Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-8-2014.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736 zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava proti odporcovi: O. S., E.. X.X.XXXX, I. I. X, I. o zaplatenie 50,50 eura takto
rozhodol:
Súd návrh o zaplatenie 50,50 eura z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 1.7.2013 domáhal zaplatenia 50,50 eura a náhrady trov konania, nakoľko odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázal na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným lístkom.
Súd vydal platobný rozkaz č. k. 30Ro/1966/2013 - 7 dňa 30.9.2013, ktorým odporcu zaviazal k zaplateniu uvedenej sumy a náhrady trov konania.
Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcu, súd ho uznesením č. k. 16C/8/2014-16 zo dňa 7.4.2014 zrušil.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Rozsudkom č. k. 16C/8/2014-22 zo dňa 19.8.2014 tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co 875/2014-32 zo dňa 29.1.2015 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 17.4.2011 bolo preukázané, že odporca sa v uvedený deň na linke č. 99 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom - cestoval bez cestovného lístka.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 prvá veta Obč. zák. podrobnejšiu úpravu osobne a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave platného a účinného v čase, keď došlo k porušeniu povinnosti zo strany odporcu, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. platného a účinného v čase, keď došlo k porušeniu povinnosti zo strany odporcu, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b) ] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 17.4.2011. Navrhovateľ si návrhom podaným na súde dňa 1.7.2013 voči odporcovi uplatnil nároky z prepravy, a to právo na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 eur a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného podľa prepravného poriadku bez príplatkov a zliav. Odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, t. j. odo dňa 18.4.2011, mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na deň 18.4.2012. Navrhovateľ podal predmetný návrh až dňa 1.7.2013, teda ho nevykonal v lehote určenej v § 108 Obč. zák., v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Nakoľko uplatnený nárok je premlčaný, súd návrh navrhovateľa zamietol aj s poukazom na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.2.2015 k otázke výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vo veciach navrhovateľa v zmysle ktorého je cit. ust. zákona možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t. j. aj na konania začaté pred 1.5.2014.
Súd na záver poznamenáva, že nárok na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške 50,- eur nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zák. č. 168/1996 Z. z. (ktorý ako osobitný zákon v zmysle § 772 OZ podrobnejšie upravuje podmienky osobnej a nákladnej prepravy a na ktorý Občiansky zákonník v rámci úpravy zmluvy o preprave upravenej v § 760 až § 773 odkazuje) ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva tieto nároky teda vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb, resp. z jej porušenia, a to súčasne. Obidva sú splatné dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený cestovný lístok a preto začína u nich rovnako plynúť premlčacia doba. Keďže obidva tieto nároky majú
rovnaký právny základ, t.j. v porušení podmienok zmluvy o preprave, niet preto dôvodu nepovažovať nárok na zaplatenie sankčnej úhrady za právo z prepravy, a teda nie je ani dôvod posudzovať podmienky premlčania tohto nároku inak, ako v zmysle § 108 OZ.
O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, by mal nárok na náhradu trov konania, ale nakoľko si ich náhradu neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.