Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/280/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: STAVOP - SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom ul. Vysokoškolákov 4, Žilina, IČO: 31 560 024, v konaní zastúpený: JUDr. Juraj Ďurajda, advokát, Kukučínova 12, Žilina, proti odporcom: 1/ X.. K. L., bytom D. XX, D., štátne občianstvo SR, 2/ O. L., bytom D. XX, D., štátne občianstvo SR, odporcovia 1/,2/, v konaní zastúpení: Advokátska kancelária Slivka & Lečková, s.r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava, IČO: 35 913 754, o 34.658,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd priznáva odporcom v 1. a 2. rade 100% náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 31.03.2011 uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 25.758,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.758,15 Eur od 01.10.2004 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh (navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1.044.119,- Sk spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 14,5 % ročne zo sumy 101.091,- Sk od 01.08.2004 do zaplatenia, zo sumy 485.418,- Sk od 26.09.2004 do zaplatenia a zo sumy 457.610,- Sk od 01.10.2004 do zaplatenia) zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , . Z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania uzavreli v ústnej forme zmluvu o dielo podľa a nasl. , navrhovateľ v hmotnoprávnom postavení zhotoviteľa diela tým, že sa zaviazal, že odporcom 1/ a 2/ ako objednávateľovi zhotoví dielo odplatne a na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo bola uzavretá platne, pretože účastníci konania sa dohodli na jej podstatných náležitostiach. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že obsahom ich zmluvného dojednania bolo, že navrhovateľ vyhotoví na svoje nebezpečenstvo dielo - stavbu RD a odporcovia sa zaviazali za vykonané dielo zaplatiť cenu za skutočne vykonané práce podľa predbežného rozpočtu podľa prílohy B na predpokladanú cenu diela 7.003.392,- Sk s právom odporcov, aby stavebné práce a služby, ktoré oni uznajú za vhodné, resp. potrebné, vykonali svojpomocne, resp. iným zhotoviteľom, pričom cena týchto služieb bude odpočítaná z ceny diela a záverečná cena skutočne vykonaných prác navrhovateľom bude definitívne zahrnutá v Súhrnnom záverečnom rozpočte po skončení stavby spolu s rozpisom skutočne vykonaných prác a preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí diela bude záverečná vyúčtovacia faktúra ako jeho príloha. Na základe tejto zmluvy o dielo navrhovateľ vyhotovil predbežný rozpočet na cenu diela (rozpočet príloha B) vo výške 7.003.392,- Sk, ktorý bol odsúhlasený oboma spornými stranami s tým, že odporcom naďalej zostáva zachované právo výhrady výkonu jednotlivých prác svojpomocne. V priebehu realizácie stavby navrhovateľ predkladal odporcom zálohové faktúry, ktoré odporcovia platili formou zálohových platieb navrhovateľovi bankovým prevodom z čerpaného úveru. Prvostupňový súd ustálil, že odporcovia 1/ a 2/ poukázali navrhovateľovi platby

fakturované navrhovateľom za rok 2003 spolu 3.929.505,45 Sk (číslo faktúry na sumu 200.000,- Sk, číslo faktúry na sumu 3.234.460,45 Sk, číslo faktúry na sumu 495.045,- Sk ); za rok 2004 spolu 1.713.082,- Sk (faktúra číslo na sumu 256.852,- Sk, faktúra číslo na sumu 89.131,- Sk, faktúra číslo na sumu 985.529,- Sk, faktúra číslo na sumu 296.905,- Sk - 34. 998,- Sk , faktúra číslo na sumu 184.664,- Sk); celkom (1.713.082 + 3.929.505,45) však mali preddavky byť správne vyčíslené vo výške 5.677.585,45 Sk, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že faktúra číslo pôvodne na sumu 184.665,- Sk bola navrhovateľom znížená pre duplicitu ceny za vykonané práce o sumu 34.998,- Sk, ktorú dobropisom navrhovateľ odporcom vrátil. Túto skutočnosť odporcovia nesporovali. Súčtom faktúr dospel súd k záveru, že odporcovia za rok 2003 a za rok 2004 mali správne zaplatiť navrhovateľovi celkom 5.677.585,45 Sk a nie sumu, ktorú ako právne významnú skutočnosť označil a vo svojej výpovedi potvrdil navrhovateľ ako ním prijaté plnenie celkom vo výške 5.707.586,94 Sk. Preto súd pre určenie výšky preddavkov vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že odporcovia na zálohových platbách skutočne zaplatili navrhovateľovi celkom 5.778.425,- Sk. Prvostupňový súd nevyhodnotil zaplatenie sumy 591.787,- Sk spoločnosťou EXPO PLUS, s.r.o. ako odporcami poskytnutý preddavok, keď ani samotná dôkazne preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ prijal túto sumu v dvoch platbách na svoj účet od tejto tretej osoby, čo vyplýva nezvratne zo samotného výpisu z účtu navrhovateľa neznamená, že v tomto rozsahu navrhovateľom prijaté peňažné plnenie iným subjektom ako účastníkom zmluvného vzťahu na základe vyššie dojednanej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, bolo prevzatím dlhu za odporcov podľa (pre absenciu písomnej formy ako obligatórnej náležitosti platnosti tejto dohody). Z uvedených dôvodov preto súd neprihliadal na skutkové tvrdenie odporcov, že do mája 2004 zaplatili navrhovateľovi na preddavkoch sumu celkom 6.335.214,45 Sk. Táto nimi vyčíslená suma nezodpovedá ani navrhovateľom potvrdenej prijatej výške preddavkov, ani výške preddavkov, ktorú by mali správnym súčtom fakturovaných súm zaplatiť, a to ani po úprave faktúry číslo , vystavenej pôvodne na sumu 296.905,- Sk, následne zníženej navrhovateľom dôkazne preukázaným dobropisom o sumu 34.998,- Sk, ktorú navrhovateľ vyplatil odporcom, pričom prijatie tejto sumy odporcovia nesporovali. Ďalej prvostupňový súd vychádzal z dôkazne preukázanej skutočnosti, že súhrnný rozpočet stavby s výkazom výmerov a zmien a ocenením za skutočne vykonané práce vystavil odporcom na sumu 7.042.000,- Sk dňa 27.07.2004. Tento rozpočet odporca v 1/ prevzal a súhlasil s ním, určité položky spochybnil, niektoré z nich však navrhovateľ v žalobe neuplatňuje. Zo súhrnného rozpočtu stavby vo výške 7.042.000,- Sk navrhovateľ zohľadnil dôvodné námietky odporcov zo dňa 22.08.2004 a celkový rozpočet preto považuje za opodstatnený jeho znížením o sumu 290.314,- Sk z pôvodnej sumy uplatnenej navrhovateľom v žalobe (čl. 172), t.j. vo výške 6.751.686,- Sk (7.042.000 - 290.314 = 6.751 686,- Sk). Ďalej poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe zmluvy o dielo navrhovateľ vyhotovil odhadom predbežný rozpočet na cenu diela (rozpočet príloha B) vo výške 7.003.392,- Sk, ktorý bol odsúhlasený oboma spornými stranami, pričom navrhovateľom konečná fakturovaná cena za dielo bola zvýšená na sumu 7.042.000,- Sk, čo predstavuje jej zvýšenie o sumu 38.608,- Sk, čo nemožno považovať za podstatné prekročenie ceny určenej odhadom (do 10 % pôvodnej ceny). Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia namietali vykonané práce, súd v tomto rozsahu vychádzal zo znaleckého posudku a jeho dodatku, pričom znalec konštatoval, že v špecifikácii faktúr okrem prác, ktoré plne korešpondujú s predmetným rozpočtom, odporcovia za obdobie 10-12.2003 uhradili za práce naviac sumu 773.162,- Sk vrátane DPH, tieto práce síce nekorešpondujú s pôvodným rozpočtom, ale v zásade korešpondujú so zápismi v stavebnom denníku, kde sú tieto práce uvedené bez presných výmer. Súhlas odporcov s týmito prácami súd vydedukoval z ich dodatočnej úhrady faktúr. Hodnotu stavebných prác za obdobie 10-12/2003 znalec určil na 3.447.671,- Sk bez DPH, spolu so 14 % DPH vo výške 130.463,55 Sk by to bola suma 3.930.345,- Sk. V tomto rozsahu sa súd stotožnil s odborným posúdením znalca v znaleckom posudku, pretože šlo aj o práce a náklady síce do odhadového rozpočtu nezahrnuté, tieto však boli dodatočne schválené odporcami v stavebnom denníku ako skutočne vykonané práce navrhovateľom, preto neobstojí obrana odporcov, že ich zaplatili len preto, aby nedošlo k zastaveniu stavebnej činnosti. Tu treba vychádzať z právne významnej skutočnosti, že na zaplatenie ceny za fakturované práce odporcovia použili peniaze uvoľnením finančných prostriedkov z úveru, čim možno dôvodne predpokladať, že s ich výkonom ako aj rozsahom vyslovili súhlas. Nemožno však uznať ako dôvodný výpočet predpokladaného rozpočtu stavby znalcom na sumu 7.112.970,- Sk, vzhľadom na nesprávny výpočet DPH zo strany navrhovateľa. V tomto rozsahu sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou odporcov, ktorú vyhodnotil za dôvodnú v celom rozsahu. Navrhovateľ neoprávnene fakturoval odporcom 1/ a 2/ sumu celkom v sumárnom rozpočte práce z pôvodnej výšky 601.629,- Sk na sumu 268.241,- Sk, a preto skutočná hodnota stavebných prác vykonaných navrhovateľom na

predmetnom stavebnom diele bola znalcom z pôvodnej výšky 6.511.314,- Sk vrátane DPH (správne však mala byť podľa prepočtu súdom zo strany znalca vyčíslená rozdielom súm 7.112.970 - 601.629, t.j. vo výške 6.511.341,- Sk) následne v dodatku znaleckého posudku upravená na sumu 6.844.729,- Sk, pričom ako nadhodnotené a teda nevykonané práce navrhovateľom znalec ustálil sumu 268.241,- Sk, čo predstavuje v zásade približne rovnakú cenu za nevykonané práce, ktoré uznal vo svojej výpovedi navrhovateľ. V tomto rozsahu sa preto súd podporne s prihliadnutím k záveru dodatku znaleckého posudku nestotožnil s námietkami odporcov a vychádzal z ceny za výkon stavebných prác, ktoré boli predmetom diela z dodatku znaleckého posudku, predovšetkým jeho záveru, ktorú znalec určil vo výške 6.844.729,- Sk; a preto ako cenu nevykonanej práce ustálil sumu vo výške 290.314,- Sk, o. i. aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovia svojím postupom za konania vo veci zmarili vykonanie dôkazu ohliadkou nehnuteľnosti, t.j. predmetu diela, v tomto rozsahu preto súd neprihliadal na námietky odporcov k postupu a záverom znalca. Vychádzajúc z navrhovateľom potvrdenej ceny nevykonaných prác vo výške 290.314,- Sk súd v tomto rozsahu návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Ďalej súd vychádzal zo znalcom ustálenej výšky primeraných preddavkov vyplatených odporcami titulom zálohových platbách, teda, že odporcovia skutočne zaplatili navrhovateľovi celkom sumu 5.778.425,- Sk, v tomto rozsahu inak nebolo možné vychádzať ani zo skutkových tvrdení navrhovateľa, resp. skutkových tvrdení odporcov v ich písomných podaniach a predložených faktúr, z ktorých súd nemohol náležite vychádzať o. i. pre chyby v počítaní na strane navrhovateľa ako aj na strane odporcov. Ustálil, že do sumy preddavkov nemohol odporcom započítať zaplatenú faktúru čís1o vo výške 591.787,- Sk, preto vo veci samej rozhodol tak, že odporcom uložil zaplatiť vo výške istinu 25.758,15 Eur (6.844.729 - 5.778.425 - 290.314 = 775.990 : 30,1260 = 25.758,15 Eur), v zostávajúcej časti návrh zamietol. V časti príslušenstva svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami a Nariadenia vlády SR č. , keď čiastočne zamietol návrh navrhovateľa čo do príslušenstva, ktorý bol uplatnený nedôvodne, čo do rozsahu a výšky uplatneného úroku z omeškania 14,5 % ročne zo sumy 1.044.119,- Sk (34.658,40 Eur) za dobu od 01.08.2004 do 30.09.2004. Navrhovateľovi právo požadovať popri plnení aj úrok z omeškania pre nezaplatenie peňažného plnenia riadne a včas vzniklo pre omeškanie odporcov až prvým nasledujúcim dňom po termíne splatnosti poslednej a konečnej vyúčtovacej faktúry, preto odporcovia sa dôvodne dostali do omeškania so zaplatením len peňažného plnenia vo výške 25.758,15 Eur počínajúc od 01.10.2004 až do zaplatenia, preto súd nad tento rozsah uplatnený úrok z omeškania navrhovateľovi nepriznal vôbec. V rozhodnej dobe bola základná diskontná sadzba NBS vo výške 4,5 % za obdobie od 01.07.2004 do 28.11.2004. Nad uvedenú kogentnú hornú hranicu uplatnenú výšku úrokov z omeškania súd návrh zamietol z dôvodu, že jej prekročenie je neprípustné. O trovách konania prvostupňový súd nerozhodol s odkazom na ustanovenia . Na základe odvolania oboch procesných strán odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením zo dňa 30.04.2012, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vydal rozsudok síce s rozsiahlym odôvodnením, ktorému však napriek tomu chýbala presvedčivosť a zrozumiteľnosť. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že medzi účastníkmi došlo ústnou formou k uzavretiu zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa navrhovateľ ako zhotoviteľa diela zaviazal, že odporcom 1/ a 2/ ako objednávateľom odplatne a na svoje nebezpečenstvo zhotoviť dielo - stavbu RD a odporcovia sa zaviazali za vykonané dielo zaplatiť cenu za skutočne vykonané práce podľa predbežného rozpočtu podľa prílohy B na predpokladanú cenu diela 7.003.392,- Sk s právom odporcov, aby stavebné práce a služby, ktoré oni uznajú za vhodné, resp. potrebné vykonali svojpomocne, resp. iným zhotoviteľom, pričom cena týchto služieb bude odpočítaná z ceny diela a záverečná cena skutočne vykonaných prác navrhovateľom bude definitívne zahrnutá v Súhrnnom záverečnom rozpočte po skončení stavby spolu s rozpisom skutočne vykonaných prác a preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí diela bude záverečná vyúčtovacia faktúra ako jeho príloha. Na základe tejto zmluvy o dielo navrhovateľ vyhotovil predbežný rozpočet na cenu diela vo výške 7.003.392,- Sk, ktorý bol odsúhlasený oboma spornými stranami, pričom navrhovateľom konečná fakturovaná cena za dielo bola zvýšená na sumu 7.042.000,- Sk, čo predstavuje jej zvýšenie o sumu 38.608,- Sk , ktoré by inak podľa zakladalo bez ďalšieho navrhovateľovi právo na zaplatenie tejto vyššej ceny z dôvodu, že ho nemožno považovať za podstatné prekročenie ceny určenej odhadom (do 10 % pôvodnej ceny). Odvolací súd zdôraznil, že v danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, k akým záverom dospel prvostupňový súd ohľadne dohody medzi účastníkmi týkajúcej sa určenia ceny diela, t.j. či cena diela bola stanovená podľa rozpočtu alebo odhadom, keď prvostupňový súd odôvodňuje zvýšenie ceny stanovenej rozpočtom ustanovením , ktoré upravuje cenu odhadom, keď

táto skutočnosť robí rozsudok zmätočným. Odvolací súd poukázal na to, že vzhľadom na rozdielnosť právnych dôsledkov treba rozlišovať cenu podľa rozpočtu a cenu určenú odhadom, keď zákonné predpoklady pre zvýšenie (prekročenie) ceny diela zhotoviteľom sú odlišne upravené pre prípad, keď je cena dohodnutá podľa rozpočtu, alebo keď je určená odhadom. Pokiaľ prvostupňový súd v danom prípade riadne nezisťoval, ktorým z týchto spôsobov bola cena diela stanovená, nezistil rozhodujúce okolnosti pre právne posúdenie veci. Preto súdu prvého stupňa určil v prvom rade 1. vyriešiť otázku, akým spôsobom bola cena diela stanovená, lebo až po vyriešení tejto otázky bude možné ustáliť, či bolo možné zvýšenie ceny diela, t.j. či boli splnené podmienky v zmysle resp. . Následne bude potrebné doplniť dokazovanie, keď odvolací súd má za to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo, aké práce a dodávky skutočne realizoval navrhovateľ, resp. rozsah ním realizovaných prác (množstvo, výmery a podobne) a spôsob určenia ceny takto realizovaných prác a aj to, aká bola výška odporcami reálne zaplatených zálohových platieb. Hoci na zistenie uvedených skutočností prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. S. N., ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 2/2010, ktorý bol na žiadosť navrhovateľa písomne doplnený Dodatkom č. 1 k Znaleckému posudku č. 2/2010; k Znaleckému posudku a k jeho doplneniu sa písomne vyjadrili aj odporcovia, ktorí s ním nesúhlasili, znalecký posudok aj doplnenie namietali a žiadali jeho doplnenie (podanie zo dňa 21.12.2010 č.l. 333 spisu, podanie zo dňa 02.02.2011 č.l. 376 spisu) a na pojednávaní dňa 24.01.2011 (č.l. 366 spisu) žiadali doplnenie dokazovania aj nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Prvostupňový súd sa stotožnil so znaleckým posudkom a jeho doplnením, z tohto pri svojom rozhodnutí vychádzal, keď ako uviedol aj v odôvodnení „znalec sa náležite zaoberal námietkami odporcov ku všetkým sporným fakturovaným prácam, hlavne špecifikovaným v sporných faktúrach č. 8-9/S/2004, s ich odborným posúdením“. Odvolací súd konštatuje, že uvedené odôvodnenie nezodpovedá skutočnosti, keď prvostupňový súd stanovisko odporcov a ich námietky k znaleckému posudku a jeho doplneniu znalcovi ani nedoručil na vyjadrenie a ich návrhu na doplnenie dokazovanie nevyhovel. Odporcovia si na vlastnú žiadosť dali vypracovať znalecký posudok č. 73/2011 znalcom Ing. N. I., ktorý založili v rámci odvolacieho konania do spisu a ktorý je možné považovať za dôkaz v zmysle , . Podľa tohto znaleckého posudku znalcom Ing. N. vyčíslená hodnota stavebných prác vykonaných navrhovateľom na predmetnom stavebnom diele bola 6.844.729,- Sk a súčet navŕšených položiek, ktoré nezodpovedajú realite je 992.205,60 Sk. Skutočná hodnota stavebných prác vykonaných navrhovateľom na predmetnom stavebnom diele bola správne 5.852.523,40 Sk (6.844.729,- Sk - 992.205,60 Sk), keď súčet uhradených faktúr vrátene faktúry č. je 6.370.212,- Sk, a teda odporcovia uhradili podľa znaleckého posudku Ing. I. navrhovateľovi celkovo sumu vyššiu o 517.688,60 Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa doplniť vo veci dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, v rámci ktorého by sa nový znalec vyjadril k znaleckému posudku Ing. N., Ing. I. a zároveň aby sa vyjadril, aké práce a náklady, ktoré boli do rozpočtu zahrnuté, boli skutočne realizované, za aké náklady a koľko navrhovatelia aj zaplatili. Odvolací súd ďalej uviedol, že je predčasný záver súdu prvého stupňa, že odporcovia nezaplatili sumu 591.787,- Sk (faktúra č. ) a aj v tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie; keď prvostupňový súd dospel k záveru, že zaplatenie sumy 591.787,- Sk spoločnosťou EXPO PLUS, s.r.o., nie je možné považovať za poskytnutý preddavok ako objednávateľom, t.j. účastníkom zmluvného vzťahu. Ohľadne zaplatenia faktúry č. (suma 591.787,- Sk) sa tvrdenia účastníkov rozchádzali v otázke, či platby nesporne realizované v prospech účtu navrhovateľa z účtu spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o., dňa 10.03.2004 vo výške 291.787,- Sk a dňa 24.02.2004 vo výške 300.000,- Sk, obe platby označené VS: 12004, boli zálohovými platbami realizovanými mene odporcov treťou osobou alebo sa jednalo o platby, ktoré nesúvisia s predmetom sporu. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že uvedené platby boli platbami za faktúru č. vystavenú na spoločnosť EXPO PLUS, s.r.o. na sumu 591.787,- Sk za práce na výstave v Mníchove v januári 2004. Odporcovia predložili súdu ako listinný dôkaz originál faktúry vystavenej navrhovateľom na odberateľa Ing. K. L. s manž., D. č. XX, XXX XX D., na základe ktorej navrhovateľ fakturoval stavebnomontážne práce v sume 591.787,- Sk, keď išlo o faktúru za stavebné práce vykonané navrhovateľom na stavbe ich rodinného domu. Odporca 1/ ako konateľ spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o. tvrdil, že táto spoločnosť neeviduje a ani nikdy neobdržala od navrhovateľa faktúru vystavenú na spoločnosť EXPO PLUS, s.r.o. s číslom na sumu 591.787,- Sk. Navrhovateľ založil do spisu dve faktúry s rovnakým označením z 29.01.2004 a faktúru z 29.01.2004, obe na rovnakú sumu 591.787,- Sk a tvrdil, že najskôr vystavil faktúru na meno odporcov a „táto bola následne stornovaná“ a bola vystavená faktúra s rovnakými údajmi v ten istý deň na tú istú sumu, kde bola uvedená spoločnosť EXPO PLUS, patriaca odporcovi 1/. Ohľadne týchto skutočností sa v spise nachádzajú okrem iného listinné dôkazy, a to Zápisnica Daňového

úradu Žilina I o miestnom zisťovaní v spoločnosti navrhovateľa č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kur (č.l. 316 spisu) zo dňa 27.09.2010 a Zápisnica Daňového úradu Bratislava II o miestnom zisťovaní v spoločnosti EXPO PLUS, s.r.o. č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib (č.l. 384 spisu) zo dňa 05.11.2010, z ktorých vyplývajú diametrálne rozdielne zistenia. Podľa obsahu spisu (č.l. 337 spisu) odporcovia písomným podaním zo dňa 20.12.2010 požiadali Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica o opakovaný podnet na preverenie skutočností, a bude preto potrebné, aby súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s výsledkami prešetrenia podnetu Daňovým riaditeľstvom SR. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, lebo jeho závery sú predčasné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa bude vyriešiť otázku, akým spôsobom bola cena diela stanovená, následne doplniť dokazovanie vo vyššie uvedenom rozsahu, výsledky vykonaného dokazovania náležite zhodnotiť ( ) a opätovne vo veci rozhodnúť, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle . Súd prvého stupňa po vrátení veci doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, a to kontrolným znaleckým posudkom znaleckou organizáciou stavebnej ekonomiky, s.r.o., výsluchom znalcov Ing. S. R. a Ing. A. J., PhD., Ing. S. N., svedkov Ing. F. U., O. F., oboznámil sa s písomnými dôkazmi navrhovateľa týkajúcimi sa výstavy EXPO v Mníchove v roku 2004, s vyjadrením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov a ich právnych zástupcov a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam: Odvolací súd nariadil súdu 1. stupňa doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, v rámci ktorého by sa nový znalec vyjadril k znaleckému posudku Ing. N., Ing. I. a zároveň aby sa vyjadril, aké práce a náklady, ktoré boli do rozpočtu zahrnuté, boli skutočne realizované, za aké náklady a koľko navrhovatelia aj zaplatili. Súd týmto zadaním poveril Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. v Bratislave, keď úlohy znaleckej organizácii stanovil nasledovne: 1/ konfrontácia záverov znaleckého posudku číslo 2/2010 v spojení s jeho doplnením číslo 1, podaného znalcom Ing. S. N. oproti záverom znaleckého posudku číslo 73/2011 podaného znalcom Ing. N. I. a 2/ určenie rozsahu prác vyfaktúrovaných faktúrou číslo , ktoré mali byť vykonané v období január 2004 navrhovateľom na rodinnom dome odporcov nachádzajúceho sa na Q.o ulici č. XX/A v D.. Znalecká organizácia zaslala súdu dňa 14.04.2014 kontrolný znalecký posudok číslo 60/2014, v ktorom dospela k odpovedi na prvú otázku týkajúcu sa porovnania znaleckých posudkov vrátane jeho doplnení spracovaných Ing. N. a Ing. I. tak, že Ing. N. sa po oprave obsiahnutej v Doplnení číslo 1 jeho znaleckého posudku 2/2010 a Ing. I. sa zhodli na rovnakom určení ceny kalkulovaných stavebných prác v hodnote 6.844.729,- Sk; v otázke zistenia a posúdenia rozsahu stavebných prác, keď posudzované práce a materiály sú už zabudované na rodinnom dome a nie je možné niektoré výmery a objemy prác a zabudovaných materiálov skontrolovať, dospeli znalci k dvom rôznym odpovediam. V otázke ceny prác za mesiac január 2004 znalec Ing. S. N. uviedol sumu orientačne 350.000 až 400.000,- Sk, 2. znalec Ing. N. I. faktúru číslo nespochybnil a tvrdil, že súčet uhradených faktúr vrátane faktúry je 6.370.212,- Sk. Podľa znaleckej organizácie boli práce a náklady skutočne navrhovateľom realizované v hodnote 5.863.363,40 Sk a navrhovatelia zaplatili za skutočne realizované práce a náklady sumu 6.370.212,- Sk. Rozsah prác vyfaktúrovaných faktúrou číslo , vystavenej 12.02.2004, ktoré mali byť vykonané v období január 2004 na rodinnom dome odporcov, je podľa znalca v hodnote 591.787,- Sk s DPH. Celkový rozsah stavebných prác, ktoré boli vykonané odporcami ako investormi sú: zemné práce, prípojky vodovodu, kanalizácie a plynu, zdravotechnika, kompletné ústredné vykurovanie, elektromontáže a prípojka nízkeho napätia, vnútorné slaboprúdové rozvody, umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody, bleskozvod, uzemnenie a satelit, rozvody teplej vody, konštrukcie stolárske (dvere a zárubne), parketové podlahy, okná a parapety, okenné žalúzie, klimatizácia, krb, zábradlia - schodiskové vnútorné aj vonkajšie, garážové brány, vonkajšie úpravy - oporné múry, spevnené plochy, oplotenie, vonkajšia posuvná brána, vonkajšie obklady a dlažby, záhradné úpravy a zavlažovací systém. Znalec uviedol, že nedokáže reálne fyzicky zmerať všetky výmery ako plochy, bežné metre a objemy zabudovaných stavebných materiálov a prác, preto nedokáže ani objektívne určiť celkový rozsah týchto stavebných prác a vyčísliť ich hodnotu. Ku kontrolnému znaleckému posudku č. 60/2014 sa navrhovateľ vyjadril svojím podaním doručeným súdu 25.06.2014 (č.l. 660) tak, že podľa jeho názoru je predmetný znalecký posudok preto toto súdne konanie nepoužiteľný, keď sa v ňom znalec nevysporiadal s doplnením číslo 1 k znaleckému posudku

číslo 2/2010 a dovysvetlením Ing. N., keďže sa znalec nezaoberal tým, aký rozsah stavebných prác bol celkom vykonaný na stavbe, ani nevymedzil rozsah prác vykonaných navrhovateľom a odporcami. Navrhovateľ sa nemôže stotožniť s konštatovaním znalca Ing. R., že nedokáže reálne a fyzicky zmerať a skontrolovať výmery, rozsah a objemy zabudovaných materiálov a prác zrealizovaných odporcami, keď je bežným postupom znalca vyžadovať od vlastníka danej stavby súčinnosť, vykonať ohliadku, sondy a vyžadovať doklady. V danej súvislosti zdôraznil, že na stavbu odporcov bol spracovaný realizačný projekt s rozpočtom a výkazom výmer spracovaný projektantom Ing. F., rovnako musia existovať ponukové rozpočty na dodávku materiálov a prác, ako i faktúry od iných dodávateľov odporcu. Odporcovia sa ku kontrolnému znaleckému posudku č. 60/2014 vyjadrili v rámci svojho písomného podania doručeného súdu 16.07.2014 (č.l. 669), keď uviedli, že rešpektujú a nespochybňujú závery znalca, že práce a náklady, ktoré boli navrhovateľom skutočne na stavbe ich rodinného domu realizované sú v hodnote 5.863.363,40 Sk, že odporcovia zaplatili navrhovateľovi za ním fakturované práce 6.370.212,- Sk a rozsah prác vyfakturovaných faktúrou vykonaný navrhovateľom na rodinnom dome odporcov v mesiaci január 2004 je 591.787,- Sk. Na žiadosť navrhovateľa súd v konaní vypočul znalcov, ktorí vypracovali kontrolný znalecký posudok, a to znalca Ing. S. R., PhD., ktorý vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že už pri preštudovaní zadania a ohliadke nehnuteľnosti bolo jasné, že bude veľmi obtiažne zodpovedať na všetky otázky uvedené v zadaní v uznesení súdu, pretože stavba bola v užívaní, za účelom ohliadky ju navštívili len raz, keď nebolo technicky ani fyzicky možné dotazované parametre v zmysle zadania súdu identifikovať a premerať, fyzicky bol premeraný len jeden rozmer - doštenie v krove stavby, v ostatnom vychádzali z predchádzajúcich vstupov poskytnutých stranami alebo zo spisu. Pri odpovedi na otázku týkajúcu sa vymedzenia rozsahu prác vykonaných výlučne navrhovateľom a prác, ktoré boli vykonané odporcami, zotrval na svojom stanovisku uvedenom v znaleckom posudku, že v štádiu už užívanej stavby nie je vymedzenie prác účastníkov konania reálne možné ani napriek dispozícii s realizačným projektom, ktorý označil len za myšlienku, ktorá je zhmotnená až realizáciou stavby. Zistenie konkrétneho rozsahu prác vykonaných na stavbe jednotlivo navrhovateľom a odporcami by bolo možné iba v rámci vyšetrovania za súčinnosti polície výpoveďami konkrétnych pracovníkov pred vyšetrovateľom k otázke, ktoré konkrétne práce na stavbe robili so zabezpečením mzdových listov týchto pracovníkov, v prípade strojov zápožičných listov, ak išlo o použité motorové vozidlo, dokladov o kúpe pohonných hmôt. Údaje zo stavebného denníka nebolo možné použiť k špecifikácii a oceneniu jednotlivých prác, pretože bol neúplný, nepresný a bez odkazu na presné vymedzenie vykonávaných prác v projekte a rozpočte, jeho výpovedná hodnota je obmedzená. Sporná faktúra č. bola riešená v spise, ale vzhľadom k tomu, že sa jednalo o právne otázky, sa k tomu znalec vo svojom znaleckom posudku nevyjadroval. Z výsluchu odborného konzultanta k znaleckému posudku č. 60/2014 Ing. A. J. súd zistil, že zotrváva na záveroch vypracovaného kontrolného znaleckého posudku, pri vypracovávaní ktorého vychádzal zo súdneho spisu a v ňom obsiahnutých dokladoch. Spornú faktúru posudzoval ako technik vychádzajúc z údajov zo stavebného denníka so záverom, že v decembri 2003 a v januári 2004 prebehli realizačné práce na stavbe v istom objeme, ktorý v rozsahu fakturovanej sumy vyhodnotil ako relevantnú, k predmetnej faktúre nebola žiadna príloha ako súpis vykonaných prác. Na žiadosť navrhovateľa súd vypočul aj znalca Ing. S. N., ktorý vyhotovoval znalecký posudok č. 2/2010, ako aj jeho doplnenie č. 1, súd zistil, že znalec zotrváva na záveroch uvedených vo svojom znaleckom posudku, a spornej faktúre uviedol, že vzhľadom na objem vykonaných prác na stavbe sa mohli práce realizované v januári 2004 fakturovať v decembri 2003. Takáto prax medzi investorom a dodávateľom existuje, že sa na „dobré slovo“ dohodnú kvôli fakturácii na takomto spôsobe. Pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal z rozpočtov, ktoré mal k dispozícii, s tým, že základný rozpočet bol oboma stranami vyhlásený ako súčasť zmluvy o dielo, z čoho vyplynula akceptácia cenovej úrovne v príslušnom čase, konfrontáciou prác v porovnaní s faktúrami (splátkovými listami) a stavebným denníkom vedel zodpovedať na otázky položené súdom čo najpresnejšie. Rozsah stavebných prác bol primárne zrejmý z rozpočtu, pretože jednotlivé výmery a ceny boli vzájomne zmluvnými stranami odsúhlasené, keď nie je možné, aby znalec v čase, keď už je stavebné dielo hotové, spätne vypočítal objemy a rozsahy vykonaných prác. V danom prípade boli jednotlivé práce vyšpecifikované vo faktúrach a konfrontované s pôvodným zmluvným rozpočtom, v prípade rozdielov, resp. niektorých sporných alebo podľa znalca nesprávnych fakturácií na ne v jednotlivých bodoch upozornil (napr. presun hmôt betónovej hmoty z bazénu), na výpočet použil softvér CENKROS PLUS. Vychádzal z predpokladu, že rozpočet C je objektívny a odsúhlasený oboma stranami a preto, keď boli položky 21, 22 ,23, 29,30 ,31 označené ako práce naviac, predpokladal, že boli odporcami odsúhlasené, o čom svedčala aj skutočnosť, že boli uhradené.

Z výsluchu svedka Ing. F. U., ktorého navrhol v konaní vypočuť navrhovateľ na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa faktúry č. , uviedol, že v rokoch 1999 - 2003 pôsobil ako generálny konzul v Mníchove, s oboma účastníkmi (konateľ navrhovateľa a odporca 1/ ako zástupca spol. EXPO PLUS) mal kolegiálno - priateľské vzťahy. Už pri nástupe do jeho funkcie existoval kontakt so Živnostenským spoločenstvom Žilina zastúpeným konateľom navrhovateľa p. H., odporca 1/ - jeho firma EXPO PLUS, mal zmluvný vzťah s výstaviskom a zabezpečoval technickú realizáciu výstavy. Funkcia svedka ako generálneho konzula skončila v lete roku 2003, kedy sa pracovne vrátil do Bratislavy na Ministerstvo zahraničných vecí SR a naspäť do Mníchova opätovne až v roku 2008. Vo veci realizácie výstavy v dňoch 04. - 10. marca 2004 v Mníchove - 56. Medzinárodný veľtrh remesiel, uviedol, že už po ukončení výstavy v marci 2003, ktorá bola z hľadiska slovenských vystavovateľov mimoriadne početná, ešte počas jeho pôsobenia vo funkcii konzula od mája 2003 začal s prípravami týkajúcimi sa prijatia rozhodnutia, že Slovensko sa opätovne výstavy zúčastní a zabezpečil rezerváciu výstavnej plochy, ale o predmete sporu, teda o skutočnosti, že by bol realizovaný stánok firmou STAVOP (navrhovateľom) pre EXPO PLUS (firma odporcu 1/) v januári 2004 v Mníchove nemal žiadnu vedomosť. O výdavkoch firmy STAVOP za realizáciu prác pre výstavu v Mníchove v predchádzajúcich rokoch (čoho sa tieto výdavky týkali, v prospech koho a za koho boli platené, existencia dokladov k nim) nemal svedok rovnako žiadnu vedomosť, predpokladá, že si tieto z pozície vystavovateľa musel platiť navrhovateľ sám. Svedok sa osobne na realizácii žiadneho stánku spoločnosti STAVOP nepodieľal. Spolupráca s účastníkmi konania za roky jeho pôsobenia vo funkcii, t. j. do r. 2003 spočívala v tom, že sa stretol s pánom H. ako organizátorom vždy pred konaním výstavy, niekedy v máji rok pred konaním výstavy, kde bol vytvorený zoznam pozvaných vystavovateľov a sprievodný program, s p. L. sa stretol vždy až počas výstavy. Z výsluchu svedka O. F. súd zistil, že bol zamestnancom spol. STAVOP v rokoch 2001 - 2005, pracovný pomer sa skončil dohodou na jeho žiadosť, pôsobil v nej ako stolár majster, poznal aj odporcu 1/, pretože pracoval na stavbe jeho rodinného domu. Okrem pracovných úloh na Slovensku bol poverený aj účasťou na výstavisku v Mníchove pre Živnostenské spoločenstvo Žilina a pre STAVOP - SLOVAKIA, na výstave v Mníchove sa zúčastnil aj v roku 2004 ako zamestnanec STAVOP. O vzťahoch medzi EXPO PLUS a Živnostenským spoločenstvom Žilina (resp. navrhovateľom) vo veci prípravy a realizácie výstavy, o dohodách medzi nimi alebo o finančných vzťahoch nemal žiadnu vedomosť. Uviedol, že stánky na výstave postavila firma pána L., názov firmy EXPO PLUS mu nebol známy. Svoju činnosť na stánku pre STAVOP - SLOVAKIA v rámci zabezpečenia expozície v Mníchove konkretizoval tak, že do už postaveného stánku rozmiestňoval (inštaloval) exponáty privezené pánom L. (napr. kované veci, rezbárske veci, súčasti krbu, parkety). K výstavbe rodinného domu pre odporcov uviedol, že na predmetnej stavbe pôsobil ako majster, okrem dvoch týždňov PN v zimných mesiacoch bol na stavbe celý čas. Na stavbe začali pracovať v štádiu, keď jama na základy bola vykopaná, robili betonáže, základy, izolácie, kanalizáciu, zemiace pásy, murovanie, chemické izolácie, prakticky celý skelet; stavebný denník vypisoval svedok spolu so stavbyvedúcim. Na stavbe rodinného domu skončili v mesiaci jún alebo júl 2004, presne si to svedok nepamätal. Svedok robil aj súpis prác na stavbe, dával pánovi H. podklady na fakturáciu prác, ale vedomosť o tom, ktoré práce a za ktoré obdobia neboli zo strany odporcov navrhovateľovi uhradené, nemal vedomosť. Je pravdou a takto je to aj zaznamenané v stavebnom denníku, že v decembri 2003 im stavebný dozor zastavil práce na hornom poschodí kvôli mrazu a v týchto pokračovali až v januári 2004, kedy sa dokončilo betónovanie (konkrétne časť 1 stavebného denníka, strana označená ako list č. 790823; prvé dva zápisy zo 17.12.2003 a 18.12.2003 písal svedok, zápisy z 12.01.2004 a 13.01.2004 robil pán H., zo 14.01.2004 a 15.01.2004 stavebný dozor, na meno si svedok nespomenul). Potvrdil, že v januári 2004 sa na stavbe robilo, ale zápisy v stavebnom denníku počnúc od 17.01.2004 do konca januára 2004, z časti 2 stavebného denníka, robil stavebný dozor. Svedok pripravoval súpis prác aj za január 2004, pretože to, čo sa nestihlo kvôli počasiu v decembri 2003, bolo potrebné dokončiť v januári 2004. Z vyjadrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012 súd zistil, že Daňový úrad Žilina vykonal šetrenie týkajúce sa prešetrenia podnetu podaného odporcami vo veci zisťovania účtovnej evidencie spoločnosti navrhovateľa vo vzťahu k evidencii faktúry číslo , pričom výsledkom 1. kontroly zo dňa 27.09.2010 bolo zistené, že navrhovateľ má vo svojom účtovníctve za rok 2004 zaevidovanú odberateľskú faktúru číslo zo dňa 29.01.2004 v sume 591.787,- Sk s DPH pre odberateľa EXPO PLUS s. r. o., Šandorova 3, Bratislava, IČO: 31 384 706 za technickú realizáciu stánku za mesiac január 2004. Uvedená faktúra bola uhradená prevodom dňa 24.02.2004 /300.000,- Sk/ a dňa 10.03.2004 /291.787,- Sk/. Podľa predložených dokladov a vyjadrenia konateľa spoločnosti p. H. sa jednalo o technickú realizáciu a zabezpečenie účasti na Medzinárodnom veľtrhu remesiel I.H.M. 2004 v Mníchove. Iná odberateľská faktúra pod týmto číslom sa v účtovníctve navrhovateľa za rok 2004 nenachádzala.

Zo zápisnice o opätovnom miestnom zisťovaní Daňového úradu Žilina zo dňa 01.02.2011 v spoločnosti navrhovateľa súd konštatuje rovnaké závery ako z jeho vyjadrenia zo dňa 27.09.2010, ktoré konateľ spoločnosti navrhovateľa doplnil tým, že na základe ústnej dohody a niekoľkoročnej spolupráce medzi navrhovateľom a Živnostenským spoločenstvom Žilina, ktorého je konateľ navrhovateľa p. H. predsedom a spoločnosťou EXPO PLUS s. r. o. Bratislava, zastúpenou odporcom v rade 1. ako výhradným zástupcom veľtržnej správy Medzinárodného veľtrhu remesiel I.H.M. 2004 v Mníchove, zabezpečovala spoločnosť navrhovateľa pre spoločnosť EXPO PLUS s. r. o. technicko - organizačné zabezpečenie účastníkov veľtrhu, išlo konkrétne o práce pri prezentácii veľtrhu a zabezpečovanie priamych vystavovateľov na výstavisku, zabezpečenie plochy stánku (126 m2), zabezpečenie pozvánok a podobne. Uvedené práce boli spoločnosti EXPO PLUS s. r. o. vyfakturované faktúrou číslo zo dňa 29.01.2004 v sume 591.787,- Sk s DPH. V súvislosti s výstavbou rodinného domu pre odporcov konateľ navrhovateľa uviedol, že v mesiaci január 2004 neboli faktúrované žiadne práce na predmetnej stavbe, čo potvrdzuje aj doplnenie č. 1 k znaleckého posudku č. 2/2010 vypracovaného Ing. S. N.. Z protokolu o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava II č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib u daňového subjektu EXPO PLUS s.r.o. zo dňa 05.11.2010 súd zistil, že uvedená spoločnosť nemá vo svojej evidencii žiadnu faktúru na sumu 591.787,- Sk, táto nie je zahrnutá ani medzi prijatými zdaniteľnými plneniami platiteľa DPH. Na preukázanie svojich tvrdení, že faktúra č. dodávateľom STAVOP SLOVAKIA, s.r.o. vystavená na EXPO PLUS s.r.o., so znením: „fakturujeme Vám za technickú realizáciu stánku za mesiac január 2004“, súvisela s výkonom prác navrhovateľa pre spol. odporcu 1/ EXPO PLUS s. r. o., navrhovateľ predložil súdu dôkazy nachádzajúce sa v spise na č. l. 705 - 740 , číselne označené: 1- 18: dôkaz č. 1 - list zo dňa 17.06.2003 spol. EXPO PLUS, s.r.o. spolu s ponukou na účasť na MVR 2004 v Mníchove; č. 2 - list zo dňa 28.07.2003 - ponuka pre Ministerstvo hospodárstva SR na účasť na Veľtrhu remesiel ako vystavovateľ; č. 3 - list zo dňa 28.07.2003 Živnostenského spoločenstva Žilina, podpísaný pánom H., písaný rukou, vo veci upresnenia dohody týkajúce sa organizácie vystavil remesiel v dňoch 3. až 10. marca 2004 v Mníchove, s predpokladanými nákladmi do 600 000,- Sk, predpokladaným termínom od septembra 2003 do marca 2004; 4. pozvánka zo dňa 08.09.2003 podpísaná odporcom v rade 1. spol. EXPO PLUS s. r. o.; 5. výzva spol. EXPO PLUS s. r. o. zo dňa 01.10.2003 adresovaná vystavovateľom; 6. súhrn informácií EXPO PLUS s. r. o. týkajúcich sa predmetnej výstavy zo dňa 01.10.2003; 7. povolenie potvrdenia plochy výstaviskom v Mníchove; 8. faktúra dodávateľa EXPO PLUS s. r. o. č. FA2003/300 na spoločnosť navrhovateľa ako odberateľa za propagačné služby v oblasti výstavníctva v roku 2003 v sume 118.200,- Sk; 9. doklad o úhrade predmetnej faktúry; 10. list navrhovateľa spoločnosti EXPO PLUS s. r. o. zo dňa 29.01.2004 o technickej spolupráci účasti na výstave v Mníchove 2004 písaný rukou, podpísaný konateľom navrhovateľa p. H., spolu s prílohou z listu označenou navrhovateľom ako kalkulácia - dôkaz č. 11; č. 12 - zoznam vystavovateľov s prílohami - rozdelenie hál a výstavnej plochy; 13. zoznam účastníkov obchodnej misie podnikateľov SR v Mníchove 2004; 14. list zo dňa 06.02.2004 organizátorov výstavy konateľovi navrhovateľa ako zástupcovi Živnostenského spoločenstva Žilina; 15. faktúra č. 540261 dodávateľa SÚZA, Bratislava, odberateľovi Živnostenské spoločenstvo Žilina, v sume 161.205,50 Sk za náklady spojené s usporiadaním recepcie v Mníchove dňa 5. 3. ; 16. návrh programu bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera počas jeho pracovnej návštevy v Nemeckej spolkovej republike; 17. protokolárny program výstavy; 18. informačný list výstav v Mníchove v roku 2004. Právny stav veci: Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach, alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Podľa ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Podľa ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

Podľa objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody. Podľa ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu. Z ustanovenia vyplýva, že dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Dohodou zhotoviteľa s objednávateľom môže byť cena stanovená pevnou sumou, podľa rozpočtu (), odhadom () alebo iným určitým a zrozumiteľným spôsobom. Pri určení ceny pevnou sumou zhotoviteľ môže požadovať iba zaplatenie dohodnutej pevnej ceny. Pri určení ceny podľa rozpočtu bude pre jej výšku rozhodujúce množstvo práce a náklady zahrnuté do rozpočtu. Práce a náklady, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu, možno totiž účtovať iba vtedy, keď: a) ich objednávateľ písomne schválil, alebo b) objednávateľ práce dodatočne písomne objednal. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zhotoviteľ nemôže cenu diela zvýšiť jednostranne bez ohľadu na objednávateľa (účelom určenia ceny podľa rozpočtu je poskytnúť objednávateľovi záruku, že cena neprekročí určitú čiastku, prípadne, že nebudú vykonávané iné práce alebo vynaložené iné náklady ako dohodnuté v zmluve). Zákon však odlišuje medzi zvýšením ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých (prvá veta) a prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (druhá veta). Zatiaľ čo pre zmenu ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (ide súčasne o zmenu predmetu dohnutej zmluvy) sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme (schválenie, či dodatočné objednanie), pre zvýšenie ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých zákon písomnú formu tohto úkonu nepožaduje, k zvýšeniu ceny diela postačuje súhlas objednávateľa. Tento súhlas ako jednostranný prejav vôle potom môže byť urobený konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť ( ). Pri určení ceny odhadom má zhotoviteľ právo na zaplatenie vyššej ceny, než je cena určená odhadom, iba v prípade, keď: a) zvýšená cena podstatne nepresahuje cenu určenú odhadom (za podstatné prekročenie ceny sa považuje spravidla prekročenie presahujúce 10% ceny určenej dohodou); b) zhotoviteľ dodatočne zistil potrebu podstatného prekročenia ceny určenej odhadom a na potrebu prekročenia objednávateľa bez meškania písomne upozornil, písomne mu oznámil novourčenú cenu a objednávateľ bez zbytočného odkladu (od oznámenia zhotoviteľa) neodstúpil od zmluvy (na odstúpenie sa nevyžaduje písomná forma). Ak nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok, zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. Skutkové a právne zhrnutie: Súd návrhy na doplnenie dokazovania prednesené navrhovateľom, a to vyžiadanie úverovej zmluvy uzavretej medzi Tatrabankou a manželmi L.; vyžiadanie faktúr so súpisom vykonaných prác zasielané odporcami banke k úhrade, výpismi z účtov odporcov obsahujúcich realizované úhrady na základe predložených faktúr za obdobie 10/2003 - 7/2004; vyžiadanie informácie od banky, či ku dňu úhrady faktúry neboli na hypotekárnom účte odporcov finančné prostriedky, z ktorých mohla byť predmetná faktúra uhradená; zabezpečenie predloženia súpisu vykonaných prác ako prílohy č. 1/ S/2004 odporcami; vyžiadanie dokladov o zmluvných vzťahoch s ďalšími subdodávateľmi na stavbu rodinného domu na ul. Q., stavebné denníky s týmito dodávateľmi, rozpočty, súpis vykonaných prác a doklady o úhradách od odporcov; výsluch odporkyne 2/ a vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku; uznesením na pojednávaní dňa 11.02.2015 zamietol ako neúčelné a nadbytočné ( ), keď v danej právnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vypočutí svedkovia aj znalci a po zrušení veci odvolacím súdom vykonaný na jeho pokyn aj kontrolný znalecký posudok. Súd jednotlivo uvádza, že zabezpečenie dôkazu hypotekárnou zmluvou uzavretou odporcami s Tatrabankou, a. s., a výpismi z účtov tohto úveru s poukazom na to, či ku dňu úhrady faktúry neboli na hypotekárnom účte odporcov finančné prostriedky, z ktorých mohla byť predmetná faktúra uhradená, či už s potencionálnym pozitívnym alebo negatívnym výsledkom, je pre posúdenie skutočnosti, či faktúra bola zaplatená za účelom stavby rodinného domu odporcami právne irelevantná, keď podstatným je fakt, že platba predmetnej faktúry bola realizovaná odporcami, a nie to, z akého konkrétneho účtu sa realizácia platby uskutočnila, keď je nesporné, že pokyn na jej úhradu dal odporca 1/ ako jediný spoločník spol. EXPO PLUS, s. r. o.

Návrh navrhovateľa, aby odporcovia predložili súdu ako dôkaz súpis vykonaných prác ako prílohy faktúry č. , je z hľadiska postavenia účastníkov zmluvy o dielo navrhovateľa ako zhotoviteľa a odporcov 1/ a 2/ ako objednávateľov vnímané súdom ako absurdné, keď ide o faktúru, ktorej vystavovateľom bol navrhovateľ ako zhotoviteľ diela, bolo teda jeho povinnosťou faktúru relevantne vystaviť a dôvodnosť výšky fakturovanej sumy preukázať súpisom realizovaných prác, nie následne v konaní žiadať nahrádzanie tejto povinnosti objednávateľmi stavby. Z obsahu samotnej listiny faktúry č. , ako i z výpovedi znalcov realizujúcich kontrolný znalecký posudok v konaní vyplynulo, že predmetná faktúra je vypracovaná nedostatočne a absentuje v nej súpis vykonaných faktúrovaných prác, čo bolo povinnosťou navrhovateľa ako zhotoviteľa. V rámci doplnenia skutkových a právnych záverov rozsudku v zmysle odporúčaní odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení súd v prvom rade zaujal stanovisko k otázke, akým spôsobom bola cena diela stanovená, lebo až po vyriešení tejto otázky bude možné ustáliť, či bolo možné zvýšenie ceny diela, t.j. či boli splnené podmienky v zmysle resp. . V zmysle záverov vykonaného dokazovania je nesporné, že odsúhlasením rozpočtu označenom ako „Rozpočet B“ alebo „Príloha B“ na celkovú sumu 7.003.392,- Sk odporcami ako objednávateľmi diela, bola medzi účastníkmi dohodnutá cena podľa rozpočtu ( ). Ďalšou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo, aké práce a dodávky skutočne realizoval navrhovateľ, resp. rozsah ním realizovaných prác (množstvo, výmery a podobne) a spôsob určenia ceny takto realizovaných prác a aj to, aká bola výška odporcami reálne zaplatených zálohových platieb. Pretože odporcovia v odvolacom konaní predložili súdu ďalší dôkaz, znalecký posudok Ing. I., keď už v predchádzajúcom konaní pred súdom prvého stupňa nesúhlasili so závermi znaleckého posudku znalca N. a jeho doplnením č. 1, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa mal znalec vyjadriť k znaleckému posudku Ing. N., Ing. I. a k tomu, aké práce a náklady, ktoré boli do rozpočtu zahrnuté, boli skutočne realizované, za aké náklady a koľko navrhovatelia aj zaplatili. Kontrolný znalecký posudok vypracoval Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. v Bratislave, ktorý dňa 14.04.2014 doručil súdu kontrolný znalecký posudok číslo 60/2014, v ktorom k otázke porovnania znaleckých posudkov vrátane jeho doplnení spracovaných Ing. N. a Ing. I. zaujal stanovisko, že Ing. N. sa po oprave obsiahnutej v Doplnení číslo 1 jeho Znaleckého posudku 2/2010 a Ing. I. zhodne uviedli určenie ceny kalkulovaných stavebných prác v hodnote 6.844.729,- Sk; V otázke zistenia a posúdenia rozsahu stavebných prác dospeli znalci k dvom rôznym odpovediam. V otázke ceny prác za mesiac január 2004 znalec Ing. S. N. uviedol sumu orientačne 350.000 až 400.000,- Sk, 2. znalec Ing. N. I. faktúru číslo nespochybnil a tvrdil, že súčet uhradených faktúr vrátane faktúry je 6.370.212,- Sk. Záver kontrolného znaleckého posudku - práce a náklady skutočne navrhovateľom realizované sú v hodnote 5.863.363,40 Sk, navrhovatelia zaplatili za skutočne realizované práce a náklady sumu 6.370.212,- Sk. Suma navýšenia stavebných prác na rodinnom dome odporcov je v sume 981.365,60 Sk počítaná ako rozdiel medzi sumou 6.844.729,- Sk /cena kalkulovaných stavebných prác/ a sumou 5.863.363,40 Sk / skutočná hodnota stavebných prác vykonaných navrhovateľom na rodinnom dome/. Rozsah prác vyfaktúrovaných faktúrou číslo , vystavenou dňa 12.02.2004, ktoré mali byť vykonané v období január 2004 na rodinnom dome odporcov, je podľa znalca v hodnote 591.787,- Sk s DPH. Celkový rozsah stavebných prác, ktoré boli vykonané odporcami ako investormi sú, kontrolný znalecký posudok vo svojom závere určil nasledovne: zemné práce, prípojky vodovodu, kanalizácie a plynu, zdravotechnika, kompletné ústredné vykurovanie, elektromontáže a prípojka nízkeho napätia, vnútorné slaboprúdové rozvody, umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody, bleskozvod, uzemnenie a satelit, rozvody teplej vody, konštrukcie stolárske (dvere a zárubne), parketové podlahy, okná a parapety, okenné žalúzie, klimatizácia, krb, zábradlia - schodiskové vnútorné aj vonkajšie, garážové brány, vonkajšie úpravy - oporné múry, spevnené plochy, oplotenie, vonkajšia posuvná brána, vonkajšie obklady a dlažby, záhradné úpravy a zavlažovací systém. Vzhľadom ku skutočnosti, že znalec nedokáže reálne všetky výmery ako plochy, bežné metre a objemy zabudovaných stavebných materiálov a prác fyzicky zmerať, nedokáže ani objektívne určiť celkový rozsah týchto stavebných prác a vyčísliť ich hodnotu. Už len zo samotného matematického porovnania hodnôt uvedených v záveroch znaleckého posudku, t. j. cena prác a nákladov navrhovateľom skutočne realizovaných - 5.863.363,40 Sk a celkovou platbou navrhovateľov za dielo - 6.370.212,- Sk jednoznačne vyplýva nedôvodnosť žaloby. Odporcovia v konaní nežiadali započítanie ani v rámci obrany proti návrhu, ani vzájomným návrhom ( ), preto sa súd venoval len posúdeniu poslednej spornej otázky, a to účelu faktúry č. , úhrada ktorej nebola

medzi účastníkmi sporná, navrhovateľ však tvrdil, že išlo o úhradu spol. odporcu 1/ EXPO PLUS, s.r.o. za technickú realizáciu stánku na výstave v Mníchove v marci 2004. Súd v rámci doplnenia dokazovania vykonal v zmysle intencií odvolacieho súdu pomerne rozsiahle dokazovanie k otázke, či odporcovia zaplatili sumu 591.787,- Sk - faktúra č. za práce vykonané navrhovateľom na stavbe ich rodinného domu alebo nie, keď odvolací súd jeho predchádzajúci záver o tom, že táto faktúra nebola zaplatená, vyhodnotil ako predčasný. Existencia faktúry sa v spise nachádza na č. l. 186 s textom: „fakturujeme Vám za stavebnomontážne práce za mesiac január 2004 čiastku v sume celkom s DPH 591.787,- Sk, ako i na č. l. 203, kde je jej text prečiarknutý a je na ňu rukou dopísaný text: „Storno - nová Expo - Plus“. Z obsahu listinných dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva žiadna výpovedná hodnota svedčiaca tvrdeniu navrhovateľa, že vykonával vôbec nejaké práce pre spol. odporcu EXPO - PLUS, s. r. o. na výstave v Mníchove alebo osvedčujúca obchodný vzťah medzi navrhovateľom a spol. EXPO PLUS s. r. o. Jediné dva dôkazy, dôkaz na č.l. 723 - list podpísaný konateľom navrhovateľa napísaný rukou na hlavičkovom papieri spol. navrhovateľa adresovaný spoločnosti EXPO PLUS s. r. o. zo dňa 29.01.2004 o technickej spolupráci účasti na výstave v Mníchove 2004 písaný rukou, spolu s prílohou z listu označenou navrhovateľom ako kalkulácia; tento dôkaz nemá žiadnu právnu relevanciu, keď navrhovateľ nepredložil súdu ani dôkaz o jeho doručení spol. odporcu 1/, ani jeho prípadnú reakciu naň. Jeho dôveryhodnosť a pochybnosti súdu o čase jeho vyhotovenia spochybňuje aj pečiatka na jeho prvej strane, kde je uvedená aktuálna adresa spol. navrhovateľa na ulici Vysokoškolákov 4, Žilina, keď súd z výpisu spoločnosti z obchodného registra zistil, že v čase, keď bol list datovaný, t.j. dňa 29.01.2004, mala spoločnosť navrhovateľa sídlo v Žiline na Námestí Ľ. Štúra (od 18.09.1998 do 10.06.2004) a preto je predpoklad, že táto adresa musela byť uvedená v rozhodnej dobe dňa 29.01.2004 aj na pečiatke spoločnosti. Príloha k tomuto listu označená navrhovateľom ako kalkulácia, opatrená i pečiatkami spol. EXPO PLUS, s.r.o., obsahovo svedčí skôr opačnom postavení týchto spoločnosť, t. j. o úhrade za služby spol. EXPO PLUS, s.r.o. keď v jej závere je uvedené, v akom pomere Živnostenský spolok Žilina (198.500,- Sk) a navrhovateľ (497.300,- Sk) uhradia faktúry vystaviteľovi spol. EXPO PLUS s.r.o.. Správnosť tohto záveru nepriamo potvrdzuje aj faktúra na č.l. 721, z ktorej vyplýva, že vystaviteľom faktúry č. 2003/300 je dodávateľ spol. EXPO PLUS s.r.o. a odberateľom je spol. STAVOP-SLOVAKIA s.r.o. Ďalším rukou písaným listom je list (č.l. 714) Živnostenského spoločenstva Žilina adresovaný spol. navrhovateľa zo dňa 28.07.2003 podpísaný konateľom navrhovateľa p. H., ktorý koná aj v mene tohto Živnostenského spoločenstva, nazvaný ako Upresnenie dohody, s textom vo vzťahu k spol. EXPO PLUS, s.r.o. v tom zmysle, že sa bude spolu so spol. navrhovateľa podieľať na koordinácii a organizácii prác slovenských vystavovateľov na Výstave remesiel v Mníchove v predpokladanom termíne od septembra 2003 do marca 2004. Odhliadnuc od nulovej právnej či dôkaznej relevancie tohto dôkazu vo vzťahu k preukazovanej skutočnosti, musí súd opätovne vysloviť pochybnosť o dôveryhodnosti dôkazu, keď adresát spol. navrhovateľa má uvedenú adresu na ulici Vysokoškolákov 4, Žilina. Súd z výpisu spoločnosti z obchodného registra opätovne konštatuje, že v deň, keď bol list datovaný, t. j. 28.07.2003, mala spoločnosť navrhovateľa sídlo v Žiline na Námestí Ľ. Štúra (od 18.09.1998 do 10.06.2004). Ďalšie navrhovateľom predložené písomné dôkazy sú propagačné materiály, program výstavy a s predmetom dokazovania nesúvisiace materiály. Ani navrhovateľom zabezpečení svedkovia Ing. F. U., ktorý pôsobil ako generálny konzul v Mníchove len do leta 2003, sa k výstave realizovanej v marci 2004 ani nemohol relevantne vyjadriť, keď v danom čase bol pracovne na Slovensku. Výslovne uviedol, že o skutočnosti, že by bol realizovaný stánok firmou STAVOP (navrhovateľom) pre EXPO PLUS (firma odporcu 1/) v januári 2004 v Mníchove nemal žiadnu vedomosť. Ten naopak uviedol, že kým Živnostenské spoločenstvo Žilina zast. konateľom navrhovateľa v tej istej osobe p. H. zastrešovalo slovenskú účasť na predmetnej výstave po organizačnej stránke, spol. EXPO PLUS, s.r.o., zast. konateľom spoločnosti a odporcom 1/ v tej istej osobe Ing. L. po stránke technickej. Rovnako svedok O. F., ktorý bol zamestnancom spol. STAVOP v rokoch 2001 - 2005 v pozícii stolár

- majster a okrem pracovných úloh na Slovensku bol poverený aj účasťou na výstavisku v Mníchove pre Živnostenské spoločenstvo Žilina a pre STAVOP - SLOVAKIA, na výstave v Mníchove sa zúčastnil aj v roku 2004 ako zamestnanec STAVOP, nemal o vzťahoch medzi EXPOPLUS a Živnostenským spoločenstvom Žilina (resp. navrhovateľom) vo veci prípravy a realizácie výstavy, o dohodách medzi nimi alebo o ich finančných vzťahoch žiadnu vedomosť. Vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil opačnú ako navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že stánok pre navrhovateľa ako vystavovateľa stavala spol. odporcu 1/, nie naopak. Z jeho výpovede vo vzťahu k stavbe rodinného domu pre odporcov v januári 2004 súd zistil, že keď spol. navrhovateľa v decembri 2003 stavebný dozor zastavil práce na hornom poschodí kvôli mrazu, v prácach

pokračovali až v januári 2004, kedy sa dokončilo betónovanie (konkrétne časť 1 stavebného denníka, strana označená ako list č. 790823; prvé dva zápisy zo 17.12.2003 a 18.12.2003 písal svedok, zápisy z 12.01.2004 a 13.01.2004 robil pán Hruštinec, zo 14.01.2004 a 15.01.2004 stavebný dozor). Svedok potvrdil, že v januári 2004 na stavbe rodinného domu odporcov prebiehali stavebné práce realizované spol. navrhovateľa, čo je pre posúdenie danej veci podstatné, keď sporná faktúra sa týkala práve fakturácie prác za mesiac január 2004. Možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že sporná faktúra bola vystavená spol. EXPO PLUS, s.r.o., keď listinnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov súd nepresvedčil o tom, že by pre spol. EXPO PLUS, s.r.o. vykonával v januári 2004 nejaké práce v spojení s účasťou na Výstave remesiel v Mníchove, konanej v dňoch 04. - 10.03.2004. Naopak, odporca 1/ faktúrami preukázal, že pre spol. EXPO PLUS, s.r.o. tieto práce v mesiaci marec 2004 vykonali D. K., spol. C.., K. ako jeho subdodávatelia. Súd musí poznamenať, že by bolo nelogické, aby sa stánok staval v januári, keď predmetná výstava sa konala až 04. - 10. marca 2004. Preto súd platbu odporcov 1/ a 2/ realizovanú v dvoch splátkach spolu vo výške 591.787,- Sk, uhradenú z účtu spol. EXPO PLUS, s.r.o., vyhodnotil ako platbu faktúry za práce na stavbe rodinného domu odporcov v mesiaci január 2004, keď výpoveďou odporcu v rade 1/ ako jediného spoločníka a konateľa spol. EXPO PLUS, s.r.o. bolo preukázané, že došlo k ústnej dohode v zmysle ust. , t. j. došlo k pristúpeniu spol. EXPO PLUS, s.r.o. k záväzku na strane dlžníka

- odporcov 1/, 2/ s ich výslovným súhlasom v ústnej forme, keď zákon písomnú formu na súhlas k pristúpeniu dlhu na strane dlžníka nevyžaduje (tá je zákonom vyžadovaná len na dohodu s veriteľom o pristúpení k záväzku bez súhlasu dlžníka podľa ust. ), čo podporne vyplýva zo skutočnosti, že zo Zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava II zo dňa 05.11.2010, z ktorej vyplýva, že predmetná faktúra sa v účtovníctve spol. EXPO PLUS, s.r.o. nenachádza. V tomto smere sa súdu nepodarilo ani zo správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012 odstrániť rozpor v šetreniach Daňového úradu Bratislava II a Daňového úradu Žilina, keď táto správa obsahuje rovnaké závery ako sú uvedené v predchádzajúcich zisteniach, že spol. navrhovateľa má faktúru zaúčtovanú ako platbu od spol. EXPO PLUS s.r.o. za práce na Výstave remesiel v Mníchove a naopak, spol. EXPO PLUS takúto faktúru vo svojom účtovníctve vôbec nemá, tento rozpor sa týka len účtovnej evidencie dotknutých spoločností a pre účely tohto konania súd vykonaným dokazovaním posudzoval účel platby; keď len zo spôsobu evidencie faktúry a v nej uvedeného účelu platby v spoločnosti navrhovateľa bez ďalších súvislostí a dôkazov nevyplývajú pre súd žiadne právne a skutkovo relevantné závery. Po vyhodnotení, že sporná faktúra č. bola odporcami zaplatená navrhovateľovi za práce na ich rodinnom dome, keď odporcovia zaplatili navrhovateľovi celkom sumu 6.370.212,- Sk, pričom cena prác a nákladov navrhovateľom skutočne realizovaných bola ustálená sumou 5.863.363,40 Sk, t.j. navrhovatelia zaplatili viac, než z výsledkov dokazovania vyplýva ako dôvodné, súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcom 1/a 2/ ako úspešným účastníkom konania priznal 100% náhradu trov konania, o konkrétnej výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ) . Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.