Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/540/2014

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, proti povinnému R.. N. Q., I.. XX. XX. XXXX, Z. Z. XXX/XX, Y. K., zastúpenému opatrovníkom Ľ. N., Z. O. XXX, pre vymoženie pohľadávky 654,42 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen, pod spisovou značkou Ex 174/12, takto

rozhodol:

Exekúcia zrážkami z dôchodku povinného je n e p r í p u s t n á.

Súd exekúciu v časti, v ktorej je neprípustná, z a s t a v u j e. Vo zvyšku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. Súd odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa dňa 20. 01. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 174/12 na vymoženie pohľadávky vo výške 654,42 eur, priznanej vykonateľným Rozhodnutím č. 700-2112356911-GC04/11 zo dňa 03. 11. 2011, vydaným pobočkou Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 079912* zo dňa 07. 02. 2012, ktoré v súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Banská Bystrica na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 654,42 eur a trovy exekúcie.

Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu ako mieste príslušnému podľa § 45 Exekučného poriadku.

V priebehu konania povinný navrhol zastaviť exekúciu, žiadal o jej odklad a zároveň nesúhlasil s povinnosťou platiť trovy exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že o pohľadávkach oprávnenej nebol vopred informovaný a tieto považuje za neopodstatnené. Na žiadny nedoplatok v Sociálnej poisťovni si nepamätá a naviac, jednotlivé pohľadávky nie sú špecifikované takým spôsobom, aby z nich bolo zrejmé o aká nedoplatky ide a akých období sa týkajú. Povinný zároveň poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý mu bráni sa k určitých skutočnostiam vyjadriť. Od 25. mája 2013 bol dlhodobo práceneschopný s tým, že absolvoval niekoľko hospitalizácií. V súčasnosti poberá len invalidný dôchodok vo výške 180,- eur, ktorý mu je poskytovaný od 15. 11. 2013. Predtým bol posudzovaný ako občan v hmotnej núdzi. Na záver povinný vyhlásil, že nevlastní žiadny majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou.

Oprávnená vo vyjadrení k návrhu povinného uviedla, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým bolo povinnému ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné v celkovej výške 654,42 eur za obdobie od januára 2011 do júna 2011. Exekučný titul bol riadne doručený povinnému a nakoľko sa povinný neodvolal, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnenosť predpísania poistného oprávnená preukázala výpisom z informačného systému Sociálnej poisťovne, z ktorého podľa jej vyjadrenia vyplýva, že uplatnený nárok je nesporný a oprávnený.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu, 2a) dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, 2b) doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2c) alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu 2d) (ďalej len „“), je 100% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

V predmetnej veci požiadal povinný o zastavenie exekúcie aj z dôvodu, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok. Súd mal z Oznámenia o výplate dôchodku zo dňa 07. 02. 2014 preukázané, že povinnému vznikol od 15. 11. 2013 nárok na invalidný dôchodok vo výške 180,- eur mesačne.

Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného a súdny exekútor spolu s exekučným súdom musia v konaní postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodňovaniu jedného účastníka na úkor toho druhého. Zastavenie prebiehajúceho konania súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak je daný aspoň jeden z dôvodov uvádzaných v ust. Exekučného poriadku, resp. ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pokiaľ súd na návrh alebo aj bez návrhu preskúma dôvodnosť exekúcie a zistí, že nie je daný žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, nemôže exekúciu zastaviť, nakoľko by takýmto postupom došlo k porušeniu spomínaného ústavného práva na súdnu ochranu.

V danom prípade je podľa názoru súdu naplnený predpoklad pre zastavenie exekúcie vo vzťahu k spôsobu vykonania exekúcie zrážkami z dôchodku povinného. Ustanovenie § 57 ods. 3 Exekučného poriadku umožňuje súdu zastaviť exekúciu aj v časti. Preto nie je v rozpore so zákonom ak súd zastaví exekúciu v časti jej vykonávania určitým spôsobom. Exekúcia zrážkami z dôchodku povinného je v tomto prípade neprípustná. Jediný príjem povinného tvorí invalidný dôchodok vo výške 180,- eur. Výška príjmu povinného teda nedosahuje 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu, ktorá je v súčasnosti v sume 198,09 eura. Z uvedeného dôvodu a v súlade s citovanými ustanoveniami preto súd vyhlásil exekúciu v časti jej vykonávania zrážkami z dôchodku povinného za neprípustnú a súčasne ju v tejto časti zastavil.

Súd však nemal preukázanú opodstatnenosť zastavenia exekúcie v plnom rozsahu. Z návrhu povinného vyplýva, že žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov konania. Za vykonanie exekúcie a zároveň aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor. Existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením exekútora, preto ak môže súdny exekútor vykonať exekúciu aspoň jedným zo zákonných spôsobov vykonania exekúcie podľa § 63 Exekučného poriadku, nemožno exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu v prípade, ak existuje predpoklad existencie akéhokoľvek majetku povinného podliehajúcemu exekúcii by bolo nespravodlivé a v rozpore s účelom exekúcie - zákonnou cestou vymôcť priznanú

pohľadávku oprávnenej. V danom prípade súdny exekútor nemôže vykonať exekúciu zrážkami z dôchodku povinného, nakoľko však oprávnená trvá na vykonaní exekúcie, bude potrebné, aby súdny exekútor vykonal šetrenia smerujúce k tomu, či exekúciu možno vykonať iným zákonným spôsobom.

Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal absenciu vykonateľnosti exekučného titulu. Z listín predložených oprávnenou súd zistil, že povinnému bol doručovaný exekučný titul do vlastných rúk na adresu M. XX, XXX XX Z. Z.. Povinný si doručovanú zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto bola po dvoch neúspešných pokusoch o doručenie a uplynutí úložnej doby na vyzdvihnutie, vrátená oprávnenej. Exekučný titul tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28. 12. 2011. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že povinný vykonával podnikateľskú činnosť na uvedenej adrese do 19. 05. 2012. Súd zároveň z Registra obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný mal na tej istej adrese evidovaný trvalý pobyt do 29. 07. 2013. Na základe uvedeného boli splnené podmienky na uplatnenie tzv. fikcie doručenia upravenej v o sociálnom poistení, podľa ktorej ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, ktorému predchádzali dva neúspešné pokusy o doručenie písomnosti, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Povinný pritom netvrdila ani nepreukázal, že by sa v čase doručovania nezdržiaval na adrese M. XX, Z. Z.. Úrazy spomínané povinným v jeho návrhu, v dôsledku ktorých sa podrobil liečeniu v nemocnici, utrpel v marci 2010 a v júli 2010, teda viac ako rok pred doručovaním exekučného titulu. Vo svetle vyššie uvedeného súd konštatuje, že exekučný titul bol riadne doručený povinnému a nakoľko voči nemu nebol podaný opravný prostriedok, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čím je spôsobilým exekučným titulom.

Pokiaľ ide o otázku vzniku poistného, exekučný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu, ktorý v základnom konaní vydal exekučný titul, ani preskúmavať, či bol v konaní predchádzajúcom výkonu náležite zistený skutkový stav vecí a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu tento orgán vyvodil. Uvedená zásada je jedným zo základných princípov právneho štátu a jej hlavnou úlohou je dosiahnuť právnu istotu vzťahov, o ktorých už bolo rozhodnuté. Inak povedané, v exekučnom konaní nemôže dôjsť k zrušeniu, resp. zmene exekučného titulu.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Účelom právnej úpravy odkladu exekúcie je zamedziť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej výsledky by sa neskôr mohli ukázať ako neodvratné. K tomu, aby súd povolil odklad exekúcie sa vyžaduje, aby sa povinný prechodne a nezavinene ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Za zvlášť nepriaznivé dôsledky treba považovať navodenie takého stavu, ktorý by mohol ovplyvniť zabezpečovanie základných potrieb povinných alebo potrieb ich rodiny. Ďalšou podmienkou povolenia odkladu exekúcie je skutočnosť, že povolením odkladu nebude oprávnený vážne poškodený.

V predmetnej veci nie je naplnená podmienka odkladu exekúcie spočívajúca v prechodne nepriaznivom postavení povinného. Aj keď nesporne, príjem povinného pozostávajúci z invalidného dôchodku nie je dostatočný, na druhej strane nejde o prechodný stav povinného, čo je nevyhnutnou podmienkou na povolenie odkladu exekúcie do času, kedy sa odstráni prekážka nepriaznivého postavenia účastníka konania. Naviac, povinný odôvodnil svoj návrh tým, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, v dôsledku čoho súd exekúciu zastavil v časti vykonávania zrážkami z tohto dôchodku. Súd preto odklad exekúcie nepovolil.

Pokiaľ povinný nesúhlasil s povinnosťou na náhradu trov exekúcie, toto podanie súd podľa obsahu neposúdil ako námietky proti predbežným trovám exekúcie. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času spolu s daňou z pridanej hodnoty, pričom podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tieto trovy uhrádza povinný. Tejto povinnosti sa povinný nemôže zbaviť okrem prípadov, kedy platí trovy exekúcie oprávnený. Je tomu tak v prípade, ak sa exekúcia zastaví zavinením oprávneného, z dôvodu nemajetnosti povinného alebo v prípade

vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Na okraj súd uvádza, že súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 24. 03. 2014 vyčíslil predbežné trovy exekúcie v súlade s Exekučného poriadku a č. o odmenách a náhradách súdny exekútorov (ďalej len „“).

Poučenie:

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v štyroch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. g) Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.