Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-347-2014.pdf
PDF · 79.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/347/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J., zastúpeného Y. proti odporcovi H., zastúpeného opatrovníkom Y., o zaplatenie 50,50 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. januára 2014, č. k. 15C/126/2013-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,50 eur a náhradu trov konania v sume 28,13 všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca dňa 30.1.2011 cestoval v X. mestskou hromadnou dopravou, linkou č. XX, ktorú prevádzkuje navrhovateľ. Pri ceste bol o 13:37 hod. kontrolovaný revízorom, na výzvu ktorého sa nepreukázal cestovným lístkom, pretože cestoval bez neho. Na základe tejto skutočnosti revízor spísal záznam a hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, v ktorom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť postih vo výške 50,- eur a cenu cestovného lístka v sume 0,50 eur. Vzhľadom na zistené skutočnosti mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca porušil svoje povinnosti cestujúceho a v hore uvedený deň cestoval na trati MHD prevádzkovanej navrhovateľom bez platného cestovného lístka. Preto je odporca povinný podľa citovaných ustanovení zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave zaplatiť navrhovateľovi ako dopravcovi úhradu do výšky stonásobku základného cestovného, konkrétne v sume 50 eur a základné cestovné 0,70 eur, čo spolu predstavuje 50,70 eur. Na základe týchto skutočností rozhodol súd tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi patrí náhrada trov konania v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V predmetnej právnej veci sa jedná o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. /§29 ods. 6 v spojení s § 200ea O.s.p./. V konaní úspešný navrhovateľ si uplatnil trovy konania za právne zastupovanie vo výške 87,24 eur /tarifná odmena 16,60 eur za každý z troch úkonov právnej pomoci - prevzatie zastúpenia, písomná predžalobná výzva a písomný návrh na začatie konania a režijný paušál 7,63 eur za každý z týchto úkonov + 20 % DPH/ a za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur, teda spolu 103,74 eur. Z uvedených trov konania považoval súd za dôvodné pri trovách právneho zastúpenia navrhovateľa len tarifnú odmenu a režijný paušál za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomný návrh na začatie konania, pretože úkon predžalobná výzva bol vykonaný mimo súdneho konania a jedná sa o príslušenstvo pohľadávky, ktoré si mal navrhovateľ uplatniť ako náklady spojené s vymáhaním istiny peňažnej pohľadávky. Uplatnené dôvodné trovy konania /16,60 x 2 + 7,63 x 2 + 9,69 eur ako 20 % DPH + 16,50 = 74,65 eur/ považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 50,70 eur. Preto ich náhradu podľa § 150 ods. 2 O.s.p. súd znížil tak, že navrhovateľovi
priznal iba náhradu trov konania v sume 28,13 eur, ktorá suma zahŕňa náhradu za zaplatený súdny poplatok /16,50 eur/ a 20 % z trov právneho zastúpenia /20 % z 58,15 eur = 11,63 eur/. Takáto výška náhrady trov právneho zastúpenia predstavuje primeranú odmenu právneho zástupcu navrhovateľa za zastupovanie v takejto skutkovo i právne jednoduchej veci, kedy je návrh na začatie konania podaný formulárovým návrhom na jednej strane formátu A4, kde sa menia len konkrétne údaje o odporcovi a o dni cesty odporcu a linke MHD.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania vo veci samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v obdobných prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, keď suma trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania, a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 eur.
Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila
.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o náhrade trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dáva takúto možnosť vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná len na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov konania.
V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,50 eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný, a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške 103,74 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 87,24 eur. V pomere k predmetu konania 50,50 eur tak celkové uplatnené trovy konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.
V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .