Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/148/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, sídlo: Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. T., naposledy bytom: D. Č.. XX, P., narodený: XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom: U. R., zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 80,30 eur istiny s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na nahradenie trov konania.

odôvodnenie:

Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 80,30 eur titulom nároku na vrátenie pôžičky poskytnutej na zakúpenie tovaru a to podľa Zmluvy o pôžičke č. 1721310 zo dňa 10.9.2008. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 12.9.2010 do zaplatenia a taktiež požadoval priznať aj náhradu trov tohto konania.

Neskôr počas konania na základe návrhu žalobcu konajúci súd svojim Uznesením sp. značka zo dňa 7.1.2015 pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu a to tak, že žalobcom sa stal žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku. Túto zámenu konajúci súd pripustil z dôvodu, že pôvodný žalobca postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na súčasného žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2013.

Žalovanému bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy Uznesením Okresného súdu Košice II, sp. značka zo dňa 26.2.2015 podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.

Listom zo dňa 8.12.2010 vyzvala zrejme spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalovaného na okamžité splatenie celkovej istiny vo výške 73,86 eur, pričom poukázala na zmluvu č. 1721310 a jej Všeobecné obchodné podmienky.

Dňa 4.12.2013 uzavreli pôvodný žalobca a súčasný žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola vyššie uvedená pohľadávka voči žalovanému postúpená súčasnému žalobcovi. Túto skutočnosť súd zistil z citovanej zmluvy.

Podľa účastníci: „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“

Ďalej podľa : „Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .“

Žalobca v tomto konaní žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 80,30 eur a to titulom jeho nároku na vrátenie poskytnutej pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke č. 1721310 zo dňa 10.9.2008. Súd nemohol takémuto návrhu žalobcu vyhovieť a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal dostatočne existenciu takéhoto nároku voči žalovanému a v tomto smere ani nenavrhol vykonanie žiadneho konkrétneho dôkazu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé iba to, že pôvodný žalobca zaslal žalovanému svoj list zo dňa 8.12.2010 a tiež z neho vyplýva skutočnosť, že medzi pôvodným žalobcom a súčasným žalobcom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok. Iné skutočnosti z obsahu týchto listinných dôkazov bez ďalších dôkazov nie je možné vyvodiť.

V tejto súvislosti (nezvládnutie dôkazného bremena žalobcu) súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol súdom riadne poučený podľa vyššie citovaného , pričom toto poučenie si prevzal dňa 10.12.2014. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu zo dňa

18.12.2014, ktorým súd požiadal na rozhodnutie vo veci samej iba na základe predložených listinných dôkazov.

Podľa : „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“

Podľa : „O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , t.j. súd skonštatoval, že žalobca ako neúspešný účastník konania nemá právo na ich nahradenie. O trovách konania žalovaného súd nerozhodoval, pretože o trovách konania sa podľa vyššie citovaného ustanovenia rozhoduje iba na základe návrhu, pričom žalovaný sa v tomto smere nijako nevyjadril.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3

) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. (1) , 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.