Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Jany Urbanovej, v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela, s. r. o., adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, v konaní o zaplatenie 705,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -45 zo dňa 17.10.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Liptovský Mikuláš č. k. -45 zo dňa 17.10.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 705,59 Eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 10.05.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 8 000,00 Sk. Rozhodovanie o nároku z uvedeného úveru nebolo predmetom tohto súdneho konania. Hoci zmluva o úvere obsahuje ustanovenie, podľa ktorého navrhovateľ a odporca podpismi na zmluve zároveň uzatvárajú aj záväzkový vzťah podľa hlavy 13. úverových podmienok

- zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, okresný súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu takejto zmluvy, z ktorej si navrhovateľ uplatňoval žalovaný nárok. Právne vzťahy medzi účastníkmi konania sú totiž vzťahy spotrebiteľské, keďže vznikli medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z tohto dôvodu, zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. mala byť zmluva pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úveru v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Rovnako musí zmluva obsahovať náležitostí uvedené v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade okresný súd dospel k záveru, že v navrhovateľom predloženej úverovej zmluve neboli dojednané podstatné náležitostí zmluvy o úvere, pričom nestačí len odkaz na úverové podmienky veriteľa. Tieto nespĺňajú náležitostí písomnej formy právneho úkonu podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda nebola dojednaná písomne a keďže sa jedná o neplatný právny úkon a súd bol viazaný skutkovými dôvodmi, z ktorých si navrhovateľ uplatňoval svoj nárok, návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), keď konštatoval, že odporca mal v prejednávanej veci síce plný úspech, avšak trovy konania si neuplatnil a keďže mu ani žiadne nevznikli, ich náhradu mu okresný súd nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci, ako aj odňatie možnosti na konanie pred súdom. Zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v prvostupňovom konaní o uzavretí tak úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Oba tieto úkony sú podľa jeho názoru platné, dôvody rozhodnutia okresného súdu na základe ktorých konštatoval neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere neobstoja, sú nepresvedčivé, keď súd na jednej strane konštatuje, že údajne absentuje písomná forma právneho úkonu a následne posudzuje obsahové náležitosti predmetného právneho úkonu ale s právnym záverom podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Za ďalšie, prvostupňový súd svojím konaním porušil princípy právneho štátu. Svoje rozhodnutie odôvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem. Prepätí formalizmus v takýchto prípadoch nemá svoje opodstatnenie a nielen, že môže vyvolať nenapraviteľný stav, ale vo verejnosti výrazne otriasať dôverou štátne orgány, ktorých úlohou je poskytovať ochranu subjektívnym právam. Záver okresný súdu nedostatku písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na úverovej zmluve je podpis klienta - odporcu, ktorý svojim podpisom potvrdil, že zároveň uzatvára aj zmluvu o revolvingovom úvere. Úverové zmluvy patria medzi tzv. absolútne obchody, v dôsledku čoho sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ten v § 273 ods. 1 pripúšťa, aby časť obsahu zmluvy bolo možné určiť aj odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo sú k návrhu pripojené. Takisto žiaden právny predpis nestanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Zásada, že text písaný pod podpisom neprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje iba na konkrétne úkony, napr. na závet, zmenku. Písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Dôležité je, aby obsah listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu. Napokon v závere podaného odvolania navrhovateľ uviedol, že ak by pripustil neplatnosť právneho úkonu, okresný súd mal vec právne posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 109,24 Eur, ako rozdielu medzi tým, čo odporca čerpal 984,11 Eur a tým, čo uhradil 874,87 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré je možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ako aj odvolacích námietok navrhovateľa, možno súhlasiť so záverom okresného súdu, že nedošlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy, pretože zmluva neobsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil, pričom v tomto smere v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že dôvody rozhodnutia okresného súd sú nepresvedčivé odvolací súd sa s jeho tvrdením nestotožnil. V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody na základe ktorých si navrhovateľ uplatňoval žalovanú sumu, jeho argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver, že medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je neplatná Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného

súdu zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. . Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez dôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 456 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.

Výzvou zo dňa 19.03.2015 vyzval krajský súd navrhovateľa, aby sa v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. vyjadril, k možnej aplikácií § 100 a nasl. (premlčanie) ako aj § 451 nasl. Občianskeho zákonníka (bezdôvodné obohatenie), ktoré doposiaľ pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité.

Navrhovateľ sa k právnej kvalifikácií nevyjadril.

Z prvostupňovým súdom zisteného skutkového stavu doloženého listinnými dôkazmi zo strany navrhovateľa vyplýva, že na základe neplatne uzatvorenej úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni finančné plnenie vo výške 984,11 Eur. Z tohto odporkyňa uhradila sumu 874,87 Eur. Navrhovateľovi tak zostala neuhradená suma 109,24 Eur. To čo odporkyňa prijala od navrhovateľa na základe neplatne uzatvorenej úverovej zmluvy predstavuje plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporkyni vznikla povinnosť v zmysle citovaných ustanovení zákona navrhovateľovi toto plnenie vrátiť. Ako už bolo uvedené, svoju povinnosť si doposiaľ splnila iba čiastočne do výšky sumy 874,87 Eur.

Z prehľadu čerpania úveru a splátok úveru vyplýva, že naposledy odporkyňa čerpala finančné prostriedky z neplatne uzatvorenej zmluvy dňa 23.01.2011 v sume 20,00 Eur a dňa 29.01.2011 v sume 5,42 Eur. Pred týmto dátumom odporkyňa realizovala viaceré výbery od v rôznych sumách a dňoch, a to od 17.01.2009.

Návrh na začatie konania bol v danom prípade podaný dňa 18.08.2014.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd len na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od samého začiatku,

je akékoľvek plnenie, poskytnuté na jeho základe, od tohto okamžiku plnením z neplatného právneho úkonu, zakladajúcim bezdôvodné obohatenie, a objektívna premlčacia doba na jeho vydanie začína plynúť týmto okamžikom. Skutočnosti potrebné pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa v tomto prípade ale oprávnený subjekt môže, ale nemusí, dozvedieť už v čase uskutočnenia absolútne neplatného právneho úkonu.

Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. (v ktorom ide o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Predmetné ustanovenie upravuje postup súdu, a preto sa má aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy. Na procesnoprávnom charakter skúmaného ustanovenia nič nemení ani fakt, že zákonodarca použil v tejto norme hmotnoprávne pojmy spotrebiteľ a predávajúci.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného ešte pred prvostupňovým súdom, neplatná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 10.05.2008, okresný súd konštatoval absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, s ktorým konštatovaním sa odvolací súd stotožnil. V zmysle vyššie uvedeného, od momentu jednotlivých čerpaní neplatne poskytnutého úveru začala navrhovateľovi plynúť objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 17.01.2009 do 29.01.2011, ktorá uplynula najneskoršie dňa 29.01.2014. Návrh na začatie konania bol v danom prípade podaný dňa 18.08.2014, teda po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu a preto, lebo na námietku premlčania je súd povinný prihliadnuť ex offo (viď. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.

Výrok o trovách konania navrhovateľ nijakým konkrétnym spôsobom nespochybnil.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech odporcu, ktorý má v odvolacom konaní plný úspech. Odporcovi však žiadne trovy nevznikli, ani z obsahu spisu odvolací súd nezistil vznik nároku na ne, preto mu ich náhradu ani nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .