Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-251-2014.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/251/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: CreditONE s.r.o., so sídlom Nedbalova 453/12, 811 01 Bratislava, IČO: 46 559 051, pr. zast.: JUDr. Silvia Hricová, advokátka so sídlom Dudvažská 37, 821 07 Bratislava, IČO: 42 226 279, adresa na doručovanie: JUDr. Silvia Hricová, Záhradnícka 34, 821 08 Bratislava proti žalovanej: Q. O., A.. XX.X.XXXX, W. U. X, XXX XX F., o zaplatenie 116 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 60 eur, s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 18.7.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 60 eur, úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 76 eur od 18.07.2013 do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 16 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.6.2013 došlo k uzatvoreniu zmluvy č. 12433 o pôžičke medzi žalobcom (v čase uzavretia zmluvy vystupujúcim pod obchodným menom FINCAN s.r.o.) a žalovanou ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 60 eur bezhotovostným prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu uhradil registračný poplatok 0,01 eur. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil dňa 17.6.2013. Žalovaná sa zaviazal k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov spolu s dohodnutým zmluvným úrokom za ich poskytnutie v celkovej výške 76 eur, a to najneskôr do 17.7.2013 (doba splatnosti). V súlade s čl. 9 ods. 9.6.1 všeobecných podmienok sa žalovaná zaviazala, že úver vo výške 60 eur splatí včas spolu so zmluvným úrokom vrátane celkových nákladov, ktoré žalobca vynaložil na poskytnutie pôžičky, ako aj prípadné sankčné poplatky. Na základe vyššie uvedeného žalobca eviduje voči žalovanej sumu v celkovej výške 116 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 60 eur, zmluvného úroku vo výške 16 eur, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, aj keď žaloba aj s prílohami jej bola doručená dňa 26.1.2015. Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez pojednávania, s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke, písomným vyjadrením žalobcu a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca (vystupujúci v čase uzavretia zmluvy pod obchodným menom FINCAN s.r.o.) a žalovaná uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 12433 dňa 17.6.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 60 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť do 17.7.2013. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 324,44 % ročne. Celková výška úroku za spotrebiteľský úver bola dohodnutá v sume 16 eur. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 1.674,43 %.
Z listiny označenej ako detail obratu, vyhotovenej dňa 20.7.2014 bolo zistené, že v prospech účtu č. 5036129837/0900 bola zaúčtovaná platba 60 eur dňa 17.6.2013 s variabilným symbolom 9051299741.
Podľa § 1 ods. 2, 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2013): Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a), b), c) Zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2013):
Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a), veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.: Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z.: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.: Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel žalobe v časti žalovanej istiny o zaplatenie sumy 60 eur, keďže vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť v uvedenej časti. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 17.6.2013 došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 60 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom najneskôr do 17.7.2013. Rovnako nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalovaná si svoj záväzok riadne nesplnila. V prvom rade pri posudzovaní dôvodnosti rozsahu uplatneného nároku súd skúmal, či sa na predmetný zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a o pôžičkách. Z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) citovaného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Niet sporu o tom, že predmetný zmluvný vzťah nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže žalovaná mala splniť svoj zmluvný záväzok v lehote 1 mesiaca (peňažné prostriedky boli poskytnuté dňa 17.6.2013 a záväzok mal byť splnený do 17.7.2013). Uvedené však neznamená, že na predmetný zmluvný vzťah sa nebudú vzťahovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 2 písm. c) citovaného zákona, v ktorom je vymedzený pojem iného veriteľa. Iným veriteľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) - k), m) - r). S poukazom na citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že žalobca má v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, keďže poskytnutý úver, resp. pôžička spĺňa podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. l) zákona. Pre posúdenie, či tzv. iní veritelia a zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sú podriadené pod režim zákona č. 129/1010 Z. z., je relevantné ust. § 24 citovaného zákona, ktoré je osobitným ustanovením o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z jeho znenia okrem iného vyplýva, že na iných veriteľov a na zmluvy o úvere a pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalujúca strana nepreukázala, že zmluva o úvere (o pôžičke) bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou písomne. Nedostatok písomnej formy predmetného zmluvného vzťahu nemá za následok jej neplatnosť. Z ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona vyplýva, že v prípade, ak nie je dodržaná písomná forma zmluvy o úvere, uvedená skutočnosť má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci nemal súd preukázané zachovanie písomnej formy zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Iné skutkové tvrdenia o okolnostiach uzavretia zmluvy žalujúca strana neuviedla. Z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej tak vznikol záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 60 eur. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 16 eur, ani paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur.
Príslušenstvom pohľadávky je úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 60 eur od 18.7.2013 do zaplatenia pričom sadzba úrokov z omeškania je v súlade z vyššie uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.o.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 56 eur s prísl. zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o istinu vo výške 60 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná, čo predstavuje 49 %. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 51 %. Nakoľko úspech žalobcu a žalovanej je pomerne rovnaký, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.