Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/660/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa Slovenská realitná kancelária s. r. o. Zvolen, Bystrický rad 69, IČO: 36 641 430, zastúpeného LION LAW PARTNERS s. r. o. Banská Bystrica, Horná 32, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Kočičku, proti odporcovi U. B., narodenému XX. XX. XXXX, bytom K. nad B., A. X. XXX/X, v konaní o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k -57 z 12. 02. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 119,20 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 2.000 € s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 01. 01. 2012 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; vo zvyšku ohľadom úroku z omeškania návrh zamietol; odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia vo výške 745,60 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 27. 10. 2011 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal odporcovi ako dlžníkovi prevodom na jeho účet zaslať sumu 4.000 €. Reálne však navrhovateľ požičal odporcovi len 2.000 €, ktoré mu dňa 31.10.2011 poslal na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo mal súd preukázané z predloženého výpisu z účtu navrhovateľa, vedeného v I. a.s. v období od 01. 10. 2011 do 31. 10. 2011. Z výpovede odporcu vyplynulo, že uvedenú zmluvu o pôžičke uzavrel; potvrdil, že na jeho účet prišlo od navrhovateľa finančné plnenie vo výške 2.000 €, ktoré sa zaviazal vrátiť na účet navrhovateľa najneskôr do 31. 12. 2011; vzhľadom na výšku jeho príjmu bolo v jeho finančných možnostiach vrátiť tieto finančné prostriedky; zmluvu o pôžičke si pred podpisom riadne prečítal. Podľa neho však nešlo o pôžičku, ale o plnenie iných finančných vzájomných vzťahov. Tieto tvrdenia však nijako nepreukázal, ani nepredložil súdu dôkazy. Naopak, z výpovede konateľa navrhovateľa súd zistil, že medzi ním a odporcom nebola uzavretá žiadna iná dohoda ohľadom finančných prostriedkov, ktorých vrátenie bolo predmetom konania (provízia alebo platba za služby). Súd mal preto jednoznačne za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pôžičke, navrhovateľ finančné prostriedky odporcovi vo výške 2.000 € vyplatil, odporca ich mal vrátiť do 31. 12. 2011, čo neurobil; odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, že by finančné prostriedky boli zo strany navrhovateľa jemu vyplatené z iného právneho titulu. Preto súd považoval návrh navrhovateľa v tejto časti za dôvodný, a aj mu vyhovel.

Navrhovateľ sa okrem zaplatenia istiny domáhal aj úroku z omeškania vo výške 0,25 % zo sumy 2.000 € za každý deň omeškania, počítaný od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 10. 2011 vyplynulo, že účastníci konania si nedohodli úroky v zmysle § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Od uvedených úrokov je potrebné odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, na ktoré má veriteľ právo popri úrokoch, ak sa dostane dlžník do omeškania s plnením peňažného dlhu. Z uzavretej zmluvy o pôžičke súd zistil (bod III), že účastníci si dohodli pre prípad omeškania dlžníka úrok z omeškania vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania. Uvedený úrok z omeškania považoval súd za uplatnený v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, pretože predstavuje po prepočte 91,25 % úrok ročne. Preto priznal úrok z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31. 01. 2013, vo výške o 8 % - tuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platnej ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, za použitia § 10c Nariadenia vlády, účinného od 01. 02. 2013 (ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013). Preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 01. 01. 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“); keďže však mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal mu plnú náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 120 € a v trovách právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej aj „Vyhláška“ alebo „advokátska tarifa“), a to za 4 úkony po 91,29 € (§ 10 ods. 1 Vyhlášky) - 1. príprava a prevzatie veci, 2. spísanie návrhu a účasť na pojednávaní 3. dňa 25. 11. 2013 a 4. dňa 12. 02. 2014, 2 x režijný paušál po 7,63 € (úkony v roku 2012), 1 x režijný paušál za 7,81 € (úkon vykonaný v roku 2013), 1 x režijný paušál za 8,04 € (úkon vykonaný v roku 2014). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhradu cestovného v zmysle § 15a advokátskej tarify za cestu vykonanú dňa 25. 11. 2013 z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť spolu 84 km, základná náhrada za 1 km 0,183 € pri spotrebe 6,6 l na 100 km pri cene za liter paliva 1,363 €, spolu 22,93 € ako aj za cestu vykonanú dňa 12. 02. 2014 z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť pri rovnakom počte kilometrov, rovnakej základnej náhrade na 1 km a rovnakej spotrebe paliva na 100 km pri cene paliva za liter 1,358 €, spolu 22,90 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal aj náhradu za stratu času, a to za čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť v zmysle § 17 advokátskej tarify za deň 25. 11. 2013 na ceste z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť za tri pol hodiny po 13,01 €, spolu 39,03 € a za deň 12. 02. 2014 na ceste z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť za tri polhodiny po 13,40 € spolu 40,20 €. Právny zástupca navrhovateľa predložil súdu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, a preto mu súd priznal aj DPH vo výške 20 %, spolu vo výške 104,24 €; trovy právneho zastúpenia a náhrada súdneho poplatku spolu predstavujú 745,60 €. O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uviedol, že zmluva o pôžičke bola fiktívna a mala slúžiť ako garancia pre Ing. U. F., v právnom prostredí nedôveryhodného človeka, ktorý sám navrhol odporcovi ako odmenu za služby v obchodných a právnych záležitostiach vo výške 4.000 €, s čím súhlasil. Fiktívna zmluva o pôžičke je neplatná, pretože C.. F. ju svojvoľne bez súhlasu odporcu porušil a namiesto 4.000 € mu za vykonané služby poukázal len 2.000 €. O tom, že sa nejednalo o pôžičku, svedčí aj, že na zmluve je overený u notára len podpis odporcu, pretože C.. F. podpisoval zmluvu s vedomím, že vedel o svojej finančnej neschopnosti splniť zmluvné podmienky pôžičky, lebo peniaze nemal. Od odporcu potreboval len daňový doklad na obrat pre banku. C.. F. špekuloval, preto odporca naňho mieni podať na Okresný súd vo Zvolene žalobu. C.. F. nemal žiadny ročný obrat v zmysle daňového zákona a nemal finančné prostriedky na to, aby mohol niekomu sľubovať 4.000 € za služby. Osobu odporcu zneužil vo svoj prospech. K odvolaniu predložil fotokópiu dokladov (č. l. 65 až 72).

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože odporca v doterajšom konaní ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil podpis zmluvy o pôžičke, ako aj prevzatie peňažných prostriedkov vo výške 2.000 € od navrhovateľa. Argumentácia odporcu je nedôveryhodná a účelová, tvrdenia odporcu sú nekonzistentné. Skutočnosť, že na zmluve je notársky overený len podpis odporcu, nemá žiadny vplyv na jej platnosť. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporca s navrhovateľom platne uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.000 €, ktoré navrhovateľovi

až do súčasnosti nevrátil. Ďalšie skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní navrhovateľ považuje za nepravdivé a účelové, ktoré nepredstavujú odvolací dôvod v zmysle § 205a O. s. p.. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania vo výške 119,20 €, pozostávajúce z odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky vo výške 91,29 €, z režijného paušálu vo výške 8,04 € a z 20 % DPH vo výške 19,87 €.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil, keď návrhu vyhovel. Odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil, poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 119 ods. 2 O. s. p.). Odvolanie odporcu nemožno považovať za dôvodné, keď vychádza z názoru, že navrhovateľom uplatnená suma je postavená na fiktívnom záväzku - zmluve o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca bol vypočutý na prvom pojednávaní, kde potvrdil, že zmluvu o pôžičke podpísal, riadne si ju prečítal a ako dôvod svojho podpisu uviedol, že bol „blbý“. Potvrdil, že finančné prostriedky vo výške 2.000 € dostal, i keď poprel, že by to bola pôžička a tvrdil, že to bola odmena za obchody, ktoré v skutočnosti nijako nepreukázal. Žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o fiktívnosti uzavretej zmluvy o pôžičke nenavrhol ani nepredložil. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej zaslal navrhovateľ odporcovi sumu 2.000 €; tieto skutočnosti odporca svojou výpoveďou potvrdil. Okrem toho v spise je založený výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že na účet odporcu z účtu navrhovateľa bolo pripísaných práve 2.000 €. Podstata odvolacej námietky odporcu spočíva v tvrdení, že zmluva o pôžičke je fiktívna, o čom svedčí skutočnosť, že overený u notára je len jeho podpis. Na takúto námietku odporcu nemožno prihliadnuť a v konaní je bez právneho významu, pretože záväzkový vzťah - zmluva o pôžičke - v zmysle zákonných ustanovení vznikne reálnym poskytnutím finančných prostriedkov, podmienkou nie je písomná zmluva. K reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov podľa výpisu z účtu skutočne došlo, čo potvrdil aj odporca na pojednávaní (finančné prostriedky od navrhovateľa mu skutočne boli na účet zaslané a pripísané). Ak odporca podpísal z akýchkoľvek dôvodov zmluvu o pôžičke, pričom priznal, že si ju riadne prečítal a s jej obsahom súhlasil, jeho dôvody tvrdené v odvolaní sú právne irelevantné. Odvolanie odporcu nie je dôvodné; odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.000 €, a to aj s úrokmi z omeškania osobitne nenapadnuté odvolaním, ktoré okresný súd priznal správne aj čo do výšky aj do počiatku omeškania, za použitia správneho zákonného ustanovenia. Odporca osobitne nešpecifikoval, či napadol rozsudok v plnom rozsahu; v tejto súvislosti odvolací súd môže len konštatovať, že v zamietavej časti rozsudku ohľadom úroku z omeškania (navrhovateľ ho uplatňoval vo výške 0,25 % denne zo žalovanej sumy, okresný súd ho priznal v zákonnej výške 9 % ročne), odporca nemôže byť subjektívne legitimovaný na podanie odvolania, pretože v tejto časti súd rozhodol v jeho prospech.

Preto odvolací súd podľa § 219 O. s. p. napadnutý rozsudok ako aj súvisiaci výrok o trovách prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade navrhovateľ. Tento si trovy odvolacieho konania uplatnil, vyčíslil v odvolaní vo výške 119,20 €, pozostávajúcej z odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 91,29 € (§ 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky), z režijného paušálu 8,04 € a z 20 % DPH vo výške 19,87 € . Odporca je povinný ich zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedeného v banke VÚB a. s., č. ú. 2570717758/0200. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.