Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75S-2-2022.pdf
PDF · 172.22 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: O.. C. E., bytom Na R. XX/XX, XXX XX H. A., podnikajúci ako C. E. - Farma DMD, s miestom podnikania: Na Vladárke 52/27, 976 33 Poniky, IČO: 50 097 300, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB- OSZP3-2021/020917-002 zo dňa 04.11.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/020422-002 zo dňa 10.11.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/021784-002 zo dňa 19.11.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/022137-002 zo dňa 29.11.2021 a č. OU-BB-OSZP3-2021/021600-006 zo dňa 03.12.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/020917-002 zo dňa 04. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č.OU-BB-OSZP3-2021/020422-002 zo dňa 10. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
III. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/021784-002 zo dňa 19. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
IV. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022137-002 zo dňa 29. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/021600-006 zo dňa 03. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 75S/2/2022
1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej v texte aj len „žalovaný“) ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej v texte aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/020917-002 zo dňa 04.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus) vo výške 2 472,00 Eur podľa § 101 ods. 3 Zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti poškodeného samostatne hospodáriaceho roľníka O.. C. E., podnikajúceho ako C. E. - Farma DMD, s miestom podnikania Na Vladárke 52/27, 976 33 Poniky (ďalej v texte len „žalobca“) dňa 09.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 4 500,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 07.08.2021 usmrtením 3 ks oviec plemennej valašky a 6 ks plemenných jahniat v k. ú. H. na parcele KN - C XXXX/ XXX v lokalite Široká.
2. Žalovaný dospel k záveru, že predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 2 472,00 Eur, čo odôvodnil tým, že na základe prieskumu cien na trhu, aktuálne doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec. Z predložených dokladov pri prepočte cien vyplynulo, že cena 4 500,00 Eur nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
II. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 75S/3/2022
3. Žalovaný rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/020422-002 zo dňa 10.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 2 454,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 03.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 4 500,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 31.07.2021 usmrtením domestikovaných živočíchov - 3 ks plemennej valašky (ovca) a 6 ks plemenných jahniat v k. ú. H. na parcele KN - C XXXX/XXX v lokalite Široká.
4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že akceptoval dodržanie zákonom stanovených lehôt na oznámenie vzniku škody (§ 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.) a na uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 100 ods. 2, písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.), tiež konštatoval, že predmet škody a podmienky nároku boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný upravil výšku požadovaného nároku, keď žalobcovi priznal titulom náhrady škody len sume 2454,00 Eur a nie požadovanú sumu 4 500,00 Eur, čo odôvodnil tým, že doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec, pričom požadovaná suma nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
III. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 75S/4/2022
5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/021784-002 zo dňa 19.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 420,00 Eur podľa § 101 ods. 3 Zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 23.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 900,00 Eur, ktorá mu vznikla 22.08.2021 usmrtením domestikovaných živočíchov 2 ks plemenných jahniat v k. ú. H. na parcele KN - C XXXX/XXX v lokalite R..
6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a uplatnenie náhrady škody boli dodržané, ako aj to, že predmet škody i podmienky nároku boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil vlk dravý. Žalovaný priznal uplatnený nárok len v časti a to v rozsahu 420,00 Eur, a nie v rozsahu požadovanom 900,00 Eur, čo odôvodnil tým, že doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutým oviec s tým, že požadovaná výška náhrady škody
za dve usmrtené jahňatá nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
IV. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 75S/5/2022
7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/022137-002 zo dňa 29.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 840,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 25.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 1 500,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 25.08.2021 usmrtením jednej plemennej ovce a dvoch plemenných jahniat v k. ú. H. na parcele KN - C XXXX/XXX v lokalite R..
8. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie nároku, keď konštatoval, že predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.. Nepriznal sa však náhradu škody v celom rozsahu t. j. v požadovanej výške 1 500,00 Eur, ale len v sume 840,00 Eur, čo odôvodnil tým, že predložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec a požadovaná suma nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
V. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 75S/6/2022
9. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/021600-006 zo dňa 03.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 210,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 20.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 450,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 19.08.2021 v lokalite H. - R., k. ú. H. (súradnice GPS XX,XXXX S, XX, XXXX V) usmrtením domestikovaného živočícha 1 ks plemenného jahňaťa.
10. Z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že žalovaný akceptoval dodržanie zákonom stanovených lehôt na oznámenie vzniku škody a uplatnenie nároku na náhradu škody. Konštatoval splnenie zákonom stanovených podmienok pre vydanie rozhodnutia v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. a Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva. Uviedol, že predmet škody i podmienky nároku boli podľa § 98 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny naplnené. Určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na vybranom domestikovanom živočíchovi jeho usmrtením, ktorý v čase škodovej udalosti oddychoval v stáde oviec za elektrickým ohradníkom. Podľa žalobcu svorka vlkov vnikla medzi stádo oviec a jahniat blízko nad dedinu k. ú. H., časť H. Lehôtka. Požadovaný rozsah náhrady škody krátil zo sumy 450,00 Eur na sumu 210,00 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - Družstvo vyplynulo, že spôsobená škoda na 1 ks plemennom jahňati je po prepočte vo výške 210,00 Eur.
Správne žaloby žalobcu - žalobné body
11. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách sa žalobca domáhal preskúmania zákonností vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
12. Uznesením č. k. 75S/2/2022-58 zo dňa 13.04.2022 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 75S/2/2022, sp. zn. 75S/3/2022, sp. zn. 75S/4/2022, sp. zn. 75S/5/2022 a sp. zn. 75/6/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 75S/2/2022. Správny súd aplikoval ustanovenie § 65 ods. 1 SSP a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania. Argumentácia žalobcu v žalobách ako aj žalobné body boli v zásade rovnaké.
13. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia žalovaného za nesprávne a nezákonné, pričom v žalobách namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods.
1 písm. c) SSP); je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP); že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
14. Žalobca vytýkal žalovanému, že nevykonal posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody svedomite, riadne a v súlade so zákonnou úpravou. Napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné, ich odôvodnenie za nepostačujúce, nepresvedčivé a navyše zmätočné.
15. Žalobca namietal bezdôvodné krátenie požadovaného rozsahu náhrady škody a nezohľadnenie dokladu o nákupnej cene plemenných oviec, čo žalovaný podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil, ak uviedol „... na základe prieskumu cien na trhu, aktuálne doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec...“. V odôvodnení rozhodnutí len konštatoval, že požadovaná náhrada škody nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec, pričom žiadne iné odôvodnenie vo vzťahu k požadovanému rozsahu náhrady škody neuviedol. Vytýkal žalovanému, že pri ustanovení skutočnej škody, pri krátení požadovanej náhrady škody nezohľadnil špecifiká žalobcom chovaného ohrozeného plemena oviec pôvodnej valašky. Tvrdil, že pokiaľ sa žalovaný odvolával aj na stanovisko Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku k odporúčaným cenám oviec, cieľom tohto dokumentu nie je stanovenie akéhosi „stropu“ pre cenu plemenných oviec, ale práve naopak - objasnenie výpočtu minimálnej ceny.
16. Žalobca uvádzal, že sa jedná o chov, ktorý bol niekoľkokrát opakovane najlepšie hodnotený na rôznych poľnohospodárskych výstavách a získal celú škálu ocenení. Namietal, že v danom prípade nie je možné vychádzať z klasických dokumentov pre vyčíslenie hodnoty oviec a poukázal na vyjadrenie zmieneného zväzu zo dňa 10.11.2021 ku génovej rezerve pôvodnej valašky, kde sa okrem iného uvádza, že plemeno pôvodná valaška je zaradené medzi ohrozené plemená, ide o slovenské národné plemeno. Hodnota jedincov tohto plemena sa nedá presne vypočítať podľa stanoveného cenníka v rámci dokumentu odporúčanej ceny oviec a kôz, pri starších zvieratách so vzácnym pôvodom je nevyčísliteľná
- nedá sa presne určiť finančne vyjadrená hodnota takého zvieraťa.
17. Ďalej žalobca poukázal na to, že v blízkosti jeho farmy sa usídlila svorka viacerých vlkov, ktorá už dlhodobo spôsobuje škody na zvieratách z jeho chovu a nateraz nebola zo strany kompetentných orgánov ochrany prírody udelená výnimka na odstrel týchto jedincov. Od začiatku roku 2021 do septembra 2021 žalovaný vydal ešte tridsať ďalších rozhodnutí, ktoré sa týkali nároku na náhradu škody za celkovo 97 usmrtených oviec a jahniat vo vlastníctve žalobcu. Poukázal na nerovnaké rozhodovanie žalovaného, keď napriek takmer identickému obsahu administratívneho spisu, v obdobných veciach rozhodol inak, teda potvrdzoval žalobcovi nárok na náhradu škody, v úplnom rozsahu podľa ním vyčíslenej výšky, bez akýchkoľvek výhrad, či krátenia. Nerovnaké rozhodovanie pokladá za prejav arbitrárnosti a svojvôle žalovaného. Okrem odklonu od svojej vlastnej doterajšej praxe obsahovo, čo do posúdenia výšky nároku na náhradu škody za jednotlivé usmrtené jedince oviec plemena pôvodná valaška, líši sa aj od rozhodovacej činnosti iných správnych orgánov v rovnakej oblasti vo veciach ďalších chovateľov. V tejto súvislosti poukázal na porušenie základných zásad správneho konania uvedené v ustanoveniach § 3 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku, rovnako na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej aj keď sa na určitý druh správneho konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, aj v takýchto prípadoch sa musia aplikovať všeobecné pravidlá uvedené v ustanoveniach § 3 Správneho poriadku.
18. Podľa žalobcu žalovaný o výške priznanej náhrady škody rozhodol na základe predložených dokladov, pričom doklady od žalobcu buď zohľadnil nedostatočne alebo ich nezohľadnil vôbec, avšak zjavne ich nepovažoval za nedostatočné pre svoje rozhodnutie, keďže nepostupoval v zmysle § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o „oprávnenosti“ výšky náhrady škody pre žalobcu, avšak napriek svojim viacerým pochybnostiam nevyužil postup v zmysle ustanovenia § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny.
19. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 2 písm. e) vyhlášky č. 170/2021 Z. z. uviedol, že zákonodarca nikde v zákonnom alebo podzákonnom právnom predpise výslovne neuviedol presnú podobu a formu
„dokladu" o vzniku škody a jej výške. Preto je plne v diskrécii poškodeného, aby k svojej žiadosti priložil takú listinu alebo iný doklad, z ktorého bude uvedená skutočnosť nejakým spôsobom vyplývať (napr. faktúra, cenová ponuka, nadobúdacia zmluva, inzerát, potvrdenie, čestné vyhlásenie a pod.). Namietal, že žalovaný neobstaral iné objektivizujúce podklady, čím rezignoval na svoje kompetencie v zmysle § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny.
20. Žalobca tvrdil, že žalovaný postupoval paušálnym spôsobom, nezohľadnil špecifiká prípadu a usmrtených zvierat, ich pôvod a ocenenia chovu, príslušnosť k ohrozenému plemenu oviec, nebral na zreteľ ich trhovú hodnotu v čase smrti, nepostačujúcim spôsobom sa vysporiadal s predloženými dokladmi o výške spôsobenej škody a žalovaným zistený skutkový stav veci bol absolútne povrchný a formalistický, čo nevyhnutne vyústilo do nemožnosti riadneho posúdenia veci a žiadosti žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného k žalobám
21. Všetky žalobami napadnuté rozhodnutia považoval žalovaný za vydané zákonným spôsobom a za vecne správne a preto navrhol, aby „konajúci súd po vykonanom dokazovaní“ žaloby v celom rozsahu zamietol. Konštatoval, že napriek veľkému rozsahu prác, ktorými chovatelia C. E. a R. E. (otec žalobcu) zaťažili okresný úrad v roku 2021, riadil sa žalovaný ustanoveniami § 86 ods. 1, § 99 ods. 3, § 100 ods. 7, § 101 ods. 3 a § 102 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. a nemá vedomosť ani o porušení Občianskeho zákonníka zo strany úradu. Uviedol, že žalovaný nemôže tolerovať zavádzanie úradu, ak na preukázanie výšky škody žalobca predložil faktúru č. 2021012 s dátumom vyhotovenia 17.09.2021 od AGRO-HNIEZDNE, s.r.o. na čistokrvnú jahnicu v hodnote 600,00 Eur, pričom úrad vlastným šetrením zistil, že podľa „Príjemky - výdajky - prevodky“ ako prílohy predmetnej faktúry bol predmetom kúpnej zmluvy predaj 4 ks jahníc po 150,00 Eur, a nie za 1 kus jahnice. Napriek tomu, že žalobca uviedol, že predloží aj iné doklady, neurobil tak do vydania žalobami napadnutých rozhodnutí.
22. Ďalej žalovaný poukázal na zmenu v právnej úprave, novelizáciu ustanovenia § 98 zákona č. 543/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2021 a nahradenie vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. novou vyhláškou č. 170/2021 Z. z. s účinnosťou až od 01.06.2021. Nová právna úprava precíznejšie upravuje podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov pred určeným živočíchom. Tiež poukázal na usmernenie Ministerstva ŽP SR s novou cenotvorbou listom č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 15.06.2021, ktorým dostali okresné úrady informáciu o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou“. Nový cenník výrazne zmenil výpočet výšky škody za chovnú aj plemennú ovcu oproti starému cenníku. Žalovaný prihliadal na spoločenské kolapsy, ktoré v súvislosti s pandémiou Covid-19 vznikli aj na trhu s ovcami.
23. Žalovaný uviedol, že upozornil žalobcu ústne na nový právny stav, na potrebu aktualizácie cien pôvodných valašiek, zároveň aj na možnosť postupu v zmysle ustanovenia § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., teda na možnosť použitia znaleckého posudku, avšak zo strany žalobcu nebola žiadna odozva, preto žalovaný pristúpil k písomnej výzve č. OU-BB-OSZP-3-2021/029212-004 zo dňa 07.12.2021, na ktorú však žalobca taktiež nereagoval. Žalovaný sa pokúsil kontaktovať a žiadať aktuálny cenník od firmy GRANELAM, a. s. Ostrov, avšak bezúspešne. Oslovil tiež Okresný úrad Piešťany, ktorý ho informoval, že v tomto okrese sa škody na ovciach nevyskytujú a s firmou GRANELAM, a. s. úrad nemá skúsenosti. Podľa žalovaného trhovou cenou nie je dohoda o individuálnej cene uzavretej len medzi dvoma subjektmi. Iným dokladom preukazujúcim vzniknutú škodu a jej výšku, ktorú pripúšťa § 46 ods. 2 písm. e) vyhlášky č. 170/2021 Z. z. nemôže byť ani suma za predaj fakturovaná medzi žalobcom a spriateleným chovateľom. Pri škode na majetku sa uhrádza podľa § 99 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. skutočná škoda. Aby mohol žalovaný vychádzať z faktúr, tieto by museli odrážať reálnu situáciu na trhu, a nie individuálne dohody. Žalovaný takýto doklad nemal, preto postupoval podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR a vypočítal ceny podľa odporúčaných cien oviec a kôz - od 22.04.2021. Podľa žalovaného nemožno cenu ovce priemerovať. Cena každej ovce okrem jej druhu závisí od veku ovce a dňa, kedy k škode došlo.
24. Žalovaný vo vyjadrení poukázal tiež na to, že na základe počtu opakovaného výskytu škôd na H. u chovateľov C. E. a R. Magnu v roku 2021, ktorý dosiahol enormné čísla (spolu usmrtených 432 ks oviec) nadobudol pochybnosti o dodržiavaní relevantných opatrení žalobcom proti vnikaniu vlkov
medzi ovce. Podľa žalovaného sa žalobca s otcom viac orientovali na to, aby štát povolil odstrel vlka. Poznamenal, že iné škody na ovciach na H. žalovaný v roku 2021 neriešil, a to ani v chovoch v blízkom okolí, ani v okrese, hoci vlky dokážu migrovať na veľké vzdialenosti. Žalovaný konštatoval, že špeciálna právna úprava v zákone č. 543/2002 Z. z. striktne upravuje postup okresného úradu pri náhrade škody v správnom konaní, pričom má za to, že pri výpočte náhrady škody nemohol postupovať inak. Napokon uviedol prehľadný výpočet náhrady škody ohľadom jednotlivých usmrtených oviec v zmysle postupu, usmerňujúceho listu gesčného ministerstva č. 7558/2021-6.1./32254/2021, keď cenu určil podľa druhu ovce, živej hmotnosti a veku oviec. Poznamenal, že v niektorých prípadoch vypočítaná náhrada škody v zmysle tejto metodiky je dokonca vyššia oproti trhovej.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
25. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na podaných správnych žalobách. Podľa žalobcu sa žalovaný reálne opomenul vecne vyjadriť k jeho hlavným žalobným námietkam, jednak vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu predložených a známych podkladov k určeniu výšky náhrady škody, vo vzťahu k nevyužitiu oprávnenia žalovaného na zistenie skutočného stavu veci a napokon i vo vzťahu k úplne absentujúcemu vecnému zdôvodneniu a vysvetleniu výšky priznanej náhrady v napadnutých rozhodnutiach. Uviedol, že žalovaný aj v stanovisku k žalobám zopakoval, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, čím sa táto skutočnosť stala nepochybne nespornou a spor sa týka len posudzovania zákonnosti postupu žalovaného pri stanovovaní samotnej nominálnej výšky požadovanej náhrady za škodu.
26. Žalobca sa dôrazne ohradil voči obvineniu žalovaného, že z jeho strany išlo o „pokus o zavádzanie“ predložením faktúry č. 20210212 zo dňa 17.09.2021. Uviedol, že otec žalobcu na základe vzájomnej dohody s odberateľom AGRO-HNIEZDNE s.r.o. predal 1 ks ovce pôvodnej valašky, za ktorú bola vystavená faktúra, z ktorej vyplýva, že predmetom fakturácie bol jediný kus zvieraťa v celkovej cene 500,00 Eur plus 20% DPH, t. j. 600,00 Eur. Išlo o presun štyroch oviec, ktorý však pozostával z dvoch právnych titulov, keď jedna ovca bola predaná a tri darované. Navyše faktúra je zo dňa 17.09.2021 avšak v danom prípade sa jedná o náhradu škody, ktorá bola uplatnená do jedného mesiaca od jej vzniku, t. j. do 31.08.2021, 07.09.2021, 22.09.2021, 25.09.2021, resp. 29.09.2021 teda faktúra nemohla byť predložená k likvidácií týchto škôd, ale k inej, dátumovo neskoršie nahlasovanej škody.
27. Žalobca uviedol, že od roku 2020 sa cenová úroveň žalobcom chovaného plemena pôvodnej valašky iba zdvíhala, čo spôsobilo postupný všeobecný nárast cien. Podľa žalobcu, ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o hodnote usmrtených zvierat, mohol sa obrátiť aj na relevantné subjekty pôsobiace v oblasti živočíšnej prvovýroby, u ktorých si mohol verifikovať cenovú úroveň jedincov plemena pôvodná valaška. Žalobca sa obrátil na Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ktorý zaujal stanovisko k cenám plemenných oviec v apríli 2022. V tomto stanovisku sa štatutárny zástupca zväzu vyjadril, že „ceny plemenných zvierat pôvodná valaška sa musia riešiť samostatne“, „neexistuje presný vzorec a spôsob výpočtu genetickej hodnoty ohrozených plemien“, „bežne sa nepredávajú, keďže je to veľmi málo početná populácia“ a „za posledné 3 roky sa rapídne zvýšil dopyt aj cena všetkých kategórií oviec“. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že ceny vynakladané žalobcom na nákup oviec a účtované za ich prípadný predaj sú úplne adekvátne trhovej úrovni a zodpovedajú tak plnej výške, ktorú si žalobca uplatňuje v predkladaných žiadostiach o poskytnutie náhrady škody od žalovaného. Žalobca popieral, žeby bol žalovaným akokoľvek ústne vyzývaný na predkladanie znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný uvádzal výzvu zo dňa 07.12.2021, podľa žalobcu sa jedná o inú škodovú udalosť zo dňa 20.11.2021 a preto uvedená listina nemá žiadnu relevanciu k posudzovaným prípadom. Poukazovanie na zmenu právnej úpravy považoval za irelevantné, pretože nová legislatíva len sprecizovala podmienky vzniku prípadného nároku na náhradu škody, avšak tieto v posudzovaných prípadoch nie sú sporné. Zmena ustanovenia § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a nové znenie § 45 ods. 1 vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z. sa nijako netýka posudzovaného prípadu žalobcu a ani nesprávne priznanej výšky náhrady škody.
28. Podľa žalobcu list Ministerstva ŽP SR zo dňa 15.06.2021 neobsahuje žiadny záväzný pokyn a ani usmernenie pre funkčne podriadené orgány štátnej správy. List má informatívny charakter, a to jednak vo vzťahu k novému cenníku Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, v zmysle ktorého ministerstvo avizuje predpoklad očakávaného zvýšenia cien vo vzťahu k škodám spôsobeným na ovciach a kozách zo strany veľkých šeliem a jednak vo vzťahu k pilotnej prevádzke informačného
systému Štátnej ochrany prírody SR na šetrenie škôd spôsobených veľkými šelmami. Žalobca tvrdil, že aktuálne žiadny všeobecne záväzný právny predpis nelimituje žalobcu v spôsobe preukazovania vzniknutej škody na domestikovaných živočíchoch, v dôsledku útoku chráneného živočícha. Jedným z plne legitímnych spôsobov je aj predloženie faktúr o objektivizovanej trhovej hodnote usmrtených zvierat, ktorá je obvyklá v mieste a čase škodovej udalosti. Takýto postup je plne v súlade s usmernením MŽP SR č. 2531/2010-2.1.1 zo dňa 24.02.2010, v ktorom ministerstvo stanovilo poradie postupu pri posudzovaní výšky škody nasledovne: 1. podľa znaleckého posudku; 2. podľa odborného posudku; 3. podľa predloženej faktúry; 4. podľa iného dokladu o cene; a 5. podľa cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Žalovaný sa tak v rámci obrany odvoláva na list MŽP SR, ktorý ho k ničomu nezaväzuje, súčasne na strane druhej postupuje v priamom rozpore s usmernením rovnakého rezortného ministerstva.
29. Žalobca konštatoval, že nerozporuje citované právne predpisy žalovaným vo vyjadrení k žalobe, práve naopak trvá na tom, aby žalovaný dôsledne postupoval v intenciách ich ustanovení. Tvrdil, že žalovaný odignoroval zákonnú úpravu náhrady škody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na znenie § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a uviedol, že žalovaný úplne opomenul znenie ustanovenia § 102 ods. 3 citovaného zákona, ktorý výslovne odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecných ustanovení o náhrade škody z legi generali, ktorým je Občiansky zákonník, jeho ustanovenia §§ 415 - 450. Žalobca nesúhlasil s údajnými pochybnosťami žalovaného o dodržiavaní preventívnych opatrení žalobcom a konštatoval, že žiadny právny predpis kategóriu „pochybností“ žalovaného neuznáva za dôvod, na ktorý by žalovaný prípadne mohol prihliadať pri určovaní výšky náhrady škody spôsobenej na domestikovaných zvieratách. Žalovaný si zamieňa hypotetické a teoretické (avšak nijako nepreukázané) nedostatky, majúce vplyv na danosť nároku na náhradu škody, kritériami určujúcimi jej výšku. Podľa žalobcu doložený čiastočný výpis šetrených škodových udalostí u žalobcu nie je žiadnym spôsobom výpovedný, pretože nezahŕňa všetky prípady riešené žalovaným. Žalovaný zrejme len nedopatrením nevzal na zreteľ, že chov žalobcu je v dotknutej oblasti jedným z najväčších, a že aj svorka vlkov, ktorá sa v jeho blízkosti usídlila a napáda jeho stádo, patrí k tým väčším. Žalobcovi je známe, že keď sa udiali škody na ovciach v dôsledku útokov vlka dravého napríklad v susedných obciach Q., alebo Z., žalobca vtedy nezaznamenal škody na svojom stáde a až po vyhubení všetkých zvierat zo susedných chovov sa ataky vlčej svorky obrátili proti chovu žalobcu.
Duplika žalovaného
30. Žalovaný vo vyjadrení k replike trval na zákonnosti žalobami napadnutých rozhodnutí, zároveň trval na vyplatenej výške škody, pričom vo vyjadrení k žalobám podrobne rozviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že musel upraviť žalobcom požadovanú výšku škody. Vyjadril presvedčenie, že predložený doklad faktúra č. 2021012 s prílohou o premiestňovaní oviec a kôz je zavádzajúci. O bezplatnom darovaní troch kusov oviec nie je žiadna zmienka. Samotný zástupcovia AGRO-HNIEDZNE boli pri verifikácii predmetnej faktúry zaskočení. Ďalej konštatoval, že okresný úrad ceny oviec priebežne konzultuje s inými chovateľmi s cieľom orientácie. Od leta 2021 žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu aj R. Magnu na nutnosť zlepšiť technické zabezpečenie a zabezpečiť vyhláškou vyžadovanú ostrahu pri pasení. Bola im určená lehota na opravu elektrického ohradníka, k čomu však nedošlo. Doklady predložené žalobcom od Zväzu chovateľov oviec a kôz o výnimočnosti druhu pôvodná valaška a kvalite chovu na Ponikách sú z minulosti, nezohľadňujú upadajúcu kvalitu chovu v roku 2021. Konštatoval, že žalovaný sa riadi pri výkone moci zákonmi a vykonávacími vyhláškami, a nie tak ako tvrdí žalobca dokumentmi Ministerstva životného prostredia SR. Žalovaný listom zo dňa 07.12.2021 okrem iného oznámil žalobcovi, že sa nepodarilo na trhu potvrdiť ceny, ktoré žiadal priznať, preto sa úrad pridržiava postupu podľa usmernenia ministerstva. Zároveň dal do pozornosti žalobcu, že v prípade existencie problémov so získaním faktúr môže využiť ustanovenie § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. a predložiť znalecký posudok. Žalovaný v duplike tiež poukázal na zhoršujúce sa vzťahy medzi žalobcom a zamestnancami úradu, keď podľa žalovaného sa v roku 2022 stupňuje nevhodné správanie žalobcu, preto okresný úrad dňa 16.05.2022 už požiadal o súčinnosť pri šetrení škôd v k. ú. H. aj Obvodné oddelenie policajného zboru SR. Uviedol, že okresný úrad nesie zodpovednosť za riadne prešetrenie škôd vrátane zaistenia dôkazov podľa ôsmej časti zákona č. 543/2002 Z. z., aby štát skutočnú škodu poškodenému preplatil. Žalobcovi (aj otcovi) bolo vysvetlené, že podmienkou preplatenia škôd je dodržiavanie ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Konštatoval, že len v mesiaci august 2021 bolo dohromady nahlásených 19 škôd, z nich 16 u C. E. a R. E. - v celkovej
výške 14 675,19 Eur. Podľa žalovaného je zrejme jednou z príčin nadmerného výskytu škôd v chove žalobcu fakt, že dominantné slovo o stratégií oboch chovov postupne prezval od R. E. žalobca, jeho syn, ktorý sa preorientoval na financovanie chovu zo strany štátu za každú cenu.
31. Žalobca navrhol vo veci nariadiť pojednávanie, preto správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 07.12.2022 nariadenom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP za účasti oboch účastníkov konania.
32. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobných bodoch a na argumentácií uvedenej v replike. Namietal najmä, že došlo k neoprávnenému kráteniu požadovaného rozsahu náhrady škody v priemere od 45 - 50 %, čo má negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu. Tvrdil, že žalovaný svojvoľne zvolil východiskové hľadisko pre zisťovanie rozsahu náhrady škody podľa stanoviska Ministerstva životného prostredia SR až v piatom poradí, keď určil rozsah škody podľa cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku bez toho, že by žalobcu v týchto konkrétnych veciach vyzval na doloženie dokladov k preukázaniu ním požadovanej náhrady škody.
33. Poverený zástupca žalovaného navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Zastával názor, že žalovaný v záujme odstránenia pochybností o požadovanom rozsahu náhrady škody vykonal dokazovanie dopytom na AGRO-HNIEZDNE s tým, že preverovaním faktúry od tejto spoločnosti, ktorú predložil žalobca zistil, že sa v skutočnosti jednalo nie o jednu jahnicu v hodnote 600,00 Eur, ale o štyri. Žalovaný sa snažil zistiť cenu usmrtených domestikovaných živočíchov objektívne, keď zisťoval ich trhovú cenu. Žalovaný posudzoval rozsah požadovanej náhrady škody, pričom vychádzal z odporúčaných cien cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz Slovenska a v konečnom dôsledku bola žalobcovi priznaná náhrada škody v preukázanom rozsahu, čo bolo viac ako v zmysle predloženej spornej faktúry. Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom jeho písomných podaní.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
34. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, pretože rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čoho rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
35. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus), rozhodujúc ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny, keď predmetnými rozhodnutiami podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. určil výšku náhrady škody, avšak v zníženom rozsahu oproti požadovanej výške odškodnenia, tak ako je to v podrobnostiach uvedené v rámci popisu administratívneho konania a administratívnych rozhodnutí v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Relevantná právna úprava
38. Podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny; štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"), na vybraných domestikovaných živočíchoch. 39. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; náhradu škody na vybraných domestikovaných živočíchoch, rybách, včelstvách a včelárskych zariadeniach a drevinách možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom. Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 40. Podľa § 99 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.; pri škode na majetku sa uhradí skutočná škoda. Pri škode na domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch a rybách sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Pri určení rozsahu škôd na rybách sa vychádza zo zaznamenanej početnosti výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb. 41. Podľa § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.; na preukázanie rozsahu škody podľa tohto zákona možno použiť znalecké posudky; 118) rozsah škody na rybách sa preukazuje vždy znaleckým posudkom. 42. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi vzniknutú škodu podľa tohto zákona do 60 dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie škody 48 hodín od jej zistenia. Pri škode na rybách poškodený písomne oznámi orgánu ochrany prírody vznikajúcu škodu podľa tohto zákona po zistení výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb. 43. Podľa § 100 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.; právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to ak ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach, nepozbieraných poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch alebo poľovnej raticovej zveri, do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. 44. Podľa § 100 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.; právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku 1. 45. Podľa § 100 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť. 46. Podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla, ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote určenej týmto orgánom. 47. Podľa § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3. 48. Podľa § 101 ods. 1 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody (§ 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne zisťovanie za účasti poškodeného a organizácie ochrany prírody, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy.
49. Podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. 50. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená. 51. Podľa § 102 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.; na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, 121a) ak tento zákon neustanovuje inak. 52. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.; žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa, b) uvedenie miesta a rozsahu škody, c) označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho zisťovania podľa § 101 ods. 1 zákona, d) opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody, e) spôsob poskytnutia náhrady škody.
53. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.; k žiadosti o náhradu škody sa pripája a) lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby, b) výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby, c) doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch, d) doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách a e) iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody
54. Podľa § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z.; okresný úrad rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102. 55. Podľa § 81 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z.; všeobecné predpisy o správnom konaní 112) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102. 56. Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak ide o konania podľa § 81 ods. 2, orgán ochrany prírody je povinný konanie viesť bez zbytočných prieťahov tak, aby vydal záväzné stanovisko alebo potvrdenie, či vo veci rozhodol najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. 57. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. 58. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok); správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 59. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 60. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 61. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. (Ústava SR); štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
62. Podľa čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Z. z.; každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 63. Z obsahu pripojených administratívnych spisov viažucich sa k jednotlivým škodovým udalostiam správny súd zistil, že popis skutkového stavu v odôvodnení žalobami napadnutých rozhodnutí zodpovedá obsahu jednotlivých administratívnych spisov. 64. Náhradu škody spôsobenej živočíchmi upravuje ôsma časť zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v ustanoveniach §§ 97-102. Z ustanovenia § 97 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, kedy a za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi, ktoré v zozname stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 písm. b) štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú na vybraných domestikovaných živočíchoch. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že škoda bola spôsobená chráneným živočíchom, ktorým je vlk dravý - Canis lupus na domestikovanom živočíchovi, ktorým sú ovce. Pokiaľ ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, možno poskytnúť náhradu škody, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom, pričom podrobnosti o nich ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 98 ods. 1 citovaného zákona). Čo sa týka rozsahu náhrady škody pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom (§ 99 ods. 3 citovaného zákona), pričom sa uhrádza skutočná škoda. Nie je spornou skutočnosťou, že v danom prípade došlo ku škode, ktorá vznikla v dôsledku usmrtenia domestikovaných živočíchov určeným živočíchom - vlkom dravým. 65. Zákonným predpokladom pre vyplatenie náhrady škody poškodenému je povinnosť uplatniť právo na náhradu škody v lehotách uvedených v § 100 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. u vybraných domestikovaných živočíchov do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. V posudzovaných veciach bola lehota na uplatnenie náhrady škody dodržaná. Zároveň musí byť vznik škody oznámený v lehote podľa § 100 ods. 1 cit. zákona, t. j. do 48 hodín od jej zistenia, k čomu preukázateľne tiež došlo. 66. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného vyplýva, že o výške škody, t. j. o rozsahu škody je medzi účastníkmi konania spor. Zákon umožňuje zaplatiť uplatnenú náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody (§ 101 ods. 3 prvá veta a contrario zákona č. 543/2002 Z. z.). Z ustanovenia § 101 ods. 3, posledná veta citovaného zákona, vyplýva, že: "Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.", z čoho možno, v spojení s prvou vetou citovaného ustanovenia vyvodiť, že orgán ochrany prírody zaplatí náhradu škody len vtedy, ak rozsah požadovanej náhrady škody zodpovedá preukázanému rozsahu škody, inak nemá na zaplatenie náhrady škody zákonné oprávnenie. Za takejto situácie orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Z ustanovenia § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva, že ak orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 (okrem iného, aj vtedy ak existujú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody), potom sa poškodený môže domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená. 67. Nasvedčuje tomu aj to, že v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa §§ 97-102. V predmetnom konaní teda nemožno aplikovať príslušné ustanovenia o dokazovaní, prostredníctvom ktorého by došlo k zisteniu skutočnej výšky škody. To, že orgán ochrany prírody nemôže rozhodnúť ani o časti uplatneného nároku na náhradu škody vyvodzuje správny súd aj zo skutočnosti, že v zákone takáto možnosť explicitne nie je zakomponovaná, ako je tomu napr. v zákone č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, ktorý v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) upravuje, že vyvlastňovací orgán výrokmi o náhrade za vyvlastnenie určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného na súd, teda poskytne „nespornú“ znaleckým posudkom preukázanú výšku vyvlastňovacej náhrady a so zvyškom v prípade, ak vyvlastňovaný s takouto výškou nesúhlasí, ho odkáže na občianskoprávne konanie. 68. Pri absencii takej právnej úpravy v zákone č. 543/2002 Z. z., ktorá by umožňovala zaplatiť „nespornú“ časť požadovaného rozsahu náhrady škody a zároveň so zvyškom odkázať na súdne konanie, a pri takej existujúcej právnej úprave, že orgán verejnej správy zaplatí náhradu škody v prípade ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody, nemožno dospieť k inému záveru, ako takému, že orgán verejnej správy nemôže rozhodovať o časti požadovaného rozsahu náhrady škody,
pretože ak orgán verejnej správy neuzná škodu v celom uplatnenom rozsahu, má pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody. 69. Ústava Slovenskej republiky ukladá rozhodovať orgánom štátu len v rozsahu svojich kompetencií, ktoré nemožno medzi jednotlivými orgánmi zamieňať, t. j. štátne orgány predstavujúce súdnu moc nenahrádzajú výkonnú moc a pod. Rozhodnúť o výške náhrady škody, ktorá je medzi účastníkmi konania sporná, prináleží len súdu v riadnom súdnom občianskoprávnom procese pri dokazovaní podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, a nie správnemu orgánu, na konanie ktorého sa navyše ani neuplatňuje Správny poriadok, a to ani v spojení so súdnym preskúmavacím konaním, keďže správny súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy a nie je súdom skutkovým. Účelom správneho súdnictva je vykonať súdny prieskum, teda kontrolu či orgán verejnej správy rozhodol zákonným spôsobom, tzn. či na daný prípad správne aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne predpisy. Správne súdnictvo nemôže suplovať ani všeobecné súdy. Rozsah navrhovaného dokazovania žalobcom na zistenie skutočnej škody, objektivizácií trhovej aktuálnej (časovej) hodnoty usmrtených zvierat presahuje rámec správneho súdnictva. 70. Z vyjadrení účastníkov konania je nepochybné, že rozsah požadovanej náhrady škody v jednotlivých prípadoch je sporný, že o rozsahu požadovanej náhrady škody existujú pochybnosti. Žalobca tvrdil, že v prípade usmrtených domestikovaných živočíchov - oviec plemena pôvodná valaška podľa vyjadrenia Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku ide o ohrozené plemeno, kde by sa preto mala zohľadňovať ich vyššia hodnota. Aj keď správny súd v osobitných prípadoch môže vykonať dokazovanie za účelom overenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, právna úprava v rámci súdneho prieskumu nepočíta s tým, aby prvotné dokazovanie, čo do rozsahu udržateľnosti požadovanej výšky náhrady škody bolo vykonané správnym súdom, keďže nie je súdom skutkovým. 71. K usmerneniu Ministerstva životného prostredia SR listom pod č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 24.02.2010 správny súd uvádza, že sa nejedná o všeobecne záväzný právny predpis, má len odporúčací charakter. Pokiaľ nebol doložený znalecký posudok, žalovaný mohol vychádzať z faktúry, ale museli by byť ňou odstránené pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody, teda muselo by ísť o takú sumu, ktorá korešponduje s uplatneným rozsahom náhrady škody. Inak stále existujú pochybnosti o žalobcom požadovanom rozsahu náhrady škody, čo neumožňovalo žalovanému zaplatiť náhradu škody. Ak by žalovaný postupoval podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny a ak by ani tak neboli odstránené pochybnosti, nezaplatil by žalobcovi uplatnený rozsah náhrady škody, pričom žalobcovi by zostala len možnosť uplatniť náhradu škody na súde v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. 72. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa uhrádza skutočná škoda. V zmysle § 99 ods. 3, druhá veta zákona č. 543/2002 Z. z. pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Aj v takomto prípade sa však hradí len skutočná škoda. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného, aj žalobcu konštatuje, že nie je zákonný rámec na úhradu ušlého zisku, keďže zákon č. 543/2002 Z. z. ako lex specialis upravuje, že sa uhradí len skutočná škoda a táto právna úprava má prednosť pred aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka ako legi generali. 73. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi neprináležala vyššia suma odškodnenia za usmrtené domestikované živočíchy, než aká mu bola potvrdená a zaplatená, keďže takáto cena vyplýva z cenníka odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku, nezodpovedá preukázaniu skutočnej škody spôsobenej majiteľovi domestikovaných zvierat ich usmrtením, t. j. o požadovanom rozsahu sú pochybnosti, preto je výška náhrady škody medzi žiadateľom odškodnenia a poskytovateľom odškodnenia sporná. 74. Zákon o ochrane prírody a krajiny je lex specialis k Občianskemu zákonníku, na čo vo svojom vyjadrení upriamil pozornosť žalovaný, ale práve táto právna úprava, ktorá má prednosť umožňuje zaplatiť žiadateľovi náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody. Za odstránenie pochybností nemožno považovať jednostranné určenie ceny žalovaným podľa odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku bez zohľadnenia osobitostí usmrtených domestikovaných živočíchov, na základe čoho by bolo možné priznať skutočnú škodu, t. j. trhovej ceny v zmysle znaleckého posudku. Samotný lex specialis odkazuje na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 415 - 450), vrátane ustanovení o výške škody. Preto na právne vzťahy o náhrade škody je orgán verejnej správy povinný aplikovať všetky tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka, s výnimkou ak lex specialis (zákon o ochrane prírody a krajiny) neustanovuje inak. To, že sa v zmysle § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny uhrádza len škoda, ktorá vznikla pri domestikovaných živočíchoch v dôsledku ich usmrtenia (aj zranenia) určeným živočíchom, nič nehovorí o samotnej forme náhrady, o rozsahu (výške) a spôsobe náhrady škody.
75. Z argumentácie žalovaného vo vyjadrení k žalobe vyplýva, že neuznáva rozsah uplatnenej náhrady škody, že nemohol priznať nárok v celom rozsahu a pokiaľ by ho priznal išlo by o vecne nesprávne rozhodnutia. V tomto sa správny súd stotožňuje so žalovaným, ale zároveň zastáva názor, že ak vo výške (rozsahu) požadovaného odškodnenia sa žalovaný nestotožnil so žalobcom, nemal zaplatiť ani časť požadovaného nároku, pretože zaplatiť môže len vtedy, ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody. Ak rozsah škody nie je preukázaný, orgán náhradu škody nezaplatí. V takomto prípade o nároku môže rozhodnúť len súd, nie orgán verejnej správy, za predpokladu postupu žalobcu podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak bol rozsah škody sporný, mal žalovaný primárne za účelom odstránenia tejto spornosti (pochybnosti) postupovať podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. a vyzvať žalobcu za účelom preukázania rozsahu ním požadovanej náhrady škody na doplnenie dokladov, napr. o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote. Ak takto nepostupoval, čím nedošlo ku konsenzu ohľadom rozsahu požadovanej náhrady škody, správny súd zastáva názor, že žalovaný nemohol potvrdiť náhradu škody v menšom rozsahu než požadovanom, keďže zákon ukladá v prípade existencie pochybností o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody a v prípade ak nie je rozsah škody preukázaný, nezaplatiť náhradu škody, pričom s takouto skutočnosťou (nezaplatením náhrady škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 cit. zákona), zákon spája možnosť žalobcu ako poškodeného domáhať sa voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to v zákonom určených lehotách - najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená (§ 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.). 76. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci za dôvodnú. Ide o nesprávnu interpretáciu aplikovanej právnej normy, ak žalovaný potvrdil a vyplatil inú ako požadovanú sumu za takej situácie, že žalovaný mal pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody. V súvislosti s tým bol aj nesprávny postup žalovaného, ak žalobcu nevyzval na preukázanie ním požadovaného rozsahu náhrady škody v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď absenciu takéhoto postupu žalobca v žalobách namietal. Zároveň došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, lebo na základe nesprávnej aplikácie právnej normy už žalovaný nepristúpil k odstraňovaniu pochybností o rozsahu požadovanej náhrady škody. Primárne nesprávne právne posúdenie veci viedlo jednak k nevykonaniu relevantných dôkazov, logicky aj k nedostatočnému odôvodneniu právnych záverov žalovaného. Je nežiaducim javom pripustiť dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o náhrade škody v prípade, ak by orgán verejnej správy mal rozhodovať len o časti „preukázaného/nesporného“ uplatneného nároku a vo zvyšku by žalobcovi malo byť zachované právo domáhať sa náhrady tej časti škody, ktorá presahuje rozsah priznaný v rámci správneho konania. Táto možnosť by musela byť upravená výslovne zákonom, ako už bolo uvedené vyššie. 77. Správny súd má za to, že zákonodarca v ustanoveniach § 97 až 102 zákona č. 543/2002 Z. z. upravil zjednodušený a zrýchlený proces poskytovania odškodnenia, ale len v prípade ak okrem iného nie sú pochybnosti o požadovanom rozsahu náhrady škody, eventuálne ak pochybnosti sú rozptýlené doplnením podkladov či dôkazov v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď náhradu škody poškodenému zaplatí najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti, a to spôsobom, ktorý poškodený navrhol. Inak je namieste nezaplatiť požadovanú náhradu škody z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre jej zaplatenie v zmysle § 101 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (nezaplatenie náhrady škody v termíne a za podmienok tam uvedených), pričom žalobcovi je zachované právo domáhať sa nároku voči žalovanému na súde za podmienok v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. 78. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorého úlohou bude v ďalšom konaní nanovo rozhodnúť o žiadostiach žalobcu v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom správneho súdu nie je absolútna, platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie posudzovaného prípadu. 79. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 80. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.