Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o maloleté deti J. C., nar. XX. XX. XXXX a maloletého F. C., nar. XX. XX. XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov - matky W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. E. XXXX/XX, C., a otca R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -95 zo 07. 01. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Vo výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné vo výške 640 € mení tak, že zročné výživné na maloletú J. za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 320 € a zročné výživné na maloletého F. za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 320 € je otec povinný uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 50 € na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné na maloleté deti počnúc dňom 01. 09. 2014 na 180 € na maloletú J. a na 160 € mesačne na maloletého F.. Porovnaním pomerov, z akých vychádzal Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. , kedy bolo zvýšené výživné na 100 € pre maloletú J. a na 80 € pre maloletého F., dospel k názoru, že od tejto poslednej úpravy uskutočnenej rozsudkom zo 04. 01. 2013 došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zmena pomerov spočíva vo zvýšení príjmu otca a v náraste životných nákladov na výchovu a výživu maloletých detí. Prihliadol na skutočnosť, že otec sa s maloletými deťmi stretáva len sporadicky a nad súdom určené výživné prispeje na mimoriadne výdavky iba ojedinele. Na otcom dobrovoľne poskytované sumy v prospech jeho priateľky a úhradu pokuty uloženej mu správnym orgánom v Nemecku pri skúmaní schopností a možností otca platiť výživné neprihliadol z dôvodu, že platby na výživné detí priateľky otca a na domácnosť rodičov otca sú dobrovoľnými príspevkami nevychádzajúce zo zákonnej povinnosti a zaťaženie finančnou pokutou si spôsobil otec sám svojím konaním.

Pokiaľ sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú J. až na 210 € a na maloletého F. na 180 € mesačne od 01. 09. 2014, jej návrh čiastočne zamietol.

Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 640 € povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 100 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním otec maloletých detí. V odvolaní neuplatnil žiaden z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“); svoju neschopnosť platiť výživné určené napadnutým rozsudkom odôvodňoval len tým, že dňa 09. 01. 2015 mal dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel úraz, následkom ktorého je od 10. 01. 2015 práceneschopný. Jeho zamestnávateľ potrebuje urýchlene obsadiť pracovné miesto, ktoré zastával. Preto prijal na miesto otca iného zamestnanca. Po ukončení práceneschopnosti ukončí s otcom zamestnávateľ v Nemecku pracovný pomer. Pri tejto dopravnej nehode došlo k zničeniu motorového vozidla, ktoré mal v prenájme, musí uhradiť škodu, zakúpiť si nové motorové vozidlo, aby mohol dochádzať do zamestnania v Nemecku. Ak príde o zamestnanie v Nemecku, značne sa zmenia jeho finančné pomery a musel by on žiadať o zníženie výživného. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na údaje uvedené v potvrdení o pracovnej neschopnosti otca. V tomto doklade je ako dôvod pracovnej neschopnosti otca uvedená choroba, nie úraz. Tvrdenia otca v odvolaní majú za cieľ dosiahnuť iba zrušenie rozhodnutia okresného súdu. Po pojednávaní sa otec vyjadril, že zvýšené výživné platiť nebude, radšej skončí pracovný pomer v Nemecku a zostane práceneschopný. Navrhla potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. čiastočne ako vecne správny potvrdil a čiastočne podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Otec maloletých detí bol v rozsudku okresného súdu poučený o možnosti podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu a o zákonných dôvodoch, ktorými je možné odôvodniť odvolanie proti rozsudku vo veci samej. Otec detí nevyužil žiaden zo zákonných dôvodov na odvolanie uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p., z čoho je možné vyvodiť, že sa povinnosti platiť zvýšené výživné na maloleté deti bráni otec len z dôvodu nastalej novej skutočnosti, ktorým mal byť jeho úraz z 09. 01. 2015 a jeho možné následky na zamestnanie otca.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu nielen vo výroku, ale aj v dôvodoch, ktorých správnosť konštatuje. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol zákonné ustanovenie, ktoré mu umožňuje zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie o výživnom (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) a veľmi podrobne odôvodnil aj svoje zistenia a právne závery ohľadne naplnenia zákonných podmienok pre zmenu rozhodnutia. Správne je zistenie okresného súdu, že v čase posledného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen o výživnom rozsudkom zo 04. 01. 2013 č. k. mal otec oveľa nižší príjem než dosahuje teraz u svojho zamestnávateľa v Nemecku a už len podstatné zvýšenie príjmu otca postačuje spolu so zvýšením životných nákladov maloletých detí pre zmenu rozhodnutia o výživnom. U maloletej J. nastala zmena pomerov v tom, že nastúpila na 2. stupeň základnej školy a maloletý F. sa od posledného rozhodnutia stal žiakom základnej školy. Nárastom veku maloletých detí sa výdavky na ich výchovu a výživu zvyšujú. Názor okresného súdu o potrebe platiť vyššie výživné na zabezpečenie potrieb maloletých detí otec v odvolaní vôbec nespochybňuje.

V konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu (takouto vecou je aj vec starostlivosti súdu o maloletých), je v odvolaní možné ako odvolací dôvod použiť aj skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Otcom uvádzané nové skutočnosti nie sú podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia okresného súdu a nie je dôvod ani na jeho zrušenie. Otec si v odvolaní protirečí. Na jednej strane tvrdí, že v dôsledku úrazu prišiel o zamestnanie, keďže jeho zamestnávateľ nechce uznať doklad o práceneschopnosti a prijal na otcove miesto iného zamestnanca, alebo že ho zamestnávateľ po skončení pracovnej neschopnosti prepustí, na druhej strane nemôže platiť výživné z dôvodu potreby zakúpiť si motorové vozidlo, aby mohol dochádzať do zamestnania v Nemecku. Otec nepreukázal, že sa mu stal úraz, ktorý mu bráni naďalej vykonávať prácu v Nemecku. Z kópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej 12. 01. 2015 lekárom E.. Q. E. odvolací súd zistil, že otec je práceneschopný od 10. 01. 2015 z dôvodu choroby označenej diagnózou M 54.5, ktorá vyjadruje choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva, konkrétne bolesť dolnej časti chrbta.

Odvolací súd zhodne s matkou uvádza, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a dospel aj k správnemu právnemu záveru o splnení zákonných podmienok pre zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno zmeniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery.

U každého dieťaťa zvýšil okresný súd výživné o 80 €. Za dobu 4 mesiacov od 01. 09. 2014 do 31. 12. 2014, pokiaľ otec platil výživné na maloleté deti v dovtedy určenej výške po 100 € a 80 €, vznikol otcovi dlh na výživnom vo vzťahu k maloletej J. vo výške 320 € (4 x 80 €) a v rovnakej výške 320 € (4 x 80 €) aj vo vzťahu k maloletému F.. Rozhodnutie okresného súdu ohľadne výšky zročného výživného je vecne správne. Okresný súd pochybil jedine v tom, že dlh na výživnom určil jednou sumou pre dve maloleté deti. Ide o samostatný nárok maloletých detí, ktorý je potrebné vyjadriť oddelene. Odvolací súd z tohto dôvodu zmenil čiastočne rozsudok okresného súdu vo výroku o zročnom výživnom tak, že osobitne určil výšku zročného výživného na maloletú J. a na maloletého F., ktoré zhodne s okresným súdom v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.