Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/88/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, E., zastupený JUDr. Z. N., advokátom so sídlom v K. G., N. XX/XX proti odporkyniam: 1/ Mgr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, byt V. XXX/X, K., 2/ G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. H. XXX/XX, K., obe zastúpené M. kanceláriou Z.. F. L., PhD. spol. s.r.o. so sídlom H. cesta 1, K. o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkýň 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 23. septembra 2013 č.k. -240 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyni 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 50.000 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 01.01.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O odporkyni 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 6.715,90 eur (trovy právneho zastúpenia 3.715,90 eur a iné trovy 3.000 eur), ktoré sú povinné zaplatiť advokátovi navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyniam 1/, 2/ zaplatenia 50.000 eur s úrokom v sadzbe 10% ročne z 30.000 eur od 22.02.2010 do zaplatenia a z 20.000 eur od 04.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.01.2012 do zaplatenia pričom tvrdil, že otcovi odporkýň, ktoré po ňom zdedili majetok v hodnote 1.882.759,32 eur ako pôžičku s úrokom vo výške 10% ročne požičal 50.000 eur s tým, že mu ich vráti do konca roka 2011. Odporkyne žiadali návrh zamietnuť tvrdiac, že navrhovateľ si od ich otca žiadne peniaze nepožičal, keďže to nepotreboval z dôvodu, že bol solventný. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v prevažnej miere dôvodný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na jeho účet v banke dňa 22.02.2010 - 30.000 eur a dňa 04.03.2010 - 20.000 eur, ktorá skutočnosť vyplynula z príkazov na úhradu, ktoré priamo potvrdzovali vloženie týchto peňazí odporcom na účet navrhovateľa. Okrem toho túto skutočnosť priamo potvrdzoval výsluch navrhovateľa a nepriamo výsluch svedka Z. J., ktorý bol advokátom otca odporkýň, ktorý uviedol, že ho otec odporkýň vo februári 2010 kontaktoval s tým, aby pripravil zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si mal otec odporkýň za bližšie jemu neznámych podmienok požičať od navrhovateľa presne nešpecifikovanú čiastku peňazí. Okrem toho túto skutočnosť nepriamo dokazoval výsluch svedka I. M., priateľa navrhovateľa, ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že navrhovateľ ho požiadal o to, aby poskytol pôžičku 50.000 eur tretej osobe, no on s tým nesúhlasil, súhlasil len s tým, že tieto peniaze poskytne ako pôžičku priamo navrhovateľovi, pričom z výpisu z účtu navrhovateľa vyplynulo, že peniaze mu skutočne na jeho účet previedol svedok I. M.. Okrem toho poskytnutiu pôžičky navrhovateľom otcovi odporkýň nasvedčoval aj výsluch svedka X. L., ktorý navrhovateľa a otca odporkýň vnímal ako rovnocenných partnerov, a to v období rokov 2009 až 2010, keď vykonával pre otca odporkýň rozsiahle rekonštrukčné stavebné práce na Obchodnom centre v K., keď niektoré otázky súvisiace s touto rekonštrukciou riešil aj s navrhovateľom, pričom v priebehu leta 2010 bol svedkom rozhovoru navrhovateľa a otca odporkýň, z ktorého vyplynulo, že otec

odporkýň mal navrhovateľovi dlhovať svedkovi neznámu čiastku peňazí. Ďalej uviedol, že naopak tomu, že navrhovateľ otcovi odporkýň nepožičal 50.000 eur nasvedčoval len výsluch odporkýň, ktoré tvrdili, že ich otec sa im zveril o tom, že navrhovateľovi požičal peniaze, čo inak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, a to, že ich otec mal z navrhovateľa strach, čo rovnako inak z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Tomu, že otec odporkýň nemal dôvod požičiavať si peniaze nepriamo nasvedčovala v konaní nepochybne zistená skutočnosť, že otec odporkýň mal vo finančnom, vysoko likvidnom majetku hodnotu vysoko prevyšujúcu čiastku 50.000 eur. Tieto zistené skutočnosti však priamo nevyvracali z iných dôkazov zistenú skutočnosť, že navrhovateľ ich otcovi ako pôžičku dal 50.000 eur. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa navrhovateľ s otcom odporkýň dohodol na tom, že bol otec odporkýň peniaze vrátiť do konca roka 2010, resp. následne do konca roka 2011, a to pri úroku vo výške 10 %. Takto navrhovateľom tvrdená skutočnosť vyplynula len z výsluchu navrhovateľa a inak nebola žiadnymi inými dôkazmi preukázaná, preto súd považoval takto navrhovateľom tvrdené skutočnosti za nepreukázané. Otec odporkýň dňa 19.07.2011 zomrel, pričom navrhovateľ v dedičskom konaní dňa 18.10.2011 prihlásil spornú pohľadávku. Keďže prihlásením pohľadávky do dedičského konania sa stala pohľadávka navrhovateľa splatnou, zaviazal odporkyne 1/, 2/, ktoré ako dedičstvo po svojom otcovi nadobudli majetok v hodnote 1.882.759,03 eur zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 50.000, - Sk spolu s úrokom z omeškania, keď konštatoval, že odporkyne k 01.01.2012 boli v omeškaní so zaplatením svojho dlhu vo vzťahu k navrhovateľovi. Preto súd navrhovateľovi priznal uplatnenie úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 01.01.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov v sadzbe 10% ročne zamietol, z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ s otcom odporkýň dohodol na úroku za požičané peniaze. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust., , , a . O trovách konania rozhodol podľa , keď navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania konštatujúc, že neúspech navrhovateľa spočívajúci v zamietnutí jeho návrhu z časti, ktorej sa domáhal úroku vo výške 10% ročne treba považovať za jeho nepatrný procesný neúspech.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporkyne 1/, 2/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. V odvolaní zopakovali svoje predchádzajúce tvrdenia, že to bol práve navrhovateľ, ktorý si požičal od ich otca väčšiu sumu peňazí, ktorú skutočnosť im otec povedal. Poukázali na to, že s otcom mali dobrý vzťah, odporkyňa v druhom rade bývala s otcom v spoločnej domácnosti a je preto veľmi nepravdepodobné, že by im otec nebol o peniazoch, ktoré by si mal požičať od navrhovateľa, nepovedal. Poukázali na výpoveď navrhovateľa pred súdom, kde navrhovateľ vôbec neuvádza, že by si bol peniaze od niekoho požičal a vôbec nespomínal nejakého pána I. M., krorý bol neskôr vypočutý ako svedok na ďalšom pojednávaní, pričom navrhovateľ predtým uvádzal, že sa jednalo o jeho finančné prostriedky z podnikania, a tiež aj finančné prostriedky osobné. K výpovedi svedka JUDr. Z. J. uviedli, že tento zastupoval firmy ich nebohého otca ako advokát od ich vzniku, t.j. od roku 2002 až do roku 2010, kedy sa nie v dobrom s ich otcom rozišli a ukončili spoluprácu svedok JUDr. J., teda pracoval pre ich otca cca 8 rokov ako advokát a tým, že vypovedal na pojednávaní dňa 15.04.2013 porušil ust. § 23 ods. 1, 2, 5 Zákona o advokácii o povinnosti mlčanlivosti a informáciách týkajúcich sa klienta. Uvedený dôkaz - výsluch JUDr. J. ako svedka je teda zjavne procesne nepoužiteľný. Faktom však je, že JUDr J. za 8 rokov spolupráce s ich otcom sa nestretol s tým, že by si ich bol otec požičaval peniaze od nejakej fyzickej osoby, čo je uvedené v zápisnici z pojednávania zo dňa 15.04.2013. Pokiaľ sa jedná o výpoveď svedka I. M., ten ktorý bol ako svedok navrhnutý po výpovedi navrhovateľa na pojednávaní dňa 09.01.2013 aby potvrdil, že to boli jeho peniaze (M.), lebo si navrhovateľ uvedomil, že na účtoch s takouto hotovosťou nikdy nedisponoval. Takýto dôkaz pritom podporuje skôr tvrdenie odporkýň, že si navrhovateľ požičiaval peniaze na vrátenie ich otcovi a nie aby on mu finančné prostriedky požičal. Je tiež veľmi jednoduché pozrieť sa na účet, ktorý patril ich otcovi v čase, keď tam nabehli finančné prostriedky v sume 30.000 eur dňa 22. 02. 2010 a 20.000 eur 04.03.2010, na ktorom bolo toľko finančných prostriedkov, že z toho vyplýva, že ich otec žiadnu väčšiu sumu nepotreboval a už vôbec nie sumu 50.000 eur, pretože disponoval finančnými prostriedkami len na tomto účte v podstatne väčšej hodnote. Aj táto skutočnosť priamo potvrdzuje, že navrhovateľ peniaze ich otcovi vracal a nie si požičiaval. Pokiaľ sa jedná o výpoveď inžiniera X. L., tento svedok potvrdil akurát to, že poslednú faktúru na stavebné práce vystavenú na sumu 33.000 eur musel opraviť na sumu 30.000 eur pretože bola nadhodnotená, pričom pri tomto rozhovore bol aj navrhovateľ; existenciu nejakej pôžičky medzi navrhovateľom a ich otcom však nepotvrdil.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia odporkýň označil za účelové a ničím

neodôvodnené s tým, že v rámci konania na súde prvého stupňa síce odporkyne argumentovali týmito tvrdeniami, ale ich tvrdenia neboli žiadnym iným dôkazom preukázané. Odporkyne 1/2/ teda neustáli dôkazné bremeno svojich tvrdení.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa zrušiť a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v - f/ .

V prejednávanej veci odporkyne 1/, 2/ v podanom odvolaní výslovne neoznačil žiaden z odvolacích dôvodov, z obsahu ich odvolania však vyplýva, že uplatnil odvolací dôvod podľa , t.j že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. V danom prípade odporkyne 1/, 2/ v odvolaní vytýkajú prvostupňovému súdu, že sa dostatočne nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, že nevyhodnotil odlišné tvrdenia vo výpovediach navrhovateľa a nezaoberal sa nimi predloženými dôkazmi svedčiacimi o tom, že ich otec nemal potrebu požičiavať si peniaze od navrhovateľa, nakoľko disponoval dostatkom finančných prostriedkov a naopak, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ finančné prostriedky na poskytnutie pôžičky nemal.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. . Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov prvostupňovému súdu v prípade, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázane, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov ale vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam - .

Po preskúmaní odvolací súd zistil, že odporkyňami uplatnený odvolací dôvod je opodstatnený, keď súd prvého stupňa dôsledne nepostupoval podľa a nevyhodnotil predložené dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé, tak ako to vyžaduje ust. Občiaskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia iba uvádza dôkazy, ktoré svedčili v prospech navrhovateľa a dôkazy, ktoré svedčili v prospech odporkýň, ale tieto dôkazy nepodrobil hodnoteniu; z odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec nie je možné zistiť, prečo uveril dôkazom navrhovateľa a naopak neuveril dôkazom a tvrdeniam na strane odporkýň. Napriek tomu, že takého hodnotenie dôkazov v rozpore s ust. nevykonal, dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ skutočne otcovi odporkýň uplatnenú sumu vo výške 50.000 eur požičal.

Treba pritom poukázať na skutočnosť, že v prípade zmluvy o pôžičke sa jedná o reálnu zmluvu, preto musí byť nepochybne preukázané, že k pôžičke došlo. V danej veci je preto dôkazné bremeno na navrhovateľovi, ktorý musí v konaní pred súdom prvého stupňa preukázať, že skutočne otcovi odporkýň žalovanú sumu požičal, keďže neexistuje písomná zmluva o pôžičke. Nestačí pritom vychádzať iba z príkazov na úhradu a z výpisov z účtu, z ktorých vyplýva nesporná skutočnosť, že na účet nebohého otca odporkýň bola dňa 22.02.2010 vložená suma 30.000 eur a dňa 04.03.2010 suma 20.000 eur, pretože tieto dôkazy znamenajú iba fakt, že tieto peniaze tam skutočne boli vložené, ale nepotvrdzujú, že sa jedná o pôžičku otcovi odporkýň, keďže je možné uveriť aj tvrdeniu odporkýň, že sa naopak jednalo o vrátenie pôžičky, ktorá bola ich otcom poskytnutá navrhovateľovi. Keďže táto skutočnosť bola v konaní sporná, súd mal tento rozpor odstrániť. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že výpoveď navrhovateľa o poskytnutí pôžičky sa znehodnotila tým, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že žalovanú sumu poskytol

otcovi odporkýň z dôvodu, že tento v tom čase nedisponoval dostatočnou finančnou hotovosťou, toto tvrdenie navrhovateľa bolo vyvrátené zisteným stavom na účte otca odporkýň, z ktorého vyplýva, že ich otec v tom čase disponoval dostatočným finančným obnosom a nepotreboval si požičiavať peniaze od navrhovateľa. Napokon je nelogické, aby navrhovateľ poskytoval pôžičku, pričom sám nemal finančné prostriedky na ich poskytnutie a tieto si podľa vlastnej výpovede a výpovede svedka I. M. musel od tohto svedka požičať.

Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa a najmä jeho nedostatočné hodnotenie dôkazov nepostačuje za daného stavu k záveru, že navrhovateľ otcovi odporkýň skutočné spornú sumu požičal. Odvolanie odporkýň 1/, 2/ považoval preto odvolací súd za dôvodné a mal za to, že je potrebné rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je dôkazné bremeno navrhovateľovi, súd vykoná potrebné dokazovanie a najmä vo svojom rozhodnutí vykoná hodnotenie dôkazov v súlade s ust. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a preskúmateľné.

V novom rozhodnutí vo veci v zmysle ust. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .