Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-342-2014.pdf
PDF · 76.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/342/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci R. I. J., W.. N., R.. XX. XX. XXXX, D. K.. W. XX, XXX XX U., štátnej občianky Slovenskej republiky, proti odporcovi S. J., R.. XX. XX. XXXX, D. K. X, XXX XX C.Á., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o určenie výživného na nerozvedenú manželku, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 10. 2014 domáhala voči odporcovi určenia výživného. Uviedla, že od odporcu sa odsťahovala v júli 2011 do podnájmu. Ich spoločné deti boli zverené odporcovi, pričom jej vyživovacia povinnosť predstavuje 30 eur mesačne na jedno dieťa. Jej príjem predstavuje sumu 180 eur mesačne, čo je nepostačujúce. Uviedla, že s odporcom majú spoločné dlhy, na ktoré odporca neprispieval ani neprispieva. Žiadala určiť výšku výživného na sumu 150 eur, spätne od novembra 2013.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že všetky štyri deti boli zverené do jeho starostlivosti z dôvodu, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a zobrala so sebou tri deti, ktoré sa neskôr vrátili k nemu. Poukázal na to, že navrhovateľka neplatí výživné na maloleté deti, len v mesiaci október poslala 60 eur a prispela dcére na zubný strojček. Navrhovateľka posiela sporadicky čiastky, ktoré však nedosahujú plnú výšku minimálneho výživného. Od 12. 03. 2012 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnaní, nepoberá žiadne finančné príspevky, brigádnicky si privyrába pomocnými prácami u známych, pričom tento minimálny príjem použije pre maloleté deti. Finančne mu pomáhajú rodičia a aj brat, ktorý od neho nežiada nájomné za dom, v ktorom býva s deťmi. Má prerušenú živnosť pilčíka, pretože starostlivosť o deti mu neumožňuje zdržiavať sa aj popoludní mimo bydliska.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31. 03. 2015, na ktoré sa odporca nedostavil, preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Navrhovateľka sa pridržala svojho návrhu ako aj vyjadrenia. Uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná a má aj zdravotné problémy. Jej výdavky ako aj výživné v súčasnosti platí jej priateľ. Po vykonanom dokazovaní listinami a pripojenými spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/270/2014, 34P/22/2011 a 31P/12/2013, zistil nasledovný skutkový stav: účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28. 09. 1996 v Banskej Bystrici, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/270/2014-118 zo dňa 24. 02. 2015, v čase rozhodnutia súdu právoplatnosť nenadobudlo. Navrhovateľka ani odporca nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Z oznámenia daňového úradu mal súd preukázané, že odporca nemal v roku 2010 a 2011 žiadny príjem. Za obdobie rokov 2012 a 2013 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby nepodal. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že odporca má pozastavenú činnosť od 05. 03. 2012 do 04. 03. 2015. Z odpovede na
lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporcovi nie sú vyplácané žiadne dávky. Na úrade práce, soc. vecí a rodiny je evidovaný od 12. 03. 2012 doposiaľ. Odporca nie je ani nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky mal súd preukázané, že jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie 05/2014 až 9/04 predstavovala sumu 136,97 eura.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Prostredníctvom uvedeného inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru, inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie tohto inštitútu prichádza do úvahy v prípade vzniku disproporcie celkovej životnej úrovni manželov. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená, že ide o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí.
Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy osobitosti týkajúce sa osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Obligatórne prihliadol na starostlivosť o maloleté deti, keďže manželia nežijú v spoločnej domácnosti.
V danom prípade po zistení osobných, príjmových, majetkových pomerov, výdavkov s prihliadnutím na to, že manželia spolu nežijú, o maloleté deti sa osobne stará odporca a navrhovateľka neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne, súd zastáva názor, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala na to, že jej príjem predstavuje sumu 180 eur mesačne, čo je nepostačujúce. Rovnako uviedla, že odporca neprispieva ani neprispieval na spoločné dlhy. Zo zistených skutočností je však zrejmé, že odporca nie je zamestnaný, má prerušenú živnosť z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté deti. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jediný príjem má z brigádnickej činnosti, ktorý však používa na uspokojenie potrieb maloletých detí, o ktoré sa osobne stará. Navyše navrhovateľka neprispieva na výživu detí riadne a včas, čím sú výdavky odporcu ešte navýšené. Navrhovateľka nepracuje, nie je evidovaná na úrade práce, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi. Nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa. Navrhovateľka nepreukázala, že by jej nepriaznivý zdravotný stav bránil sa riadne zamestnať, prípadne vykonávať brigádnické práce, v dôsledku čoho by došlo k zvýšeniu jej životnej úrovne, bez zaťaženia odporcu, ktorého životná úroveň je v súčasnosti porovnateľná s navrhovateľkinou.
Na základe uvedeného nie je možné zaujať záver o disproporcii v životnej úrovni manželov, a preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.