Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-50-2014.pdf
PDF · 125.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RA-6C/50/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: V.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, XXX XX E., zastúpený Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., IČO: 47 254 874, sídlo: Dénešova 19, 040 23 Košice, proti odporcom: 1/ Stavebné bytové družstvo Revúca, IČO: 31 686 982, sídlo: Clementisova 1211/14, 050 01 Revúca, 2/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., 3/ IURIDIS a. s., IČO: 36 648 167, sídlo: Nemocničná 18, 990 01 Veľký Krtíš, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
Určuje, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Revúca, okrese Revúca, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., ako byt č. 10, vo vchode č. 9, na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7181/229792 vzhľadom k celku, organizovaná dňa 11.07.2014 odporcom 3/ ako dražobníkom, priebeh ktorej je osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Marty Jurinovej so sídlom v Lučenci, Ul. Štefana Moyzesa 53, sp. zn. Nz 26236/2014, NCRIs 26715/2014, zapísanej Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor pod sp. zn. Z 1301/2014-983/14, je neplatná.
Odporcovia 1/ až 3/ nie sú povinní zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom 1/ až 3/ domáhal zrušenia dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci E., okrese Revúca, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. ako byt č. 10, vo vchode č. 9, na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7181/229792 vzhľadom k celku, organizovanej dňa 11.07.2014 odporcom 3/ ako dražobníkom, priebeh ktorej je osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Marty Jurinovej so sídlom v Lučenci, Ul. Štefana Moyzesa 53, sp. zn. Nz 26236/2014, NCRIs 26715/2014, zapísanej Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor pod sp. zn. Z 1301/2014-983/14, a určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému bytu, s odôvodnením, že neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby malo spôsobiť viacero skutočností a to: zmluva o výkone správy pre bytový dom majúca charakter spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej odporca 1/ vystupuje ako dodávateľ a navrhovateľ ako spotrebiteľ služieb; cena draženej nehnuteľnosti mala byť pre účely dražby cielene podhodnotená; výška uplatňovanej pohľadávky by mala byť sporná; výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou by mal byť neprimeraný, pretože odporca 1/ mal aj iné možnosti vymáhania pohľadávky cestou súdu a následnou exekúciou; dobrovoľná dražba mala byť vykonaná v rozpore s ustanoveniami novely zákona č. 527/2002 Z. z. zákonom č. 106/2014, ktorý nadobudol účinnosť 01.06.2014, a to
najmä nesprávnym poučením v oznámení o dobrovoľnej dražbe, znížením najnižšieho podania pod hranicu uvedenú v ustanovení § 16 ods. 6 a 7 zákona č. 527/2002 Z. z., nesprávnym poučením v notárskej zápisnici o dobrovoľnej dražbe ako aj neumožnením účasti Ing. Jozefa Lopúšeka na dražbe. Na pojednávaní vo veci zástupca navrhovateľa žalobný petit podaného návrhu opravil a doplnil tak, že navrhuje vo veci rozhodnúť tak, aby súd dobrovoľnú dražbu určil za neplatnú.
Odporca 1/ sa k návrhu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhovateľ sa stal vlastníkom bytu dňa 16.09.2004 a to tak, že ho nadobudol v exekučnej dražbe, kde bol povinným jeho otec, pričom navrhovateľ od tej doby za 11 rokov nezaplatil za užívanie bytu ani korunu, pričom ale čerpá služby, míňa energie, vodu teplú a studenú, ale za byt a za užívanie služieb neplatí. Odporca 1/ preto vymáhal nedoplatky podávaním návrhov na platobné rozkazy na súd a na základe právoplatných platobných rozkazov podaním návrhov na exekúciu. V roku 2009 bola konaná prvá exekučná dražba bytu, ktorá bola neúspešná, pretože dražby sa nikto nezúčastnil. V roku 2010, 2011 a 2012 boli naplánované ďalšie exekučné dražby, pred ktorých konaním navrhovateľ a jeho rodinní príslušníci opakovane podávali rôzne návrhy na vylúčenie bytu z exekúcie, návrhy na zastavenie exekúcie a dovolania voči rozhodnutiam súdov, z ktorého dôvodu exekútor nechcel pristúpiť k ďalšej dražbe, pretože čakal až rozhodne súd aj o poslednom návrhu navrhovateľa. Istina vymáhaná voči navrhovateľovi v exekučných konaniach predstavuje v súčasnosti 14.235,52 Eur. Ďalšie platobné rozkazy vydané na istinu vo výške 6.133,- Eur boli vymáhané prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom u týchto návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol. Odporca 1/ mal za to, že ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách neboli porušené, a to ani znížením najnižšieho podania pod hodnotu 90 % ceny bytu zistenej znaleckým posudkom, a to preto, že najnižšie podanie nebolo znížené, znížená bola iba cena dosiahnutá vydražením. Odporca 1/ navrhoval preto návrh navrhovateľa zamietnuť.
Odporca 2/ sa k návrhu navrhovateľa vyjadril tak, že byt nadobudol v dobrovoľnej dražbe, riadne zaň zaplatil cenu dosiahnutú dražbou, vyzval navrhovateľa, aby byt vypratal a platí za byt mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu vo výške 206,86 Eur. Uviedol tiež, že navrhovateľa pozná, spolu absolvovali externé bakalárske štúdium, za ktoré si navrhovateľ musel platiť, pričom určitú dobu bol navrhovateľ riadne zamestnaný, ale napriek tomu za svoje bývanie neplatil. Otec navrhovateľa sa mal vyhrážať, že byt podpáli alebo pustí v byte plyn, preto odporca 2/ nechal odpojiť byt od elektrickej energie, plynárov navrhovateľ do bytu nevpustil.
Odporca 3/ navrhoval návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ sa podaným návrhom nedomáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby ale zrušenia dražby.
Predmet občianskeho súdneho konania určuje navrhovateľ skutkovými tvrdeniami a návrhom uplatneným nárokom (spravidla obsiahnutým v tzv. žalobnom petite). Návrhom navrhovateľa je súd viazaný a nemôže mu prisúdiť viac alebo niečo iné, než čoho sa navrhovateľ sám podaným návrhom domáha okrem prípadu ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Viazanosť súdu žalobným petitom podaného návrhu nie je absolútna, súd môže v rámci navrhovateľom vymedzeného predmetu konania slovne vyjadriť vo výroku rozsudku predmet konania aj inak ako je to uvedené v návrhu navrhovateľa. Z obsahu návrhu navrhovateľa bolo zrejmé, že navrhovateľ spochybňuje platnosť dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci E., okrese Revúca, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., ako byt č. 10 vo vchode č. 9 na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7181/229792 vzhľadom k celku konanej dňa 11.07.2014, pričom sa navrhovateľ domáhal zrušenia tejto dobrovoľnej dražby hoci podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. a tiež napr. podľa § 44a alebo § 159a O. s. p. by predmetom konania malo byť určenie neplatnosti tejto dobrovoľnej dražby. Účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv (§ 3 a § 6 O. s. p.) vyžaduje zladenie požiadavky na určitosť žalobného petitu na strane jednej a účinnú ochranu práva poskytovanú bez nadmerného formalizmu na strane druhej. Požiadavka, aby zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný súdu navrhnúť znenie výroku jeho rozsudku. Ak označí žalobca v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie
výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (uznesnie Nejvyššího soudu ČR sp. Zn. 21Cdo 909/2003 zo dňa 20.08.2003, www.nsoud.cz <http://www.nsoud.cz>). Z obsahu návrhu navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ z rôznych dôvodov majúcich možný vplyv na platnosť vykonanej dobrovoľnej dražby popiera právne účinky príklepu udeleného licitátorom na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 11.07.2014 a nechce byť viazaný jeho právnymi následkami v podobe zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto dobrovoľnej dražby, čo vo formulácii žalobného petitu podaného návrhu navrhovateľ vyjadril slovným spojením „súd zrušuje dražbu“. Pri zachovaní totožnosti predmetu konania preto z dôvodov vyššie uvedených, napriek formulácii obsiahnutej v žalobnom petite podaného návrhu („súd zrušuje dražbu“), súd posudzoval návrh navrhovateľa podľa jeho obsahu ako návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, formulujúc takto aj výrok rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu o podaní zástupcu navrhovateľa zo dňa 30.03.2015, ktorým opravil a doplnil žalobný petit podaného návrhu tak, že navrhuje vo veci rozhodnúť tak, aby súd určil, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná, súd nerozhodoval ako o návrhu na zmenu predmetu konania podľa § 95 O. s. p., ale toto podanie posudzoval iba ako opravu a doplnenie podaného návrhu.
Súd vo veci vykonal pojednávanie a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O. s. p. aj bez prítomnosti odporcu 3/, ktorý z rôznych dôvodov žiadal o odročenie doposiaľ každého pojednávania nariadeného vo veci. V poradí tretiu žiadosť odporcu 3/ o odročenie pojednávania vo veci pre údajné zdravotné problémy štatutárneho orgánu odporcu 3/ už súd neakceptoval z dôvodu nesplnenia náležitostí podľa § 119 ods. 3 O. s. p., pretože nebolo predložené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že štatutárny orgán odporcu 3/ nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súd vo veci rozhodol navyše iba na základe listinných dôkazov, ktoré sú odporcovi 3/ známe a to už z dôvodu, že odporca 3/ tieto listinné dôkazy sám vyhotovil resp. ich vyhotovenie v rámci organizácie dobrovoľnej dražby zabezpečil alebo boli súčasťou odporcom 3/ vedeného spisu dražobníka. Odporca 3/ mal možnosť sa ku všetkým listinným dôkazom vopred vyjadriť, nemožno preto vykonanie pojednávania vo veci bez prítomnosti odporcu považovať za odňatie možnosti odporcu 3/ konať pred súdom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: doklady o výške pohľadávky odporcu 1/ voči navrhovateľovi č. l. 38-43 spisu, spis dražobníka č. l. 46 spisu a z neho najmä: oznámenie o písomnom hlasovaní, oznámenie o výsledku hlasovania, prezenčná zápisnica z hlasovania, potvrdenie Mestského úradu Revúca o trvalom pobyte, znalecký posudok č. 56/20014, zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 04.06.2014, oznámenie o dražbe, notárska zápisnica zo dňa 11.07.2014, prihlášky pohľadávok súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, ďalej sťažnosť vlastníkov bytov na č. l. 78 spisu a výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Revúca č. l. 106 spisu, na základe ktorých mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Odporca 1/ ako správca na základe zmluvy o výkone správy vykonáva správu bytového domu č. súp. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, pre k. ú. E. podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. Odporcom 1/ spravovaným bytom je aj byt č. 10 vo vchode č. 9 na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. E., ktorého vlastníkom pred dňom konania spornej dobrovoľnej dražby bol navrhovateľ. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ ku dňu konania spornej dobrovoľnej dražby mal v tomto byte hlásený trvalý pobyt podľa zákona č. 253/1998 Z. z., čo vyplýva aj z potvrdenia Mestského úradu Revúca, ktoré je súčasťou spisu dražobníka.
Dňa 28.03.2014 sa uskutočnilo hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. súp. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, pre k. ú. E. o návrhu správcu na vyslovenie súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. ako byt č. 10 vo vchode č. 9, na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7181/229792 vzhľadom k celku na uspokojenie pohľadávky voči navrhovateľovi na príspevkoch do fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu a na platbách za služby spojené s užívaním bytu k 31.03.2014 vo výške 11.707,62 Eur zabezpečenej zákonným záložným právom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Hlasovania sa zúčastnilo 22 z celkovo 32 vlastníkov bytov, pričom všetci 22 hlasujúci vlastníci bytov, teda nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov, s konaním dobrovoľnej dražby súhlasili.
Dňa 04.04.2014 odporca 1/ ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 3004 pre katastrálne územie E. ako byt č. 10, vo vchode č. 9 na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7181/229792 vzhľadom k celku podľa zákona č. 527/2002 Z. z. odporcovi 3/ ako dražobníkovi a dňa 04.06.2014 bola medzi navrhovateľom dražby - odporcom 1/ ako zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a odporcom 3/ ako dražobníkom uzatvorená zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z., ktorej obsahom je aj ustanovenie článku V. upravujúceho podmienky priebehu dražby, podľa ktorého najnižšie podanie pre predmet dražby bude čiastka 14.500,- Eur a licitátor dražobníka je oprávnený znížiť najnižšie podanie na 12.500,- Eur. Odporca 3/ v rámci prípravy dobrovoľnej dražby zabezpečil znalecký posudok na všeobecnú hodnotu predmetného bytu vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Kvetkom pod č. 56/2014 dňa 25.05.2014, podľa ktorého všeobecná hodnota bytu určená metódou polohovej diferenciácie bola stanovená sumou 16.000,- Eur. Na podklade takto zistenej všeobecnej hodnoty bytu bola vykonaná dňa 11.07.2014 v poradí prvá dobrovoľná dražba bytu navrhovateľa, ktorej priebeh osvedčila notárka JUDr. Marta Jurinová so sídlom v Lučenci, Ul. Štefana Moyzesa 53, notárskou zápisnicou sp. zn. Nz 26236/2014, NCRIs 26715/2014, podľa obsahu ktorej najnižšie podanie vo výške 14.500,- Eur bolo postupne znížené na sumu 14.000,- Eur, na čo prítomný odporca 2/ ako účastník dražby urobil podanie vo výške 14.000,- Eur a bol mu udelený príklep. Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor zapísal na základe tejto notárskej zápisnice odporcu 2/ ako vlastníka predmetného bytu na LV č. XXXX, pre k. ú. E., pod sp. zn. Z 1301/2014-983/14.
Z vykonaného dokazovania obsahom spisu dražobníka ďalej mal súd preukázané, že navrhovateľ dlhodobo neplatí platby do fondu prevádzky údržby a opráv bytu ako aj za služby spojené s užívaním bytu, pričom podľa vyjadrenia odporcu 1/ len istina dlhu navrhovateľa bez príslušenstva predstavuje 20.368,52 Eur.
Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014, v zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
Podľa § 36b ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. júnom 2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.
Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 527/2002 Z. z., pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O. s. p., ale je žalobou o určenie právnej skutočnosti. Žaloby o určenie právnych skutočností nie sú v ustanovení § 80 písm. O. s. p. uvedené, naliehavý právny záujem na určení právnych skutočností vždy vyplýva z iného - osobitného právneho predpisu, ako je napr. žaloba podľa § 175k ods. 2 O. s. p., excindačná žaloba podľa § 55 Exekučného poriadku, žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, návrh o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka, určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. a ďalšie. Preto v týchto prípadoch žaloba nemôže byť zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a navrhovateľ ani nie je povinný naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať (Drápal, Bureš, a kol., Občanský soudní řád I, II Komentář. 1. Vydání, Praha, C. H. Beck, 2009, s. 530). Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva z ustanovenia § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. preto navrhovateľ nie je povinný tento osobitne tvrdiť a dokazovať.
Správu bytového domu č. súp. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, pre k. ú. E., vykonáva na základe zmluvy o výkone správy odporca 1/ ako správca v zmysle § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. Pri výkone svojej činnosti správcu je odporca 1/ oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) a rovnako podáva aj návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z. z.). Pri správe a vymáhaní pohľadávok voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov postupuje správca samostatne a účastníkmi prípadného súdneho konania na strane navrhovateľa nikdy nie sú priamo všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov ale vždy iba správca. Podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu pre pohľadávky voči navrhovateľovi na príspevkoch do fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu a na platbách za služby spojené s užívaním bytu tiež patrí svojou povahou do oblasti správy a vymáhania pohľadávok voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Odporca 1/ podaním takéhoto návrhu realizoval povinnosť správcu konať v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet. Hoci v návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby sú (a to nadbytočne) formálne uvedený ako navrhovateľ „všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov“ v zastúpení odporcom 1/, takýto návrh mohol podať aj priamo odporca 1/ ako správca bytového domu. Účastníkom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby bytu v bytovom dome spravovanom podľa zákona č. 182/1993 Z. z. preto nemajú byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ale správa podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. (resp. spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 7 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z.), ktorý je pritom oprávnený konať v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z .).
Právne vzťahy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom ako aj ich vzťahy voči správcovi bytového domu upravuje zákon č. 182/1993 Z. z., ktorý ako povinnú formu správy bytového domu predpisuje vytvorenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 7 a nasl.) alebo uzatvorenie zmluvy o výkone správy (podľa § 8 a nasl.). Zmluvu o výkone správy uzatvárajú so správcom ako zmluvná strana všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Právne vzťahy pri správe bytového domu zahŕňajú rôzne práva a povinnosti, z ktorých niektoré sú vzájomnými povinnosťami vlastníkov
bytov a nebytových priestorov navzájom (spoločná povinnosť každého vlastníka platiť príspevky do fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu alebo povinnosť platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu zodpovedajúca oprávneniu ostatných vlastníkov tieto plnenia od povinného vlastníka požadovať) spravovanými správcom (kde správa nevystupuje ako účastník právneho vzťahu - t.j. osoba oprávnená alebo povinná) a iné sú vzájomnými povinnosťami vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči správcovi bytového domu (povinnosť vlastníkov platiť poplatok za správu, povinnosť správcu poskytovať vlastníkom služby podľa zmluvy o výkone správy). Postavenie spotrebiteľa môže mať navrhovateľ voči odporcovi 1/ len v prípade, ak ide o plnenie práv a povinnosti voči odporcovi 1/ ako správcovi bytového domu. Vo veciach týkajúcich sa pohľadávok voči navrhovateľovi na príspevkoch do fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu a na platbách za služby spojené s užívaním bytu je navrhovateľ v právnom vzťahu s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorých správca iba zastupuje a v ich mene a na ich účet koná. Spomedzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri plnení vzájomných povinností vlastníkov nikto z vlastníkov nekoná ako dodávateľ alebo spotrebiteľ, preto ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľovi nemožno v predmetnej veci aplikovať.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 11.07.2014 bola vykonaná v poradí prvá dobrovoľná dražba bytu navrhovateľa č. 10 vo vchode č. 9, na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7181/229792 vzhľadom k celku zapísaného na LV č. XXXX, pre k. ú. E., ktorej priebeh osvedčila notárka JUDr. Marta Jurinová so sídlom v Lučenci, Ul. Štefana Moyzesa 53, notárskou zápisnicou sp. zn. Nz 26236/2014, NCRIs 26715/2014, podľa obsahu ktorej najnižšie podanie vo výške 14.500,- Eur bolo znížené na sumu 14.000,- Eur, na čo prítomný odporca 2/ ako účastník dražby urobil podanie vo výške 14.000,- Eur a bol mu udelený príklep. Podkladom pre vykonanie tejto dobrovoľnej dražby bol znalecký posudok na cenu predmetného bytu vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Kvetkom pod č. 56/2014 dňa 25.05.2014, podľa ktorého cena bytu určená metódou polohovej diferenciácie bola stanovená sumou 16.000,- Eur.
Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. účinného od 01.06.2014 (v znení novely zákonom č. 106/2014 Z. z. ustanovenia ktorého sa použijú aj na predmetnú dobrovoľnú dražbu) najnižšie podanie na v poradí prvej dražbe bytu, v ktorom mal navrhovateľ trvalý pobyt, nemohlo byť nižšie ako 90 % hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom. Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Ing. Ondreja Kvetka č. 56/2014 zo dňa 25.05.2014 (a to odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ správnosť zistenia všeobecnej hodnoty bytu týmto znaleckým posudkom spochybňoval) najnižším podaním by mohla byť suma 14.400,- Eur. Odporca 3/ znížením najnižšieho podania pod túto hranicu na sumu 14.000,- Eur, postupujúc na základe dojednania v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 04.06.2014, podľa článku V. ktorej najnižšie podanie pre predmet dražby malo byť vo výške 14.500,- Eur a licitátor dražobníka bol oprávnený znížiť najnižšie podanie na 12.500,- Eur, porušil ustanovenia § 16 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. účinného od 01.06.2014, ktoré zníženie najnižšieho podania pod hranicu 90 % a to najviac na 75 % hodnoty predmetu dražby zistenej znaleckým posudkom pripúšťajú v prípade predmetu dražby, v ktorom má dlžník trvalý pobyt, až na v poradí druhej (a ďalšej) dražbe.
Nie celkom jasne formulované ustanovenia § 16 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014 je potrebné vo vzájomnej súvislosti systematicky vykladať tak, že najnižšie podanie v prípade dražby bytu, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt nemôže v žiadnom prípade (ani v prípade prvej ani v prípade opakovanej dražby) byť nižšie ako 75 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (§ 16 ods. 6 prvá časť vety), pričom v prípade v poradí prvej dražby najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (§ 16 ods. 6 druhá časť vety). Dohoda o možnosti znížiť najnižšie podanie podľa § 16 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. je obmedzená v prípade výkonu záložného práva najnižšími podaniami ustanovenými zákonom t.j. výškou podania pre prvú (a ďalšiu dražbu) určenú podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. Teda ani na základe oprávnenia znížiť najnižšie podanie podľa § 167 ods. 7 nemožno najnižšie podanie v prípade prvej dražby znížiť pod 90 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Opačný výklad, t.j. že najnižšie podanie, ktoré by bolo výsledkom dohody navrhovateľa a dražobníka o znížení najnižšieho podania podľa § 16 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., by mohlo byť v prípade prvej dražby aj nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, by znamenal, že určenie hranice najnižšieho podania podľa § 16 ods. 6 by stratilo akýkoľvek zmysel. Najnižším podaním podľa § 16 ods. 6 je preto vždy potrebné rozumieť aj najnižšie podanie znížené na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 16 ods. 7.
Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. umožňuje určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby v prípade porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Hoci to zákon č. 527/2002 Z. z. výslovne neupravuje, z povahy jednotlivých ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., obsahujúceho rôzne právne normy, vyplýva, že nie každé porušenie tohto zákona má vplyv aj na platnosť dobrovoľnej dražby. Zistené porušenie ustanovení § 16 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., majúcich na zreteli ochranu práv navrhovateľa, upravujúcich kogentne výšku najnižšieho podania je však samo osebe tak závažným porušením zákona č. 527/2002 Z. z., že má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby.
Pri rozhodovaní vo veci súd zvažoval aj možnosť zamietnutia návrhu navrhovateľa pre možný rozpor výkonu práva navrhovateľa navrhnúť určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platnosť dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. súd nepreskúmava ex offo (bez návrhu), ale vždy iba na návrh. Preto ak by aj v prípade evidentne neplatnej dobrovoľnej dražby návrh na určenie neplatnosti dražby podaný nebol, vydražiteľ by zostal vlastníkom vydraženej veci. Podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. možno teda tiež považovať za právo navrhovateľa, pri ktorom, ako pri každom inom práve, musí resp. môže byť preskúmavaný aj súlad jeho výkonu s dobrými mravmi. Navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za stavu, kedy pre neplnenie záväzkov po dobu viac ako 10 rokov dosiahol dlh navrhovateľa na platbách do fondu prevádzky údržby a opráv a za služby spojené s užívaním bytu sumu presahujúcu len na istine 20.000,- Eur (pričom takúto sumu zrejme nedosahuje ani hodnota predmetného bytu), pre uspokojenie časti ktorej bola konaná sporná dobrovoľná dražba. Za tohto stavu je pre ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome azda viac želaným dôsledkom vykonania dobrovoľnej dražby následný odchod navrhovateľa a jeho rodiny z bytového domu, ako samotné uspokojenie zrejme inak len veľmi ťažko vymožiteľnej pohľadávky. Z dôvodu, že účelom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. je výlučne vymoženie záložným právom zabezpečenej pohľadávky proti navrhovateľovi a nie prevod vlastníckeho práva k vydraženej veci, ktorý je len vedľajším dôsledkom úspešnej platne vykonanej dražby, ako aj z dôvodu, že vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu ako jedno zo základných práv a slobôd, dospel súd k záveru, že podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovateľom pri zistenom závažnom porušení zákona č. 527/2002 Z. z. nie je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi.
Z týchto dôvodov preto súd podanému návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci E., okrese Revúca, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. ako byt č. 10 vo vchode č. 9, na 5. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/328 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7181/229792 vzhľadom k celku, organizovaná dňa 11.07.2014 odporcom 3/ ako dražobníkom, priebeh ktorej je osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Marty Jurinovej so sídlom v Lučenci, Ul. Štefana Moyzesa 53, sp. zn. Nz 26236/2014, NCRIs 26715/2014, zapísanej Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor pod sp. zn. Z 1301/2014-983/14, je neplatná. Z tohto dôvodu už sa súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal ostatnými navrhovateľom tvrdenými dôvodmi neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z dôvodu, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce pre rozhodnutie vo veci, ďalšie navrhované dokazovanie už súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonať.
Navrhovateľovi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., navrhovateľ preto bol podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. a podľa § 138 ods. 4 O. s. p. osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 Eur podľa položky č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh odporcom 1/ až 3/ podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, pretože navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za stavu, kedy pre neplnenie záväzkov po dobu viac ako 10 rokov dosiahol dlh navrhovateľa na platbách do fondu prevádzky údržby a opráv a za služby spojené s užívaním bytu sumu presahujúcu len na istine 20.000,- Eur, z ktorého dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pričom tento dôvod je zároveň možné považovať aj za pomery odporcov 1/ - 3/ v zmysle § 138 O. s. p. odôvodňujúce oslobodenie odporcov 1/ - 3/ od súdnych poplatkov. Odporcovia 1/ - 3/ nebránili svoje práva v konaní svojvoľne resp. zrejme
bezúspešne, keď presný zmysel právnej normy obsiahnutej v ustanoveniach § 16 ods. 6 a 7 zákona č. 527/2002 Z. z. je potrebné nájsť až výkladom, ktorý autoritatívne a záväzne môže vykonať iba súd.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, z dôvodu, že v konaní neúspešným odporcom 1/ - 3/ právo na náhradu trov konania nevzniklo a v konaní úspešnému navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p. za ktoré súd považoval skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za stavu, kedy pre neplnenie záväzkov po dobu viac ako 10 rokov dosiahol dlh navrhovateľa na platbách do fondu prevádzky údržby a opráv a za služby spojené s užívaním bytu sumu presahujúcu len na istine 20.000,- Eur, bolo by teda dôvodné, aby si trovy tohto súdneho konania niesol navrhovateľ sám, pričom navrhovateľovi ako prijímateľovi bezplatnej právnej pomoci žiadne trovy konania nevznikli a trovy právneho zastúpenia zaplatí advokátovi navrhovateľa Centrum právnej pomoci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v piatich vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).