Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičová 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúp.: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, Praha, Česká republika, IČO: 492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna a. s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, sídlo Krasovského 15, Bratislava, IČO: 53 812 948, o zaplatenie 1.595,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.595,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.595,- Eur od 21.02.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 1.595,- Eur, ako práva na náhradu škody z titulu vyplateného poistného plnenia. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 21.06.2015 došlo v Čadci k škodovej udalosti, pri ktorej vodička motorového vozidla zn. SUZIKI SX4 EČV: Z. X. N., pri cúvaní narazila do zaparkovaného vozidla zn. Peugeot 508 EČV: H. (ďalej „poškodeného vozidlo“). Držiteľ poškodeného vozidla mal v čase predmetnej škodovej udalosti uzavreté havarijne poistenie u žalobcu, u ktorého si uplatnil právo na poistné plnenie. Žalobca na základe uvedeného poukázal poškodenej E. B. dňa 13.08.2015 sumu 2.275,- Eur titulom likvidácie poistnej udalosti. Držiteľ motorového vozidla zn. SUZUKU SX4, ktorým bola spôsobená škoda, mal v čase škodovej udalosti uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Vzhľadom na ustanovenie prechádza právo ma náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na poistiteľa, a to až do výšky vyplateného poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu žalobca listom zo dňa 19.08.2015 požiadal žalobca žalovaného o refundáciu z povinného zmluvného poistenia vo výške 2.275,- Eur, pričom žalovaný na základe predmetnej výzvy uhradil len 680,- Eur, a teda žalobca voči žalovanému evidoval dlh vo výške 1.595,- Eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z vystavenej faktúry č. 7/2015 za opravu poškodeného vozidla vyplýva, že pozostáva z viacerých položiek opravy, mimo iného aj svetlometu vo výške 1.605,- Eur. Žalovaný uviedol, že výmenu tento položky nepriznal a v súvislosti s ľavým svetlometom priznal iba 10,- Eur za jeho leštenie, nakoľko predmetný svetlomete mal byť poškodený už pred nehodou. Táto skutočnosť má vyplývať zo zápisu o poškodení vozidla, ktoré pre žalobcu vyhotovil jeho zmluvný

partner spoločnosť Slovexperta s. r. o. V zápise o poškodení je uvedené, že predné ľavé svetlo - leštenie

- oprava, pričom v časti poznámky je uvedeného, ryha na vrchu ľavého svetlometu nesúvisí s touto poistnou udalosťou. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v zázname o dopravnej nehode je pri vozidle s EČV: H. uvedeného poškodenie: ľavý blatník, nárazník a iné poškodenia tam uvedené neboli. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal, že predné svetlo bolo poškodené pri predmetnej škodovej udalosti a to ešte takým spôsobom, že by bola nutná jeho výmena.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

4. V predmetnej veci nariadil súd pojednávanie na 07.12.2022, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu a poverený zamestnanec žalovaného. Zástupkyňa žalobcu v plnom rozsahu odkázala na podanú žalobu a mala za to, že uplatnený nárok je dôvodný, pričom výška nároku vyplýva z faktúry za opravu poškodeného vozidla. Ako tiež uviedla, zavinenie poistenca žalovaného sporným nebolo. Zástupca žalovaného rovnako tak zotrval na argumentácii z vyjadrenia k žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia, že dňa 21.06.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla povinne zmluvne poistného u žalovaného pri cúvaní poškodil motorové vozidlo poistenca žalobcu, u ktorého mal uzatvorené havarijné poistenie. Nesporným bolo zavinenie poistenca žalovaného a tiež skutočnosť, že žalobca svojmu poistencovi vyplatil poistné plnenie vo výške 2.275,- Eur. Nesporným bola aj skutočnosť, že si žalobca u žalovaného uplatnil právo na refundáciu vyplateného poistného plnenia u žalovaného, pričom ten mu uhradil sumu 680,- Eur. Sporným medzi stranami bolo preukázanie nároku žalobcu.

6. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia, Záznam o dopravnej nehode, Návrh poistnej zmluvy č. XXX XXXXXXX, Formulár o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy, Havarijná poistka č. XXXXXXXXXX, Faktúra č. 7/2015, Oznámenie o poistnom plnení, poukázanie platby poškodenej, Oznámenie o výške plnenia z poistného plnenia, ako aj s ostatným obsahom spisu.

7. Súdna zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

8. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

10. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

11. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13. Podľa poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

14. Podľa povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

15. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

16. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

17. Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b), a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 20. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 21. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 22. Ako z vyššie uvedených skutočností vyplýva, v predmetnom konaní nebolo sporným to, že dňa 21.06.2015 poistenkyňa žalovaného zavinila škodovú udalosť, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo havarijne poistené u žalobcu. Zavinenie potvrdzuje aj záznam o dopravnej nehode podpísaný jej účastníkmi, v ktorom bola za vinníka označená vodička MV SUZUKI SX4, EČV: Z. X. N.. Z faktúry č. 7/2015 vyplýva, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu 2.275,- Eur, pričom žalovaný odmietol uhradiť náhradu škody za výmenu ľavého predného svetlometu v sume 1.605,- Eur, keď z tejto sumy uhradil iba 10 Eur, ako náklady na jeho leštenie. Vo zvyšku náhradu škody neuhradil, nakoľko mal za to, že nebolo preukázané, že k škode na svetlomete došlo predmetnou škodovou udalosťou. Žalovaný tvrdil, že predmetný svetlomet mal byť poškodený už pred škodovou udalosťou, čo malo vyplývať aj obhliadky vykonanej zamestnancom Slovexperty. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia potvrdzoval. Až na pojednávaní konanom dňa 07.12.2022 súdu predložil záznam o obhliadke poškodeného vozidla, z ktorého mali vyplývať ním uvedené skutočnosti. Súd na tento dôkaz v zmysle neprihliadal, nakoľko žalovaný bol výzvou zo dňa 27.07.2018 poučený o jeho povinnosti predložiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku včas, pričom v prípade, ak tak žalovaný nespraví, súd na také prostriedky procesného útoku a procesnej obrady nemusí prihliadnuť. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu tiež vyplynulo, že ani ona nedisponuje predmetnou správou o obhliadke, čo by znamenalo zmenu v prístupe vedenia procesného útoku ako aj možné odročenie pojednávania, čo by vzhľadom na dĺžku konania a jeho predmet nebolo hospodárne a efektívne. Súd zároveň uvádza, že sú to strany sporu, ktoré sú zodpovedné za včasné predkladanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich tvrdení v konaní, pričom túto svoju povinnosť nemôžu nijakým spôsobom prenášať na protistranu, prípadne na súd, čím by ich neprimerane zaťažili tak z hľadiska finančného ako aj časového. Súd z vyššie uvedených dôvodov na žalovaným predložený dôkaz neprihliadal.

23. Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Tieto práva si poisťovňa môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Musí preto preukázať svoj nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu, vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia. 24. Pokiaľ ide o samotné právo žalobcu na refundáciu ním vyplateného poistného plnenia v zmysle , súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca poškodenej poukázal poistné plnenie vo výške 2.275,- Eur na základe poistnej zmluvy uzatvorenej s poškodenou, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.08.2015, ako aj pohybu na účte. 25. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, medzi stranami nebolo sporné, či k škodovej udalosti došlo v čase trvania poistenia ani to, kto bol za túto škodovú udalosť zodpovedný. Jedinou spornou otázkou v konaní bol fakt, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody za výmenu ľavého predného svetlometu, nakoľko žalovaný tvrdil, že k jeho poškodeniu nedošlo v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil záznam o dopravnej nehode a faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, pričom z predmetných listinných dôkazov vyplýva, že pri predmetnej škodovej udalosti došlo k poškodeniu ľavého blatníka a predného nárazníka v ľavej časti. Z faktúry potom vyplýva aj to, že došlo k výmene predného ľavého svetlometu. Pokiaľ žalovaný na svoju obranu tvrdil, že ľavý predný svetlomet bol poškodený už pred škodovou udalosťou, a teda jeho výmena nebola v príčinnej súvislosti s konaním jej poistenca, súd uvádza, že žalovaný súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by tieto jeho tvrdenia preukazovali, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Rovnako tak tvrdenia žalovaného o tom, že v zázname o dopravnej nehode je pri poškodení motorového vozidla poškodenej uvedený iba ľavý blatník a ľavá časť predného nárazníka neznamená, že nedošlo aj k poškodeniu samotného svetlometu, nakoľko účastníci dopravnej nehody nie sú osoby kvalifikované na určenie rozsahu poškodenia, ktoré častokrát nemusí byť na prvý pohľad viditeľné. Nárazom do predmetných častí motorového vozidla mohlo dôjsť k poškodeniu mechanických častí pod blatníkom, či nárazníkom, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné z exteriéru a účastník škodovej udalosti ako laik, nie je schopný takéto poškodenie odhaliť. Nutnosť výmeny svetlometu bola stanovená až v servise pri oprave poškodení motorového vozidla, kedy došlo k jeho reálnej výmene, čo vyplýva z faktúry č. 7/2015. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd v konaní preukázané, že zavineným konaním poistenca žalovaného došlo k vzniku škody na motorovom vozidle poistenca žalobcu, kedy výška tejto škody predstavovala náklady potrebné na uvedenie stavu motorového vozidla do stavu pred vznikom škodovej udalosti, teda sumu 2.275,- Eur, z ktorej žalovaný žalobcovi uhradil náhradu škodu vo výške 680,- Eur. Súd mal v konaní preukázaný aj kauzálny nexus medzi konaním poistenca žalovaného a vznikom škody, pričom žalovaný na svoju obranu súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. 27. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku v zmysle , priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sume v zmysle Nariadenia vlády SR č. odo dňa podania žaloby na súd. 28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).