Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/235/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: X. Y., XX B. L., P. O. Z. XXXX, B. XXX, L. G., G., Z. B. T. právne zast. I. & B., s.r.o., I. M. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: W. N., nar. X. X. . XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpená opatrovníkom JUDr. Q. Y., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu N. - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa K., O. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. F., advokátom, I., XXX XX Stropkov, o zaplatenie 5.471,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -79 zo dňa 13. 4. 2012 jednomyseľne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.471,17 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.317,99 eur od 12. 11. 2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 803,92 eur titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 328 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 475,92 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 29. 4. 2011 domáhal zaplatenia sumy 5.471,17 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia poskytnutého úveru, keď uviedol, že na základe Zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk. Žalovaná tento úver neplatila riadne a včas podľa dohodnutých podmienok. Uviedol, že po vydaní platobného rozkazu dňa 22. 6. 2011 č.k. -35, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanú sumu vrátane príslušenstva v zmysle žalobného petitu, uznesením zo dňa 23. 8. 2011 č.k. platobný rozkaz zrušil v súlade s ustanovením

S poukazom na vyššie uvedené súd ustanovil žalovanej opatrovníka na zastupovanie v konaní, nakoľko jej pobyt nie je známy.

Prvostupňový súd vec prejednal podľa v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj vedľajšieho účastníka, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a navrhli vec prejednať v ich neprítomnosti.

Konštatoval prvostupňový súd, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 21. 10. 2010 medzi spoločnosťou M. a.s. ako postupcom a spoločnosťou F. M. a.s. ako postupníkom sa spoločnosť F. M. a.s. stala veriteľom pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá následne dňa 10. 11. 2010 uzatvorila na strane postupcu so žalobcom na strane postupníka Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa veriteľom pohľadávky zo Zmluvy o úvere stal žalobca.

Vykonaným dokazovaním (oboznámením predložených listinných dôkazov vrátane výsluchu opatrovníčky) a v nadväznosti na to citujúc ustanovenia , , , , , účinného od 15. 1. 2009, Nariadenia vlády SR č. , ako aj s poukazom na písomné podanie vedľajšieho účastníka konštatoval súd, že žalobca je v predmetnej právnej veci aktívne legitimovaný. Keďže súd mal za preukázané, že M. a.s. uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. a žalovaná neplatila splátky úveru riadne a včas podľa dohodnutých podmienok, prvostupňový súd posúdil uplatnený nárok ako dôvodný vrátane výšky uplatnenej pohľadávky, ktorú považoval súd za nespornú.

O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 803, eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 328 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 475,92 eur podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. za 2 úkony právnej služby á 190,89 eur + DPH a 2x režijný paušál á 7,41 eur + DPH. Zároveň uviedol, že z dôvodu, že žalovaná bola v predmetnej právnej veci neúspešná, súd právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník a žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

V odvolaní okrem iného namietal postup prvostupňového súdu, že ho na pojednávanie vôbec nepredvolal, čím mu odňal možnosť konať pred súdom ( ) a uviedol, že sa nevzdal účasti na pojednávaní a svoju neúčasť ospravedlnil len pre prípad, že sa nedostaví na vytýčené pojednávanie.

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale aj zo zápisnice z pojednávania, poukázal na konanie opatrovníčky, ktorá si zrejme neuvedomila, koho záujmy v konaní zastupuje, keď navrhla rozhodnúť v zmysle žalobného petitu proti svojmu účastníkovi, ktorého v konaní zastupovala bez toho, aby sa bližšie oboznámila s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka. Zastával názor, vychádzajúc aj z doterajších skúseností, že úradník z procesného súdu alebo úradník z iného súdu je len formálnym článkom a materiálne neposkytuje spotrebiteľovi skutočnú ochranu. V posudzovanom prípade dokonca hájil záujmy dodávateľa, v dôsledku čoho sa vedľajší účastník, ktorý je právnym predpisom legitimovaný subjekt na presadzovanie a chránenie oprávnených záujmov spotrebiteľov, nemôže spoliehať na poskytovanie relevantnej pomoci ustanoveným opatrovníkom a zdôraznil, že v spotrebiteľských veciach by bolo prínosom, ak by súdy spotrebiteľovi na neznámom mieste za opatrovníka ustanovovali práve združenia pôsobiace v sfére ochrany spotrebiteľa.

Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že neboli predložené žiadne dôkazy na podporu tvrdenia vedľajšieho účastníka (k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie) a z rozhodovacej činnosti nemal súd preukázané, že žalobca je neexistujúci alebo skrachovaný subjekt, zdôraznil, že len tvrdil a naďalej tvrdí, že previesť práva na zahraničný subjekt postúpením pohľadávky, naviac na spoločnosť so sídlom na Britských Panenských ostrovoch predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku ( ), čo sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov (sp. zn. a sp. zn. ), ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (sp. zn. ), ktoré sa týkajú žalobcu. Trval na tom, že postúpenie pohľadávky na subjekt v Karibiku je naviac nekalou obchodnou praktikou a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove (sp. zn. ).

V odvolaní ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné ani len zistiť, že súd rozhodoval v spotrebiteľskej veci, kde je nevyhnutné aplikovať osobitnú úpravu spotrebiteľského práva v , ale aj v osobitných zákonoch garantujúcich práva spotrebiteľov a je potrebné mať na zreteli príslušnú úpravu o ochrane spotrebiteľa Európskej únie (Zmluvu o fungovaní EÚ, Chartu základných práv EÚ, Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 atď.), ale aj judikatúru Súdneho dvora EÚ.

V závere svojho odvolania poukázal na procesné oprávnenie vedľajšieho účastníka v zmysle ustanovenia a jeho možnosť podať v spotrebiteľskej veci odvolanie. V prípade, ak

by mal odvolací súd pochybnosti o legitimácii vedľajšieho účastníka, podať toto odvolanie, navrhoval zabezpečiť stanovisko opatrovníka žalovanej k tomuto odvolaniu. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou ohľadom oprávnenia vedľajšieho účastníka vo veci podať toto odvolanie, navrhol v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ podľa prerušiť toto konanie a predložiť Súdnemu dvoru EÚ ním uvádzanú prejudiciálnu otázku. Zastával však názor, vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, že odvolací súd nemá na procesnoprávnu normu - ustanovenie vôbec prihliadať, resp. má jej použitie z dôvodu, že odporuje kogentným normám európskeho práva a jej uplatnenie bráni poskytnutiu ochrany spotrebiteľovi pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (čl. 6 ods. /EHS) úplne vylúčiť. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

Žalobca sa k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom písomne nevyjadril.

Opatrovník žalovanej podaním zo dňa 1. 12. 2014 oznámil, že súhlasí s podaním odvolania proti rozsudku vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd prejednal odvolanie podané vedľajším účastníkom v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , vrátane posúdenia konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné považovať za dôvodné.

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka aj vzhľadom na súhlas opatrovníka s ním, považoval za podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote.

Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 6. 5. 2005 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej 100.000,- Sk, ako aj že následne Zmluvou o postúpení pohľadávok (zo dňa 21. 10. 2010 a dňa 10. 11. 2010) pôvodný veriteľ pohľadávku proti žalovanej postúpil na žalobcu.

Predmetom konania je vrátenie poskytnutého úveru vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky, keď sa s plnením dlhu dostala do omeškania.

Pokiaľ vedľajší účastník namietal procesné pochybenie súdu v tom, že prvostupňový súd ho na pojednávanie vôbec nepredvolal, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zdôraznil, že sa nevzdal účasti na pojednávaní a ospravedlnil neúčasť len pre prípad, že sa nedostaví, tento odvolací dôvod tvrdený vedľajším účastníkom nie je daný. Z obsahu spisu totiž vyplýva a to z pripojenej doručenky, že JUDr. F. W. dňa 22. 3. 2012 bolo predvolanie na vytýčené pojednávanie na deň 13. 4. 2012 o 10.00 hod. riadne doručené.

Je však potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci žalobe vyhovel v celom rozsahu bez toho, aby sa náležite vyporiadal s námietkou vznesenou vedľajším účastníkom (keď tvrdil, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou), ktorú vzniesol na ním podporovaného účastníka - žalovanej, neposudzoval, či predmetný vzťah účastníkov konania, z ktorého si žalobca uplatňuje v tomto konaní peňažnú pohľadávku, je vzťahom spotrebiteľským, aj keď akceptoval vstup vedľajšieho účastníka do konania, konal s ním, pričom ide o právnickú osobu, ktorá bola založená o ochrane spotrebiteľa a bola zriadená na ochranu spotrebiteľa a teda jej cieľom je zastupovať v súdnych konaniach spotrebiteľov.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku sa aproximovali viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Charakter spotrebiteľskej zmluvy tak môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa , ale aj uzatvárané podľa a osobitných predpisov.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia .

Podľa prvá veta , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle a spravuje sa a nasl. . Zároveň však ide spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. , ako aj ustanovenia osobitného o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle , vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku poukázal len na obsah žaloby a listinných dôkazov, vyjadrenie vedľajšieho účastníka a citujúc ustanovenia vo veci rozhodol, keď konštatoval dôvodnosť žaloby. Za takejto situácie nemožno považovať odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za dostatočné, pokiaľ tento presvedčivým spôsobom sa jednak nevyporiadal s námietkou odvolateľa a neodôvodnil, prečo na právny vzťah medzi účastníkmi konania neaplikoval . Nevyporiadal sa v konečnom dôsledku ani s výškou uplatneného nároku, nie je zrejmé, či a v akom rozsahu zo strany žalovanej bol úver splácaný (táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu samotnej žaloby), prípadne dokedy, keďže zaplatenie úveru bolo dohodnuté v splátkach.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (ani zo žaloby) nevyplýva, za aké časové obdobie žalobca uplatnil a súd priznal žalobcovi vyčíslený úrok a úrok z omeškania a v akej výške, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu ( SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), spôsobuje, že konanie je zaťažené inou vadou ( ), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Ak by odvolací súd posudzoval vyššie uvedené skutočnosti, porušil by ústavný princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a účastníkovi konania, ktorý by s jeho hodnotením skutkových zistení nebol spokojný, odoprel možnosť preskúmať správnosť jeho záveru v riadnom opravnom konaní.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí vyporiadať sa so všetkými právne významnými skutočnosťami, na ktoré odvolací súd poukázal v zrušujúcom uznesení, ako aj s námietkami, na ktoré vedľajší účastník na strane žalovanej v odvolaní poukázal a až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a po právnom posúdení uplatneného nároku bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.