Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/25/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 31. marca 2015 prejednal odvolania podané obžalovaným V. K., prokurátorom a poškodeným V. A. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -406 z 8.12.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č.k. -406 z 8.12.2014 z r u š u j e .

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný V. K., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom J. XX, okres T.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 17.1.2014 spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia v čase od 01.00 h. do 01.30 h. na verejne prístupnej miestnej komunikácii v obci Ivachnová v priestore pred rodinným domom súpisné číslo XX úmyselne fyzicky napadol V. A., nar. XX.X.XXXX, takým spôsobom, že potom, ako bolo osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, ev.č. RK 977 BN, v ktorom sedel poškodený, zablokované druhým osobným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra, ev.č. RK 262 BM, v ktorom sedel obžalovaný, poškodený vystúpil z vozidla, kde ho obžalovaný fyzicky napadol, došlo medzi nimi k zápasu, pri ktorom obžalovaný spadol na zem a vtedy z vozidla, ktorým prišiel na miesto obžalovaný, vystúpil druhý páchateľ, ktorý poškodeného udrel do oblasti hlavy kovovým predmetom valcovitého tvaru, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný spoločne s druhým páchateľom minimálne desaťkrát kopali nohami do oblasti hlavy a hrudníka, a týmto konaním nestotožnená osoba mužského pohlavia spôsobila poškodenému ťažké zranenia - vpáčenú zlomeninu kosti lebečnej klenby čelovej a spánkovej oblasti vľavo, sprevádzanú krvácaním medzi tvrdý obal mozgu a kosť lebečnej klenby, pomliaždenie mozgu ľavého čelového laloka, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného a operačný zákrok, pričom uvedené poranenia lebky a mozgu závažne ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodeného po dobu minimálne 6 mesiacov a zanechajú aj trvalé následky na jeho zdraví, a obžalovaný spoločne s nestotožnenou osobou mužského pohlavia spôsobili početné odreniny tváre bez krvácania a odreniny hrudníka, ktoré si vyžiadali u poškodeného práceneschopnosť do 7 dní,

t e d a

spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaný V. K. sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný V. K. je povinný nahradiť škodu poškodenému V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, vo výške 80,50 Eur (osemdesiat eur, päťdesiat centov) z titulu bolestného.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajskú pobočku Žilina, P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. -406 z 8.12.2014 bol obžalovaný V. K. uznaný za vinného, že:

dňa 17.1.2014 spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia v čase od 01.00 h. do 01.30 h. na verejne prístupnej miestnej komunikácii v obci Ivachnová v priestore pred rodinným domom súpisné číslo XX úmyselne fyzicky napadol V. A., nar. XX.X.XXXX, takým spôsobom, že potom, ako bolo osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, ev.č. RK 977 BN, v ktorom sedel poškodený, zablokované druhým osobným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra, ev.č. RK 262 BM, v ktorom sedel obžalovaný, poškodený vystúpil z vozidla, kde ho obžalovaný fyzicky napadol, došlo medzi nimi k zápasu, pri ktorom obžalovaný spadol na zem a vtedy z vozidla, ktorým prišiel na miesto obžalovaný, vystúpil druhý páchateľ, ktorý poškodeného udrel do oblasti hlavy kovovým predmetom valcovitého tvaru, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný spoločne s druhým páchateľom minimálne desaťkrát kopali nohami do oblasti hlavy a hrudníka, a týmto konaním nestotožnená osoba mužského pohlavia spôsobila poškodenému ťažké zranenia - vpáčenú zlomeninu kosti lebečnej klenby čelovej a spánkovej oblasti vľavo, sprevádzanú krvácaním medzi tvrdý obal mozgu a kosť lebečnej klenby, pomliaždenie mozgu ľavého čelového laloka, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného a operačný zákrok, pričom uvedené poranenia lebky a mozgu závažne ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodeného po dobu minimálne 6 mesiacov a zanechajú aj trvalé následky na jeho zdraví, a obžalovaný spoločne s nestotožnenou osobou mužského pohlavia spôsobili početné odreniny tváre bez krvácania a odreniny hrudníka, ktoré si vyžiadali u poškodeného práceneschopnosť do 7 dní,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného V. A. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajskú pobočku Žilina, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 8.12.2014 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch obžalovaný V. K. prehlásil, že podáva odvolanie proti výroku o vine a proti výroku o treste. Jeho obhajca sa pripojil k vyjadreniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že sa vyjadrí v zákonnej lehote. Poškodený V. A. uviedol, že sa vyjadrí v zákonnej lehote, a splnomocnený zástupca poškodeného uviedol, že sa pripája k vyjadreniu poškodeného.

Dňa 11.12.2014 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie prokurátora proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného s tým, že odvolanie bude odôvodnené dodatočne po doručení písomného vyhotovenia rozsudku. Dôvody odvolania prokurátor doručil súdu prvého stupňa 22.1.2015, pričom odvolanie v podstatnom odôvodnil nasledovne: „S hodnotením vykonaných dôkazov a prijatými právnymi závermi súdu prvého stupňa sa nestotožňujem. Na hlavnom pojednávaní bolo výpoveďami svedkov V. A., M. M., obsahom SMS komunikácie obžalovaného s poškodeným, ako aj výpoveďou samotného obžalovaného preukázané, že na stretnutí dňa 17.1.2014 v obci Ivachnová sa obaja vopred dohodli. Obsah SMS komunikácie a následné konanie obžalovaného V. K., ktorý po príchode na miesto okamžite bez predchádzajúcej komunikácie zaútočil na poškodeného, svedčí, že stretnutie bolo z jeho strany mienené a naplánované s cieľom fyzicky napadnúť poškodeného, keď motívom jeho konania bola žiarlivosť. Fakt, že poškodeného udrel do hlavy tupým predmetom doposiaľ nestotožnený páchateľ, pričom poškodený utrpel najzávažnejšie zranenia s dobou liečenia 6 mesiacov, obžaloba nespochybňuje. Domnieva sa však, že s poukazom na dôkazmi ustálený priebeh činu nemožno tvrdiť, že obžalovaný V. K. nie je zodpovedný za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenému. Je zrejmé, že obžalovaný sa dostavil na miesto činu spolu s ďalšou osobu s jasným zámerom riešiť vzájomné nezhody s poškodeným násilným spôsobom. Jeho spolupáchateľ ihneď ako zbadal, že priebeh konfliktu sa nevyvíja v prospech V. K., zakročil a udrel poškodeného neznámym predmetom do hlavy. Poškodený vypovedal, že obžalovaný tesne pred samotným úderom, ležiac na zemi, zúril, kričal, aby ho pustil, pričom sa pozeral smerom na muža sediaceho v jeho aute. Ten mu obratom prišiel na pomoc a aj následne po údere do hlavy, ktorý poškodeného úplne spacifikoval, pokračovali obaja útočníci vo fyzickom napádaní V. A., keď ho minimálne 10-krát kopli do oblasti hlavy a hrudníka. Útok ukončil až obžalovaný povelom „poďme", adresovaným svojmu spolupáchateľovi, na čo nasadli do auta a z miesta spoločne odišli. Bolo preukázané, že obžalovaný s druhým páchateľom počas celého incidentu nekomunikoval, žiadnym spôsobom sa nedištancoval od jeho konania, ani mu iným spôsobom nedal najavo, že s jeho postupom nesúhlasí. Podľa ustálenej judikatúry sa nevyžaduje, aby konanie spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy a stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne predstavuje konanie naplňujúce príslušné ustanovenie Trestného zákona. Objektívnym znakom spolu-páchateľstva podľa § 20 Trestného zákona je naplnenie všetkých náležitostí činu uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona spoločným konaním, ktoré môže byť súčasné alebo postupné. Medzi spolupáchateľmi je výslovne alebo konkludentne rozdelené naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, najmä konania, pričom je možné, že si úlohy rozdelia tak, že ich aktivita iba vo svojom súhrne vyvolá naplnenie všetkých znakov trestného činu. Mám za to, že obžalovaný V. K. vzhľadom na preukázané okolnosti trestného činu a svoje osobné pomery (profesionálny športovec, kulturista) minimálne vedel, že spoločne vedeným útokom vykonaným daným spôsobom môže dôjsť k ťažkej ujme na zdraví poškodeného a s touto skutočnosťou bol evidentne aj uzrozumený. Jeho konanie bolo vedené rovnakým úmyslom ako konanie spolu-páchateľa a bolo tak objektívne aj subjektívne zložkou deja tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie naplňujúce znaky zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Žiline podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol o vine, treste aj uplatnených nárokoch na náhradu škody."

Obžalovaný V. K. odvolanie odôvodnil písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 2.2.2015, a odvolanie odôvodnil nasledovne:

„Súd prvého stupňa uznal obžalovaného V. K. vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že obžalovaný spolu s nestotožneným páchateľom spôsobili poškodenému ľahké zranenia, pri ktorých doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života by bola do 7 dní. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Tomáš Andráš v znaleckom posudku a tiež na hlavnom pojednávaní potvrdil, že zranenia, ktoré spôsobil obžalovaný s neznámym páchateľom, boli zranenia ľahké a poškodenému sťažovali obvyklý spôsob života do 7 dní. V súlade s platnou právnou praxou súdov, jedným z kritérií pri posudzovaní naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je aj dĺžka doby, po ktorú bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného musí trvať najmenej 7 dní. Vzhľadom k tomu, že podľa znaleckého posudku obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodeného netrvalo ani po dobu 7 dní, nedošlo konaním obžalovaného k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Z dôkazných prostriedkov vyplýva, že ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo dňa 17.1.2014 v čase od 01.00 do 01.30 hod. na miestnej komunikácii v obci Ivachnová pred rodinným domom s.č. XX. V súvislosti s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. poukazujeme na čas, kedy došlo k tomuto konfliktu, už aj preto, že práve neskorý nočný čas neodôvodňuje označiť miesto činu ako miesto verejne prístupné. Na základe uvedených skutočností navrhujeme rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. K odvolaniu prokurátora sa odvolávam na obsah záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa 8.12.2014, pričom opätovne zdôrazňujeme, že v čase, keď bol poškodený udretý neznámym páchateľom do hlavy, bol to práve poškodený, ktorý fyzicky napádal - bil päsťami obžalovaného, ktorý v tom čase ležal pod poškodeným na zemi."

Poškodený V. A. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu, pričom odvolanie bolo doručené 12.12.2014. Odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade škody odôvodnil ďalším písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 29.1.2015, pričom svoje odvolanie odôvodnil v podstate nasledovne: „Okresný súd Ružomberok vo svojom odôvodnení podložil vyššie uvedený výrok na tom základe, že pre povinnosť zaviazať obžalovaného na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré svojím rozsahom prevyšuje potreby trestného konania, najmä v tom smere, že pri povinnosti pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody je potrebné aj zohľadniť konanie doposiaľ nestotožnenej osoby mužského pohlavia, ktorá mala taktiež podiel na spáchaní skutku. S takýmto tvrdením súdu nie je možné sa stotožniť, o čom svedčia aj nasledujúce skutočnosti. Dňa 13.5.2014 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, a to na základe odborného vyjadrenia MUDr. Tomáša Andráša, ktorú ohodnotil v zmysle jeho odborného stanoviska na 425 bodov, pričom 1 bod zodpovedá sume 16,10 Eur, čo predstavuje celkom sumu 6 842,50 Eur. Znalec sa aj na hlavnom pojednávaní vyjadril, že si za svojimi zisteniami uvedenými v znaleckom posudku č. 3/2014 stoji, sú jasne a zreteľne preukázateľné. Predmetný znalecký posudok nebol namietaný ani zo strany obžalovaného, rovnako aj súd sa s ním vysporiadal ako s relevantným dôkazom a z týchto dôvodov sa domnievame, že už nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko poškodený si neuplatňuje vyššiu náhradu škody, než tú, ktorá je stanovená na základe znaleckého posudku a ohodnotená na 425 bodov, t.j. 6 842,50 Eur. Odkázanie poškodeného s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie je teda nedôvodné, nakoľko všetky relevantné skutočnosti boli preukázané, a to na základe znaleckého posudku znalca MUDr. Tomáša Andráša, ktorý nebol rozporovaný. Nakoľko súd odsúdil obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, a nárok bol riadne a včas uplatnený, na základe § 287 Trestného poriadku by spravidla mal uložiť v rozsudku povinnosť, aby ju poškodenému uhradil. Rovnako nesúhlasíme ani s tou skutočnosťou, že pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody je potrebné aj zohľadniť konanie doposiaľ nestotožnenej osoby mužského pohlavia, ktorá mala taktiež podiel na spáchaní skutku. Zistenie takejto skutočnosti je vecou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by sa ňou mali zaoberať. Avšak nemôže ísť predsa na úkor poškodeného, že s určitými záležitosťami sa nebolo ešte vysporiadané. V takom prípade by mohla nastať situácia, že poškodenému by bol odopretý jeho nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadame, aby súd rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 8.12.2014 vo výroku o náhrade škody v zmysle ustanovenia § 322 Trestného poriadku zmenil, a to tak, že výška škody je určená a obžalovaný je povinný poškodenému nahradiť škodu vo výške 6 842,50 Eur."

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor s poukazom na dôvody uvedené v písomnom odvolaní navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd vyhovie odvolaniu prokurátora a uzná obžalovaného vinným podľa právnej kvalifikácie tak, ako bola ustálená v obžalobe. Navrhol potom uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol vyhovieť odvolaniu poškodeného a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol, aby súd odvolanie prokurátora a poškodeného V. A. zamietol a vyhovel odvolaniu obžalovaného podľa písomných dôvodov odvolania. Poškodený V. A. uviedol, že súhlasí s tým, čo povedal prokurátor v súvislosti s jeho odvolaním, a stojí za tým, aby obžaloba bola dodržaná. Splnomocnený zástupca poškodeného V. A. navrhol vyhovieť odvolaniu poškodeného z dôvodov a spôsobom, ktorý je uvedený v písomných dôvodoch odvolania. Obžalovaný V. K. prehlásil, že súhlasí so svojím obhajcom.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora, obžalovaného a poškodeného boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por., odvolania prokurátora a poškodeného boli podané v neprospech obžalovaného v zmysle § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolaní spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného V. K. nie je dôvodné, odvolanie prokurátora je v prevažujúcej miere dôvodné a odvolanie poškodeného je dôvodné čiastočne.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Na podklade dokazovania vykonávaného v konaní pred súdom zákonom predpísaným spôsobom, súd prvého stupňa pri zachovaní totožnosti skutku správne upravil skutkovú vetu oproti obžalobe. Upravená skutková veta detailnejšie popisuje priebeh incidentu a umožňuje zákonu a spravodlivosti zodpovedajúci záver o trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov.

Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na okolnosti prípadu neverí tvrdeniu obžalovaného V. K. o tom, že nepozná identitu druhého útočníka. Vykonané dôkazy ale postačujú na spoľahlivý záver o konaní obžalovaného V. K., o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Súd prvého stupňa správne kvalifikoval konanie obžalovaného V. K. ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ale pri úvahách o právnej kvalifikácii konania obžalovaného vo vzťahu k životu a zdraviu poškodeného podcenil závažnosť konania obžalovaného a nezobral do úvahy všetky okolnosti prípadu rozhodné pre právne posúdenie konania obžalovaného V. K. vo vzťahu k poškodenému V. A..

Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu fyzickej osoby, nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola takýmto útokom spôsobená, ale je treba prihliadať aj na okolnosti, za akých sa útok stal, akým predmetom bolo útočené a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Ťažkou ujmou na zdraví nie je len porucha zdravia trvajúca dlhší čas (§ 123 písm. 3 písm. i/ Tr. zák.), ale v zmysle § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák. aj poškodenie dôležitého orgánu a v zmysle § 123 ods. 3 písm. d) Tr. zák. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového orgánu. Podľa ustálenej súdnej praxe, vyjadrené tiež v rozsiahlej judikatúre, sa za poškodenie dôležitého orgánu považuje také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok, napr. poranenie dôležitého vnútorného orgánu. Je nesporné, že v hlave, v hrudníku sa nachádzajú životne dôležité telesné orgány. Viacpočetné kopance do hlavy a hrudníka v situácii, keď poškodený leží na zemi a nie je schopný ani pasívnej ochrany, po zranení, ktoré utrpel pri predchádzajúcom útoku, vytvorili situáciu, v ktorej hrozilo nebezpečenstvo životne dôležitým telesným orgánom nachádzajúcim sa v hlave a v hrudníku poškodeného a zmyslového ústrojenstva nachádzajúceho sa v hlave poškodeného.

Za tejto skutkovej situácie považoval krajský súd za dôvodnú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného V. K. ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Konaním páchateľov nesporne hrozila poškodenému ťažká ujma na zdraví, tak ako ju definuje v ustanovení § 123 ods. 3 písm. d), e) Tr. zák. zákonodarca. Podľa názoru krajského súdu nemožno mať pochybnosti o tom, že na hlave fyzickej osoby sa nachádzajú zmyslové ústrojenstvá a v hlave a v hrudníku sa nachádzajú dôležité orgány, pričom bez prejavu vôle páchateľov v tomto prípade nedošlo k poškodeniu dôležitých orgánov ani k strate alebo podstatnému oslabeniu funkcie zmyslového ústrojenstva.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného V. K. ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou spolu-páchateľstva podľa § 20 Tr. zák., túto právnu kvalifikáciu si osvojuje aj odvolací súd a pri tejto právnej kvalifikácii poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, ktoré si v plnom rozsahu aj sám osvojil. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. S poukazom na postoj obžalovaného k prejednávanému skutku súd z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že motívom jeho konania bola žiarlivosť a z nej vyplývajúca pomsta poškodenému V. A. za nadviazanie vzťahu s jeho manželkou.

V mieste trvalého bydliska obžalovaný V. K. nie je bližšie hodnotený a z odpisu registra trestov vyplýva, že bol jedenkrát súdom trestaný, ale hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Z úradnej povinnosti krajský súd skúmal u obžalovaného poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., ale na rozdiel od súdu prvého stupňa nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného V. K.. Záver o existencii poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) vyžaduje komplexnejšie posúdenie spôsobu života obžalovaného pred spáchaním trestného činu, nielen skúmanie odpisu registra trestov. Zo súdneho spisu (č.l. 347-351) vyplýva, že obžalovaný V. K. má v registri priestupkov od 14.4.2010 do 4.4.2014 celkom 18 záznamov, pričom pokuty vo výške 650,- Eur a 480,- Eur a v jednom prípade i zákaz vedenia motorových vozidiel signalizujú závažné porušovanie pravidiel cestnej premávky. Pri takomto postoji obžalovaného V. K. k pravidlám správania, ktoré sú nastavené právnym predpisom a ktoré každý iný bežný občan poruší len výnimočne, nemožno zaujať v prípade obžalovaného V. K. záver o tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností potom krajský súd podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému V. K.hrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Po splnení podmienok stanovených § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného V. K. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest bude v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Nemožno opomenúť, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K odvolacím námietkam prokurátora krajský súd uvádza, že nemá žiadne výhrady proti odborným argumentom prokurátora v písomnom odôvodnení odvolania vo vzťahu k zákonným znakom spolupáchateľstva. Podľa názoru krajského súdu ale v okolnostiach prípadu výsledky dokazovania neumožňujú záver o tom, že obžalovaný V. K. bol uzrozumený so všetkými okolnosťami útoku zo strany neznámeho páchateľa, teda s úderom nezisteným predmetom do hlavy poškodeného. Na preukázanie takéhoto uzrozumenia prokurátor nepredložil súdu žiaden dôkaz, a preto právnu kvalifikáciu konania obžalovaného V. K. posúdil odchýlne ako prokurátor v obžalobe a v tejto časti odvolaniu prokurátora nevyhovel.

V súvislosti s obsahom odvolania obžalovaného krajský súd vlastným rozhodnutím dáva odpoveď na jeho odvolacie námietky vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z ktorého bol uznaný vinným rozsudkom súdu prvého stupňa.

K odvolacím námietkam obžalovaného vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. poukazuje odvolací súd na postoj obžalovaného k tomuto trestnému činu, vyjadrený prostredníctvom obhajcu v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní 8.12.2014, keď obhajca doslova uviedol, že „...sú tu formálne znaky, ktoré boli naplnené..." (rozumej prečinu výtržníctva - pozn. odvolacieho súdu). V odôvodnení odvolania namieta obžalovaný práve existenciu formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bez odborného odôvodnenia zmeny svojho postoja k prečinu výtržníctva. Odvolací súd ale znovu konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade prečinu výtržníctva zodpovedá stavu veci a zákonu.

Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Na podklade týchto úvah potom odvolací súd si neosvojil odvolacie námietky obžalovaného V. K. vo vzťahu k prečinu výtržníctva, z ktorého bol uznaný vinným rozsudkom súdu prvého stupňa.

Odvolanie poškodeného V. A. je čiastočne dôvodné. Z výsledkov dokazovania bolo možné identifikovať, aké zranenia poškodenému boli spôsobené len konaním neznámeho páchateľa a aké zranenia boli následkom spoločného konania obžalovaného V. K. a neznámeho páchateľa. Za zranenia spôsobené spoločným konaním zodpovedajú páchatelia solidárne (§ 438 Občianskeho zákonníka), a preto pri riadnom a včasnom uplatnení nároku na náhradu škody nie je dôvod nepriznať poškodenému tú časť náhrady škody, za ktorú obžalovaný V. K. spoluzodpovedá. Vyčíslenie škody má svoj objektívny základ v znaleckom posudku. Obžalovaný V. K. ako spolupáchateľ zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Z tohto titulu aj poškodený V. A. uplatnil nároky na náhradu škody. Odvolací súd potom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného V. K. zaviazal k povinnosti nahradiť škodu poškodenému V. A. vo výške 80,50 Eur z titulu bolestného za zranenia, ktoré poškodený utrpel ako následok protiprávneho konania obžalovaného V. K. a neznámeho spolupáchateľa. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného V. A. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajskú pobočku Žilina s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie vzhľadom k tomu, že táto poškodená strana nešpecifikovala v uplatnenom nároku na náhradu škody náklady, ktoré vznikli s poskytnutím zdravotnej pomoci poškodenému V. A. pri zraneniach, ktoré boli následkom konania obžalovaného V. K..

Úplne na záver k svojmu procesnému postupu odvolací súd poznamenáva, že postupoval v súlade s § 322 ods. 3, veta druhá Tr. por. a ods. 4 písm. b) Tr. por., keď na podklade odvolaní prokurátora a poškodeného v neprospech obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok a uznal obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, ako bol uznaný rozsudkom súdu prvého stupňa, pretože na podklade obžaloby mohol byť obžalovaný V. K. z tohto ťažšieho trestného činu uznaný za vinného už súdom prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.