového priestoru ku dňu skončenia nájme bola 6200 eur. Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku znalec určil celkovú hodnotu prác vykonaných odporcom po skončení nájmu, ktoré po predchádzajúceho vyjadrenia boli započítané pri určení zhodnotenia veci, na sumu 1 542,38 eur. Bol presvedčený o tom, že znalec sa jasne vyjadril, že výšku zhodnotenia veci v znaleckom posudku 6200 eur určil aj so započítaním prác odporcu, ktoré boli vykonané po skončení nájmu, t. j. sumy 1542,38 eur. Napriek tomu súd nezohľadnil túto skutočnosť a pôvodnú sumu 6200 eur znížil len o sumu 100 eur za opravu dlažby a opravu cca 36 dierok o priemere 10 mm. Pri zachovaní princípu spravodlivosti mal súd zohľadniť celkovú výšku hodnoty prác vykonaných odporcom po skončení nájmu a zistil by tak výšku zhodnotenia v sume 4 657,62 eur. Súd mal v časti určenia výšky zhodnotenia nebytového priestoru rozhodnúť tak, že mal objektívne zistiť výšku zhodnotenia ku dňu skončenia nájmu aj s prihliadnutím na práce vykonané odporcom po skončení nájmu a s prihliadnutím aj na rozsah poškodenia uvádzaný navrhovateľkou, ktorý súd zobral za preukázaný. Navrhol, aby odvolací súd podľa , rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolaniu navrhovateľa nerozumie a nevie, čo by mal odvolací súd v ďalšom konaní urobiť, ak by mal odvolaniu vyhovieť. Poukázala na svoje doterajšie ústne a písomné prednesy, najmä písomné podanie po doplnení znaleckého posudku zo dňa 17.09.2012 z podnetu odporcu a následné dôvody prvostupňového súdu. Navrhla, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok potvrdil a odporcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho pojednávania za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume 210,81 eur, plus režijný paušál 7,81 eur, spolu 218,62 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, v spojení s / a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na danú veci aplikoval ustanovenie , keď dospel k záveru, že navrhovateľka môže od odporcu požadovať po skončení nájmu nebytových priestorov protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota jeho veci. Odporca jej totiž dal súhlas so zmenou nebytového priestoru, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. Zmeny nebytového priestoru teda navrhovateľka vykonala na svoje náklady a v dobrej viere, že prenajaté nebytové priestory bude užívať po dobu 12 rokov. Pri určení výšky peňažného nároku navrhovateľky voči odporcovi súd dospel k záveru, že navrhovateľka by mala nárok požadovať od odporcu zaplatenie celej sumy 6200 eur len v tom prípade, ak by mu nebytový priestor odovzdala bez poškodenej dlažby a bez dier v stenách. Zohľadnil však námietku odporcu a o hodnotu týchto prác (100 eur) nárok navrhovateľky znížil. Hoci odporca navrhoval znížiť navrhovateľkou uplatnený peňažný nárok aj o ostatné práce uvedené v dodatku č. 1 k znaleckému posudku, na základe vykonaného dokazovania (preberací protokol, fotografie, videozáznam) dospel k záveru, že tieto nemuseli byť vykonané vôbec (frapantné je najmä vykonanie kontroly a revízie elektroinštalácie v cene 148,956 eur bez DPH - po roku a pol od ostatnej revízie, t. j. pred uplynutím 5 ročnej lehoty stanovenej vyhláškou č. ). Pokiaľ sa odporca rozhodol po skončení nájomného vzťahu s navrhovateľkou upravovať si svoj nebytový priestor podľa vlastných predstáv (dokupovať do neho ďalšie svietidlá so žiarivkami, znova ho celý vymaľovať a pod.), je povinný znášať náklady týchto úprav a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by ich v tomto konaní znášala navrhovateľka. Vychádzajúc z uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 6 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 22. decembru 2010 bola vo výške 1% a vo zvyšnej časti 100 eur s príslušenstvom návrh navrhovateľky zamietol.

Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v zmysle . K odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:

Ustanovenie upravuje možnosti vykonania zmien na prenajatej veci. V odseku 1 sú upravené právne následky zmien vykonaných so súhlasom prenajímateľa v závislosti od toho, či sa prenajímateľ zaviazal na úhradu ich nákladov, alebo nie. V odseku 1 je vyjadrená predovšetkým zásada, podľa ktorej zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. V tomto odseku je vyjadrená aj ďalšia zásada, podľa ktorej ak prenajímateľ dal súhlas na vykonanie zmien, nájomca môže požadovať úhradu nákladov s tým spojených len v prípade, keď sa na to prenajímateľ zaviazal. Pokiaľ ide o otázku, aké náklady a kedy môže nájomca od prenajímateľa požadovať, je rozhodujúci predovšetkým obsah zmluvy. Ak zmluva túto otázku neupravuje, nároky nájomcu na úhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien závisia od toho, či sa prenajímateľ zaviazal uhradiť náklady vynaložené na vykonané zmeny, alebo nie. Ak sa na to prenajímateľ zaviazal, nájomca je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Zákon vychádza z toho, že zmeny slúžili predovšetkým nájomcovi, a preto má prenajímateľ uhradiť iba tie náklady, ktoré viedli k trvalému zhodnoteniu veci. Iná je situácia, ak prenajímateľ síce súhlasil so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. Vtedy nájomca po skončení nájmu môže požadovať iba protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, a to až po skončení nájmu.

O takýto prípade ide aj v danej veci, keď navrhovateľka ako nájomca so súhlasom odporcu ako prenajímateľa vynaložila náklady, ktorými nájomné priestory zhodnotila, a ktoré boli vyčíslené v znaleckom posudku ako protihodnota sumou 6 200 eur. Keďže v danej veci nebolo preukázané, že by sa odporca ako prenajímateľ zaviazal tieto náklady navrhovateľke uhradiť, mohla si ich navrhovateľka uplatniť až po skončení nájmu. Tieto skutočnosti napokon ani medzi účastníkmi neboli sporné a odporca ich vo svojom odvolaní ani nenamieta. Odvolacie námietky smerujú proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý od uvedenej sumy neodpočítal náklady vynaložené odporcom po skončení nájmu a vyčíslené v dodatku č. 1 znaleckého posudku sumou 1542,38 eur. Odvolací súde túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Súd prvého stupňa správne zohľadnil len opodstatnenosť nákladov vo výške 100 eur v súvislosti poškodenou dlažbou a dierok v stenách /36 dierok o priemere 10 mm/, ktoré po skončení nájmu navrhovateľka neopravila. Ostatné náklady, ktoré vynaložil odporca po skončení nájmu v nebytových priestoroch súviseli s prípravou nebytových priestorov pre ďalšieho nájomníka, tak ako to uviedol svedok Ing. V. Preto ani odvolací súd nemal dôvod sa od toho názoru súdu prvého stupňa odchýliť.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu podľa potvrdil.

Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa , a Trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenia podľa , a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vychádzajúc z hodnoty odvolacieho konania, sumy 1 542,38 eur po 71,37 eur + režijný paušál za rok 2013 v sume 7,81 eur, spolu 79,18 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .