Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/247/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď. XXX a z otca I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX V. I. A., E. K. XX D., L., v konaní o úpravu práv a povinností, takto

rozhodol:

Z v e r u j e mal. A. I., nar. XX.XX.XXXX C. osobnej starostlivosti matky E. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. I., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120,00 Eur mesačne, ktoré bude zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiacia vopred, počnúc dňom 01.07.2012, opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2012 do 31.03.2015 pre mal. A. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.671,14 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 50 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

Súd upravuje stretávanie otca s mal. dieťaťom tak, že bude podliehať dohode rodičov, len na území Slovenskej republiky v Prešove, len v prítomnosti matky, len počas dňa.

Matka je povinná zabezpečiť, že mal. Laura bude dostupná konverzáciu s otcom prostredníctvom aplikácie Skype jeden krát v týždni v nedeľu o 18.00 hod.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 28.08.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností k mal. A. I., F.. XX.XX.XXXX. Matka navrhla zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 150 Eur mesačne počnúc dňom 01.07.2012. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti a otec nepravidelne prispieva na jej výživu. Jej príjmom je rodičovský príspevok. Zabezpečuje všetky jej potreby.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo svojej správe o rodinných a výchovných pomeroch v znení č .l. 15 navrhol zveriť mal. Lauru do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jej výživu podľa jeho možností a schopností.

Otec sa na pojednávanie nariadené na 01.04.2015, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil, pričom neospravedlnil svoju neúčasť vážnymi okolnosťami ani nežiadal o odročenie pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia (ďalej len ) vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Mal. A. I., F.. XX.XX.XXXX na Slovensku pochádza z družského pomeru rodičov E. E., F.. XX.XX.XXXX I. I. I., F.. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletej spoločnú domácnosť neviedli. Po otehotnení matky otec dieťaťa si neplánoval budúcnosť s matkou a dieťaťom, každý býval sám. Keď mala mal. Laura zhruba 7 mesiacov, rodičia sa pokúsili obnoviť spolužitie a žili v spoločnej domácnosti v Anglicku zhruba 1 mesiac, avšak z dôvodu rozdielnych názorov na spoločný život zhruba po mesiaci matka pre nezhody opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa aj s mal. Laurou do miesta svojho trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Otec bol o zámere matky presťahovať sa spolu s dieťaťom na Slovensko informovaný. S výnimkou tohto krátkeho obdobia, kedy matka s dieťaťom žili v Anglicku, žije matka s dieťaťom od narodenia Laury na území Slovenskej republiky. Mal. Laura sa v súčasnosti dorozumieva bežne iba v slovenskom jazyku, matka s ňou rozpráva iba po slovensky. V Slovenskej republike má vybudované sociálne kontakty, citové väzby, chodí to do škôlky, má tu kamarátov, zabezpečenú zdravotnú starostlivosť.

Matka uzavrela manželstvo s D. M., s ktorým žije v spoločnej domácnosti u jej rodičov v rodinnom dome. V auguste očakáva narodenie druhého dieťaťa.

Mal. Laura od septembra 2014 navštevuje materskú školu. Mesačne uhrádza matka stravu v škôlke 20 Eur, školné 6 Eur na dva mesiace. V súvislosti so starostlivosťou o Lauru má matka bežné výdavky na zabezpečenie oblečenia, obuvi, stravy a iných vecí primeraných jej veku. Jej zdravotný stav je dobrý, prekonáva iba bežné ochorenia. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 160 Eur spolu s manželom. Jej súčasný manžel pracuje na dohodu. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,50 Eur. Od júla 2012 do septembra 2014 bola na materskej dovolenke s mal. Laurou, zabezpečovala jej celodennú starostlivosť. Od septembra 2014 do januára 2015 bola zamestnaná v materskej škole ako učiteľka v obci E. J. čistým mesačným príjmom 511 Eur.

Z výpovede matky súd zistil, že dieťa je s otcom v kontakte prostredníctvom Skypu zhruba 1x za dva týždne, otec s ňou komunikuje v anglickom jazyku, ktorému dcéra veľmi nerozumie. Naposledy dieťa navštívil v roku 2013. O dieťa sa zaujíma, informuje sa o jej celkovom vývine, zdravotnom stave, k dieťaťu má vytvorený vzťah. Matka uviedla, že stretávaniu otca s dieťaťom brániť nechce. Mal. Laura je v útlom veku, na matku je od narodenia naviazaná, preto matka navrhla, aby sa otec s dieťaťom stretával len v jej prítomnosti a len na území Slovenskej republiky počas dňa. Uviedla, že otec prispel na výživu dieťaťa v apríli 2012 sumou 351,90 Eur, v máji 2012 239,25 Eur, v septembri 2012 239,36 Eur, v januári 2013 300 Eur, v apríli 2013 300 Eur, v októbri 2013 250 Eur, v januári 2014 233,47 Eur, v apríli 2014 223,05 Eur, v auguste 2014 242,98 Eur. Uvedené sumy súdu zdokladovala potvrdeniami o prijatí výživného / č. l. 239/. Za obdobie od septembra 2014 po súčasnosť jej poslal zhruba 500 Eur.

Z výpovede otca pred príslušným dožiadaným súdom vo Veľkej Británii dňa 21.11.2013 vyplýva, že potvrdil skutočnosť, že je otcom mal. A. I., F.. XX.XX.XXXX.Nesúhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, navrhol, aby bola zverená do jeho starostlivosti. Uviedol, že po pôrode sa o ňu staral zhruba 1 týždeň. Po narodení dieťaťa dcéru navštevoval, nosil jej oblečenie, jej matke prispel aj finančne. Navrhol, aby dieťa bolo v jeho starostlivosti istý čas mesiac - dva, alebo rok. Potvrdil skutočnosť, že je s dieťaťom v kontakte prostredníctvom Skypu. Uviedol, že dieťa navštevuje 1-2x ročne, pričom matka mu v stretávaní nebráni. Navrhol, aby sa s dieťaťom stretol 1-2x do roka bez prítomnosti matky. S určením výživného vo výške 150 Eur nesúhlasil. Zároveň uviedol, že ak bude môcť, prispeje aj vyššou sumou ako 150 Eur, nakoľko podľa jeho uvedenia suma 150 Eur nie je postačujúca pre potreby dieťaťa. Na dieťa chce prispievať aj vyššou sumou, ak bude môcť, avšak nechce sa fixovať na sumu 150 Eur. Je nezamestnaný, ani v minulosti nebol zamestnaný z dôvodu zdravotných problémov. Jeho príjem pozostáva z podpory, z benefitov a z príspevkov v nezamestnanosti okolo 150 libier každý týždeň. Pred dožiadaným súdom uviedol, že svoje príjmy zdokladuje listinnými dôkazmi na potvrdenie svojich tvrdení, avšak doposiaľ tak neurobil. Býva v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Na otázky týkajúce sa jeho zárobkových a majetkových pomerov otec reagoval popudlivo a iritujúco, avšak uviedol, že vlastní veľa áut, má veľa vecí. Výsluch považoval za hlúposť a zároveň označil Východoeurópanov za chudobných ľudí, ktorí chcú jednoducho vycucať hocičo zo Spojeného kráľovstva alebo z inej krajiny bez ohľadov. Pri zisťovaní členov, ktorí žijú s nim v spoločnej domácnosti uviedol, že nezáleží na tom, či niekto s ním býva, nakoľko to nemá nič spoločné s výživným na jeho dieťa. Odmietal odpovedať na záležitosti týkajúce sa jeho súkromného života. Zároveň uviedol, že sa snažil matke poslať čo najviac z peňazí, ktoré dostáva každé dva mesiace. Potvrdil, že je informovaný o vývine dieťaťa a o zdravotnom stave a jej potrebách. Ak by bolo dieťa staršie, chcel by s ňou tráviť celý čas. Vzhľadom na útly vek dieťaťa s ňou chce stráviť minimálne 1-2x za mesiac, alebo dva týždne a potom by ju poslal matke. Podľa jeho názoru matka finančne neprispieva žiadnou sumou a všetko oblečenie a jedlo kupuje z peňazí, ktoré jej posiela otec. Jeho výdavky predstavujú jedlo, oblečenie, elektrika, plyn, voda, cestovanie, šetrenie peňazí. Uviedol, že má vysoké výdavky na zabezpečenie leteniek, zhruba 1.000 libier. Jeho výdavky na plyn a elektrinu predstavujú 75-80 libier, na vodu 70-100 libier mesačne, telefón 37 libier, servisné poplatky 60 libier mesačne. Uviedol, že na pojednávanie sa nedostaví. Zároveň nesúhlasil, aby dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti matky, chcel dieťa aj do svojej starostlivosti na 1-2 mesiace v roku s tým, že keď bude dieťa 4-5 ročné, chce ho mať rovnaký čas ako matka.

V prvom rade súd skúmal, či na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci je daná právomoc slovenského súdu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len "Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009"). Pre skúmanie právomoci súdu, ktorý začal konanie v predmetnej veci, je rozhodujúci skutkový stav v čase začatia konania. Pri riešení otázky právomoci prejednávať predmetnú vec, ale i určiť rozhodné právo, na základe ktorého dôjde k úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu bolo potrebné sa vysporiadať s pojmom tzv. obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 takémuto miestu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu ( Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU -prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia.

Je evidentné, že maloletá Laura žije na území Slovenska od narodenia s výnimkou prechodného zhruba mesačného pobytu, kedy bola s matkou na území Veľkej Británie. Obvyklý pobyt dieťaťa na Slovensku je tiež preukázaný tým, že matka v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa poberá na území Slovenska príspevky na dieťa, pričom dieťa tu navštevuje materskú školu. Náklady na chod domácnosti a výdavky na dieťa vznikajú matke preukázateľne na Slovensku. Súd pri skúmaní tejto podmienky prihliadol na mieru začlenenia maloletej do sociálneho a rodinného prostredia na Slovensku, kde od svojho narodenia, tu má vytvorené rodinné väzby, keďže žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť. S poukazom na uvedené skutkové zistenia súd prihliadajúc na trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu maloletého dieťaťa na Slovensku dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby o návrhu na jeho zverenie do starostlivosti jedného z rodičov rozhodol súd Slovenskej republiky. Keďže vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s konaním o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti (matka sa súčasne domáha zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti), tak aj na konanie o vyživovacej povinnosti je právomocný súd, ktorý má oprávnenie konať o zverenie dieťaťa do starostlivosti rodiča, t. j. súd Slovenskej republiky (čl. 3 nariadenia).Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy dĺžku pobytu maloletej na území Slovenska, súd si ustálil, že obvyklý pobyt maloletej v čase podania návrhu ale i v čase rozhodovania súdu bol a je na území Slovenska. Na základe takto ustáleného stavu v zmysle vyššie citovaných ustanovení príslušných zákonov Slovenskej republiky, si súd následne ustálil, že je daná jeho právomoc v tejto veci konať a zároveň, že rozhodným právom, ktoré sa uplatní pri rozhodovaní povinností k maloletému dieťaťu, je právo Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 ods. 1, 2 a 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností: Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa. Toto nariadenie sa nevzťahuje na: a) určenie alebo popretie rodičovstva; b) rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie; c) priezvisko a mená dieťaťa; d) nadobudnutie plnej právnej spôsobilosti dieťaťa; e) vyživovaciu povinnosť; f) zvereneckú správu alebo otázky dedenia; g) opatrenia prijaté ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi.

Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností: Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa čl. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len “Haagsky protokol z roku 2007”), určuje podľa tohto protokolu.

Podľa čl. 4 bod 3 prvá veta Haagskeho protokolu z roku 2007 bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa právny poriadok tohto štátu.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Podľa , , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.

Podľa , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súčasnosti mal. Laura žije s matkou, jej súčasným manželom a starými rodičmi zo strany matky v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov zo strany matky na území Slovenskej republiky. Matka je štátna občianka Slovenskej republiky. Spoločnú domácnosť rodičia dieťaťa neviedli z dôvodu partnerských nezhôd a rozporov. Od narodenia sa dieťa nachádza na území Slovenskej republiky s výnimkou prechodného zhruba mesačného pobytu vo Veľkej Británii pred dvoma rokmi, preto dieťa nadobudlo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Otec bol informovaný o tom, že matka žije s mal. Laurou na území Slovenskej republiky, mal. dieťa sporadicky navštevuje, preto neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o tom, že zotrvanie mal. dieťaťa na Slovensku by bolo v rozpore s právom. Otec nepodal žiadosť o návrat dieťaťa na základe článku 11 Nariadenia v spojení s Haagskym dohovorom z roku 1980. Materinským jazykom matky je slovenský jazyk, maloletá sa dorozumieva bežne iba v slovenskom jazyku. Štvorročná Laura je v útlom veku, na území Slovenskej republiky má vytvorené stabilné sociálne a rodinné prostredie vytvorené matkou, ktorá ju skutočne opatruje a zabezpečuje jej starostlivosť po každej stránke. Vychádzajúc z citovaných ustanovení európskych nariadení a na základe vyššie uvedených skutočností, je Slovenska republika krajinou jej obvyklého pobytu, a teda je založená príslušnosť slovenského súdu (Okresný súd Prešov) konať a rozhodovať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a mal. dieťa sa od narodenia nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije na území Slovenskej republiky a ktorá mu zabezpečuje primeranú starostlivosť po všetkých stránkach. Mal. Laura sa dorozumieva iba v slovenskom jazyku, vzhľadom na jej vek rozpráva matka s dieťaťom iba po slovensky. V dôsledku toho, že mal. Laura žije v Slovenskej republike už taký čas, má tu vybudované sociálne kontakty a citové väzby, chodí tu do škôlky, má tu kamarátov, zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Súd preto akceptujúc dôvodnosť zachovania záujmov mal. Laury v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka a citovanou plantou právnou úpravou rozhodol a upravil rodičovské práva k maloletej tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a na ktorú je mal. dieťa citovo naviazané.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, to je všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú pri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Dieťa má zo zákona na výživu právo, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodičia má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk, a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného prímu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ako napríklad nadobudnuté hnuteľné veci, nehnuteľnosti, pohľadávky, úspory, cenné papiere, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliada i nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnej stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu z časti, ale aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Aj keď otec tvrdil, že je nezamestnaný, má zdravotné problémy, jeho výpoveďou neboli zistené žiadne závažné dôvody, pre ktoré by si nemohol nájsť zamestnanie a plniť si vyživovaciu povinnosť v takej výške, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám mal. Laury. Otec síce výpoveďou uviedol svoje mesačné výdavky, avšak výdavky na bývanie, oblečenie má aj matka, ktorá navyše musí zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa.

Zároveň bolo preukázané zhodnými tvrdeniami rodičov, že otec sporadicky prispieva na mal. Lauru a svojou výpoveďou otec potvrdil, že chce na dieťa prispievať, aj keď sa nechce fixovať pevnou sumou. Na základe uvedených skutočností, podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. Laury sumou 120 Eur mesačne. Súd zastáva názor, že uvedená suma zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca ako aj jeho príjmom. Súd zohľadnil aj to, že pokiaľ ide starostlivosť o dieťa zo strany otca, táto sa obmedzuje iba na finančný príspevok. S dieťaťom sa stretáva sporadicky. Takto určené výživné zodpovedá zákonným kritériám pre určenie rozsahu výživného prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti pre jeho určenie. Vyživovacia povinnosť vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinní sú v tomto prípade rodičia. Pri skúmaní možností a schopností povinného, ktoré sú určujúcimi kritériami stanovenia výšky výživného, súd skúma a prihliada na jeho možnosti aj potencionálne príjmy, teda na to, čo je objektívne možné, aby povinný, v danom prípade otec, zarobil a to s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, odbornosť, čnosť atď., najmä, ak možným vyšším príjmom nebráni žiadna prekážka na strane rodičov. Súd určil vyživovaciu povinnosť počnúc dňom 01.07.2012 v súlade s návrhom matky. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2012 do 31.03.2015 tak predstavuje sumu 1.376,13 Eur po zohľadnení súm, ktorými otec v priebehu uvedenej doby prispel na výživu dieťaťa. Dlžné výživné súd povolil splácať v 50 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

Stretávanie rodiča s mal. dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispieť obaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi mini. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom. Do úpravy rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka v stretávaní otca s dieťaťom nebráni, matka je naklonená prehlbovaniu vzťahu otca s dieťaťom, snaží sa prispievať k jeho rozvíjaniu aspoň prostredníctvom Skypu vzhľadom na skutočnosť, že otec a dieťa žijú každý v inej krajine. Preto sa súdu javilo vhodné upraviť stretávanie otca s mal. dieťaťom tak, že bude podliehať dohode rodičov, keďže nebola preukázaná napätá, vyhrotená komunikácia medzi rodičmi a matka v stretávaní nebráni. Súd zároveň upravil stretávanie len na území Slovenskej republiky v Prešove, v prítomnosti matky, počas dňa, vzhľadom na skutočnosť, že mal. Laura má v súčasnosti necelé štyri roky, od narodenia je navyknutá len na svoju matku, ktorá jej zabezpečuje celkovú starostlivosť a je teda na ňu citovo naviazaná. Súd považuje takúto úpravu stretávania otca s dcérou za úpravu, ktorá bude v súlade so záujmami mal. dieťaťa v predškolskom veku. V zaujme udržiavania pravidelného kontaktu s otcom, vytvorenia priestoru na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa otcom, ako aj na prejavenie vzájomnej radosti rodiča a dieťaťa, súd uložil matke povinnosť zabezpečiť, že mal. Laura bude dostupná konverzáciu s otcom prostredníctvom aplikácie Skype jeden krát v týždni v nedeľu o 18.00 hod.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa písmeno a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.