Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-167-2022.pdf
PDF · 120.16 KB
Case nature
Subarea
20CoP/167/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXA, G., zastúpená JUDr. Petrom Halajom, advokátom, so sídlom: Krížna 47, Bratislava a otca - Filip Machala, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXA, G., zastúpený advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., AK so sídlom Javorinská 13, Bratislava, IČO: 42 129 532, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.09.2022, č.k. 68P/156/2022-19, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.09.2022, č.k. 68P/156/2022-19 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 20.09.2022, č.k. 68P/156/2022-19 rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený dočasne sa stretávať s maloletou X. S., nar. XX.XX.XXXX a to v každom nepárnom kalendárnom týždni v kalendárnom roku v sobotu od 09:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 16:00 hod. a každý kalendárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a to do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenému na súde prvej inštancie pod sp.zn. 68P/152/2022. Miesto odovzdania a prevzatia maloletej X. určil súd prvej inštancie miesto bydliska maloletej a v prípade, ak bude maloletá v predškolskom zariadení, tak miesto prevzatia maloletej bude predškolské zariadenie. Matke uložil povinnosť maloletú X. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie otcovi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom doručeným súd prvej inštancie dňa 07.09.2022 (vedeným pod sp.zn. 68P/152/2022) domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. S., nar. XX.XX.XXXX. V uvedenom návrhu otca je zároveň obsiahnutý jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo veci úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom, pričom ho žiada upraviť na každý nepárny kalendárny víkend v sobotu od 09:00hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 16:00 hod., každý týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 68P/152/2022-16 zo dňa 13.09.2022 vylúčil túto časť návrhu otca týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, zapísané pod sp.zn. 68P/156/2022.
3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 4, § 2 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 28, § 34 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), a vecne tým, že dokazovaním mal za preukázané, že rodičia maloletej X. nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2020, matka sa osobne stará o maloletú, pričom doposiaľ nie sú upravené súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov ich rodičovské práva a povinnosti k maloletej, pričom na súde prvej inštancie je vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade je zrejmé, že napriek nezhodám, ktoré medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú, je nepochybné, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletej a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s ním, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Zdôraznil, že spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje právo voči maloletej zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom maloletej X., až v prípade, ak sa rodičia nezhodnú, súd prvej inštancie uviedol, že autoritatívne rozhodne, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletej, najmä na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať a ako dlho sa má stretávať s druhým rodičom, ale práve záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj napriek tomu, že sa otec po odchode zo spoločnej domácnosti stretával s maloletou často, a to podľa pravidiel matky a za jej prítomnosti, od septembra 2021 maloletú nevidel a nestretol sa s ňou, pritom maloletá je vo veku, v ktorom je nutné opätovne začleniť do jej života otca a obnoviť ich vzájomný kontakt a vzťah, aby neprišlo k ich ešte väčšiemu odcudzeniu. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že otec sa s maloletou X. približne rok nestýka, nemá s ňou zabezpečený kontakt. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vychádzajúc najmä z návrhu otca upravil jeho styk s maloletou v súlade s návrhom otca, a to v záujme potreby začať styk realizovať a zamedziť tak odcudzeniu otca s maloletou a postupne rozvíjať aj vzťahy maloletej s jej nevlastným bratom P..
4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že na vydanie neodkladného opatrenia na úpravu bežného styku boli splnené podmienky. Na záver skonštatoval, že neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov a takúto mieru kontaktu otec s maloletou v zmysle petitu rozhodnutia bude mať zabezpečenú.
5. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia apeloval na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletej dcéry, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie dal do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby konflikt medzi nimi nepokračoval. Zároveň im odporučil, aby sa naučili spolu vecne a správne komunikovať a reflektovať na potreby svojho jediného spoločného dieťaťa, pričom nezhody nebudú prenášať na svoje dieťa a neurobia z neho objekt svojich nezhôd.
6. Na záver uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej, neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd prvej inštancie skonštatoval, že keďže návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, preto ani ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuviedol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) CSP a podľa § 62 ods. 1 CMP v celom rozsahu proti všetkým výrokom neodkladného opatrenia. Matka má za to, že tvrdenia otca uvádzané v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú zavádzajúce, účelové a nepravdivé. Matka má za to, že nebráni otcovi v styku s maloletou X. a rešpektuje úlohu otca v živote X., v čase pred, ako aj v čase nariadenia neodkladného opatrenia, otec mal umožnené stýkať sa s X.. Jedinou požiadavkou matky je, aby pri uskutočňovaní styku otca s X. bol prvoradý najlepší záujem X.. Matka je však názoru, že otec bohužiaľ sleduje najmä svoje vlastné záujmy, domáha sa styku s X. len keď mu to vyhovuje, dohodnuté stretnutia často ignoruje a záujem X. je podriadený jeho záujmom. Matka uviedla, že maloletá má toho času štyri roky a potrebuje mať svoj režim pre jej správny a zdravý vývoj, pričom nepravidelné a chaotické zásahy do maloletej režimu jej neprospievajú, najmä pri absencii poobedného spánku je fyzicky vyčerpaná a nepravidelnosť vrátane dlhých výpadkov styku s otcom, ktorý zvykne rušiť dohodnuté stretnutia, vníma psychicky zle, zvykne plakať a je smutná. Matka poukázala na to, že otec sa dlhodobo o X. nezaujímal, nestýkal sa s ňou z dôvodov na jeho strane. V nadväznosti na vyššie uvedené, matka bola vždy ochotná umožniť otcovi stýkať sa s X., za rešpektovania najlepšieho záujmu X. a vždy sa snažila dokonca prispôsobovať si svoje vlastné povinnosti a čas tak, aby bola schopná pripraviť a odovzdať otcovi X., aby mohli byť spolu. Uviedla, že z doloženej komunikácie medzi otcom a matkou jednoznačne vyplýva, že matka umožňovala stýkať sa otcovi s X., a to aj bez jej prítomnosti. Matka poukázala na to, že dňa 01.06.2020 otec opätovne nedokázal dodržiavať umožnený styk s X., kedy z odpovede matky na správu otca jasne vyplýva, že otec mal s X. umožnené stýkať sa pravidelne a často. Ďalej dňa 06.11.2020 boli otec s matkou dohodnutí, aby otec prišiel za X., avšak otec opätovne nakoniec neprišiel. Zdôraznila, že tento termín bol dokonca náhradným termínom za deň 04.11.2020, kedy otec rovnako neprišiel a nedal ani včas vedieť, že za X. nepríde. Tiež uviedla, že dňa 05.12.2020 sa pokúsila opätovne dosiahnuť, aby sa otec venoval a našiel si čas aj na X. a kontaktovala ho za účelom, aby jej dal vedieť, či chce s X. počas vianočných sviatkov tráviť čas. Poukázala na to, že dňa 01.07.2021 matka písala otcovi, aby mu potvrdila, že dohodnutý styk s X. v piatok poobede a nedeľu doobeda platí, kedy dokonca matka v prípade otcovho záujmu nemala problém mu styk s X. umožniť aj dlhšie, ako bolo prvotne dohodnuté. Tiež uviedla, že dňa 24.09.2021 písala otcovi, že má z jej strany umožnený styk s X., pri rešpektovaní X. režimu, každý utorok 16:30 až 18:30, každú párnu sobotu 10:00 až 16:00. Zároveň matka otcovi uviedla, že je pripravená vyhovieť, tak ako vždy doteraz, jeho návrhu na zmenu časov styku, ak budú rešpektovať režim a záujem X.. Dňa 20.10.2021 matka písala otcovi, že napriek mnohým možnostiam na styk s X., tieto nevyužíva a nebol s ňou ďalšie celé dva mesiace. Opätovne matka otcovi uviedla, že v prípade ak bude otec schopný pravidelne dodržiavať styk aspoň v rozsahu v akom sú dohodnutí, nemá problém dohodnúť sa na predĺžení rozsahu styku otca s X.. Matka sa snažila otca zahŕňať aj do školských aktivít X., napríklad dňa 20.11.2021 ho informovala o možnosti zúčastniť sa vianočnej besiedky, avšak bez odozvy. Dňa 07.04.2022 písala matka otcovi ohľadne X. prihlášky do štátnej škôlky, avšak otec ani vo vyriešení otázky predškolskej dochádzky maloletej nedokáže byť riadne súčinný. V dňoch 02.05.2022 až 04.05.2022 matka komunikovala s otcom ohľadne dní, v ktorých by mohol tráviť čas s X., zdôraznila, že z komunikácie je zrejmé, že práve otec má ťažkosti alebo nezáujem, zariadiť si svoj čas tak, aby ho mohol tráviť s X.. Matka uviedla, že v máji 2022 až júni 2022 opätovne kontaktovala otca, kde mu uviedla, že by mal byť aktívnejší v kontakte s X., keď jej bez aktivity matky nedokázal sám ani na jej minuloročné meniny zatelefonovať a po roku bez kontaktu X. už zabúda, kto je jej otcom. Naviac matka, po ďalšom týždni bez záujmu otca o X., kontaktovala otca s tým, aby uzatvorili medzi sebou rodičovskú dohodu, ktorá by upravila postupnú adaptáciu X. na styk s otcom tak, aby mohla následne s otcom tráviť aj dlhší čas. Matka aj začiatkom júna 2022 navrhla otcovi, aby uzatvorili rodičovskú dohodu a navrhla, aby styk otca s X. prebiehal zo začiatku (aby sa X. adaptovala) tak, že sa dohodnú na párnych utorkoch a na nepárnych víkendoch. Otec však nereagoval. Zdôraznila, že až po dlhšej odmlke, v júli 2022, otec uviedol, že by akceptoval styk s X. v nepárny pondelok a nepárny víkend s tým, že víkendový deň a čas bude dohodnutý 14 dní vopred. Matka zaslala otcovi návrh dohody, s návrhom úpravy styku podľa požiadaviek otca, t.j. každý nepárny pondelok v čase 16:30 - 18:30 a každý nepárny víkend s tým, že deň a čas počas víkendu bude dohodnutý 14 dní vopred. Matka uviedla, že otec na návrh dohody, ktorá bola v súlade s jeho požiadavkami ohľadne styku, zareagoval pre matku nepochopiteľne tak, že je údajne šikanovaný, pričom absolútne nevysvetlil v čom vidí údajnú šikanu, s čím v návrhu dohody nesúhlasí a ani nedal protinávrh, čo navrhuje v dohode zmeniť. Matka nerozumie myšlienkovým pochodom otca, ktorému vždy na základe rozumnej dohody umožňuje styk s X., keď je to možné, čo ho viedlo k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď je to práve on, ktorý nie je schopný dohody ohľadne styku s X. dodržiavať. Podľa matky z doloženej komunikácie vyplýva, že otec takmer
každý mesiac požadoval inú dohodu ohľadne styku s X., nakoľko pred X. vždy staval svoje osobné záujmy. Matka uviedla, že dokonca iniciovala stretnutie s mediátorkou, za účelom dosiahnutia rozumnej dohody ohľadne styku otca s X., otec však ani za účasti mediátora a faktu, že matka mu bola ochotná vyjsť v ústrety vo všetkých rozumných požiadavkách, ak by bol schopný rešpektovať režim a záujem X., nebol schopný pochopiť, že záujem X. musí byť na prvom mieste. Matka zdôraznila, že otec aj napriek tomu, že bol kontaktovaný mediátorkou, za účelom vyriešenia otázky styku s X. ešte predtým, ako doručil súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pre matku nepochopiteľne sa radšej rozhodol riešiť situáciu súdnou cestou. Aj napriek všetkému matka, rešpektujúc úlohu otca v živote X., vždy umožnila otcovi styk s X.. Matka otcovi dokonca poskytla vopred stanovené časy, v súlade s požiadavkami otca tak, aby si vedel zariadiť svoj čas, vždy v utorok od 16:30 hod. až do 18:30 hod. a každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod., túto možnosť však otec bohužiaľ nikdy nevyužil. Otec žije v domácnosti so svojou partnerkou a jej dvoma malými deťmi, čo podľa názoru matky môže byť v jej veku pre X. stresujúce, keďže žije s matkou v ich domácnosti sama. Uviedla, že maloletá X. je zvyknutá spávať sama a stále pre svoj vývoj a pohodu potrebuje aj poobedný spánok, cez víkend po týždni v škôlke, potrebuje X. dohnať spánkový deficit, a preto pre ňu nie je vhodné cez víkendy vstávať skoro ráno a ponáhľať sa pripraviť sa na styk s otcom. V nadväznosti na vyššie uvedené je podľa názoru matky zrejmé, že nebráni styku X. s otcom, naopak matka bola aktívna v prospech stretávania sa otca s maloletou X.. Podľa matky je zrejmé, že v tunajšej veci absolútne absentuje potreba bezodkladne upraviť pomery ohľadne styku X. s otcom a neodkladné opatrenie je v celom rozsahu nedôvodné. Následne matka zopakovala odvolaciemu súdu vyčerpávajúcim spôsobom časový sled udalostí, od kedy otec opustil spoločnú domácnosť, až po podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a matka má voči otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v prvom rade chce odvolaciemu súdu uviesť, že po vydaní neodkladného opatrenia prvoinštančným súdom sa konečne s maloletou aj reálne stretol. Zdôraznil, že matka žiadala zmenu z utorka na štvrtok po vydaní neodkladného opatrenia, s čím otec súhlasil. Následne vyčerpávajúcim spôsobom opísal odvolaciemu súdu ako prebieha styk s maloletou v konkrétnych dňoch od vydania neodkladného opatrenia. Otec zopakoval, že mal reálne problém sa s maloletou stretnúť takmer rok, pričom matka v odvolaní uvádza, že s otcom komunikovala. K uvedenému dodal, že to je pravda, ale nikdy mu neumožnila osobné stretnutie s maloletou, lebo ako podmienku stanovila podpis rodičovskej dohody, a to podľa jej vopred pripraveného znenia. Podotkol, že jej argument bol, že dieťa potrebuje mať stabilný režim. Otec má za to, že vyvinul všetku možnú aktivitu pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na to, aby sa s maloletou stretol, samozrejme nechcel vyvolávať násilné scény, kde by sa snažil odobrať dieťa zo škôlky alebo iné extrémne situácie, ale v rámci určitých hraníc sa pokúšal kontinuálne s maloletou stretnúť, po dobu takmer jedného roka. Uvedené sa mu však nepodarilo a k osobnému stretnutiu otca s maloletou reálne nedošlo. Podľa otca faktom je, že hneď po vydaní neodkladného opatrenia sa s maloletou stretol a stretáva, maloletá reagovala na otca pozitívne a aktuálne stretnutia prebiehajú v poriadku. Uviedol, že maloletá je pozitívne naladená na otca, trávia spolu čas, hrajú sa spolu, a budú si vzťah otec - dcéra. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by stretnutie medzi otcom a maloletou neprebehlo, pričom uvedené nepoprela ani matka vo svojom odvolaní. Otec poukázal na to, že s maloletou sa však otec stretáva len vo štvrtky každý týždeň, kedy ju vyzdvihuje z materskej školy a v nepárne týždne v soboty počas celého dňa, keďže matka odmieta vydať maloletú na kontakt aj v nedeľu, údajne sa musí pripravovať do škôlky, kde nastúpi v pondelok. Tento argument však otec neakceptuje a neustále žiada matku o poskytnutie aj možnosť stráviť s maloletou aj nedeľu. Zdôraznil, že matka podľa aktuálnej komunikácie však opäť žiada zmenu zo štvrtka na utorok, čo odporuje jej dlhodobej argumentácii o potrebe stabilného režimu pre maloletú. Tiež uviedol, že matka požaduje, aby otec v utorok len sprevádzal maloletú na krúžok plávania, čiže len ju tam odviezol a sedel počas krúžku. Zdôraznil, že uvedený čas je jediný čas počas týždňa, ktorý má otec s maloletou a aj tento sa mu matka takýmito obštrukciami snaží zobrať. Otec samozrejme môže mať kontakt s maloletou v utorky, ale nebude ju v tom čase voziť na plávanie, ale tráviť s ňou čas u neho doma. Otec poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/546/2015 zo dňa 24.05.2016. Taktiež zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdeniami matky, že matka nebráni otcovi v styku s maloletou. Tiež nesúhlasí s tvrdením, že jeho tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú zavádzajúce, účelové a nepravdivé. Otec má za to, že matka mu aktívne bránila v styku s maloletou. Po vydaní neodkladného opatrenia odmieta umožňovať kontakty otca v nedeľu, umožňuje
ich len raz do týždňa vo štvrtok a každú druhú sobotu. Otec uznáva, že komunikácia medzi ním a matkou maloletej nie je ideálna, avšak po stretnutiach s maloletou nevidí dôvod hodnotiť jeho kontakt s maloletou ako nezáujem z jeho strany. Uviedol, že dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol v prvom rade záujem o pravidelné stretávanie sa s maloletou, keďže snaha o takýto kontakt bola počas 11 mesiacov bez úspechu a reálneho stretnutia. K tvrdeniu matky, že začiatkom júna 2022 navrhla otcovi, aby uzatvorili rodičovskú dohodu a navrhla, aby styk otca s maloletou X. prebiehal zo začiatku tak, že sa dohodnú na párnych utorkoch a na nepárnych víkendoch, otec však nereagoval, uviedol, že na dohodu reagoval zaslaním pripomienok, avšak tieto matka neakceptovala. Následná komunikácia bola veľmi vyčerpávajúca, matka sa snažila presadiť svoje, hľadajúc rôzne formy na dosiahnutie toho, čo chce. Otec túto komunikáciu považoval až za šikanóznu, nikam sa neposúvajúcu, čo ho deprimovalo a nakoniec nebol schopný už reagovať. Matka žiadala program adaptácie, ktorá mala prebiehať niekoľko mesiacov, rozpísaných po týždňoch a matka nebola ochotná robiť ani ústupky. Podľa názoru otca adaptácia nebola potrebná, nakoľko mal s maloletou blízky vzťah. Ďalej k tvrdeniu matky, že dňa 06.11.2020 mali byť rodičia údajne dohodnutý na kontakte, ale on neprišiel, otec uviedol, že komunikácia bola v danom prípade chaotická z oboch strán. Matka otcovi niekoľkokrát zakázala ním navrhnutý program, vzhľadom na túto skutočnosť to otec už z pochopiteľných príčin vzdal, keďže sa s matkou nedalo rozumne dohodnúť a všetko, čo navrhoval otec zamietala. V danom období totiž matka vyžadovala prítomnosť na stretnutiach. Ďalej k tomu, že matka tvrdí, že ona bola tá, čo sa po otcovi dopytovala odpovede, či chce s maloletou tráviť cez vianočné sviatky čas uviedol, že otec dňa 07.12.2021 sám bez predchádzajúceho dopytovania matky začal komunikáciou ohľadom vianočných sviatkov a ich trávenia s maloletou. Dovolil si tiež uviesť, že matka ho neustále obviňuje, že jeho kontakt s maloletou má dopad na zdravie maloletej. Tvrdenia matky, že návrh na neodkladné opatrenie bol podaný ešte pred začatím mediácie, označil otec za nepravdivé. Otec zdôraznil, že prečítajúc si celé znenie odvolania matky, nedáva mu zmysel, prečo matka odvolanie podávala. Na jednej strane matka uvádza, že kontakty otcovi navrhovala jeden krát do týždňa v pondelky a každú druhú sobotu celý deň už v septembri 2021, pričom v novembri 2022 jej vadí, že bolo vydané neodkladné opatrenie na kontakty medzi otcom a maloletou v rozsahu 1x za týždeň a každý druhý víkend bez nočného prespatia. Otec nerozumie presnému dôvodu odvolania matky voči nariadenému neodkladnému opatreniu, nakoľko práve matka týmto nariadením dosiahla presne to, čo celý čas chcela docieliť, a to presne stanovené termíny kontaktu otca s maloletou, jej pevný režim, pravidelnú prítomnosť otca v živote maloletej. Otec uviedol aj skutočnosť, že matka otca dokonca kontaktovala ohľadom zrušenia styku s maloletou počas pracovného dňa, nakoľko má pocit, že to maloletej neprospieva. Počas poslednej návštevy maloletej u otca v pracovný deň, otec musel maloletú 30 minút presviedčať, že je čas ísť domov k mame, maloletá chcela ostať u neho, následne došlo z tohto dôvodu k meškaniu pri odovzdávaní maloletej. Vzhľadom na uvedené má za to, že maloletej styk s otcom prospieva a je v záujme maloletej tráviť čas s otcom. Otec uviedol, že jedným z argumentov matky v odvolaní je aj to, že takto vydané neodkladné opatrenie nie je v záujme maloletej, s čím vyjadril nesúhlas. Má za to, že maloletá sa dožaduje širších kontaktov s otcom a je smutná, ak nemôže byť s otcom aj v nedeľu, čo je svojvôľa matky. Čo sa týka argumentu matky ohľadom zachovania pravidelného režimu maloletej, vydaním neodkladného opatrenia bol podľa názoru otca nastolený pravidelný režim pre maloletú a otca, ktorý otec dodržiava. Zdôraznil, že ostatný režim maloletej tiež počas víkendu dodržiava, maloletá má domácu varenú stravu, dostáva aj ovocie, pritom má vytvorený program s otcom. Otec uviedol, že matka v podanom odvolaní nepopiera, že k realizácii kontaktov medzi otcom a maloletou nedochádzalo, avšak dôvod vidí iba na strane otca s tým, že ona mu termíny ponúkala. Ako otec uviedol, matka keď ponúkla termín, vyžadovala svoju prítomnosť, a tak program si museli vopred odsúhlasiť. Matka nesúhlasila s programom navrhovaným otcom, alebo mala iný problém a komunikácia stroskotala ako celok a ku kontaktu nakoniec nedošlo vôbec. Následne otec vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17CoP/81/2015 zo dňa 28.01.2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 59P/53/2015 zo dňa 14.03.2016, na nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06. K návrhu matky, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, otec poukázal na ustanovenie § 52 CMP, kedy žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, preto podotkol, že uvedený nárok je nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného otec žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.
10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
11. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
12. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
15. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
16. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia, by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.
17. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča.
18. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvádzaných matkou v rámci podaného odvolania a ustálil, že nariadené neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletou dcérou pokladá za dôvodné. Matka v rámci svojho podaného odvolania argumentuje hlavne tým, že otcovi styk s maloletou dcérou umožňuje, a preto nie je daná bezodkladnosť úpravy pomerov, potrebná pre nariadenie neodkladného opatrenia. K týmto tvrdeniam matky odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že matka vyvíja verbálnu iniciatívu k tomu, aby styk otca s maloletou dcérou prebiehal, avšak na druhej strane si v rámci svojich návrhov kladie podmienky realizácie tohto styku, ktoré otec vníma ako neprijateľné. Z týchto dôvodov potom vznikali medzi rodičmi konflikty, ktoré sa vyhrotili až do takej miery, že styk otca s maloletou dcérou sa približne rok nerealizoval. Preto argumentácia matky uvedená v rámci podaného odvolania, že otcovi pravidelne umožňuje kontakt s maloletou dcérou, nie je v tomto prípade úplne opodstatnená. Odvolací súd má za to, že bezodkladnosť úpravy pomerov, ktorá je potrebná pre nariadenie neodkladného opatrenia je daná aj vtedy, ak rodičia síce verbalizujú záujem o stretávanie sa maloletého dieťaťa s druhým rodičom, avšak reálne k tomuto stretnutiu maloletého dieťaťa a rodiča nedôjde, čo je aj daný prípad. Inými slovami, styk otca s maloletou dcérou neprebiehal reálne od septembra 2021 (tieto skutočnosti nepoprela ani matka v rámci podaného odvolania), a preto súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd vzhliadol potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o rozsah styku otca s maloletou dcérou matka v rámci svojho odvolania nenamietala rozsahu styku otca s maloletou, práve naopak, v rámci svojho odvolania
deklarovala ochotu nastaviť jasné pravidlá realizácie styku otca s maloletou dcérou (každý utorok a každú párnu sobotu), z toho dôvodu, aby sa tento styk otca s maloletou dcérou stal pravidelnosťou. Odvolací súd k rozsahu styku otca s maloletou dcérou taktiež uvádza, že realizácia styku otca s maloletou dcérou je nastavená na každý utorok a každú nepárnu sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 16.00 hod., pričom matka namieta aj včasnosť realizácie tohto styku. Odvolací súd na tieto argumenty matky uvádza, že styk nariadený od 09.00 hod. vzhľadom k jeho trvaniu t.j. do 16.00 hod. počas nepárneho víkendu nepovažuje za príliš včasný. Pri posudzovaní týchto skutočností odvolací súd v danom prípade zohľadnil aj to, že styk otca s maloletou dcérou je nariadený iba takpovediac na pár hodín, a preto je potrebné, aby sa tento styk realizoval v čo najširšom rozsahu, t.j. aby nedochádzalo k jeho zužovaniu. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že nezmenil ani rozsah styku otca s maloletou dcérou z utorka na štvrtok, napriek tomu, že maloletá X. má v tom čase krúžok plávania, z dôvodu, že činnosť jednotlivých krúžkov sa môže plynutím času meniť, a teda nemusí to byť vždy utorok, kedy maloletá navštevuje plávanie. Na druhej strane má odvolací súd za to, ak má maloletá X. nastavené určité aktivity, je povinnosťou otca tieto aktivity taktiež rešpektovať a maloletú X. na tieto aktivity v určenom čase dopraviť, nakoľko aj tento prístup otca môže byť vykladaný ako nerešpektovanie záujmov maloletej, čo nie je v jeho záujme. Na základe uvedeného odvolací súd dôvody matky uvedené v rámci podaného odvolania s poukazom na vyššie uvedené nevzhliadol ako dôvodné a nariadené neodkladné opatrenia ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
19. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).