Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1871-1997.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1871/1997
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného EUROINVESTOR, s. r. o., so sídlom Hronského 1811, Vranov nad Topľou, IČO: 36 703 591, proti povinnej B. Y., K.. X. X. XXXX, O. X. XX, R. J. Q., na vymoženie 34,85 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, so sídlom Exekútorského úradu Hronského 1811, Vranov nad Topľou, pod sp. zn. EX 2411/97, o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
rozhodol:
Povinnej s a u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie vo výške 68,25 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským sa dňa 27. 11. 1997 začalo exekučné konanie, pod sp. zn. EX 2411/1997, na vymoženie pohľadávky 1050 Sk, t. j. 34,85 eura s príslušenstvom, priznanej platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 7. 8. 1997, sp. zn. Ro/1742/1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8. 9. 1997. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia, vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 15. 12. 1997, pod č. 5505*000750, na vymoženie povinnosti zaplatiť 1050 Sk a trovy konania 940 Sk.
Dňa 11. 7. 2012 doručila povinná súdu návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu úhrady vymáhanej pohľadávky v sume 66,05 eura. Navrhla, aby súd exekúciu, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, zastavil.
Uznesením zo dňa 5. 3. 2013, č. k. 0Er/1871/1997-17, súd exekúciu, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, zastavil a povinnej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,77 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol zmeniť odvolaním napadnuté uznesenie a priznať mu náhradu trov exekúcie vo výške 69,30 eura. V odvolaní uviedol, že súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že odmenu vo výške 16,50 eura si uplatnil v súlade s ustanovením § 14 a nasl. vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30. 4. 2008, v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky, keďže v priebehu exekučného konania došlo k vymoženiu finančných prostriedkov od povinnej, čo bolo potvrdené aj oznámením oprávneného. Keďže pohľadávka oprávneného predstavovala 81,32 eura, uplatnil si odmenu podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky, t. j. najmenej vo výške 500 Sk, čo činí 16,60 eura. Z uvedeného dôvodu si ani neuplatnil odmenu určených paušálnych úkonov, ale len podľa § 16 ods. 2 vyhlášky. Taktiež namietal rozhodnutie v časti o nepriznaní poštovného vo výške 1,30 eura za vrátenie poverenia. Uviedol, že súdny exekútor je povinný vrátiť miestne príslušnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie a vynaloženie nákladov na doručenie uvedeného poverenia je zrejmé zo zásad formálnej logiky, kde je dôvodné predpokladať, že súdny exekútor si svoju povinnosť splní. Oprávnený v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol priznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,30 eura a na ich úhradu zaviazať povinnú.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Prvostupňový súd dňa 2. 9. 2013 predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd dňa 9. 12. 2013 vrátil vec prvostupňovému súdu bez meritórneho rozhodnutia, poukazujúc na zákonné ustanovenie § 243b Exekučného poriadku v nadväznosti na § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že krajský súd nie je oprávnený v danom prípade rozhodnúť o náhrade trov exekúcie a vrátil vec prvostupňovému súdu na postup podľa § 374 ods. 4 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku. Prvostupňový súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto vo veci opätovne rozhodol, nakoľko odvolanie súdneho exekútora smerovalo voči výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. V dôsledku podaného odvolania preto došlo k zrušeniu uznesenia v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30. 4. 2008, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,25 eura. Keďže exekučné konanie začalo dňa 27. 11. 1997, podľa § 27a vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 5 ods. 1 Vyhlášky vo výške 16,60 eura (500 Sk), keďže pred zastavením exekúcie bola vymožená vymáhaná suma s príslušenstvom, s výnimkou trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi preto vzniklo právo na odmenu vo výške 20 % zo základu odmeny, najmenej však 500 Sk, čo činí 16,60 eura. V súlade s ustanovením § 22 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov vo výške poštovného v sume 6,90 eura, a to za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1 euro, za upovedomenie o začatí exekúcie 1,30 eura, za žiadosť o súčinnosť povinného 0,40 eura, za oznámenie o súpise 0,40 eura, za urgenciu 0,40 eura, za oznámenie a predvolanie 0,40 eura, za predvolanie na obecný úrad 0,40 eura, za exekučný príkaz 1,30 eura a za zaslanie exekútorského spisu na súd 1,30 eura. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za jedno doručenie exekučného príkazu vo výške 1,30 eura, nakoľko z pripojeného exekútorského spisu nemal preukázané vynaloženie uvedeného výdavku. Exekučný príkaz zrážkami z dôchodku bol doručovaný len jeden krát, a to povinnej. Oprávnenému nebol doručovaný prostredníctvom pošty. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie
- vrátenie poverenia vo výške 1,30 eura, nakoľko budúce náklady na doručovanie nespĺňajú podmienku preukázateľnosti pri zastavení exekúcie. Pri rozhodovaní súd vychádza zo stavu v čase rozhodnutia. V čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nebol uvedený výdavok na poštovné vynaložený súdnym exekútorom, pričom jeho vynaloženie je možné len teoreticky predpokladať. Súdny exekútor v čase vyčíslenia trov exekúcie len predpokladal využitie poštových služieb na vrátenie poverenia a taktiež nebolo možné ustáliť ani výšku výdavkov na poštovné. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu telekomunikačných výdavkov, tak ako si to uplatnil, t. j. vo výške 0,25 eura, ktoré považoval súd, vzhľadom na obsah pripojeného exekútorského spisu a vykonané úkony súdneho exekútora, za primerané. Súd priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to za cestu vykonanú dňa 13. 6. 2006 na trase Vranov nad Topľou - Jakubovany a späť, podľa predloženého cestovného príkazu č. 2006, a to základnú náhradu 5,30 Sk (nakoľko súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku súdnym exekútorom) x 354 km, t. j. 1876,20 Sk a náhradu za spotrebované pohonné látky 354 km x 7,5 litra/100 km x 37,12 Sk/liter (cena paliva), t. j. 985,54 Sk, spolu 2861,74 Sk, čo činí 94,98 eura. Keďže súdny exekútor vykonal pracovnú cestu v 3 exekučných konaniach, uplatnil si aj cestovné náhrady vo výške 1/3-iny, t. j. 31,66 eura, nárok na náhradu ktorých mu súd priznal. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu za stratu času pri uvedenej pracovnej ceste za 12 začatých polhodín po 20 Sk, t. j. 240 Sk, čo pri vykonaní pracovnej cesty v 3 veciach činí 80 Sk v jednej veci, t. j. 2,66 eura. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v celkovej výške 13,28 eura za zriadenie práva nakladať s majetkovým účtom a za pozastavenie výkonu práva nakladať s cennými papiermi, nakoľko vynaloženie uvedených výdavkov súdny exekútor nepreukázal. Z exekútorského spisu vyplýva len skutočnosť, že obchodná spoločnosť FINAL INVEST, a. s. vyúčtovala súdnemu exekútorovi spolu 400 Sk ako odmenu mandatára, pričom reálne vynaloženie uvedených výdavkov súdnym exekútorom súd preukázané nemal. Navyše, súdny exekútor v podanom odvolaní nepriznanie uvedenej náhrady ani nenamietal. Nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 %, a to z odmeny, cestovných náhrad a náhrady za stratu času, t. j. z tých položiek, vo vzťahu ku ktorým si daň z pridanej hodnoty uplatnil súdny exekútor, t. j. zo sumy 50,92 eura, čo činí 10,18 eura.
V súlade so zákonným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku súd uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie povinnej, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.