Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6CoPr-4-2014.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu EURO-PERSONAL, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 03 Bratislava, IČO: 35 977 817, proti žalovanému B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX O., občan SR, právne zastúpený Mgr. Štefanom Rybovičom, advokátom AK so sídlom Budovateľská 36, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 640,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Cpr 1/2012-163 zo dňa 11. 3. 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a sa zmena navrhovateľa tak, že novým navrhovateľom je EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., IČO 44972911, so sídlom Ružinovská č. 42, 821 03 Bratislava.
II. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 49,54 Eur na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Štefana Ryboviča v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 296,09 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Štefana Ryboviča, advokáta so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade mal súd prvého stupňa preukázané, že účastníci konania písomne uzavreli pracovnú zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj predmetné právo zamestnávateľa podľa § 62 ods. 8 ZP.
V prípade, ak zamestnanec porušil pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrval počas výpovednej doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi vzniklo právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. Pre zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, kompenzácie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody a pre zamestnanca motivácia pod hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas splniť povinnosti súvisiace s končiacim sa pracovným pomerom.
Súd vychádzal z teleologického výkladu ustanovenia § 62 ods. 8 ZP, t.j. výkladu v zmysle ratio legis. Relevantným v prípade uplatnenia si peňažnej náhrady je poskytovanie práce zo strany zamestnávateľa počas doby trvania výpovednej doby v súlade s pracovnou zmluvou.
Z výpovede žalobcu, čo potvrdil aj žalovaný mal súd preukázané, že žalovanému bola ponúknutá práca v automobilke v E.. Z výsluchu svedkov - zamestnancov žalobcu vyplynulo, že žalovanému počas výpovednej doby bola ponúknutá práca manipulačného pracovníka v E. v Peugeote.
Aj keď vypočutý svedkovia tvrdili, že ponúknutá práca bola v súlade s pracovnou zmluvou, ba dokonca, že ponúknuté miesto bolo ešte výhodnejšie, podľa názoru súdu žalovanému ponúknutá práca nebola v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa pracovnej zmluvy mali účastníci dohodnutú prácu „vodič MV a VZV logistika“ a miestom výkonu práce nebola E., automobilka Peugeot.
Vzhľadom na právny názor vyslovený odvolacím súdom, podľa ktorého ak žalobca nemal na zostávajúce dni prácu podľa pracovnej zmluvy alebo inú vhodnú prácu, žaloba nebude mať opodstatnenie, keďže ako bolo vyššie uvedené žalovanému nebola poskytnutá vhodná práca v súlade s pracovnou zmluvou. Žalobca nepreukázal ujmu v súvislosti s nezotrvaním žalovaného v pracovnom pomere počas výpovednej doby, a preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobca je povinný nahradiť procesne úspešnému žalovanému trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že výsluchom svedkov zaradených na pracovnej pozícii koordinátor, bolo jednoznačne preukázané, že žalobca bol spôsobilý poskytnúť žalovanému prácu, a to nielen na dobu plynutia výpovednej doby, ale aj na dobu neurčitú, a to za zvýhodnených podmienok, čo sa týka výkonu práce, mzdového ohodnotenia i ubytovania. Práca, ktorá bola poskytnutá odporcovi, by predstavovala zvýšenie jeho základnej mesačnej mzdy z pôvodne dojednanej výšky 585 Eur u pôvodného zamestnávateľa na 634 Eur s ďalším navýšením o 100 Eur po uplynutí trojmesačnej lehoty. Poskytovanie ubytovania všetkým zamestnancom žalobcu, ktorí nemajú trvalé bydlisko v sídle zamestnávateľov, je samozrejmosťou a z titulu prispievania žalobcu na ubytovanie, aj benefitom pre jeho zamestnancov. Vzhľadom k tomu, že užívateľský zamestnávateľ so sídlom v Bratislave o prácu žalovaného nemal záujem, žalobca vytvoril žalovanému podstatne lepšie pracovné a mzdové podmienky (vrátane ubytovania) u ďalšieho užívateľského zamestnávateľa so sídlom v E.. Žalovaný, ktorý má trvalé bydlisko v O., s tým súhlasil, neskôr však na nové miesto výkonu práce nenastúpil. Žalobca preukázal a uniesol dôkazné bremeno v tom, že žalovanému poskytol inú vhodnú prácu, teda presne v intenciách požadovaných v uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6CoPr 3/2013 zo dňa 30. 9. 2013. Ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca v danom čase ani nemohol súdu predložiť vyčíslenie škody, ktorá mu takýmto konaním žalovaného vznikla. Žalobca, ktorého predmetom podnikania je činnosť agentúry dočasného zamestnávania, je pravidelne vyhodnocovaný odberateľom ľudských zdrojov, v danom prípade užívateľským zamestnávateľom, kde jedným z kritérií je aj fluktuácia zamestnancov, čo má samozrejme dopad na odmenu dojednanú medzi žalobcom a užívateľským zamestnávateľom v obchodnej zmluve o dočasnom prideľovaní zamestnancov na výkon prác. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť
uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Podaním zo dňa 28.8.2014 žalobca navrhol zmenu účastníkov konania na strane žalobcu. Odvolaciemu súdu bola predložená zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou EURO-PERSONAL s.r.o. a spoločnosťou EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o. zo dňa 18.8.2014. Zároveň obsahom podania bol súhlas účastníka EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., ktorý má vstúpiť namiesto pôvodného žalobcu.
Postupca EURO-PERSONAL s.r.o. podal preto návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, v ktorom vyjadril postupník EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o. výslovne súhlas so zmenou účastníkov konania na strane žalobcu. Odvolací súd preto o tomto návrhu rozhodol podľa § 92 ods. 2,3 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Podľa § 62 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli pracovnú zmluvu, v rámci ktorej sa dohodli, že žalovaný ako zamestnanec bude vykonávať prácu ako vodič MV a VZV logistiky s miestom výkonom práce DHL EXEL Slovakia, s.r.o. areál VOLKSWAGEN Slovakia, a.s. K.. Pracovnú zmluvu žalovaný vypovedal a uplatnil si voči žalovanému peňažnú náhradu v zmysle ust. § 62 ods. 8 ZP.
Bolo potrebné súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, pokiaľ uviedol, že ponúknutá práca žalovanému počas trvania výpovednej doby nebola v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa pracovnej zmluvy mali účastníci dohodnutú prácu „vodič MV a VZV logistika“ a miestom výkonu práce nebola E., automobilka Peugeot. Nebolo preto na ťarchu žalovaného, že nenastúpil počas výpovednej dohody na pracovnú pozíciu, ktorá bola nepochybne odlišná od pracovného miesta pôvodne dojednaného v pracovnej zmluve, naviac na inom pracovnom mieste.
Prvostupňový súd dôsledne dbal na ratio legis vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorý sleduje ochranu zamestnávateľa v prípade absencie zamestnanca počas plynutia výpovednej doby a upravuje peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere a správne konštatoval neopodstatnenosť podanej žaloby. Inak by sa zo zákonného inštitútu „vyrobil“ zneužívajúci inštitút sledujúci obohatenie sa v prípadoch, v ktorých agentúra fakticky nemá možnosť poskytnúť prácu presne podľa zmluvy a napriek tomu by uplatňovala peňažnú náhradu.
Za tohto stavu odvolací súd rozsudok s osvojením si dôvodov podľa prvostupňového rozsudku ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu je dôvodné priznať náhradu účelných trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -vyjadrenie k odvolaniu á 41,50 Eur vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu vo výške 640,78 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur. Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému na účet Mgr. Z. P., advokáta, vo výške 49,54 Eur rozsudku v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.