Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-29-2015.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému A. C., Š. Y. B. T., A. Š. XXX/X, J., o zaplatenie 869,43 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 869,43 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevráteného úveru. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 01.12.2010 zmluvu o pôžičke č. 7083152, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku v celkovej sume 1.062,- €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach po 29,50 €. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný celkovo 59,- €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto žalovaného listom zo dňa 23.07.2011 vyzval na úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 01.10.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu a súd na návrh žalobcu uznesením č.k. 16C/29/2015-28 zo dňa 03.02.2015 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto žalobcu do konania vstúpil žalobca.
Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol súd vec podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu.
Súd sa oboznámil s podanou žalobou, zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 24.11.2010 a 01.12.2010, podmienkami k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky 113, všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 15.07.2010, predžalobnou upomienkou zo dňa 23.07.2011 s doručenkou zo dňa 03.08.2011, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohami zo dňa 01.10.2014 a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky v bode IV. vyplýva, že žalovaný na jednej listine požiadal dňa 24.11.2010 v Ilave právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 2.700,- € s tým, že doba splácania pôžičky bude 36 mesiacov. Z bodu V. zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky vyplýva, že dňa 01.12.2010 v Poprade schválil právny predchodca žalobcu žalovanému na druhej listine pôžičku vo výške 700,- € s tým, že túto vráti v 36 mesačných splátkach po 29,50 €, konečná splatnosť úveru je 12/2013 (mesiac/rok), pričom celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 362,- €, ročná úroková sadzba je 33,75 %, RPMN je 33,75 %, priemerná hodnota RPMN je 44,50 %. V bode 3 v tabuľke na rubovej strane zmluvy na oboch listinách v podmienkach k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky je uvedená výška RPMN pre pôžičku vo výške 700,- € na 36 mesiacov vo výške 33,75 %.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva že žalovaný uhradil dve splátky po 29,50 €, t.j. celkovo zaplatil 59,- €.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2014 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku proti žalovanému žalobcovi.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou dňa 01.12.2010.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná.
Prvým predpokladom vzniku zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu, je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh na uzavretie zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú, že prejav vôle toho, kto návrh robí, smeruje k uzavretiu zmluvy, je adresný, je určitý a je z neho zrejmé, že navrhovateľ hodlá byť návrhom v prípade jeho prijatia viazaný. Vzhľadom k tomu, že návrh na uzavretie zmluvy smeroval k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalšími predpokladmi v zmysle § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola písomná forma tejto zmluvy a obsahové náležitosti taxatívne uvedené v tomto ustanovení. Návrh sa stal pre žalovaného ako navrhovateľa záväzný od okamihu, keď došiel právnemu predchodcovi žalobcu ako osobe, ktorej bol určený. Druhým predpokladom vzniku zmluvy je včasné vyhlásenie právneho predchodcu žalobcu, ktorý bol adresátom návrhu, ktorým by akceptoval návrh v celom rozsahu, a tým prejavil súhlas s uzavretím zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré by boli obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, by sa považovali za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne by sa takýto prejav vôle považoval aj za odmietnutie návrhu. Uvedené účinne brániť tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný dňa 24.11.2010 v Ilave podpísal listinu označenú ako zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7083152, pričom vypísal bod IV. týkajúci sa údajov k požadovanej pôžičke tak, že táto obsahovala údaj o tom, že žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie pôžičky 2.700,- €, ktorú by splácal po dobu 36 mesiacov. Následne dňa 01.12.2010 v Poprade právny predchodca žalobcu podpísal listinu označenú ako zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7083152, v ktorej vyplnil bod V. týkajúci sa schválenej výšky pôžičky tak, že schválená výška pôžičky bola 700,- €, celková suma pôžičky bola 1.062,- €, splátka bola 29,50 €, počet splátok bol 36, termín konečnej splatnosti bol 12/2013 (mesiac/rok), celkové náklady spotrebiteľa boli 362,- €, ročná úroková sadzba bola 33,75 %, RPMN bola 33,75 %, priemerná hodnota RPMN bola 44,5 %.
Z listiny označenej ako zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7083152 vypísanej žalovaným dňa 24.11.2010 a z listiny označenej ako zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7083152 vypísanej právnym predchodcom žalobcu dňa 01.12.2010 je zrejmé, že listina podpísaná žalovaným bola návrhom žalovaného na uzavretie zmluvy o úvere. Táto sa ale líši od listiny vypísanej právnym predchodcom žalobcu dňa 01.12.2010, ktorá je vyjadrením právneho predchodcu žalobcu ako adresáta, v podstatných obsahových náležitostiach uvedených v bode V. listiny. Takéto vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu k návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za akceptáciu návrhu, ale za nový návrh (resp. protinávrh) právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného. Návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o pôžičke a vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu k tomuto návrhu sa líšia v sume požadovaného (2.700,- €) a schváleného úveru (700,- €). Nový návrh (resp. protinávrh) právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného nebol zo strany žalovaného akceptovaný, preto mal súd za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.
Z vykonaného dokazovania (prehľad splátok a úhrad) mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dňa 20.12.2010 peňažné prostriedky vo výške 700,- €. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný vrátil právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky iba čiastočne, a to dňa 23.03.2011 v sume 59,- €. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak, že medzi nimi nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal za to, že právny predchodca žalobcu bez právneho dôvodu poskytol dňa 20.12.2010 žalovanému peňažné prostriedky, ktoré žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu vrátil dňa 23.03.2011 iba čiastočne, a v sume 59,- €. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 451 a nasledujúce upravuje otázku bezdôvodného obohatenia, ktoré vychádza zo základnej zásady občianskeho práva, a to zákazu obohacovať sa na úkor iného. Ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi konania podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny vzťah aplikujú a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu, nastupuje medzi účastníkmi povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia. Základným predpokladom na vznik bezdôvodného obohatenia je ujma jedného účastníka v dôsledku obohatenia druhého účastníka, u ktorého majetkových pomerov sa táto zmena negatívne prejavila. Jednou zo zákonom upravených skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania nevznikla. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je plnením, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad nastáva vtedy, keď sa účastníci domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli. V tomto prípade nemožno ani konštatovať, že by došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, a to ani s poukazom na skutočnosť, že žalovaný plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu akceptoval a právnemu predchodcovi žalobcu čiastočne poskytnuté plnenie vrátil, nakoľko zmluvu bolo možné uzavrieť v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch iba v písomnej forme s uvedením náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto žalovaný tým, kto sa na úkor právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 641,- €, ktorú by mal žalobcovi vydať.
Vzhľadom, k tomu, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na premlčanie práva súd skúmal, či právo žalobcu vyplývajúce mu z bezdôvodného obohatenia je premlčané alebo nie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov a v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v objektívnej premlčacej dobe troch rokov. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Týmto okamihom je okamih, keď oprávnený zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy skutočne došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Okamih, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíjať, je okamihom vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt po o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Dňa 20.12.2010 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky vo výške 700,- €. Vzhľadom na postup právneho predchodcu žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy o poskytnutí
rýchlej pôžičky a vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému ako spotrebiteľovi na základe tejto zmluvy spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako veriteľ podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. mal súd za to, že právny predchodca žalobcu v čase poskytnutia peňažných prostriedkov mal vedomosť o okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v rozsahu poskytnutého peňažného plnenia. Z uvedených skutočností súd vyvodil, že tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému, t.j. dňom 21.12.2010, a teda posledným dňom subjektívnej premlčacej doby bol deň 21.12.2012 a posledným dňom objektívnej premlčacej doby bol deň 21.12.2013. Žalobca podal žalobu tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014, t.j. po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Na premlčanie práva žalobcu súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej povinnosti. Súd tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie celej dlžnej sumy, a preto žalobu zamietol.
Akcesorická povaha úroku z omeškania má vplyv aj na možnosť jeho premlčania. V rámci občianskoprávnych vzťahov sa podľa § 110 ods. 3 Obč. zák. úrok z omeškania premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Úrok z omeškania môže byť predmetom samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom a veriteľom. Je to záväzok vedľajší, ktorý môže vzniknúť, len ak medzi veriteľom a dlžníkom existuje iný peňažný záväzok ako záväzok hlavný. Podľa názoru súdu povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania s plnením peňažného dlhu, ale jednorazovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného záväzkového právneho vzťahu. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo na zaplatenie úroku z omeškania premlčí ako celok. Počiatok plynutia premlčacej doby úroku z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby hlavného záväzkového vzťahu - pohľadávky. Dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávky a právnou možnosťou vykonať právo po prvý raz začína zároveň plynúť premlčacia doba pre právo na úrok z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že ak nebolo právo na úrok z omeškania žalobcovi priznané v trojročnej premlčacej dobe, ktorej plynutie začína dňom, kedy mohlo byť právo vykonané po prvý raz, toto právo sa premlčí. V predmetnej veci mal súd za to, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca sa mohli pohľadávku uplatniť na súde najskôr v nasledujúci deň odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému, t.j. dňom 21.12.2010 a od nasledujúceho dňa plynula už premlčacia doba na priznanie úroku z omeškania z tohto záväzku. Ak žalobca podal žalobu až dňa 21.07.2014, ktorou sa domáhal aj nároku na úrok z omeškania z pohľadávky spočívajúcej v nevrátenom peňažnom plnení, ktoré bolo žalovanému poskytnuté bez právneho dôvodu a s poukazom na skutočnosť, že na premlčanie práva žalobcu súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada z úradnej povinnosti, nemohol súd žalobe ani v časti úroku z omeškania z dôvodu premlčania uplatneného nároku vyhovieť. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania.
Súčasťou rozsudku je aj výroku o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žalovaný žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.