Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-43C/164/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, reg. č. HE 308237, so sídlom Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, pr. zast. BBH advokátskou kanceláriou, IČO: 36713066, so sídlom Gorkého 3, Bratislava proti odporkyni: V. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. 7, F., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou H. T., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 993,70 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 993,70 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od 16.8.2013 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 59,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 214,03 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.8.2013 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny vo výške 993,70 eur, spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z dôvodu, že odporkyňa dňa X.XX.XXXX uzavrela so U. úverovou bankou, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „banka“) ako pôvodným veriteľom Zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu odporkyne č. XXXXXXXXX. Odporkyňa sa zaviazala úver vrátiť späť a zaplatiť riadne úroky vo výške a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Odporkyňa čerpala úver realizovaním transakcií (bankové operácie) prostredníctvom kreditnej karty. Banka ako pôvodný veriteľ postúpila pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ dňa XX.X.XXXX zaslal odporkyni výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 1.892,84 eur, avšak z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania sa rozhodol uplatňovať svoj návrh len zo žalovanej sumy a zo zákonných úrokov z omeškania.

Tunajší súd vydal dňa 21.11.2013 platobný rozkaz č. k. -57, ktorý následne zrušil pre nemožnosť doručiť ho odporkyni do vlastných rúk.

Odporkyňa sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, jej pobyt je neznámy, preto jej súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6 posledná veta za bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ustanovil na konanie opatrovníčku.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že s odporkyňou sa opakovane pokúšali skontaktovať, jednak na adrese jej trvalého pobytu, alebo telefonicky, či elektronickou formou a niekoľkokrát sa im to aj podarilo. Odporkyňa opakovane prisľúbila splácanie žalovanej sumy, resp. podpísanie dohody o postupnom splácaní peňažného záväzku, k čomu však nedošlo. Naposledy s ňou

hovorili dňa 15.1.2015, dohodli sa, že sa stretnú na pojednávaní a uzavrú súdny zmier. Odvtedy však už telefón nedvíha. Pohľadávka v čase jej postúpenia činila sumu 1.642,43 eur, z čoho istina predstavuje žalovanú sumu, základné úroky sumu 386,17 eur a úroky z omeškania 233,59 eur a poplatky sumu 29,07 eur. Navrhovateľ zopakoval, že v tomto konaní si uplatňuje len nárok na zaplatenie istiny. Uviedol, že vzhľadom na to, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo dňa 30.4.2009, pričom odporkyňa ešte v r. 2010 uhradila 3 splátky úveru, došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby s tým, že v zmysle Obchodného zákonníka je takéto splácanie považované za uznanie záväzku.

Opatrovníčka odporkyne sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, súd tak vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Súd v zmysle ustanovenia § 200ea OSP v danom prípade kvalifikoval predmet sporu ako drobný spor. V konaní vykonal dokazovanie predovšetkým na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 9.12.2005, prehľadom histórie transakcií na kartovom účte XXXXXXXXX, Obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov (ďalej len „OP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX vrátane príloh, výzvami, oznámeniami a inými podaniami navrhovateľa adresovanými odporkyni, výpisom z mailovej komunikácie navrhovateľa s odporkyňou, návrhom dohody o postupnom splácaní peňažného záväzku a čestného prehlásenia odporkyne, a zistil tento skutkový stav:

Dňa X.XX.XXXX uzavrela odporkyňa s pôvodným veriteľom spol. Všeobecná úverová banka, a.s. Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (ďalej len „zmluva“), a to prijatím a schválením žiadosti odporkyne zo strany banky. Na základe žiadosti odporkyne jej bankou bola poskytnutá kreditná karta flexikarta - nákupná karta so základným súborom poistenia (pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti). Neoddeliteľnou súčasťou boli OP a Cenník VÚB, a.s.

Podľa čl. I OP nákupnou kreditnou kartou je karta s logom MasterCard a s obchodným názvom Flexikarta. Hlavnou kartou je karta vydaná ku kartovému účtu, ku ktorej je stanovený úverový limit. Kartový účet je interný účet banky určený na účtovanie všetkých transakcií, príslušných poplatkov a úrokov spojených so správou a použitím karty. Transakciou je každá finančná operácia vykonaná kartou, t. j. bezhotovostná platba za tovar a služby o obchodníka, výber hotovosti z bankomatu, v banke alebo v zmenárni.

Podľa čl. III. bod 16. OP spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet.

Podľa čl. III. bod 18. OP banka si vyhradzuje právo distribuovať kartu a obálku s PIN kódom ňou zvoleným spôsobom poštou alebo do pobočky banky.

Podľa čl. V. bod 30. veta prvá OP všetky transakcie hlavnou a dodatkovou kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň prijatia avíza o záväzku.

Podľa čl. V. bod 36. veta prvá OP banka jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaví držiteľovi hlavnej karty výpis z kartového účtu.

Podľa čl. V. bod 37. veta prvá OP v deň uzávierky banka vyčísli dlžnú sumu tak, ako je uvedené vyššie a zašle držiteľovi karty výpis.

Podľa čl. V bod 41. OP držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky stanovenej bankou. Výška minimálnej splátky je uvedená vo výpise.

Zo špecifikácie žalovanej sumy vyplýva, že odporkyni banka poskytla úverový rámec vo výške 30.000,- Sk, t. j. 995,82 eur, čo predstavuje 20-násobok odporkyňou zvolenej pevnej mesačnej splátky, ktorá bola stanovená vo výške 1.500,- Sk (49,79 eur). Z výpisu z kartového účtu zároveň vyplýva, že odporkyňa v priebehu zmluvného vzťahu uskutočnila veľké množstvo finančných transakcií. Navrhovateľ sa pokúšal o uzavretie mimosúdnej dohody takmer 12 mesiacov. Odporkyňa nevyužila možnosti navrhovateľom ponúkané na mimosúdne urovnanie sporu a dlh nenamietala (čo do dôvodu a výšky), početné aktivity smerujúce k dohode o urovnaní dlhu vyvíjal iba navrhovateľ, a to aj napriek skutočnosti, že právo on je pasívnym konaním odporcu poškodený. Navrhovateľ zároveň uviedol, že v danom prípade ide o absolútny obchod, pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti právnou úpravou v danom čase požadované pre daný typ spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že záväzok banky, na základe ktorého sa zaväzuje poskytnúť dlžníkom finančné prostriedky s tým, že dlžníci sa poskytnuté finančné prostriedky zaväzujú vrátiť a zaplatiť úrok, je vždy potrebné posudzovať podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 3 písm. d) ako tzv. absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov zhodne konštatovali najvyššie súdne inštancie v SR aj v ČR. Berúc do úvahy ustálenú prax slovenských súdov a uvedené ustanovenia slovenských právnych predpisov má navrhovateľ za to, že s odporkyňou bol a je oprávnený uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Obchodného zákonníka, pričom však jej jednotlivé ustanovenia nesmú odporovať ustanoveniam Zákona a spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. To teda znamená, že pri posudzovaní otázky premlčania je potrebné vychádzať z ust. Obchodného zákonníka. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v danom prípade došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu dňa 30.4.2009, čím sa stal celý záväzok odporkyne splatným, t. j. premlčacia doba začala plynúť od 1.5.2009. Odporkyňa následne poukázala na účet právneho zástupcu navrhovateľa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky tri splátky úveru (dňa 28.4.2010 a dňa 31.5.2010 sumu po 50,- eur a dňa 30.7.2010 sumu 100,- eur), ide teda o čiastočné plnenie záväzku odporkyne. Má tak za to, že deň tohto čiastočného plnenia je dátumom, kedy došlo k prerušeniu premlčacej doby a od ktorého plynie nová 4-ročná premlčacia doba. Z tohto vyplýva, že premlčacia doba v danom prípade neuplynula, keďže navrhovateľ si nárok uplatnil návrhom podaným súdu dňa 16.8.2013.

Podľa definície na internetovej stránke http://www.slovenskekreditnekarty.sk/o-kreditnych-kartach/1009 kreditná platobná karta predstavuje jednoduchý zdroj finančných prostriedkov. Pri kreditnej platobnej karte sa nepožaduje zabezpečenie úveru a rovnako sa nevyžaduje vedenie účtu v banke. Kreditná karta: je medzinárodná platobná karta typu MasterCard Unembossed a predstavuje rýchly úver so zmluvne dohodnutým úverovým rámcom, ktorý je možné jeho splácaním čerpať opakovane, je určená predovšetkým na platby u obchodníkov, na internete, na výbery peňazí z bankomatov a bezhotovostné prevody, poskytuje bezúročné obdobie až do 45 alebo 50 dní na všetky bezhotovostné transakcie. Jedinou podmienkou bezúročnosti je, aby peniaze boli splatené v čase od 1. do 15. dňa nasledujúceho mesiaca a je vydávaná s platnosťou na 2 roky (potom sa karta automaticky obnovuje na ďalšie 2 roky).

Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.

V nadväznosti na uvedené teda odporcu možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Ohľadom uplatnenia režimu Obchodného zákonníka súd prihliadol na argumentáciu navrhovateľa a zohľadnil ustálenú súdnu prax, ktorá uvádza, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere, aj napriek tomu, že je svojím charakterom spotrebiteľským vzťahom, patrí v súlade s ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka do kategórie tzv. absolútnych obchodov. Odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v občianskom a obchodnom zákonníku je iba výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Aplikácia kratšej všeobecnej premlčacej doby podľa (tri roky) oproti úprave v obchodnom zákonníku (štyri roky) by predstavovala pre spotrebiteľa výhodu iba v prípade, že by bol v postavení dlžníka. Naopak, keby bol v postavení veriteľa sám spotrebiteľ, potom by kratšia premlčacia doba výhodou pre neho nebola.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

Podľa § 708 ods. 1 ObchZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 ObchZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods. 1 ObchZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 715 ods. 2 ObchZ banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 407 ods. 1 ObchZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa § 407 ods. 3 ObchZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 407 ods. 4 ObchZ účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 30.6.2006 (ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 5 ZoSÚ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 3 ods. 6 ZoSÚ pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 písm. a) ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania - navrhovateľom ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa a odporkyňou zmluvou v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ vznikol záväzkový vzťah. Navrhovateľ si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a obchodných podmienok splnil vydaním kreditnej platobnej karty, t. j. poskytnutím úveru odporkyni. Odporkyňa tým, že poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, čím porušila zmluvný záväzkový vzťah podstatným spôsobom, navrhovateľ v zmysle zmluvy a OP, a v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka zmluvu vypovedal dňa 30.4.2009. Odporkyňa následne poukázala na účet právneho zástupcu navrhovateľa tri splátky úveru (dňa 28.4.2010 a dňa 31.5.2010 sumu po 50,- eur a dňa 30.7.2010 sumu 100,- eur), ide teda o čiastočné plnenie záväzku odporkyne. Deň čiastočného plnenia je v zmysle citovaných zákonných ustanovení dátumom kedy došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby a od ktorého plynie nová 4-ročná premlčacia doba. Premlčacia doba tak v danom prípade neuplynula, keďže navrhovateľ si nárok uplatnil návrhom podaným súdu dňa 19.8.2013. V zmysle ust. § 497 ObchZ je odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi nesplatenú časť poskytnutej výšky úveru. Ku dňu zániku zmluvného vzťahu, resp. ku dňu postúpenia pohľadávky činila nesplatená časť záväzku odporkyne sumu 1.642,43 eur, z čoho istina predstavovala žalovanú sumu, základné úroky sumu 386,17 eur a úroky z omeškania 233,59 eur a poplatky sumu 29,07 eur. Táto výška nesplatenej časti úveru vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, ako aj zo samotnej špecifikácie žalovanej sumy. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje len nárok vyplývajúci zo sumy 993,70 eur, pozostávajúcej zo zostatku nesplatenej istiny. Súd zároveň zohľadnil aj dôkazy predložené navrhovateľom preukazujúce snahu navrhovateľa o mimosúdne vyrovnania s odporkyňou, ktorá spočiatku vyjadrila súhlas a mienila pristúpiť k dodatočnému splácaniu svojho záväzku, avšak neskôr na výzvy navrhovateľa nereagovala, ani nepodpísala navrhovanú dohodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd návrhu ako dôvodne podanému vyhovel.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Spolu s istinou, súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa uvedených ustanovení, teda vo výške 8,5 % ročne zo sumy istiny s počiatkom od 16.8.2013, t. j. odo dňa vypracovania návrhu na začatie konania v súlade s uplatneným návrhom (§ 153 ods. 2 OSP).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 149 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 59,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 214,03 eur; advokátska odmena vypočítaná podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej služby á 51,45 eur (prevzatie a príprava, návrh na začatie konania a účasť na pojednávaní) + 2x režijný paušál á 7,81 eur a 1x režijný paušál v sume 8,39 eur, spolu s 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.