Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-113-2015.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Subarea
19Cb/113/2015
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: MV - ENERGY, s.r.o., so sídlom Dlhá 52, 971 01 Prievidza, IČO: 36 865 451, právne zastúpeného: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovaným: 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, 2/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a návrh žalobcu zo dňa 26.2.2015 na nariadenie predbežného opatrenia.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 3.3.2015 žalobca navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade uložil v kalendárnom roku 2015 povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1498/2014/E-OZ zo dňa 18.12.2013, a to tak, že je povinný poskytovať žalobcovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom za skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny „Fotovoltaická elektráreň MV - Energy“ za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť. Žalovanému v 2. rade navrhoval predbežným opatrením uložiť povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre žalobcu podporu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1498/2014/E-OZ zo dňa 18.12.2013 vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú žalobca vyrobí v zariadení žalobcu na výrobu elektriny „Fotovoltaická elektráreň MV-Energy“ a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že žalovaný v 1. rade prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Žalovaný v 1. rade na základe poverenia zo 17.12.2014 poveril žalovaného v 2. rade výkupom elektriny v súlade s § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 309/2009 Z.z. O podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej už len Zákon o podpore OZE/, t.j. na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore OZE na základe zmluvy o dodávke elektriny. Žalobca zdôraznil, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je spojená s nepomerne vysokými počiatočnými investíciami. Poukázal na úpravu podľa § 6 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Zákona o podpore OZE, ktorá uvádza legislatívne definície ceny elektriny, ceny elektriny na straty a doplatku. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore OZE má výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov, akým je i žalobca, právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty a právo na doplatok. Uvedená forma podpory je pre žalobcu garantovaná po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky, čo vyplýva z úpravy § 3 ods. 6 Zákona o podpore OZE. Podpora je pre žalobcu po túto dobu garantovaná v jasne stanovenej výške, v ktorej časti žalobca poukázal na úpravu § 6 ods. 3 Zákona o podpore OZE, podľa ktorej cena elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká
ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky, čo je úprava, ktorá sa nachádza v rovnakom znení vo všetkých zneniach označeného právneho predpisu. Žalobca od počiatku svojho fungovania pôsobí ako funkčná súčasť pri financovaní a podpore Hydinovej farmy Chalmová, ktorú pomáha udržiavať počas nestabilných období na trhu. Potom, ako došlo k vybudovaniu FVE MV - Energy, uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvu o doplatku a zároveň bolo žalobcovi vydané cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 1.7.2011, ktorým bola žalobcovi pre rok 2011 schválená cena elektriny na stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh. V súlade s týmito zmluvami a rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví /URSO/ si žalobca prvýkrát uplatnil právo na podporu v apríli 2011. Učinil tak faktúrami, ktoré boli zo strany žalovaného v 1. rade riadne uhradené a takýto mechanizmus pre uplatnenie zákonnej podpory využíval žalobca u žalovaného v 1. rade až do konca roku 2014. Pre roky 2014 až 2026 URSO žalobcovi rozhodnutím č. 1498/2014/E-OZ zo dňa 18.12.2013 schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh. Žalovaný v 1. rade odmietol žalobcovi poskytovať podporu s odôvodnením, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE. Žalobca však tvrdí, že si svoje zákonné povinnosti splnil, a to vrátane povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE, a to ako voči URSO, tak aj voči prevádzkovateľovi distribučnej siete. Zaslal URSO žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov z 30.8.2011. Na to URSO dňa 7.11.2011 reagoval vydaním potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pod č. 0131/2012/PoP-OZE. Dňa 21.8.2013 žalobca predložil URSO návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov pre roky 2014 až 2026. Tým poskytol žalobca URSO informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015 a rovnako poskytol informáciu o tom, že na vyrobenú elektrinu si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že vyrobenú elektrinu plánuje dodávať na straty prevádzkovateľovi distribučnej siete. Svoju informačnú povinnosť si žalobca splnil aj voči žalovanému v 1. rade, keď mu 15.1.2014 odoslal žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku, prílohou ktorej boli podpísané zmluvy na rok 2014. Tieto informácie predložil žalobca žalovanému v 1. rade v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE pred 15.8.2014 a týkali sa kalendárneho roka 2015. Postup žalovaného v 1. rade, ktorý listom zo 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že je zo zákona vylúčená možnosť jeho zaradenia pre rok 2015 do systému podpory pre nesplnenie povinnosti výrobcu elektriny ustanovených v § 4 Zákona o podpore OZE, považuje žalobca za protiprávne. Zároveň poukazuje na ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE a skutočnosť, že zariadenie na výrobu elektriny žalobcu bolo uvedené do prevádzky dávno pred 1.1.2014, teda v zmysle § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE nie je možné sankciu za nesplnenie oznamovacej povinnosti voči žalobcovi ani uplatňovať. Neexistuje preto žiaden zákonný dôvod pre konštatovanie žalovaného v 1. rade o porušení povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE a teda neexistuje ani žiaden základ pre odopretie podpory v zmysle § 3 tohto Zákona. Žalobca sa domáha nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože nenariadenie predbežného opatrenia by malo bezprostredne za následok vznik finančnej ujmy, ktorá by mala pre žalobcu likvidačné následky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vybudovanie zariadenia na výrobu elektriny predstavovalo pre neho značnú finančnú záťaž, pričom zdroje na realizáciu boli získané formou bankového úveru. Tento úver žalobca spláca, pričom na rok 2015 prichádza splatiť splátky tohto úveru v celkovej výške XXX.XXX,XX EUR. Rovnako samotná prevádzka predmetného zariadenia na výrobu elektriny prináša náklady na prevádzku a údržbu v úhrnnej výške XX.XXX,XX EUR. Táto suma zahŕňa poistné, daň z nehnuteľností, monitoring ochrany majetku, správu a údržbu, administratívne práce, technické zabezpečenie chodu, ako aj platbu za prístup do distribučnej sústavy, ktorý poplatok je žalobca povinný platiť bez ohľadu na to, či FVE vyrába elektrinu. Oproti tomu výška podpory poskytovaná žalobcovi a pre rok 2015 odňatá, predstavuje sumu 332.739,- EUR. Bez poskytnutia podpory žalobca nebude schopný splácať svoj bankový úver, ani iné záväzky a nenariadenie predbežného opatrenia bude mať za následok jeho platobnú neschopnosť a následný bankrot. Žalobca nemá ako prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny žiaden iný relevantný zisk. Nepriaznivé dôsledky by malo nenariadenie predbežného opatrenia i vo vzťahu ku Hydinovej farme Chalmová. Žalobca uviedol, že je nevyhnutné, aby Hydinovú farmu Chalmová podporoval, nakoľko len v roku 2014 uzatvoril s ňou osem zmlúv o pôžičke, účelom ktorých bolo udržať jej prevádzku a plnenie jej záväzkov voči bankám, subdodávateľom a zamestnancom, pričom predmetné pôžičky predstavovali sumu 118.000,- EUR. I pre subjekt NAVI, spol. s r.o., ktorý je vlastníkom a prevádzkovateľom Hydinovej farmy Chalmová, by malo odobratie zákonnej podpory žalobcovi likvidačné následky. Navrhované predbežné opatrenie považuje žalobca za primerané, pretože v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia bude fungovať systém podpory tak, ako fungoval už roky, navrhované predbežné opatrenie podľa názoru žalobcu napĺňa i zásadu proporcionality. Je legitímne a primerané sledovanému cieľu, pričom nariadením predbežného opatrenia
sa zabráni finančnej likvidácii žalobcu a finančnej likvidácii so žalobcom prepojenej spoločnosti NAVI, spol. s r.o. a nariadenie predbežného opatrenia nebude mať negatívny dopad za žalovaného v 1., ani v 2. rade. Žalobca zdôraznil, že samotná podpora podľa Zákona o podpore OZE je financovaná štátom a nie zo strany žalovaného v 1. rade a ani zo strany žalovaného v 2. rade, preto aj z tohto dôvodu nie je na mieste uvažovať o nepomernom dotknutí práv a záujmov žalovaných v 1. a v 2. rade. Poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných veciach, a to konkrétne na uznesenie Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 10Cb/314/2014 a Okresného súdu Košice I sp.zn. 9Cb/1/2015. Vo veci samej sa mieni žalobca domáhať nahradenia prejavov vôle žalovaného v 1. a žalovaného v 2. rade, uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o doplatku a Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát.
Podaním zo dňa 5.3.2015 označeným ako zmena návrhu na vydanie predbežného opatrenia spresnil žalobca petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doplnením údaja o rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 8.11.2014 a vo vzťahu k žalovanému 2 upresnil petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vymedzením podpory, ktorej sa domáha vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty. Vzhľadom k tomu, že z obsahu podania žalobcu zo dňa 5.3.2015 nevyplýva zmena návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale len spresnenie znenia jeho petitu , teda týmto podaním žalobca nezmenil podstatné skutkové okolnosti, na ktorých je založený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, nerozhodoval súd o tomto podaní podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku, ale vyhodnotil ho ako upresnenie petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako je uvedené vyššie.
Žalobca doplnil svoju argumentáciu vo vzťahu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia elektronickým podaním z 26.3.2015. Toto podanie bolo reakciou žalobcu na jeho vedomosť od iných dotknutých výrobcov elektrickej energie o vyjadrení sa žalovaného v 1. rade v konaniach s výrobcami elektriny, ktorým žalovaný v 1. rade navrhuje návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Tvrdenia žalovaného v 1. rade označil za zavádzajúce, účelové a nepodložené. Opätovne zdôraznil ohrozenie existencie žalobcu a prepojenej Hydinárskej farmy Chalmová v dôsledku konania žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade zavádza pokiaľ ide o jeho argumentáciu ohľadom poplatku / tarify/ za distribúciu elektriny. Tento poplatok vôbec nesúvisí s obnoviteľnými zdrojmi energie. Sám žalovaný v 1. rade dával súhlasné stanovisko k výstavbe predmetného zariadenia elektrárne, ktoré žalobca potreboval k jeho výstavbe a ku stavebnému povoleniu. Žalovaný v 1. rade má reálny vplyv na stanovenie tarify za prevádzkovanie systému, pretože sa táto stanovuje aj na základe podkladov od žalovaného v 1. rade. V dôsledku odňatia podpory takmer 1200 výrobcom elektriny na kalendárny rok 2015 nedošlo ku zníženiu tejto tarify za prevádzkovanie systému. Poukázal na to, že cena ponúkaná ako trhová dotknutým výrobcom elektriny je o 348 EUR/MWh nižšia ako cena podľa cenového rozhodnutia pre žalobcu, čo je pre neho rovnako likvidačné a takúto možnosť žalobca ani nemieni využiť. Žalovaný v 2. rade má povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny za cenu na straty priamo zo Zákona o podpore OZE bez ohľadu na § 4 ods. 3 tohto zákona. Žalovaný v 1. rade len zastrašuje svojou platobnou neschopnosťou v súvislosti s uložením povinnosti poskytovať podporu výrobcom, ktorí nemajú nárok na jej poskytnutie pre nesplnenie oznamovacej povinnosti. Súd by sa mal v tomto konaní zaoberať len tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré sa týkajú prejednávaného nároku a nie nároku v iných konaniach. Naviac žalovaný v 1. rade disponuje finančnými prostriedkami, ktoré prevyšujú nároky žalobcu ale i objem odňatej podpory / len za rok 2013 dosiahol zisk XX XXX XXX EUR/. Žalobca opätovne zdôraznil , že žalovaný v 1. rade konal pri odňatí podpory žalobcovi protiprávne, keď si žalobca splnil oznamovaciu povinnosť a zároveň poukázal na úpravu podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE, ktoré neumožňuje odňať podporu žalobcovi ako prevádzkovateľovi zariadenia na výrobu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014. Podanie žalobca doložil Rozhodnutím URSO č. 0048/2015/E z 29.12.2014 týkajúcim sa tarify pre subjekt OKTE, a.s., Rozhodnutím URSO č. 0329/2014/E z 19.8.2014 týkajúcim sa regulovaného subjektu OKTE, a.s., listom žalovaného v 1. rade označeným ako Vrátenie faktúr z 9.3.2015 adresovaným žalobcovi, Výkazom ziskov a strát žalovaného v 1. rade za rok končiaci 31.12.2013 , vyjadrením žalovaného v 1.rade vo veci sp.zn. 19Cb90/2015 a k nemu pripojeným listom Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo 17.12.2015.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa súd oboznámil s prílohami návrhu, ktoré sú tvorené Zmluvou o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 13.1.2014 a Zmluvou o doplatku uzatvorenou medzi tými istými subjektami dňa 13.1.2014 /
č.l. 68 až 81/, na základe ktorých v roku 2014 poskytoval žalovaný v 1. rade žalobcovi podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona č. 309/2009 Z.z. odberom elektriny z výrobného zariadenia za cenu elektriny na straty a doplatkom. Ďalej sa súd oboznámil s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0571/2011/E-OZ zo dňa 1.7.2011, na základe ktorého rozhodol tento orgán o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2011 vo vzťahu k Fotovoltickej elektrárni MV
- Energy, nachádzajúcej sa v lokalite Lučenec, ul. Podjavorinskej /č.l. 52 až 54/, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1498/2014/E-OZ zo dňa 18.12.2013, ktorým tento orgán rozhodol o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/1MWh na roky 2014 až 2026 pre rovnaké zariadenie Fotovoltickej elektrárne MV - Energy, ul. Podjavorinskej, Lučenec /č.l. 55 až 56/ a rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/E z 28.11.2014, ktorým URSO pre žalovaného v 1. rade ako pre regulovaný subjekt s účinnosťou od 1.1.2015 do 31.12.2016 zmenil svoje rozhodnutie z 28.11.2013 o schválení tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia /č.l. 203 až 220/. Súd sa ďalej oboznámil s Úverovou zmluvou č. 66704-2011 uzatvorenou Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s., Bratislava a žalobcom zo dňa 25.2.2011 /č.l. 122 až 134/, z ktorej vyplýva, že Slovenská záručná a rozvojová banka poskytla žalobcovi investičný úver vo výške X.XXX.XXX,- EUR, a to na financovanie výstavby Fotovoltaickej elektrárne v Lučenci. Na č.l. 143 až 150 spisu sa nachádzajú Zmluvy o pôžičkách uzatvorené medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom NAVI, spol. s r.o., Prievidza, na ktoré poukázal žalobca v dôvodoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a z ktorých vyplýva poskytnutie pôžičiek žalobcom označenému dlžníkovi vo výške X.XXX,- EUR, X.XXX,- EUR, XX.XXX,- EUR, X.XXX,- EUR, X.XXX,- EUR, XX.XXX,- EUR, XX.XXX,- EUR a XX.XXX,- EUR. Z listu žalovaného v 1. rade zo 17.12.2014 vyplýva, že žalovaný v 1. rade odporúča žalobcovi vysporiadať si vzájomné vzťahy ohľadne vyrobeného a dodaného množstva elektriny do distribučnej sústavy SSE - D a.s. so subjektom SSE ako subjektom, ktorý na základe poverenia žalovaného v 1. rade má priradené výrobné zariadenie žalobcu vo svojej bilančnej skupine.
Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP): Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov konania alebo ak je obava , že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP: Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.
Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený, pričom uvedené dva druhy predbežných opatrení sa líšia v niektorých osobitných podmienkach, ktoré musí podaný návrh spĺňať. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného oparenia je nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo vzťahu k takto vymedzenému druhu predbežného opatrenia bude súd skúmať opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že medzi účastníkmi, a to konkrétne medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je sporná skutková okolnosť splnenia, resp.
nesplnenia oznamovacej povinnosti žalobcu ako podmienky uplatnenia práva žalobcu na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona č. 309/2009 O podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej už len Zákon o podpore OZE/. Žalobca primárne tvrdí, že právny dôsledok nesplnenia oznamovacej povinnosti na neho vôbec nedopadá vzhľadom na úpravu § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE pri zohľadnení časového momentu uvedenia predmetnej predmetnej elektrárne do prevádzky. Zároveň však žalobca tvrdí, že si túto oznamovaciu povinnosť včas a riadne splnil i voči žalovanému v 1. rade, i voči subjektu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví /ďalej už len URSO/. Žalovaný v 1. rade toto tvrdenie žalobcu rozporuje, ako to má súd osvedčené z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 17.12.2014 /č.l. 43, 44/. Odstránenie spornosti tejto skutkovej okolnosti predpokladá vykonanie riadneho dokazovania a právneho posúdenia vo forme prejudiciálneho právneho posúdenia tejto otázky na základe výsledkov vykonaného dokazovania. V pomeroch rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd hodnotil výlučne skutočnosti významné pre záver, či navrhované predbežné opatrenie môže alebo nemôže zabezpečiť účel, ktorý ním žalobca sleduje, a to je poskytnutie ochrany žalobcu pred bezprostredne hroziacou ujmou vedúcou až k jeho likvidácii takou úpravou pomerov účastníkov, ako vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, všetko vo väzbe na to, čoho sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej /navrhované predbežné opatrenie je predbežným opatrením pred začatím konania vo veci samej/, kde sa žalobca mieni domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. a žalovaného v 2. rade, uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o doplatku a Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zohľadnil súd svoju vedomosť z inej svojej činnosti /napríklad z rozhodovacej činnosti vo veci sp.zn. 19Cb 44/2015/ podľa § 121 OSP, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. V označenej sporovej veci /ako aj v ďalších konaniach/ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia založeným na obdobných skutkových okolnostiach, ako je návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci, žalovaný v 1. rade k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyjadril. Svoje vyjadrenie doložil listom žalovaného v 2. rade zo 17.2.2015 adresovaným žalovanému v 1. rade označeným ako vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. / ide o rovnakú listinu akú sám žalobca predložil súdu i v tejto veci ako prílohu podania z 26.3.2013/. Podľa bodu 1 tohto listu žalovaný v 1. rade s účinnosťou od 1.1.2015 až do odvolania poveril žalovaného v 2. rade na zabezpečenie odberu elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b Zákona o podpore OZE / § 3 ods. 1 písm. b tohto zákona odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal výrobca za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok/. Podľa bodu 3 tohto listu Stredoslovenská energetika, a.s. vyhlasuje, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky pre získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 EUR/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. Uvedený listinný dôkaz, o existencii a o obsahu ktorého nadobudol súd vedomosť v súvislosti s vyjadrením sa žalovaného v 1. rade v označenej sporovej veci sp.zn. 19Cb 44/2015, ako aj v iných veciach a je tiež prílohou podania žalobcu z 26.3.2015, považuje za významný pre vyhodnotenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci, a to vo vzťahu ku záveru o osvedčení alebo neosvedčení potreby zásahu do právnych vzťahov medzi účastníkmi predbežným opatrením podľa návrhu žalobcu.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd primárne skúmal, či žalobca osvedčil existenciu potreby úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia z dôvodu osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi. V tomto smere súd zohľadnil postavenie žalovaného v 1. rade ako subjektu, ktorého postavenie poskytovateľa podpory žalobcovi vyplýva priamo z úpravy Zákona o podpore OZE . Sám žalovaný v 1. rade nemá žiaden vplyv na to, ako URSO v rámci cenového konania - konania o cenovej regulácii podľa § 14 Z.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, rozhodne o návrhu žalobcu na určenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre žalobcu. Žalovaný v 1. rade je subjekt, ktorý je výlučne poskytovateľom podpory bez vlastného priameho dosahu a bez možnosti ovplyvniť určenie ceny pre stanovenie doplatku a ceny elektriny na straty na jednej strane a zároveň na druhej strane má povinnosti vyplývajúce z úpravy Zákona o podpore OZE zahŕňajúce povinnosť poskytovať žalobcovi za predpokladu, že žalobca splní zákonné podmienky podporu, ktorú je možné poskytovať okrem iného i formou doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty.
Sám žalovaný v 1. rade má postavenie regulovaného subjektu, ktorú reguláciu prostredníctvom cenovej regulácie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vykonáva podľa § 9 ods.1 písm. b1, § 11 ods. 1 písm. a Z. č. 250/2012 Z.z. subjekt URSO. V nadväznosti na uvedené súd vyhodnocoval pomer medzi záujmami žalobcu sledovanými návrhom na nariadenie predbežného opatrenia na jednej strane a tým, čo by mohlo byť nariadeným predbežným opatrením v súlade s návrhom žalobcu dotknuté a čo by mohlo byť nariadeným predbežným opatrením spôsobené žalovaným v 1. a v 2. rade. Pokiaľ žalobca dôvodil, že bez nariadenia predbežného opatrenia dôjde k úplnému výpadku finančných zdrojov žalobcu a v dôsledku toho k jeho likvidácii, až bankrotu vrátane takýchto dôsledkov pre prepojený subjekt Hydinárskej farmy Chalmová, zohľadnil súd vedomosť, ktorú má z inej svojej činnosti, a to konkrétne z veci sp.zn. 19Cb 44/2015, kde bol predložený list žalovaného v 2. rade zo 17.2.2015, podľa ktorého žalovaný v 2. rade vyhlásil, že je pripravený ako subjekt poverený s účinnosťou od 1.1.2015 žalovaným v 1. rade na zabezpečenie odberu elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore OZE, uzatvoriť zmluvu a vykúpiť na základe nej vyrobenú elektrickú energiu od tých výrobcov, ktorí nesplnili podmienky pre získanie podpory za trhovú cenu vo výške 34,61 EUR za 1 MWh /o tomto liste má súd vedomosť i z príloh podania samotného žalobcu zo dňa 26.3.2015 v tejto veci/. Táto skutočnosť potvrdzuje v pomeroch rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, že tvrdenie žalobcu o bezprostredne hroziacej ujme vedúcej až k likvidácii, resp. bankrotu žalobcu, ako aj prepojeného subjektu NAVI, spol. s r.o. / prevádzkovateľ Hydinovej farmy Chalmová/, nie je osvedčená a tým nie je splnená podmienka pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia spočívajúca v osvedčení bezprostredne hroziacej ujmy v rozsahu, ktorý tvrdí žalobca a teda potreba úpravy pomerov účastníkov nariadením navrhovaného predbežného opatrenia. Skutočnosť, že žalobca, ako je osvedčené podľa uvedeného konštatovania, má preukázateľne možnosť vyrobenú elektrickú energiu predmetnej elektrárne odpredať žalovanému v 2. rade, hoci za cenu trhovú alebo dohodnutú znamená, že je v dispozícii žalobcu možnosť získať takouto cestou finančné prostriedky. To, že tieto s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahnu výšku prostriedkov získaných cez systém podpory a teda, že rozdiel medzi takto utŕženou odplatou a prostriedkami získanými cez systém podpory predstavuje vlastne stratu žalobcu a teda jeho ujmu, však súd hodnotí ako dôsledok nepomerne menej závažný oproti tomu, aký dôsledok by nastal na strane žalovaného v 1. rade a na strane žalovaného v 2. rade nariadením navrhovaného predbežného opatrenia pri zohľadnení vedomosti súdu z jeho činnosti, podľa ktorej len v senáte 19Cb Okresného súdu Žilina je vedených deväť návrhov na nariadenie predbežných opatrení rôznych žalobcov, založených na obdobných skutkových tvrdeniach, ktorými sa títo žalobcovia domáhajú návrhmi na nariadenie predbežných opatrení poskytovania podpory podľa Zákona o podpore OZE proti žalovanému v 1. rade. Uvedené skutočnosti, o ktorých nadobudol súd vedomosť z inej svojej činnosti a zohľadnil ich pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci bolo nevyhnutné zohľadniť s ohľadom na ich význam pri posudzovaní otázky, či žalobca k momentu rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil potrebu predbežným opatrením navrhovaného zásahu do vzťahov medzi účastníkmi. V nadväznosti na uvedené rozhodol súd na základe skonštatovania, že žalobca neosvedčil potrebu úpravy pomerov účastníkov nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, pretože neosvedčil, že mu bezprostredne v dôsledku konania žalovaných hrozí ujma vedúca až k likvidácii, resp. bankrotu, o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia. Uvedené závery dopadajú i na žalobcom navrhované uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli výkon práva žalobcu znemožniť alebo obmedziť. Vo vzťahu k tejto časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca jednak nekonkretizoval o aké úkony žalovaných má ísť a zároveň neosvedčil, že by žalovaní vykonali alebo, že by bezprostredne a priamo hrozilo, že vykonajú takýto konkrétny úkon , všetko pri zohľadnení vyššie uvedených záverov súdu a pri konštatovaní , že otázka či sa na žalobcu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c Zákona o podpore OZE a či si túto povinnosť žalobca včas a riadne splnil je medzi účastníkmi / medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade / sporná a táto skutočnosť musí byť predmetom riadneho dokazovania vo veci samej.
O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd podľa § 145 OSP až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v závislosti od úspechu účastníkov v konaní /podľa § 145 OSP: Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov/.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania pri zohľadnení ustanovenia § 75 ods. 8 veta druhá OSP, podľa ktorého: Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).