Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/178/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, o zaplatenie 2.124,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. novembra 2013, č.k. -156, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, návrhu navrhovateľa vyhovujúcej časti, potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.517,03 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.09.2009 do zaplatenia, a to do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Ďalšími výrokmi rozsudku určil, že zmluvná podmienka, uvedená v článku III Zmluvy o spotrebnom úvere číslo UZF/08/93679 v znení „V prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Dlžník sa zaväzuje takúto zmluvnú pokutu neodkladne zaplatiť.“, a zmluvná podmienka, uvedená v článku XII bod 6. Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebnom úvere číslo 08/93679 v znení „Veriteľ je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 30 % z výšky spotrebného úveru (vrátane DPH), táto zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa článku VII.“ sú neplatné. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil podľa ust. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 12.11.2008 uzatvorili navrhovateľ ako veriteľ, AUTO K+K s.r.o. Bratislava ako dodávateľ, a odporca ako dlžník, zmluvu o spotrebnom úvere č. UZF/08/93679, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebný úver na financovanie kúpy motorového vozidla zn. G. triedy Y., s VIN číslom X. (ďalej len „motorové vozidlo“) za kúpnu cenu 220.000,- Sk (7.302,66 eur), poplatok za uzatvorenie zmluvy bol 3.500,- Sk (116,18 eur), časť kúpnej ceny, ktorú uhradil odporca vopred bola 66.000,- Sk (2.190,80 eur), a výška spotrebného úveru predstavovala sumu 154.000,- Sk (5.111,86 eur). Odporca mal úver splácať v 36 mesačných splátkach po 7.530,90 Sk (249,98 eur), so splatnosťou prvej splátky ku dňu 12.12.2008. Ročná percentuálna miera nákladov bola 32,90 %, a ročná úroková sadzba 26,98 %. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, a dlžník sa zaväzuje takúto zmluvnú pokutu neodkladne zaplatiť. Súčasťou zmluvy boli aj predpis

splátok, všeobecné zmluvné podmienky, sadzobník poplatkov a formulár o zmluvných podmienkach. Zo všeobecných zmluvných podmienok vyplýva, že veriteľ je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 30% z výšky spotrebného úveru (vrátane DPH), pričom táto zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa článku VII. Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že dňa 12.11.2008 uzatvorili navrhovateľ ako veriteľ, AUTO K+K s.r.o. Bratislava, ako dodávateľ a odporca ako dlžník zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 08/93679/ZPVP, ktorou sa zabezpečovali všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 12.11.2008 č. UZF/08/93679. Predmetnou zmluvou dlžník previedol na veriteľa vlastnícke právo k premetu financovania, teda motorovému vozidlu, pričom účastníci zmluvy sa dohodli aj na uzatvorení zmluvy o výpožičke, na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporcovi predmet financovania na užívanie. Ďalej sa účastníci dohodli, že zabezpečovací prevod práva trvá až do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, prípadne do okamihu predaja predmetu financovania. Účastníci zmluvy sa tiež dohodli, že ak dôjde k naplneniu podmienok podľa čl. VII ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o spotrebnom úvere, je veriteľ oprávnený predmet financovania predať sám alebo prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý má v predmete svojho podnikania sprostredkovanie predaja a zaoberá sa sprostredkovaním predaja hnuteľných vecí rovnakého alebo podobného druhu, na základe vlastného uváženia a bez akéhokoľvek obmedzenia ktorejkoľvek tretej osobe na náklady dlžníka, výťažok z tohto predaja po odrátaní účelne vynaložených nákladov na realizáciu predaja predmetu financovania použiť na uspokojenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebnom úvere, alebo si predmet financovania na uspokojenie svojich pohľadávok ponechať.

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 15.04.2009 (ktorý založil do spisu odporca) zistil, že odporca odovzdal motorové vozidlo spoločnosti s.r.o., pričom motorové vozidlo malo poškodený zadný nárazník, interiér zodpovedal veku a počtu kilometrov, a iné závady na motorovom vozidle neboli. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 15.04.2009 (ktorý založil do spisu navrhovateľ) zistil, že odporca odovzdal motorové vozidlo spoločnosti s.r.o., a spoločnosť s.r.o. spoločnosti Global Sales Solutions s.r.o., pričom motorové vozidlo malo poškodený zadný nárazník, interiér zodpovedal veku a počtu kilometrov, a svietila kontrolka SRS + servis + červená kontrolka. Uviedol, že listom zo dňa 05.06.2009 určil navrhovateľ predčasnú splatnosť úveru ku dňu 05.06.2009 a vyzval odporcu na úhradu zostatku spotrebného úveru v sume 4.517,11 eur. Z výňatku zo znaleckého posudku zo dňa 21.07.2009, ktorý založil do spisu navrhovateľ, zistil, že všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla ku dňu 09.07.2009 bola 6.841 eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.07.2009 bolo predané tretej osobe za cenu 4.000 eur. Listom zo dňa 11.08.2009, doručeným odporcovi dňa 26.08.2009, predložil navrhovateľ odporcovi finančné vyúčtovanie zo zmluvy č. UZF/08/93679, a vyzval ho na zaplatenie nedoplatku v sume 2.124,73 eur do 31.08.2009. Odporca s návrhom nesúhlasil, a namietal, že navrhovateľ predal predmetné motorové vozidlo len za sumu 4.000 eur, hoci on ho odovzdal v perfektnom stave a obdobné vozidlá sa v tom čase predávali za cenu cca 10.000 eur.

Z výpovede svedka C. L., zamestnanca spoločnosti , zistil, že tento dňa 15.04.2009 fyzicky prevzal od odporcu motorové vozidlo a spísal protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla. Po tom, čo s vozidlom jazdil, zistil, že svieti kontrolka SRS a červená kontrolka na palubnom displeji, preto to dodatočne dopísal do protokolu, pričom odporcovi to neoznámil. Vozidlo následne odtiahla odťahová služba, čo je postupom pri 90% vozidiel, nakoľko už len to, že na vozidlo nie je uzatvorené povinné zmluvné poistenie, je dôvodom na jeho odvezenie odťahovou službou. Poukázal tiež na to, že svedok B.. G. E., ktorý pre znaleckú organizáciu vypracovával podklady pre znalecký posudok, konkrétne technickú obhliadku, skúšobnú jazdu a fotodokumentáciu, uviedol, že závady, ktoré boli uvedené v preberacom protokole, nijako neznížili hodnotu vozidla, určenú znaleckým posudkom, a zdôraznil, že vozidlo bolo oceňované pre účely dražby, kde sa zvykne jeho cena určiť nižšie ako jeho všeobecná cena, a keďže sa jednalo o staršie 9-ročné vozidlo, na určenie všeobecnej hodnoty vozidla by nemalo veľký vplyv to, aké malo poťahy, aká bola jeho výbava, resp. aká bola jeho východisková hodnota.

Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. , a , , , a Obč. zák., a a , , , a o spotrebiteľských úveroch, a ustálil, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere, a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva za účelom

zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi zo zmluvy o úvere, na základe ktorej odporca previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na navrhovateľa. Na základe uvedeného uviedol, že v čase, keď odporca porušil zmluvu o úvere, a keď preto nastala predčasná splatnosť úveru, bol vlastníkom predmetného motorového vozidla navrhovateľ, a ten ho v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva predal na dražbe tretej osobe za cenu 4.000 eur. Vyhodnotil, že odporca, ktorý namietal cenu, za ktorú bolo vozidlo vydražené, nezaložil do spisu žiaden dôkaz, preukazujúci, že by predmetné motorové vozidlo malo v čase jeho predaja tretej osobe ním tvrdenú hodnotu 10.000 eur. Toto tvrdenie odporcu považoval aj za nepravdepodobné, keďže samotný odporca kúpil predmetné motorové vozidlo cca 7 mesiacov predtým za cenu 7.302,66 eur, teda za cenu asi o 460 eur vyššiu ako bola jeho všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom, predloženým navrhovateľom. V tejto súvislosti dospel k záveru, že pokiaľ by aj všeobecná hodnota vozidla nebola znaleckým posudkom určená presne, odpoveď na otázku, akú skutočnú trhovú hodnotu mala vec predávaná na dražbe, dala až samotná dražba (ako aj uviedol navrhovateľ v liste zo dňa 11.01.2010 adresovanom odporcovi, a síce, že v danom prípade sa konali až tri kolá dražby a predmetné motorové vozidlo bolo predané až v treťom kole). Preto nepovažoval ani za relevantné, za akú cenu boli ponúkané obdobné motorové vozidlá na predaj. Mal tiež za to, že pokiaľ by aj navrhovateľ porušil ust. čl. V bod 5. písm. b) zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, prípadne ust. § 553c ods. 4 Obč. zák., nemalo by to vplyv na povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú časť úveru. Odporca by sa mohol voči navrhovateľovi domáhať len náhrady škody, keďže však neurobil žiaden hmotnoprávny ani procesnoprávny úkon, ktorým by si takýto, alebo iný nárok voči navrhovateľovi uplatnil, na jeho námietky, týkajúce sa ceny, za ktorú bolo predané motorové vozidlo, neprihliadol.

Návrh navrhovateľa zamietol v časti požadovaného zaplatenia sumy 43,93 eur z titulu nákladového úroku, nakoľko z ust. čl. VII ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok povinnosť dlžníka platiť nákladový úrok vo výške 5 % (ani v inej výške) zo zostatku úveru nevyplýva. Po ex offo preskúmaní zmluvy o úvere vrátane všeobecných zmluvných podmienok ako zmluvy spotrebiteľskej dospel tiež k záveru, že obsahuje dve neprijateľné zmluvné podmienky (špecifikované vyššie), a preto ich vo výroku napadnutého rozsudku určil za neplatné (§ 53 ods. 4 a 5 Obč. zák.), a plnenie z nich, týkajúce sa zmluvných pokút v sume 542,27 eur a 21,50 eur navrhovateľovi nepriznal, a návrh aj v tejto časti zamietol. Odporcu potom zaviazal na zaplatenie nesplatenej časti úveru vo výške 1.517,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške je v súlade s nar. vl. č. 87/95 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil podľa ust. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie odporca, a žiadal (podľa obsahu odvolania) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Poukázal na genézu právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a ním na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zdôraznil, že po tom čo navrhovateľovi odovzdal predmet financovania (motorové vozidlo) bol tento kúpnou zmluvou predaný tretej osobe za cenu 4.000 eur, čo považoval za sumu značne nižšiu ako bola jeho reálna trhová hodnota. Uviedol, že túto skutočnosť namietal už počas konania pred súdom prvého stupňa, avšak súd prvého stupňa poukázal na znalecký posudok, ktorý do spisu založil navrhovateľ. Uviedol, že znalecká organizácia určila v posudku všeobecnú trhovú hodnotu predmetného vozidla na 6.841 eur, tento však, ako zistil po jeho podrobnejšom preskúmaní, nebol vyhotovený na predmet financovania. Je v ňom síce ohodnotené a ocenené motorové vozidlo podobnej akosti a triedy, avšak nie konkrétne vozidlo, ktoré bolo predmetom financovania, ale vozidlo iné, pretože v znaleckom posudku ocenené vozidlo má látkové poťahy, pričom predmet financovania mal poťahy kožené, a rozdielny je aj počet najazdených kilometrov, karoséria auta a dokonca aj EČV vozidla. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka B.. G. E., ktorý uviedol, že na určenie hodnoty predmetu financovania nemá vplyv jeho výbava, poťahy resp. východisková hodnota, čo považoval za snahu svedka znížiť relevantnosť dôležitých faktov vplývajúcich na konečnú hodnotu vozidla. K svojim tvrdeniam priložil fotografie motorového vozidla (predmetu financovania), a odvolanie odôvodnil poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. , že doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. S poukazom na ust. uviedol, že fotografie vozidla, ktoré predložil v prílohe odvolania nemohol ako dôkaz predložiť už v konaní pred súdom prvého stupňa, nakoľko ich získal až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, preto žiadal dôkaz fotografiami uplatniť.

Navrhovateľ odvolanie nepodal, a vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na námietky odporcu v odvolaní poukázal na skutočnosť, že vôbec nebol povinný nechať na predmet financovania (motorové vozidlo) vyhotoviť znalecký posudok. V tejto súvislosti citoval ust. § 553c Obč. zák., podľa ktorého: „Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, je veriteľ pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí“. Mal potom za to, že ak by bol aj daný nárok odporcu, tento by mal charakter škodového nároku, a odporca by bol povinný preukázať porušenie právnej povinnosti zo strany navrhovateľa, vznik škody a jej výšku, a to práve v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti navrhovateľa. Zdôraznil, že v konaní neboli preukázané tieto predpoklady pre zodpovednosť navrhovateľa za škodu odporcu, a zároveň, že odporca si ani vo forme kompenzačnej námietky ani vo forme protinávrhu nárok na náhradu škody neuplatnil. Poukázal však i na to, že prípadný nárok odporcu na náhradu škody je už premlčaný, a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Svoju argumentáciu podložil odkazom na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Dôvodil, že povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť ohľadom neprimeranosti re-predajnej ceny predmetu financovania v konaní zaťažovala výlučne odporcu, ktorý by si v prípade unesenia oboch bremien mohol uplatniť hmotnoprávny nárok na náhradu škody, čo však nikdy neurobil. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval preto za vecne správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa v rozsahu odvolania odporcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrhu navrhovateľa vyhovujúcej časti potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutej návrhu navrhovateľa vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou rozhodol o uplatňovanom nároku, a v ďalšom na ne poukazuje.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. . Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval a správne vyložil ust. , a , , , a Obč. zák., a a , , , a o spotrebiteľských úveroch. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. . V odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Riadne vysvetlil z akého dôvodu dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti odporcom nesplatenej časti úveru vo výške 1.517,03 eur spolu s úrokom z omeškania, ako i k záveru o nedôvodnosti návrhu vo zvyšku žalovanej sumy. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal relevantnými ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere i zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako aj argumentáciou oboch účastníkov konania, a dospel k správnemu záveru, že v čase, keď odporca porušil zmluvu o úvere, a keď preto nastala predčasná splatnosť úveru, bol vlastníkom predmetného motorového vozidla navrhovateľ, a keď ho v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva predal na dražbe tretej osobe, konal v rámci dohodnutého oprávnenia predmet financovania predať sám alebo prostredníctvom podnikateľského subjektu, na základe vlastného uváženia a bez akéhokoľvek obmedzenia ktorejkoľvek tretej osobe na náklady dlžníka, a výťažok z tohto predaja

predmetu financovania použiť na uspokojenie pohľadávok odporcu zo zmluvy o spotrebnom úvere, pričom všetky svoje závery ako i právny názor vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel, osobitne so záverom, že ak odporca namietal cenu, za ktorú bolo vozidlo vydražené (4.000 eur), neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že by predmetné motorové vozidlo malo v čase jeho predaja tretej osobe ním tvrdenú hodnotu 10.000 eur, naviac, nepravdepodobnosť tohto tvrdenia vyplýva už zo skutočnosti, že sám odporca predmetné vozidlo kúpil za cenu 7.302,66 eur.

Odporca neuviedol vo svojom odvolaní žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nebol vysporiadal, zotrval len na svojom tvrdení, že navrhovateľ predal na dražbe vozidlo za cenu nižšiu ako za cenu, za akú sa obdobné vozidlá v tom čase predávali, a že znalecký posudok, v zmysle ktorého bola všeobecná hodnota vozidla určená na 6.841 eur, z ktorého navrhovateľ vychádzal, a na ktorý mal podľa jeho názoru súd prvého stupňa poukazovať, nebol vyhotovený správne. Odvolací súd na uvedenú námietku odporcu uvádza, že súd prvého stupňa nevychádzal pri rozhodovaní z ním spochybneného znaleckého posudku, ako nesprávne pochopil odporca. Hodnotil len výšku odôvodneného dlhu odporcu voči navrhovateľovi, spočívajúceho v nesplatenej časti úveru po započítaní výťažku z predaja motorového vozidla, ktoré bolo v dražbe predané za 4.000 eur. Navrhovateľ totiž ani nebol povinný nechať predmet financovania (motorové vozidlo) ohodnotiť znaleckým posudkom. Na to, za akú sumu sa vozidlo predalo v dražbe nemá vplyv jeho ohodnotenie znaleckým posudkom, ale len skutočnosť, koľko za neho vydražiteľ zaplatil. Preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že odpoveď na otázku, akú skutočnú trhovú hodnotu malo motorové vozidlo predávané na dražbe, dala až samotná dražba. Naviac, ak mal odporca za to, že navrhovateľ tým, že vozidlo predal na dražbe za 4.000 eur, porušil nejakú právnu povinnosť (prípadne ust. § 553c ods. 4 Obč. zák.), nemalo to vplyv na jeho povinnosť zaplatiť mu nesplatenú časť úveru, ale mohol by sa pri preukázaní všetkých podmienok zodpovednosti za škodu od navrhovateľa domáhať len náhrady škody, ktorú mu v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti spôsobil, čo však neurobil. Preto nebolo možné na jeho námietky, týkajúce sa ceny, za ktorú bolo motorové vozidlo predané, prihliadať.

V súvislosti s námietkami navrhovateľa v odvolaní považuje odvolací súd tiež za potrebné uviesť, že skutočnosti namietané odporcom v odvolaní vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanými závermi súdu prvého stupňa, a tiež zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami, a ani právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

Odvolací súd dospel tiež k záveru, že odporca neopodstatnene odôvodnil svoje odvolanie aj odvolacím dôvodom podľa ust. V danej veci totiž nejde o prípad podľa ust. , pretože v prípade fotografií motorového vozidla nejde o skutočnosti a dôkazy, ktoré odporca nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe treba ustanovenie vykladať tak, že v odvolacom konaní možno prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, a ktoré účastník, poučený podľa ust. , neuplatnil alebo neoznačil bez svojej viny, iba vtedy, ak sa preukáže, že účastník objektívne nemohol o nich vedieť, alebo ak z procesného hľadiska inak nezavinil nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. O taký prípad ale v danej veci nešlo. Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa navrhol, a aj predložil dôkazy (napr. k výbave vozidla), a po tom, čo bol súdom prvého stupňa preukázateľne poučený podľa ust. , že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesol, ani žiadne dôkazy neoznačil. Ak potom k odvolaniu priložil fotografie vozidla len s citáciou odvolacieho dôvodu podľa ust. s poukazom na ust. a všeobecným uvedením, že ich pred súdom prvého stupňa nemohol predložil, lebo ich získal až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, nebolo možné dospieť k záveru, že ide o dôkazy nové, a že o fotografiách pôvodne ním používaného vozidla nemohol objektívne vedieť, a ich ako dôkaz označiť už v konaní pred súdom

prvého stupňa, nebolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie tohto ďalšieho ním zvoleného odvolacieho dôvodu. I keď odvolací súd na priložené fotografie z uvedeného dôvodu neprihliadal, riadne v odvolacom konaní vzhľadom na obsah odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, a svoje závery uviedol vyššie.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, návrhu navrhovateľa vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa ust. a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keď o týchto rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.