Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-2-2020.pdf
PDF · 197.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: PROSPECT, spol. s r.o., so sídlom J. Simora 5, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 107 100, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: Ing. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX L. X., zastúpená: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o náhradu škody vo výške 4.045,73 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.045,73 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.045,73 eura od 03.10.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania vo výške 1/3-iny. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.02.2020 podal žalobca voči žalovanej žalobu, domáhajúc sa uloženia žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 6.068,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 03.10.2019 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 01.05.2019 uzatvoril so žalovanou pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná u žalobcu vykonávala druh práce na pozícii „vedúcej ekonomického oddelenia“. Prílohou č. 1 pracovnej zmluvy je popis pracovnej činnosti, ktorá je náplňou práce žalovanej vo funkcii vedúcej ekonomického oddelenia. Podľa predmetnej pracovnej zmluvy a prílohy č. 1 žalovaná okrem iného riadi a koordinuje všetky činnosti ekonomického oddelenia v zmysle zásad, nariadení a usmernení spoločnosti a zabezpečuje bezproblémový chod oddelenia v rámci spoločnosti, zodpovedá za riadenie cash flow a platobného styku, dbá o účelové a hospodárne vynakladanie prostriedkov, vyhodnocuje a kontroluje ich časové a limitové čerpanie, dohliada nad správnym a promptným vyplatením dodávateľov, pripravuje prevodné príkazy, kontroluje a svojim podpisom potvrdzuje oprávnenosť úhrad záväzkov a v neposlednom rade vykonáva všetky ostatné práce podľa požiadaviek konateľa. Pracovná pozícia žalovanej je v zmysle pracovnej zmluvy zaradená do 4. stupňa náročnosti práce a jej funkcia ako vedúcej ekonomického oddelenia podlieha priamo konateľovi spoločnosti.
1.1. Základnou požiadavkou a záväzným pokynom konateľa, ktorý v spoločnosti platí pre všetkých zamestnancov je ten, že bez výslovného súhlasu a priameho pokynu konateľa zamestnanci spoločnosti nie sú oprávnení vykonať žiadnu úlohu. Táto inštrukcia konateľa je v spoločnosti zaužívaným pravidlom, ktoré je zdôrazňované najmä v súvislosti s platobnými transakciami.
1.2. Žalovaná sa dňa 30.08.2019 dopustila konania, ktoré žalobcovi spôsobilo škodu vo výške 14.580,- eur. Toto konania spočívalo v tom, že žalovaná bez pokynu a výslovného súhlasu konateľa vykonala expresný prevod peňazí na neznámy bankový účet a to na základe informácií z neznámej e-mailovej adresy. Na služobnú e-mailovú adresu žalovanej a@b.c bola dňa 31.08.2019 doručená správa s otázkou či sa nachádza v kancelárie a či má možnosť čo najskôr spraviť zahraničný prevod, pričom mala potvrdiť svoju dostupnosť. Žalovaná reagovala na uvedený e-mail s tým, že vie urobiť úhrady a vyžiadali si zaslať podrobnosti o platbe. Žalovaná ďalej obdržala e-mailovú správu, v ktorej boli uvedené informácie o platbe, ktorá mala byť expresnou na sumu 8.340,- Eur na bankové spojenie: IDEA BANK PJSC, s názvom B. C., na číslo účtu vo forme IBAN: A XXXXXX XXXXX XXXXXXXXXXXXXX, BIC CODE: W., variabilný symbol: XXX, s adresou W.-V. vul. Y., 7. Na túto správu žalovaná reagovala žiadosťou o preverenie zadaného IBAN účtu, nakoľko poskytnuté údaje nespĺňali SEPA kritéria nevyhnutné na úspešnú realizáciu platby. Následne žalovaná obdržala správu s podrobnosťami o prevode na úplne iný bankový účet s rozdielnymi údajmi na ešte vyššiu sumu vo výške 14.580,- Eur expresnou platbou na bankové spojenie: G. W. D., s názvom S. A., na číslo účtu vo forme IBAN: W BIC CODE: J., variabilný symbol: XXX, na adresu G. E., 1, J. XXXXXX. Žalovaná druhú platbu zrealizovala aj keď išlo rozdielne údaje a inú finančnú položku ako z prvého e-mailu, ktorý nemala nijakým spôsobom preverený a údaje navzájom nekorešpondovali. Po tom ako bola uskutočnená platba vo výške 14.580 Eur, žalovaná obdržala stručné správy o tom či platbu zrealizovala a následne aby ju potvrdila. Žalovaná potvrdila platbu a obdržala tretiu e-mailovú správu s ďalšími novými informáciami na sumu 8.340 Eur, pres expresnou platbou, na bankové spojenie: G. W. D., názov W. N., na číslo účtu vo forme IBAN: W BIC CODE: J., variabilný symbol: XXX, na adresu E. S., X P. XXXXX. Všetky uvedené e-maily, ktoré boli žalovanej doručené pochádzali z e-mailovej adresy a@b.c Následne žalovaná zaslala na e-mailovú adresu konateľa spoločnosti, ktorý je jej priamym nadriadeným a@b.c, správu ktorou si preverovala informáciu či má zrealizovať platbu v sume vo výške 8.340 Eur.
1.3. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná zrealizovala úhradu platby na pokyn z neznámej e-mailovej adresy, nepreverila si s dotačnou obozretnosťou údaje, na ktoré mala platbu vykonať a to aj napriek tomu, že samotné pokyny z neznámej adresy boli nejednoznačné, mätúce a išlo o väčšiu sumu peňazí. E-mailová adresa žalovanej, konateľa spoločnosti a rovnako tak všetkých ostatných zamestnancov je označená názvom spoločnosti, preto žalobcovi nie je jasné, prečo žalovaná plnila pokyny, ktoré prichádzali z neznámej e-mailovej adresy a zrealizovala platbu na nemalú sumu peňazí, bez záväzného pokynu nadriadeného, čím žalobcovi spôsobila vzniknutú škodu.
1.4. Konaním, ktorého sa žalovaná dopustila došlo k zmenšeniu majetku žalobcu a nakoľko išlo o prevod peňazí, došlo k ujme, ktorá nastala v priamej majetkovej sfére žalobcu a škoda, ktorá vznikla je teda objektívne vyjadrená peniazmi. Žalobca má za to, že škoda, ktorú spôsobila žalovaná pri plnení si svojich pracovných povinností bola spôsobená z nedbanlivosti, a preto sa domáha náhrady škody, ktorá nesmie presahovať sumu rovnajúcu sa štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalovanej. V zmysle ust. § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce priemerný mesačný zárobok žalovanej sa rovná sume 1.517,1582 € (8,7193 €/ hod. x 174 hod. = 1.517,1582 €), teda štvornásobok priemerného mesačného zárobku sa rovná sume vo výške 6.068,60 € ( 1.517,1582 € x 4 = 6.068,60 €).
1.5. So žalovanou sa snažil vzniknutú situáciu riešiť aj zmierlivou mimosúdnou cestou a mal záujem sa dohodnúť. V tomto smere žalobca so žalovanou prerokoval nárok na náhradu škody, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola Oznámením zo dňa 10.09.2019 upozornená na to, že pri plnení svojich pracovných povinností spôsobila škodu vo výške 14.580,- Eur a bola vyzvaná žalobcom ako zamestnávateľom, aby dobrovoľne nahradila vzniknutú škodu a to v lehote do 13.09.2019. Žalovaná v stanovenej lehote vzniknutú škodu dobrovoľne nenahradila a zo záznamu o prerokovaní na náhradu škodu zo dňa 02.10.2019, v ktorom sa žalovaná vyjadrila, je zrejmé, že podľa jej názoru z jej strany nedošlo k pochybeniu pri plnení si pracovných povinností a nemá záujem mimosúdnou cestou vzniknutú škodu nahradiť. Nakoľko si žalovaná dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť, žalobca zároveň požaduje zaplatenie úroku z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po prerokovaní nároku na náhradu škody.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, listom právneho zástupcu zo dňa 02.04.2020, žiadala žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že žalobou uplatnený nárok neuznáva a tento považuje za nedôvodný. Nie je vo veci spornou skutočnosťou, že mala so žalobcom založený pracovný pomer titulom pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2019. Rovnako tak nie je sporný samotný vznik škody na strane zamestnávateľa, ako ani jej výška 14.580,- eur.
2.1. Žalovaná však namieta, svoje a) zavinené (aj v nedbanlivostnej forme), b) protiprávne konanie, c) pri plnení svojich pracovných úloh, d) v príčinnej súvislosti s ktorým malo prísť k vzniku škody na strane zamestnávateľa. U žalobcu vykonávala prácu v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou z 01.05.2019 s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.05.2009 a s dohodnutým druhom práce „Vedúca ekonomického oddelenia“. V predmetnej zmluve (čl. VII bod 5) sa ako zamestnanec zaviazala, do 14-tich dní odo dňa nástupu práce predložiť zamestnávateľovi platnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. V opačnom prípade sa zamestnávateľ zaviazal uzatvoriť poistenie v mene zamestnanca zamestnávateľ, pričom žalovaná ako zamestnanec súhlasila s tým, že úhrada poistného bude vykonávaná zamestnávateľom zrážkami zo mzdy žalovanej ako zamestnanca. Napriek tomu, že uvedenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania samostatne neuzatvorila, o čom zamestnávateľa aj informovala, tento nesplnil svoju zmluvnú povinnosť sám v mene zamestnanca uzatvoriť takéto poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania žalovanou. Pokiaľ by teda bola daná na strane žalovanej existencia zodpovednosti za vzniknutú škodu, túto spoluzavinil svojim zavineným protiprávnym konaním zamestnávateľ, keď porušil svoju zmluvnú povinnosť uzatvoriť pre žalovanú zmluvu o poistení jej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
2.2. Pri zadaní platby dňa 30.08.2019 zastupovala za kolegyňu X. J., ktorá platby obvykle vykonávala. Je potrebné uviesť, že systém zabezpečenia platieb, ich ochrana a kontrola bola u zamestnávateľa zabezpečená nie vyššie uvedeným záväzným pokynom, ale takým spôsobom, že žalovaná samostatne nemohla vykonať žiadnu platbu. Pri jej realizácii prostredníctvom internet bankingu v danom prípade bolo potrebné, aby platbu po jej zadaní skontroloval a potvrdil externý obchodný partner žalobcu, p. Y. C., poskytujúca žalobcovi účtovnícke služby. Až po potvrdení zadania platby týmto externým subjektom mohlo prísť k jej samotnej realizácii prostredníctvom banky. Je teda zrejmé, že žalovaná postupovala v zmysle pokynov zamestnávateľa, ním ustanoveným a zaužívaným spôsobom pre zadávanie a kontrolu uskutočňovaných platieb.
3. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31.03.2022 č.k. 6Cpr/2/2020-155 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.045,73 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.045,73 eura od 03.10.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (odsek I.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (odsek II.). Priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 1/3-iny (odsek III.).
4. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.08.2022 č.k. 9CoPr/4/2022-226 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.1. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu, z odseku 21., vyplýva , že jedným z odvolacích dôvodov v danej veci bolo to, že súd prvej inštancie prevzal viaceré skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré boli medzi stranami sporné a súd z takýchto skutkových tvrdení vychádzal, a poňal ich ako podklad pre svoje rozhodnutie. Žalovaná uviedla, že z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že bez výslovného súhlasu a priameho pokynu konateľa zamestnanci neboli oprávnení vykonať žiadne úlohy súvisiace s prevodom peňazí a bol u nich zaužívaný zvyk, že pokiaľ by nebolo možné, aby príkaz na úhradu osobne podpísal, tak sa mu zamestnanci ohlásia telefonicky, SMS-kou, či môžu uskutočniť úhradu, a aby to bolo operatívne, následne pošle „OK“, či sa to môže uhradiť. Žalovaná namietala, že ide len o vyjadrenia strany sporu, bez toho, aby toto skutkové tvrdenie bolo vykonaným dokazovaním preukázané. S touto odvolacou námietkou žalovanej sa odvolací súd nestotožňuje. Uvedené skutkové tvrdenia, okrem výpovede konateľa žalobcu, vyplývajú aj z výpovede svedkyne L. T., ktorá uviedla, že úhrady spoločnosti boli prísne kontrolované, vždy bola kontrola štyroch očí. Jej prvá nadriadená (nie žalovaná) mala na starosti typovanie úhrad, následne ich kontrolovala ona, či sedia čísla účtov, sumy (vecná kontrola, prístup do internetbankingu nemala) a až potom následne bol podpis konateľa a potom mohla byť úhrada. Veľmi zriedkavo sa stávalo, že boli nejaké urgentné úhrady, tak to bolo na základe SMS správy konateľa. Toto tvrdenie bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne X. J., ktorá tiež potvrdila, že štandardne prebiehali úhrady faktúr systémom tak, že konateľ predložil faktúry na úhradu, jedna kolegyňa nahrala prevodný príkaz, druhá to skontrolovala, následne to išlo konateľovi na podpis a až potom sa vykonala úhrada. Boli postupy, keď sa úhrady vykonávali hneď, vtedy mali príkaz SMS konateľa, po odsúhlasení SMS-kou konateľa mohli vykonať úhrady. Boli aj iné úhrady, mimo faktúr, stalo sa aj to, pričom uviedla, že si pamätá
na dve takéto úhrady. Preukázané je to aj výpoveďou svedkyne Y. C., ktorá uviedla, že k úhradám má tiež prístup a vykonáva ako druhá osoba autorizáciu, tak ako to bolo v tomto prípade. Veľmi zriedka takýmto spôsobom konateľ žalobcu posielal mail na úhradu. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď bežný postup pri úhrade faktúr bol iný (nahratie prevodného príkazu jedným pracovníkom, skontrolovanie druhým a následný podpis konateľa), boli aj situácie, keď sa takýmto spôsobom nepostupovalo, vtedy mali príkaz konateľa SMS-kou a po odsúhlasení prevodu následnou SMS-kou konateľa mohli vykonať úhrady. To, že to nebol bežný postup, malo u pracovníka realizujúceho platbu práve zvýšiť jeho pozornosť u takejto platby. Vzhľadom k uvedenému, považoval odvolací súd uvedené tvrdenie konateľa žalobcu za preukázané svedeckými výpoveďami a tento odvolací dôvod žalovanej nedôvodný.
4.2. Podľa odseku 22. uznesenia krajského súdu, k ďalšej odvolacej námietke žalovanej, a to k posúdeniu neuzavretia poistnej zmluvy v zmysle pracovnej zmluvy tak žalovanou, ako ani žalobcom, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v bode VII. 5. pracovnej zmluvy zo dňa 01. 05. 2019 je uvedené, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že 14 dní od nástupu do zamestnania predloží platnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania. Ak si zamestnanec túto povinnosť nesplní do uvedeného termínu, uzatvorí poistenie v mene zamestnanca zamestnávateľ a úhrada poistného mu bude zrazená zo mzdy. Zamestnanec udelil zamestnávateľovi súhlas na túto zrážku. V zmysle tohto bodu pracovnej zmluvy bolo stranami dohodnuté, že túto povinnosť má zamestnanec (žalovaná) a až v prípade nesplnenia tejto povinnosti zamestnávateľ (žalobca), pričom ani jeden z nich si túto povinnosť nesplnil. Podľa názoru odvolacieho súdu, neuzavretie tejto poistnej zmluvy však nemá na toto konanie vplyv, pričom s tvrdením žalovanej, že tým, že žalobca poistnú zmluvu neuzavrel, prispel k vzniku škody, sa odvolací súd nestotožňuje. Aj v prípade, ak by poistná zmluva žalobcom bola uzavretá, bolo by na žalobcovi, či by si v prípade vzniku škody túto uplatňoval voči poisťovni alebo voči žalovanej, ak by škoda vznikla jej konaním. Túto odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
4.3. V odseku 26. krajský súd v uznesení uvádza, že ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď z neho nevyplýva, prečo súd zavinenie žalovanej kvalifikoval ako vedomú nedbanlivosť, nesprávne vyhodnotil naplnenie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovanej, najmä vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody a nevyhodnotil to, že priamo konanie žalovanej nebolo to, ktoré malo za následok odoslanie peňažných prostriedkov z účtu žalobcu a tým aj vznik škody, keď na uskutočnenie platby teda bol potrebný ďalší úkon - samotné vykonanie platby p. Y. C., teda neodôvodnil to, ktorá skutočnosť sa v akej miere na vzniku následku podieľala, keď z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že samotným konaním žalovanej k vzniku škody prísť nemohlo.
4.4. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie o tom, že v prípade žalovanej išlo o vedomú nedbanlivosť, s týmto jeho záverom, ako aj dôvodmi uvedenými v bode 24.3. a 24.4. napadnutého rozsudku sa krajský súd stotožňuje, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná pri potrebnej opatrnosti mohla zistiť, že mail, na základe ktorého platbu vykonala, bol podvodný. Keďže malo ísť o mail od konateľa spoločnosti, už skutočnosť, že mail s takýmto obsahom bol adresovaný aj Mgr. Q. G., ktorej náplňou nebolo robiť prevody, keďže nemala prístup k účtom, čo muselo byť konateľovi spoločnosti známe, mal zvýšiť obozretnosť žalovanej, ktorá ju požiadala, aby jej mail preposlala, pričom mail s rovnakým obsahom si následne našla aj žalovaná. Aj časová následnosť troch po sebe prichádzajúcich mailov, v priebehu hodiny a pol, s odlišnou formuláciou mailov, ako bolo od konateľa obvyklé (oslovenie menom, slušná formulácia s použitím slova prosím), s platbami do zahraničia s rôznymi sumami, pričom prvá platba neprešla z dôvodu nesprávneho IBAN-u mohli túto obozretnosť u žalovanej zvýšiť. Išlo pritom o nie bežný postup pri úhrade faktúr (nahratie prevodného príkazu jedným pracovníkom, skontrolovanie druhým a následný podpis konateľa), preto ako už bolo uvedené, takejto platbe bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť. To, že aj samotnej žalovanej sa tento postup javil neštandardný, v niečom odlišný, potvrdzuje aj jej konanie, keď po treťom maily urobila dotaz na konateľa, či majú uhradiť 8 340,- eur, pričom v tento deň naň už nedostala odpoveď a následne jej konateľ oznámil, že nevie, o čo sa jedná?!!! Z výpovede žalovanej vyplýva, že po zadaní platby mail vytlačila a zobrala ho do kancelárie Y. C., kedy už bolo vidieť, že mail prišiel z adresy odlišnej od konateľa, čo si pri dôslednom postupe mala všimnúť. Z uvedeného konania žalovanej je teda aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že k škode žalobcu došlo z dôvodu vedomej nedbanlivosti žalovanej (odsek 27. uznesenia KS).
4.5. Na záver, v odseku 28. uznesenia krajský súd uvádza, že z vykonaného dokazovania však vyplýva, že platby u žalobcu sa realizovali tak, že platilo pravidlo štyroch očí, teda museli prebehnúť kontrolou dvoch pracovníkov. Aj v danom prípade po tom, ako po zadaní platby žalovaná mail vytlačila, zobrala ho do kancelárie Y. C., ktorá mala platbu skontrolovať a až po jej kontrole a schválení platby došlo k samotnej realizácii platby. Napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa pri posudzovaní naplnenia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovanej touto skutkovou okolnosťou nezaoberal, právne ju nevyhodnotil, teda neodôvodnil to, ktorá skutočnosť sa v akej miere na vzniku škody podieľala, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že samotným konaním žalovanej k vzniku škody prísť nemohlo. Tieto skutkové tvrdenia žalovaná pritom uvádzala v priebehu celého konania, keď už vo vyjadrení k žalobe uviedla, že samotné vykonanie platby bolo zabezpečené aj tým spôsobom, že po žalovanej musela vykonanie uvedenej platby odkontrolovať a osobitne potvrdiť p. Y. C., externý účtovník, ktoré skutočnosti žalobca vo svojej žalobe opomenul uviesť (č. l. 36). Neskôr uviedla, že samotným konaním žalovanej neprišlo k odoslaniu platby, nakoľko po nej ešte musela byť platba potvrdená účtovníčkou p. Y. C. (č. l. 65). Žalovaná na pojednávaní uviedla, že u nich bola podmienka, že každá jedna zrealizovaná platba musela prejsť kontrolou štyroch očí, tzn. že ju podpisovali vždy dvaja, takže v ten deň to bola ona, ako prvá schvalovateľka a druhá bola účtovníčka Y. C. (č. l. 70). Aj svedkyňa Y. C. vo svojej výpovedi takýto postup potvrdila, keď uviedla, že ako druhá osoba vykonávala autorizáciu (č. l. 72), pričom keď ide o faktúry, posudzuje ich vecne, ale keď prišli mailom od šéfa, tak už to vecne neodsleduje (č. l. 73). Na túto skutočnosť poukázal aj právny zástupca žalovanej v záverečnom návrhu, keď uviedol, že k vykonaniu samotnej úhrady neprišlo zadaním prevodu žalovanou, ale až následne po potvrdení tohto zadaného prevodu svedkyňou C. (č. l. 151). Aj keď právny zástupca žalovanej v priebehu konania neuvádzal, aké právne následky má tento postup a čo z týchto skutkových tvrdení, ktoré boli v konaní preukázané, vyvodzuje, keďže právne posúdenie veci je vecou súdu, súd prvej inštancie sa mal týmito skutkovými okolnosťami zaoberať, vyvodiť z nich právny záver a náležite ho odôvodniť. Keďže takýmto spôsobom nepostupoval, jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a neodôvodnené, jeho postupom teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, preto odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovanej v tejto časti za dôvodnú, čo bolo dôvodom, prečo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). K tvrdeniu žalovanej, keď poukazovala na to, že žiadny z pracovníkov žalobcu si nevšimol, že sa nejedná o komunikáciu konateľa žalobcu, a teda, že ktorýkoľvek z týchto pracovníkov mohol zabrániť vzniku škody rovnakým spôsobom ako žalovaná, pričom žiadny z nich nevykonal nič, čo by mohlo predísť, či zabrániť vzniku škody, k tomu odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že do styku s podvodnými mailami v ten deň prišli svedkyňa Mgr. Q. G., žalovaná a Y. C., pričom práve žalovaná poprosila už v úvode Mgr. G., predmetom náplne ktorej táto činnosť nebola, aby jej maily preposlala, preto sa táto následne už uvedenými mailami a platbami v nich ani nezaoberala.
5. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 09.11.2022, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvajú na podanej žalobe s tým, že je tu nová skutočnosť, a to uznanie dlhu a dohoda o náhrade škody, ktorú kópiu založila do spisu. Ide o uznanie dlhu medzi žalobcom a spoločnosťou H&P Business, s.r.o. a Y. C., s tým, že došlo k uznaniu dlhu do výšky 6.000,- eur, a to vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú vymáhajú v tomto konaní. Nesúvisí to s rozhodnutím KS v Nitre, pretože to im bolo doručené 02.09. a toto uznanie dlhu bolo podpísané 15.08.2022.
5.1. Vo veci ďalej uviedla, že z rozhodnutia KS vyplýva, že súd mal posúdiť a vyhodnotiť podiel práve tej druhej osoby, pani C., na vzniku škody. Nevyplýva jej z tohto uznesenia priamo to, že by neboli splnené predpoklady pre vznik škody. Skôr z uvedeného vyplýva posúdiť, či sa na vzniku škody podieľala aj ďalšia osoba, ktorou mala byť spomínaná pani C.. Tak ako pred chvíľou uviedla, pani C. bola externá pracovníčka žalobcu. Priamy pracovnoprávny vzťah so žalobcom mala len žalovaná a výlučne ona bola tá, ktorá už po predchádzajúcom posúdení technicky platbu zrealizovala. Domnieva sa, že sú splnené všetky podmienky pre možnú zodpovednosť za vniknutú škodu. Čo sa týka pani C. žalobca mal od začiatku úmysel uplatňovať si náhradu škody aj voči nej, bol si však vedomý toho, že je tam vo výhode pokiaľ ide o premlčaciu lehotu. Na druhej strane v čase kedy vznikla táto škoda bola pani C., nechce povedať že na materskej dovolenke, mala v tom čase dieťa v útlom veku, žalobca počkal, kým bude riadne pracovať a môcť škodu sanovať. Z tohto dôvodu prišlo k dohode, kde aj táto pracovníčka uznala svoj podiel zodpovednosti a zaviazala sa teda časť škody žalobcovi uhradiť.
5.2. Podľa právnej zástupkyne žalobcu poukazujúc na výpovede žalovanej, ako aj pani C. na pojednávaní, nie je sporné, že žalovaná pracovala v pozícií vedúcej ekonomického oddelenia, treba si vyhodnotiť čo obsahuje postavenie vedúcej ekonomického oddelenia, tzn. že má byť znalá pomerov vo firme a pri najmenšom má mať vedomosť o tom, aké ekonomické procesy vo firme žalobcu prebiehajú. Teraz ďalej nie je sporné ani to, že pani C. robila externú účtovníčku. Tzn. že keď si zoberieme čo asi spadá do náplne účtovníka, je to správne zaevidovanie už existujúcich účtovných operácií do účtovnej evidencie. To, že zhodou okolností pani C. mala druhýkrát, možno po technickej stránke, skontrolovať platbu ako takú, ktorú ale nahodila do systému hlavná ekonómka, teda žalovaná, to ju nemôže stavať do pozície zodpovednej za vecnú správnosť tejto platby. Musíme odlíšiť vecnú správnosť a technickú realizáciu platby. Pani C. na pojednávaní na otázku, či aj vecne posudzuje doklady, ku ktorým sa realizuje úhrada ona povedala, a nikto nenamietal, že keď sú faktúry tak áno, ale keď prídu mailom od šéfa to ona neodsleduje a keď jej vedúca donesie, že to poslal, tak to už nekontroluje. To bol aj presne tento prípad a jej z tohto jednoznačne vyplýva, že tá priama zodpovednosť musí byť na žalovanej, ktorá bola hlavnou ekonómkou a nikto ani nerozporoval tvrdenie tejto svedkyne, ktorá uviedla, že ona nebola povinná sledovať podklady na platbu, pokiaľ nevyplývali z faktúr.
6. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že podľa názoru žalovanej v konaní nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody. V zmysle skutočností, že platbu v konečnom dôsledku zrealizovala pani C. a nie samotná žalovaná, tak pokiaľ by aj súd mal za to, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody, tak opakovane zdôrazňujú, že k samotnému vzniku škody neprišlo výlučne konaním žalovanej a na túto skutočnosť by súd mal prihliadať pri rozhodovaní k zaviazaniu žalovanej na náhradu škody. Avšak samotná príčinná súvislosť nie je daná, pretože medzi protiprávnym konaním musí byť daný bezprostredný vzťah príčiny a následku. V právnej teórií sa vzťah príčinnej súvislosti, teda kauzálny nexus označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav- následok. O vzťah k príčinnej súvislosti ide ak je medzi nesprávnym postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nemôže nastať. Otázka príčinnej súvislosti pritom nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná, práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou, teda škodou, a konkrétnym konaním škodcu sa musí zistiť príčinná súvislosť. V tejto súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju v konečnom dôsledku vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť ale však napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná. Sama je následkom niečoho a každý s ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je práve priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, teda bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba teda v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
6.1. Čiže ak protiprávnym konaním žalovanej bolo, že si nevšimla rozdiel v emailových adresách, resp. nežiadala o opakované potvrdenie, a pritom si ten rozdiel všimnúť mala, alebo mala žiadať o preverenie, tak medzi týmto jej protiprávnym konaním a vznikom škody nie je bezprostredný vzťah príčiny a následku, tento vzťah sa pretrhol, nakoľko na to, aby prišlo k vzniku škody, teda k odoslaniu peňazí, musela nastať ďalšia skutočnosť, a to samotné zrealizovanie platby jej kolegyňou, externou pracovníčkou, pani C., ktorá si rovnako tak nevšimla rozdiel v emailových adresách, nepožadovala ďalšie potvrdenie od konateľa spoločností, v konečnom dôsledku platbu samostatne zrealizovala.
6.2. Právny zástupca žalovanej dodal, že vzhľadom na všetko uvedené majú za to, že nie sú naplnené všetky atribúty § 179 a teda chýba tam preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním a vznikom škody a v zmysle tohto ustanovenia ak nie je splnený čo i len jeden predpoklad zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.
6.3. Vo vzťahu k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcu uvádza, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané čo uviedla i samotná pani C. na pojednávaní, že u nich platila podmienka, že
každá jedna zrealizovaná platba musela prejsť kontrolou štyroch očí. To znamená, že ju podpisovali, ale rovnako aj schvaľovali dve osoby. V zmysle Zákonníka práce každý je povinný konať tak, aby neprišlo ku škode. Pani C. si rovnako už na vytlačenom emaily mohla a musela všimnúť, aj v zmysle rozhodnutia KS, že emailová adresa nebola totožná s oficiálnou emailovou adresou konateľa spoločnosti. Mala to predložené. Takisto si nevyžiadala potvrdenie od konateľa formou SMS, alebo ďalšieho emailu, ako samotný konateľ uvádzal, malo to byť u nich zaužívané, aby potvrdzoval takéto odosielanie platby a opakovane uvádzajú, že teda práve pani Y. C. bola tou osobou, ktorá si svoje povinnosti nesplnila a tým pádom spôsobila vznik škody. Nebudú menovať všetky atribúty, majú za to, že práve účtovníčka, pani C., je tou osobou, u ktorej je splnený každý jeden z predpokladov spomenutého ustanovenia, a teda je osobou, ktorá za vzniknutú škodu by mala zodpovedať.
7. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.068,60 eura, čiastočne bola pôvodne žaloba zamietnutá, tzn. žalobca nepodal odvolanie, tzn. že predmetom konania zostáva len suma 4.045,70 eura, tak ako vyplýva z rozsudku okresného súdu. Žalobca sa domnieva, že rozsudok okresného súdu je správny v takom výroku, ako o ňom meritórne, teda prvýkrát súd rozhodol, pričom v dôvodoch sa domnievajú, že ide o rozhodnutie správne odkazuje na svoje vyjadrenie z dnešného pojednávania, z neho pre posúdenie miery zodpovednosti žalovanej, prípadne tretej osoby, osobitne dáva do pozornosti súdu výpovede žalovanej a pani C., pracovnú náplň žalovanej a obsah povinností pani C., ktoré listiny sa v spise nachádzajú a z ktorých z jej pohľadu jednoznačne vyplýva, že za vecnú správnosť zrealizovanej platby zodpovedala žalovaná, ako hlavná ekonómka. V ostatnom poukazuje na predchádzajúce vyjadrenia a žiada aby súd rozhodol rovnako ako v prechádzajúcom rozhodnutí a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
7.1. Právny zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa pridržiavajú všetkých ich doterajších písomných, ako aj ústnych prednesov, odkazujú na ich dnešné vyjadrenia na pojednávaní a vzhľadom na všetky vyjadrenia a skutočnosti, navrhujú, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, žalovanej, svedkov L. T., X. J., Y. C., Mgr. Q. G., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, náplne práce, mailovej komunikácie, prerokovanie nároku na náhradu škody, mzdového listu za rok 2019, ostatných listinných dôkazov a zistený tento skutkový stav:
8.1. Dňa 01.05.2019 uzatvoril žalobca ,ako zamestnávateľ, so žalovanou, ako zamestnancom, pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce vedúca ekonomického oddelenia. Popis pracovných činností, ktoré sa zamestnanec zaväzuje vykonávať je vymedzený v pracovnej náplni, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 tejto zmluvy.
8.2. Podľa článku VII. bodu 1 pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je odo dňa vzniku pracovného pomeru povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť dohodnutú mzdu a vytvárať vhodné pracovné podmienky. Podľa bodu 2. zamestnanec podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že bol oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a inými skutočnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce. Podľa bodu 3. zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce dohodnuté v pracovnej zmluve osobne, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
8.3. Podľa článku VII. bodu 5 pracovnej zmluvy, zamestnávateľa a zamestnanec sa dohodli, že 14 dní od nástupu do zamestnania predloží platnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania. Ak si zamestnanec túto povinnosť nesplní do uvedeného termínu, uzatvorí poistenie v mene zamestnanca zamestnávateľ a úhrada poistného mu bude zrazená zo mzdy. Zamestnanec udeľuje zamestnávateľovi súhlas na túto zrážku.
8.4. Z prílohy č. 1 pracovnej zmluvy, označenej ako náplň práce žalovanej vo funkcií vedúca ekonomického oddelenia vyplýva popis pracovnej činnosti: Podľa bodu 1. Riadi a koordinuje všetky činnosti ekonomického oddelenia v zmysle zásad, nariadení a usmernení spoločnosti a zabezpečuje bezproblémový chod oddelenia v rámci spoločnosti. Podľa bodu 14. zodpovedá za riadenie cash flow a platobného styku s bankami.
Podľa bodu 15. dbá o účelové a hospodárne vynakladanie prostriedkov, vyhodnocuje a kontroluje ich časové a limitované čerpanie. Podľa bodu 17. dohliada nad správnym a promptným vyplatením dodávateľov, pripravuje prevodné príkazy, kontroluje a svojim podpisom potvrdzuje oprávnenosť úhrad záväzkov. Podľa bodu 30. vykonáva všetky ostatné práce podľa požiadaviek konateľa.
8.5. Z mailovej komunikácie súd zistil, že na služobnú emailovú adresu žalovanej prišiel mail od Ing. S. E., a@b.c <mailto:a@b.c>, dňa 30.08.2019 s pokynom odoslať sumu 8.340,- eur, ako expresne platbu: W. J. G., s názvom B. C., na číslo účtu vo forme IBAN: A XXXXXX XXXXX XXXXXXXXXXXXXX, BIC CODE: W., variabilný symbol: 510, s adresou W.-V. vul. Y., 7, za tým text: „S pozdravom, Konateľ, Ing. S. E.“.
8.5.1. Z nasledujúcej mailovej komunikácie od žalovanej pre „Ing. S. E.“ nasledoval text „G. E., prosím o preverenie IBAN účtu, či je správne uvedený v maili“.
8.5.2. Z ďalšej mailovej komunikácie vyplýva, že na služobnú emailovú adresu žalovanej prišiel mail od Ing. S. E., a@b.c <mailto:a@b.c>, dňa 30.08.2019 s pokynom odoslať sumu 14.580,- eur, ako expresne platbu: G. W. D., s názvom S. A., na číslo účtu vo forme IBAN: W BIC CODE: J., variabilný symbol: XXX, na adresu G. E., 1, J. XXXXXX.
8.5.3. Z mailovej komunikácie od žalovanej pre Ing. S. E. vyplýva text „áno pán E., išla suma 14.580,- podľa pokynov na taliansky účet „.
8.5.4. Z nasledujúcej mailovej komunikácie z toho istého dňa od Ing. S. E., a@b.c <mailto:a@b.c>, adresovanej žalovanej vyplýva text „čo sa týka účtu na Ukrajine, práve dostal hovor, aby vybral účet z platby. Poskytne ďalší účet za 8.340,- eur s uvedením bankového účtu: G. W. D., názov W. N., na číslo účtu vo forme IBAN: W BIC CODE: J., variabilný symbol: XXX, na adresu E. S., X P. XXXXX.
8.5.5. Z mailovej komunikácie od žalovanej pre „Ing. S. E.“, a@b.c <mailto:a@b.c> vyplýva text „Dobrý deň, pán E. máme uhradiť 8.340,- eur?“.
8.5.6. Z mailovej komunikácie od Ing. S. E., a@b.c <mailto:a@b.c> pre žalovanú Ing. C. C., a@b.c <mailto:a@b.c> vyplýva text „Neviem o čo sa jedná?!!!“.
8.6. Z prerokovania nároku na náhradu škody, zo dňa 02.10.2019 žalobcom a žalovanou, za prítomnosti D. Y. vyplýva, že oznámením zo dňa 10.09.2019 bola zamestnankyňa Ing. C. C. po predchádzajúcom osobnom rokovaní upovedomená, že dňa 30.08.2019 zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh spôsobila škodu vo výške 14.580,- eur. Zároveň bola zamestnávateľom vyzvaná, aby v lehote do 13.09.2019 zamestnávateľovi dobrovoľne nahradila vzniknutú škodu, pričom tak do dnešného dňa neurobila. Zamestnávateľ sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel dňa 03.09.2019. V zmysle pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca so zamestnávateľom, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2019, ktorej obsahom je povinnosť zamestnanca, ktorý spôsobil škodu, nahradiť vzniknutú škodu zamestnávateľovi zamestnávateľ informoval zamestnanca, že bude túto škodu na základe príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce od neho požadovať.
8.7. Z protokolu prerokovania náhrady škody vyplýva vyjadrenie žalovanej, ako zamestnanca, že škoda, ktorá bola spôsobená spoločnosti nebola vykonaná vedome ani úmyselne. Bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom orgány činné v trestnom konaní sú na to, aby daný skutok vyšetrili. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa necíti byť vinná, nakoľko ak by došlo k pochybeniu, že mailová komunikácia nebola štandardná medzi konateľom a ňou, k tomuto prevodu nedôjde a taktiež platby verifikujú vždy 2 osoby, preto nesúhlasí s náhradou škody.
8.8. Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatnil zaplatenie sumy 6.068,60 eura, teda 4 násobok priemerného mesačného zárobku žalovanej (1.517,1582 eura x 4).
8.9. Z výpovede konateľa žalobcu Ing. S. E. vyplýva, že o všetkom sa dozvedel až neskôr po tom celom čo sa udialo. V podstate sa stalo to, že žalovaná, ktorá bola v tom čase vedúcou ekonomického oddelenia, preúčtovala bez toho, že by si overila opodstatnenosť tejto úhrady, okolo 14.000,- eur. U
nich bol zaužívaný zvyk, že pokiaľ nie je schopný, alebo nie je možné, aby príkaz na úhradu osobne podpísal, tak sa mu ohlásia telefonicky, SMS-kou, či môžu faktúru, tú a tú, číslo faktúry a suma, aj odberateľ, či ju môžu uhradiť a aby to bolo operatívne následne pošlem OK, či sa to môže uhradiť. Takáto komunikácia a jeho pokyn na úhradu dával výhradne vedúcej ekonomického oddelenia, t.j. žalovanej, alebo jej zástupkyni, pani J.. Takáto komunikácia zo strany žalovanej nenastala. Podivné je na tom všetkom to, že žalovaná preúčtovala tento obnos napriek tomu, že mail, ktorý dostala a na základe ktorého peniaze preúčtovala, v ničom nepripomínal mail, ktorý má on desiatky rokov tzn. a@b.c Ďalej si neoverila o čo sa jedná, u nich je presná evidencia dokladov, kde mohla zistiť, v hociktorom oddelení, či takýto prípad vôbec existuje, či majú podpísanú nejakú zmluvu, objednávku, na základe ktorej by sa mala hradiť nejaká faktúra firme v Taliansku. Z tej komunikácie, ktorá bola na maily, okrem toho že mailová adresa bola niekde úplne mimo jeho adresy, bola komunikácia úplne iná než komunikuje on, také dotazy, či tam ste, a okamžite preúčtujte a 5 výkričníkov, to nie je jeho štýl, často používa slovo prosím. Takže už z toho muselo byť zjavné, že niečo nie je v poriadku. Ďalej tento mail prišiel asistentke viac menej to je pracovníčka, ktorá rozdeľuje poštu, pani G., čo absolútne nebolo zvykom, on takéto vážne veci neposiela asistentke, tá asistentka ani nemala právo to uhrádzať, ani nevedela ako sa to uhrádza. Takéto formulácie, že dokážete čo najskôr uskutočniť zahraničnú platbu, to bolo absolútne niečo neobvyklé, so zahraničím ani neobchodovali a s Talianskom už vôbec nie. Taká otázka, že „môžem ti poslať podrobnosti?“, dodáva, že on žalovanej netyká, netyká ani asistentke, to u neho vôbec neprichádza do úvahy a určite vedela žalovaná že s Talianskom neobchodujú. Osobne stále si myslí, že tam došlo k sprenevere peňazí zámerne a v tejto veci ho utvrdzuje ešte ďalšia vec, že žalovaná celú vec chcela ututlať s tým, že bola za kolegyňami, že však nepovedzme to šéfovi a podobne. Kolegyňa C. žalovanú upozorňovala, že nech to neuhrádza, že to nie je v poriadku a ona tie peniaze napriek tomu preúčtovala na základe tohto pofiderného mailu na uvedené číslo účtu. K veci tiež uviedol, že on nedával pokyn ani na vyplatenie menšej sumy, t.j. 8.340,- eur. O týchto pokynoch vôbec nevedel. Keď sa to realizovalo bol v tom čase v nemocnici, v stredu išiel a v piatok bol naspäť. Dňa 30.08.2019 bol ešte v nemocnici a vtedy bol prepustený z nemocnice. Mailom nekomunikoval, iba telefonicky.
8.10. Z výpovede žalovanej súd zistil, že nastúpila do spoločnosti žalobcu dňa 01.05.2019 na pozíciu vedúca ekonomického oddelenia. Jej pracovnou náplňou bolo viesť ekonomickú agendu, takisto mala pod sebou zamestnancov, ktorým prideľovala úlohy, manažovala, delegovala úlohy. Spadali priamo pod ňu, bola tam asistentka konateľa, externá účtovníčka Y. C., potom jedna účtovníčka X. J., personálne spadala tiež pod ňu. Bola to rozsiahla náplň práce. V daný deň prišla do práce na 7:00 hod. ráno a išla do kancelárie asistentky konateľa Q. G.. Všimla si, že mailuje s konateľom. Konateľ sa jej pýtal, že či je v práci a že nech mu potvrdí mailom svoju prítomnosť. Následne dostala od neho ďalší email, kde už sa priamo pýtal, či by vedela zrealizovať zahraničný prevod, že by jej poslal podrobnosti k platbe. Odpísala mu, že áno, vie spraviť zahraničný prevod, ale nemá prístupy do banky. Následne Q. G. poprosila, že nech jej prepošle tu mailovú komunikáciu a že ona sa spojí s konateľom a že mu odpíše. Tak sa aj stalo, keď sa vrátila späť do kancelárie, mala od neho email v doručenej pošte, aby mu potvrdila, že je v práci, takže obdržala rovnaký mail ako G.. Napísala mu, že je v práci s účtovníčkou, že vie vykonať úhradu, kľudne môže poslať podrobnosti k platbe. Po nejakom čase prišla prvá požiadavka na platbu vo výške 8.340,- eur aj s pokynmi. Na základe toho si otvorila internetbanking, vyplnila všetky povinné údaje, ktoré systém vyžadoval a následne ju systém upozornil, že je chyba v IBAN účte. Tak znova napísala konateľovi, že teda nech si preverí účet, ktorý bol ním poskytnutý a poslala mu tu hlášku a poslala do mailu, túto informáciu podala aj Y., že platba sa zatiaľ nebude realizovať, pretože účet je zjavne nesprávny. Potom neskôr prišla druhá požiadavka, už na inú sumu na 14.580,- eur a bol tam uvedený iný účet, taliansky účet, a na základe tých pokynov znovu otvorila internetbanking, zadala povinné údaje, všetko prebehlo štandardne, systém nehlásil žiadnu chybu a ona, ako prvý schvaľovateľ platby, platbu podpísala. U nich platilo, že každá jedna zrealizovaná platba musí prejsť kontrolou štyroch očí, tzn. že ju podpisovali vždy dvaja, takže v ten deň to bola ona, ako prvá schvaľovateľka, a druhá bola účtovníčka Y. C.. Takže po zadaní platby a po jej schválení vytlačila email, zobrala jej ho osobne do kancelárie, aby sa ona prihlásila pod svojimi prístupmi, skontrolovala zadané údaje a keď všetko sedí a súhlasí, tak môže podpísať a zaslať platbu na spracovanie do banky. Predpokladá, že údaje boli v poriadku a Y., ako druhý schvaľovateľ, platbu podpísala a poslala, takže jej podpisom sa zrealizovala platba. Žalovaná ďalej uviedla, že medzičasom jej prišiel ďalší email od Ing. S. E., tzn. konateľa žalobcu, všetky maily jej nabiehali priamo do doručenej pošty pod hlavičkou od Ing. S. E., takže nemala najmenšie pochybnosti o tom, že by to nepísal sám konateľ. Takisto aj štýl aj forma komunikácie bola typická naňho. Takže keď sa vrátila späť do svojej kancelárie mala tam mail od neho, či opravila tú platbu z 8.340,- eur na 14.580,- eur a že mu to má potvrdiť. Neskôr, už nevie aký čas tam ubehol, prišiel potom následne jeden mail,
že vrátil sa k tej pôvodnej platbe 8.340,- eur a žiadal, aby aj túto platbu zrealizovala na iný taliansky účet. Chcela sa uistiť, že či je to naozaj tak, že či má odísť aj táto platba, tak sa ho spýtala v maile, že či má byť zrealizovaná dodatočne aj druhá platba. Na to jej odpoveď už neprišla a odpovedal jej konateľ až v sobotu, že nevie o čo sa jedná s výkričníkmi, a ten mail si prečítala pondelok ráno, keď prišla späť do práce.
8.10.1. K organizovaniu realizovania platieb u žalobcu žalovaná uviedla, že obvykle ich vykonávala kolegyňa X. J., ona bola tá, čo pripravila príkaz na úhradu, zadala platby do internetbankingu, bola prvým schvaľovateľom aj zadávateľom a následne potom bola ona, ako jej nadriadená, ktorá vlastne tie platby odoslala, ale tú prvotnú samotnú prípravu robila X. J., ktorá v ten deň ona čerpala dovolenku, takže ona bola tá, čo prvá zadala platbu a kolegyňa účtovníčka Y. tú platbu podpísala a odoslala. K mailovej adrese, z ktorej mail prišiel, žalovaná uviedla, že keď sa vytlačí mail samozrejme vidieť aj mailovú adresu, v danej veci tam bola hlavička, že mail prišiel od Ing. S. E.. Prvýkrát mail vytlačila vtedy keď zobrala Y. C., to bol ten prvý mail, vytlačila si ho vtedy, keď zadala platbu vo výške 14.580,- eur a následne na to jej mail odovzdala.
8.11. Z výpovede svedkyne L. T. vyplýva, že u žalobcu bola zamestnaná do 31.05.2019 vo funkcii asistent účtovníka. Žalovaná bola jej priama nadriadená i keď krátku dobu. K mechanizmu realizovania úhrad v spoločnosti žalobcu uviedla, že za ten čas, čo tam pracovala, vždy tam boli prísne kontrolované úhrady, vždy bola kontrola štyroch očí. Jej vtedy ešte prvá nadriadená, nebola žalovaná, ona mala na starosti typovanie úhrad, následne ich kontrolovala, či sedia čísla účtov, sumy, a až potom následne bol podpis konateľa a potom mohla byť úhrada. Toto bol štandardný postup. Veľmi zriedkavo sa stávalo, že boli nejaké urgentné úhrady, tak to bolo na základe SMS správy od konateľa.
8.12. Z výpovede svedkyne X. J. súd zistil, že je zamestnaná u žalobcu od decembra 2018 vo funkcii najprv ako účtovník, momentálne vedúca ekonomického oddelenia. V ten konkrétny deň, kedy došlo ku škode žalobcu, mala dovolenku. Štandardne prebiehali úhrady faktúr systémom tak, že pán konateľ predložil faktúry na úhradu, jedna kolegyňa nahrala prevodný príkaz, druhá to musí skontrolovať po nej, následne to ide konateľovi na podpis a až potom sa vykonáva úhrada a úhradu vždy musia autorizovať dve. To je štandardný postup. Boli postupy, že keď sa vykonávajú úhrady ihneď, vtedy mali príkaz SMS od konateľa. Žiadal sa súhlas s úhradou faktúry, buď to žiadali oni alebo iné kolegyne, to všetko boli úhrady faktúr. Na to dostali OK a mohli vykonať úhrady. Boli aj iné úhrady, mimo faktúr. Čo si pamätá konkrétne, pán konateľ poslal email vtedajšej vedúcej, t.j. žalovanej, že majú niečo uhradiť.
8.13. Z výpovede svedkyne Y. C. súd zistil, že u žalobcu pracovala ako externá účtovníčka od roku 2017, čo trvá doposiaľ s výnimkou, keď bola pol roka na materskej. Pamätá si aj na to, keď došlo k prevodu peňazí, teda vzniku škody žalobcu. Najprv sa ráno dopočula, že asistentke poslali mail v mene konateľa s tým, že sa pýtal, že či sú v práci a ona odpísala naspäť, že sú. Hneď na to sa aj pýtal, že či vie ona vykonávať úhradu, odpísala, že nie ale že je v práci ona (t,j, svedkyňa) a žalovaná, ktoré to vedia, ktoré majú k tomu prístup, pretože asistentka takýto prístup k tomu nemala. Potom už žalovaná začala s nimi komunikovať. Nie je si na 100% istá, či jej asistentka nepreposlala mail. Potom začala žalovaná komunikovať. Jej poslali údaje a nevytlačila ten mail kde boli údaje, boli v tom, že to poslal konateľ. Ona má k tomu tiež prístup a vykonáva ako druhá osoba autorizáciu, a tak to bolo aj tomto prípade. Nemala predtým žiadne pochybnosti, pretože videli, že je tam podpísaný konateľ. Veľmi zriedka takýmto spôsobom konateľ žalobcu posiela mail na úhradu. Väčšinou ona kontroluje tie úhrady. Vystaví sa príkaz, keď sa týka faktúr, ten skontroluje fyzicky s faktúrami, ktoré potom následne sa dajú do internetbankingu a ona to potom autorizuje ako druhá osoba, musia to vždy dve autorizovať. Na otázku, či platby aj vecne posudzuje, či je k ním nejaký doklad, uviedla, že keď sú faktúry tak áno, ale keď prídu mailom od šéfa tak to už vecne neodsleduje. Keď jej vedúca to donesie, že to poslal, tak to už nekontroluje.
8.14. Z výpovede svedkyne Mgr. Q. G., ktorá pracovala u žalobcu ako asistentka konateľa a jej nadriadenou bola žalovaná vyplýva, že dostala emaily, bol jej trochu čudný obsah emailov, nevenovala im pozornosť, až potom následne sa rozprávali so žalovanou a na jej podnet jej preposlala emaily a ďalej to neriešila. Ďalej to vybavovala žalovaná aj s účtovníčkou Y. C.. Čudné na mailoch bolo to, že sa jej pán konateľ pýta či vie spraviť prevod, lebo ona nemala prístup k účtom. Tieto maily si všimla na počítači žalovaná, ktorá bola vtedy v jej kancelárií. Preposlala jej to a už to riešila iba žalovaná. Predtým sa nič takéto nestalo, že by od konateľa žalobcu dostala podobné maily. V pondelok mala dovolenku a až v utorok sa dozvedela o tom čo sa udialo.
8.15. Z uznania dlhu a dohody o náhrade škody, predloženého právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní dňa 09.11.2022 vyplýva, že dňa 15.08.2022 bolo podpísané uznanie dlhu a dohoda o náhrade škody, ručiteľské vyhlásenie, a to žalobcom, ako veriteľom, spoločnosťou H&P Business, s.r.o. so sídlom B. Němcovej Nové Zámky, IČO: 46 034 048 a tiež podpísané Y. C., ako ručiteľom, ktoré je zároveň uvedená u dlžníka H&P Business, s.r.o. ako konateľ. Na základe dohody o náhrade škody s uznaním dlhu a ručiteľským vyhlásením účastníci tejto listiny zhodne konštatujú, že dňa 30.08.2019 bola veriteľovi spôsobená škoda vo výške 14.580,- eur, a to neoprávneným prevedením finančných prostriedkov z účtu veriteľa na účet neznámej osoby, pričom k prevodu finančných prostriedkov došlo na základe neoverených informácií a pokynov získaných z neznámej emailovej adresy od neznámej osoby. Na základe ďalšej pochybnej komunikácie s neznámou osobou dlžníčka na podnet vedúcej ekonomického oddelenia odsúhlasila a autorizovala expresný bankový prevod peňazí vo výške 14.580,- eur na neznámy účet, čím závažným spôsobom porušila vnútropodnikové pravidlá zaužívané pri bankových úhradách, keď autorizovala prevod, ktorý nebol podložený faktúrou, alebo obdobným dokladom, z ktorého by vyplýval akýkoľvek súvis s úhradou záväzku veriteľa alebo s predmetom podnikania veriteľa. Podľa bodu V. uznania dlhu a dohody o náhrade škody veriteľ s dlžníkom sa dohodli, že dlžník nahradí veriteľovi vzniknutú škodu v rozsahu sumy 6.000,- eur, a to v mesačných splátkach vo výške 1.000,- eur, počnúc mesiacom august 2022.
9. Podľa § 81 písm. a), e) Zákonníka práce, Zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
10. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
11. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
12. Podľa § 181 ods. 1 Zákonníka práce, Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
13. Podľa § 186 ods. 1,2 Zákonníka práce, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
14. Podľa § 191 ods. 1, 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
15. Zákonník práce definuje preventívne povinnosti zamestnancov, ako aj vedúcich zamestnancov. Ustanovenie § 178 ods. 1 Zákonníka práce je konkretizáciou všeobecnej právnej povinnosti ustanovenej v § 415 OZ vo vzťahu k zamestnancom, avšak povinnosť zamestnanca je doplnená o povinnosť počínať
si tak, aby nedochádzalo ani k ohrozeniu života, zdravia a poškodenia majetku, alebo k jeho zničeniu, ale ani k bezdôvodnému obohateniu.
15.1. Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v pracovnoprávnom vzťahu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, c) protiprávny úkon, d) porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, e) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, f) zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený, čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.
15.2. Za protiprávne konanie zamestnanca sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, v dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. Konanie zamestnanca majúce relevantné právne dôsledky pritom môže spočívať v konaní, alebo v opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom, musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Povinnosti zamestnanca môžu vyplývať z ustanovenia Zákonníka práce, z ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter, ale tiež z kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ako aj z obsahu pracovnej zmluvy a dohodnutého pracovného pomeru a pracovnej náplne.
15.3. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnanca a jeho následkom, t.j. vznikom škody. Existenciu príčinnej súvislosti preukazuje zamestnávateľ ako poškodený. Pojem príčinnej súvislosti právny poriadok výslovne neupravuje, táto sa v právnej teórií, aj v súdnej praxi, chápe ako súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá spočíva v tom, že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (škoda) nebol vznikol, resp. nastal. V kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok.
15.3.1. Príčinná súvislosť je podstatným prvom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou.
15.3.2. Príčinná súvislosť je daná, pokiaľ ak by nebolo konkrétneho konania, ku škode by nedošlo. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide.
16. Žalobca sa pôvodne domáhal podanou žalobou voči žalovanej náhrady škody vo výške 6.068,60 eura s prísl. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31.03.2022 č.k. 6Cpr/2/2020-155 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.045,73 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.045,73 eura od 03.10.2019 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, po tom ako stanovil mieru zodpovednosti žalobcu, a to i vo vzťahu k uplatnenému nároku, v 1/3-ine, o ktorú znížil žalobcom požadovanú náhradu, t.j. na 4.045,73 eura [(6.068,60:3 = 2.022,87 eura); (6.068,60 - 2.022,87 = 4.045,73 eura)].
16.1. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.08.2022 č.k. 9CoPr/4/2022-226 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu vo výške 4.045,70 eura s prísl.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený uzavretím pracovnej zmluvy dňa 01.05.2019, na základe ktorej žalovaná vykonávala prácu vedúcej ekonomického oddelenia. Okrem iného bolo jej pracovnou náplňou riadiť a koordinovať všetky činnosti ekonomického oddelenia v zmysle zásad, nariadení a usmernení spoločnosti a zabezpečovať bezproblémový chod oddelenia v rámci spoločnosti. Dohliadať nad správnym a promptným vyplatením dodávateľov, pripravovať prevodné príkazy, kontrolovať a svojim podpisom potvrdzovať oprávnenosť úhrad záväzkov. Vykonávať všetky ostatné práce podľa požiadaviek konateľa.
18. Nakoľko súd prvej inštancie je viazaný názorom krajského súdu pre jeho zdôraznenie súd uvádza, že k námietke žalovanej, že žalobca neuzavrel poistnú zmluvu na poistenie jej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, zaujal krajský súd názor, že neuzavretie tejto poistnej zmluvy však nemá na toto konanie vplyv, pričom s tvrdením žalovanej, že tým, že žalobca poistnú zmluvu neuzavrel prispel k vzniku škody sa odvolací súd nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu aj v prípade, ak by poistná zmluva žalobcom bola uzavretá, bolo by na žalobcovi, či by si v prípade vzniku škody túto uplatňoval voči poisťovni, alebo voči žalovanej, ak by škoda vznikla jej konaním. Túto odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
18.1. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie o tom, že v prípade žalovanej išlo o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti, s týmto jeho záverom sa krajský súd stotožnil, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná pri potrebnej opatrnosti mohla zistiť, že mail, na základe ktorého platbu vykonala, bol podvodný. Keďže malo ísť o mail od konateľa spoločnosti, už skutočnosť, že mail s takýmto obsahom bol adresovaný aj Mgr. Q. G., ktorej náplňou nebolo robiť prevody, keďže nemala prístup k účtom, čo muselo byť konateľovi spoločnosti známe, mal zvýšiť obozretnosť žalovanej, ktorá ju požiadala, aby jej mail preposlala, pričom mail s rovnakým obsahom si následne našla aj žalovaná. Aj časová následnosť troch po sebe prichádzajúcich mailov, v priebehu hodiny a pol, s odlišnou formuláciou mailov, ako bolo od konateľa obvyklé (oslovenie menom, slušná formulácia s použitím slova prosím), s platbami do zahraničia s rôznymi sumami, pričom prvá platba neprešla z dôvodu nesprávneho IBAN- u mohli túto obozretnosť u žalovanej zvýšiť. Išlo pritom o nie bežný postup pri úhrade faktúr (nahratie prevodného príkazu jedným pracovníkom, skontrolovanie druhým a následný podpis konateľa), preto ako už bolo uvedené, takejto platbe bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť. To, že aj samotnej žalovanej sa tento postup javil neštandardný, v niečom odlišný, potvrdzuje aj jej konanie, keď po treťom maily urobila dotaz na konateľa, či majú uhradiť 8 340,- eur, pričom v tento deň naň už nedostala odpoveď a následne jej konateľ oznámil, že nevie, o čo sa jedná?!!! Z výpovede žalovanej vyplýva, že po zadaní platby mail vytlačila a zobrala ho do kancelárie Y. C., kedy už bolo vidieť, že mail prišiel z adresy odlišnej od konateľa, čo si pri dôslednom postupe mala všimnúť. Z uvedeného konania žalovanej je teda aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že k škode žalobcu došlo z dôvodu vedomej nedbanlivosti žalovanej (odsek 27. uznesenia KS).
19. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaná sa dňa 30.08.2019 dopustila konania, ktoré bolo jednou z príčin spôsobenia škody žalobcovi vo výške 14.580,- eur. Žalovaná bez pokynu a výslovného súhlasu konateľa, čo bolo u žalobcu zaužívané, vykonala expresný prevod peňazí na neznámy bankový účet, a to na základe informácií z neznámej emailovej adresy. Táto adresa bola: a@b.c <mailto:a@b.c>. Ako vyplýva z výpovede samotnej žalovanej v daný deň prišila do práce na 7:00 hod. ráno a išla do kancelárie asistentky konateľa Q. G. a všimla si, že táto mailuje s konateľom, ktorý sa jej pýtal, či je v práci a že nech mu potvrdí mailom jej prítomnosť. Následne dostala od neho ďalší mail, kde sa už priamo pýtal, či by vedela zrealizovať zahraničný prevod, že by jej poslal podrobnosti k platbe. Následne žalovaná poprosila Q. G., že nech jej prepošle tú emailovú komunikáciu a ona sa spojí s konateľom a že mu odpíše. Žalovaná reagovala na uvedený email s tým, že vie urobiť úhrady a vyžiadala si zaslať podrobnosti o platbe. Žalovaná obdržala mail z mailovej adresy a@b.c, dňa 30.08.2019 s pokynom odoslať sumu 8.340,- eur, ako expresne platbu: IDEA BANK G., s názvom B. C., na číslo účtu vo forme IBAN: A XXXXXX XXXXX XXXXXXXXXXXXXX, BIC CODE: W., variabilný symbol: XXX, s adresou W.-V. vul. Y., 7, za tým text: „S pozdravom, Konateľ, Ing. S. E.“. Žalovaná na túto mailovú komunikáciu požiadala o preverenie IBAN účtu s tým, že či je správne uvedený v maile. Následne obdržala žalovaná správu z mailovej adresy a@b.c, dňa 30.08.2019 s pokynom odoslať sumu 14.580,- eur, ako expresne platbu: G. W. D., s názvom S. A., na číslo účtu vo forme IBAN: W BIC CODE: J., variabilný symbol: XXX, na adresu G. E., 1, J. XXXXXX. Po tom, ako žalovaná potvrdila platbu, že išla suma 14.580,- eur (bod 8.5.3. rozsudku) a následne obdržala ďalšiu mailovú správu z mailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c>, s textom „čo sa týka účtu na Ukrajine, práve dostal hovor, aby vybral účet z platby. Poskytne ďalší účet za 8.340,- eur s uvedením bankového účtu: G. W. D., názov W. N., na číslo účtu vo forme IBAN: W BIC CODE: J., variabilný symbol: XXX, na adresu E. S., 5 P. XXXXX. Až následne žalovaná zaslala na emailovú adresu konateľa spoločnosti a@b.c správu s textom „Dobrý deň, pán E. máme uhradiť 8.340,- eur?“. Na uvedené konateľ žalobcu Ing. S. E., mailom zo dňa 31.08.2019 z adresy a@b.c odpísal žalovanej že „Neviem o čo sa jedná?!!!“.
19.1. Ako vyplýva z výpovede žalovanej, ako aj z vykonaného dokazovania, u žalovaného platilo, že každá jedna zrealizovaná platba musí prejsť kontrolou štyroch očí. Takže v ten deň to bola ona, ako prvá schvaľovateľka, a druhou bola účtovníčka Y. C.. Žalovaná po zadaní platby a po jej schválení vytlačila email, zobrala ho osobne do kancelárie Y. C., aby skontrolovala zadané údaje, s tým, že keď malo byť všetko v poriadku mala to menovaná podpísať a zaslať na spracovanie do banky.
19.2. Zrealizovaním úhrady na cudzí neznámy účet vznikla žalobcovi škoda vo výške 14.580,- eur. Je nesporné, že k tomu došlo v súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej, ktorá porušila svoje povinnosti v súvislosti s plnením jej pracovných úloh, vyplývajúcich z jej funkcie, dohodnutého druhu práce na základe pracovnej zmluvy vedúcej ekonomického oddelenia, ako aj náplne práce, tvoriacej prílohu č. 1 k pracovnej zmluve. K tomu došlo tým, že žalovaná zrealizovala úhradu platby na pokyn z neznámej emailovej adresy bez toho, aby si preverila údaje, na ktoré mala byť platba vykonaná. Z výpovede konateľa žalobcu, ktorého tvrdenie ako uviedol krajský súd bolo preukázané svedeckými výpoveďami, vyplýva, že u nich bol zaužívaný zvyk, že pokiaľ nie je schopný, alebo nie je možné, aby príkaz na úhradu osobne podpísal, tak sa mu ohlásia telefonicky, SMS-kou, či môžu faktúru, číslo faktúry a sumu uhradiť a aby to bolo operatívne následne s tým, že pošle OK, že to môžu uhradiť. Takáto komunikácia zo strany žalovanej nenastala.
19.3. Z dokazovania vyplýva, že na vzniku škody sa podieľala aj ďalšia osoba, ktorou bola Y. C., ktorá pre žalobcu pracovala ako externá účtovníčka a po odsúhlasení platby žalovanou platbu vo výške 14.580,- eur na neznámy účet zrealizovala.
20. Jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Podľa žalovanej v konaní nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody, nakoľko platbu v konečnom dôsledku zrealizovala Y. C., a nie samotná žalovaná.
20.1. K uvedenému súd uvádza, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou musí byť priama, alebo bezprostredná, čo znamená, že ku škode musí dôjsť jedine a výlučne v súvislosti s porušením právnej povinnosti zamestnanca. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku, t.j. na vzniku škody.
20.2. Tak tomu je aj v danej veci. Z hľadiska skúmania príčiny zaplatenia sumy 14.580,- eur na základe pokynu z neznámej emailovej adresy na neznámy účet v Taliansku, podľa pravidiel zaužívaných u žalobcu, uvedených vyššie, je nepochybné, že jednou z príčin, okrem zrealizovanej platby Y. C., bolo protiprávne konanie žalovanej, ktoré spočívalo v porušení pracovných povinností, ktoré sú stanovené nielen právnymi predpismi, ale i pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou, ale tiež pokynmi konateľa. Takýmto pokynom bolo preverovanie všetkých údajov pri úkonoch, ktoré mali žalobcu zaviazať navonok. Žalovaná si dostatočne nepreverila informácie pred zrealizovaním platby. Samotný postup pri zadávaní danej platby bol neobvyklý, pričom žalovaná požiadala konateľa žalobcu mailom na jeho mailovú adresu až po treťom emailovom pokyne na úhradu, a to sumy 8.340,- eur. Nič jej nebránilo urobiť tak už pred zrealizovaním platby vo výške 14.580,- eur.
20.3. Takýmto protiprávnym konaním žalovanej, nepreverením údajov, bez pokynu konateľa, následne Y. C. zrealizovala samotný prevod finančných prostriedkov, čo potvrdzuje, že porušením právnej povinnosti žalovanou nakoniec viedlo ku vzniku škody na strane žalobcu. Zavinené porušenie pracovných povinností žalovanou nebolo tak jedinou príčinou vzniku škody, ale bolo jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Z hľadiska skúmania vzniku škody, zrealizovanie pokynu na úhradu sumy 14.580,- eur, je zrejmé, že keby si žalovaná riadne preverila informácie potrebné k realizácií platby, kontaktovala vopred konateľa, čo urobila až neskôr pri inom pokyne, ku škode by nedošlo.
20.4. Preto súd dospel k záveru, že porušenie pracovných povinností zo strany žalovanej, jej protiprávne konanie, umožnilo a nepochybne (i keď ako jedna z príčin dôležitá a podstatná) viedlo ku vzniku škody. Dôvody, ktoré žalovanú viedli k porušeniu pracovných povinností a ktoré mohli vyplývať z pomerov u žalobcu nemajú z hľadiska vlastného zavinenia žalovanej, t.j. jej vedomosti a protiprávneho konania a jeho dôsledkoch, žiadny význam, môžu však byť podkladom pre úvahu o možnosti pomernej úhrady škody, čo aj bolo zohľadnené v prvom rozsudku tunajšieho súdu (odsek 16. tohto rozsudku).
20.5. Preto súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. keď do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúcim dňom po prerokovaní nároku na náhradu škody.
24. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 396 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
26. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Vzhľadom na čiastočný úspech v konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v pomernej časti v 1/3-ine, pretože sa domáhal zaplatenia sumy 6.068,60 eura, priznané mu boli 2/3-iny z tejto sumy, t.j. 4.045,73 eura. Takže úspešnosť žalobcu bola 2/3-iny a jeho neúspešnosť a úspešnosť žalovanej v 1/3-ine, pritom rozdiel predstavuje žalobcovu úspešnosť v 1/3-ine. Trovy konania predstavujú súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).