Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-36-2015.pdf
PDF · 111.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. Č.. XX/E, U., o zaplatenie 708,54 euro, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 708,54 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 708,54 euro od 10.05.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku v sume 42 eur na účet navrhovateľa vedený vo T., G..Y.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 142,78 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v I.,, č. ú.: XXXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania podaným na súd dňa 01.10.2014 (pôvodne Okresný súd v Galante), sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 708,54 euro s príslušenstvom, titulom náhrady za poistné plnenie vyplatené z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Odporcovi bol žalobný návrh s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach účastníka konania doručený podľa § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 05.02.2015, na adresu bydliska, ktorú oznámil súdu (vo veci vedenej na OS Galanta, sp. zn. 20C 357/2012) ako adresu, na ktorej preberá zásielky: Y. T. XX/E, U. a na ktorej sa aj na základe šetrenia príslušného OO PZ Bratislava III odporca zdržuje (X R.., Č..Z.. XXX).
Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 115a O.s.p., na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu, alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V danej veci súd dňa 17.03.2015 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 31.03.2015 o 09:30 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
V prejednávanej veci, za splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom a z predloženými listinnými dôkazmi -výpisom z centrálnej evidencie MV, správou dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody z 02.07.2014,výpočtom výšky škody z 26.03.2014, vyjadrením likvidátora ku spôsobu likvidácie zo dňa 11.12.2013 č. PU: 1341052729, likvidáciou škodovej udalosti z 11.12.2013, kalkuláciou opravy č. 1341052729 z 23.10.2013, faktúrou č. 76-2013 z 31.10.2013, výzvou z 24.02.2014, listom M. R. z 11.02.2014, oznámením o storne poistnej zmluvy č. 3471688274 z 10.10.2013, výpisom z účtu navrhovateľa z 27.03.2014, výzvou na náhradu poistného plnenia z 09.04.2014 s doručenkou a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.10.2013 odporca spôsobil ako vodič nesprávnym otáčaním a cúvaním motorovým vozidlom zn. KIA, EVČ: NZ - 828 CY dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN, EČV: PK - LOCK1, ktorého držiteľom bola v tom čase spoločnosť LOCK service, s.r.o., Suvorovova 42, Pezinok, IČO 44 674 902 (ďalej „poškodený“).
V čase predmetnej dopravnej nehody bol odporca podľa evidencie MV vlastníkom motorového vozidla zn. KIA, ktorým ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pričom v čase dopravnej nehody odporca nemal k predmetnému vozidlu uzatvorené podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vykonala likvidáciu škodovej udalosti na základe havarijného poistenia poškodeného a to rozsahu zistenej škody podľa predložených dokladov za opravu poškodeného vozidla a zníženú o nelikvidné položky, celkovo vo výške 731 euro, ktorú vyplatila poškodenému titulom poistného plnenia z havarijného poistenia. Následne poisťovňa listom z 24.02.2014 oznámila vyplatenie poistného plnenia navrhovateľovi a s poukazom na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. žiadala o refundáciu z poistného garančného fondu vyplatenej sumy 731 eur na účet poisťovne.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa, ktorému vznikla v zmysle § 24 ods. 2 cit. zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bolo na účet poisťovne poškodeného dňa 27.03.2014 z garančného fondu vyplatené (refundované) poistné plnenie vo výške 708,54 euro.
Následne navrhovateľ listom zo dňa 09.04.2014, si podľa § 24 ods. 7 cit. zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu žalovanej sumy, ktorú z dôvodu poistnej udalosti vyplatil poškodenému z poistného garančného fondu titulom poistného plnenia (poisťovni poškodeného z titulu zákonnej cesie podľa § 813 ods. 1 OZ), ktorú ho vyzval uhradiť na účet navrhovateľa v lehote do 09.05.2014. Odporca do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.
Podľa § 789 ods.2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z."), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom 12) zaniká aj zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, 6a).
Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila..
Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Právna teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený pravidlom „lex specialis derogat generali“ (špeciálny zákon ruší zákon všeobecný), za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava (užšia právna norma) má prednosť pred úpravou všeobecnou (širšou normou), ktorá sa uplatní tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje. Tento vzťah špeciality a subsidiarity existuje aj medzi zákonom č. 381/2001 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave poistného obsiahnutej v zákone o poisťovníctve a Občianskom zákonníku (lex generalis), vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého všeobecná právna úprava pôsobí podporne (subsidiárne), iba vtedy, ak uvedený špeciálny zákon neustanovuje inak, t. j. ak niektoré otázky nerieši.
Zákon č. 381/2001 Z.z. ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zriadil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá na základe § 20 ods. 2 písm. a/ spravuje poistný garančný fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených v § 24, 24a 24b za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla.
V citovanom ustanovení § 813 Občianskeho zákonníka je upravený prechod práva na náhradu škody, ktorá bola spôsobená poistnou udalosťou, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov priamo zo zákona (ex lege) a to z poisteného, ktorému právo na náhradu škody vzniklo, na poistiteľa a nastáva okamihom vyplatenia plnenia poistenému. Poistený môže uplatniť svoje právo na plnenie proti poistiteľovi a súčasne aj proti zodpovednému subjektu, pričom sám zvolí spôsob, ktorý je pre neho výhodnejší. Nesmie sa však bezdôvodne obohatiť (§ 451). Prechod sa týka len práv na náhradu škody a je obmedzený výškou sumy (poistného plnenia), ktorú vyplatil poistiteľ poistenému. Podmienkou prechodu takého práva je skutočnosť, že právo na náhradu škody proti inej osobe z poistnej udalosti existovalo, pričom prechod práva nastáva priamo zo zákona, ak sú splnené podmienky tohto prechodu. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, musí ísť o škodu za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody a napokon podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistnému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa. V prípade, ak plnenie poistiteľa, kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za spôsobenú škodu len v časti, na poistiteľa prechádza len táto časť práva na náhradu škody. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poistného na náhradu škody na poistiteľa. Však tým, že poistiteľ plnil poškodenému poistenému, subjekt zodpovedný za škodu sa nezbavuje následkov zodpovednosti za škodu. Ako bolo uvedené, podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa sú podľa § 813 Občianskeho zákonníka: a/ zodpovednosť za škodu iného, b/ existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia a c/ výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Z ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že k prechodu práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia dochádza bez ohľadu na to, z ktorého právneho predpisu vyplýva zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi. Podstatou tohto nároku je záujem na tom, aby poistený nebol na škodovej udalosti ziskový, t.j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti. Ďalším dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je to, aby osoba zodpovedná za škodu bola postihnutá aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa.
Z uvedeného výkladu a citovaných ustanovení zákona vyplýva zákonný rámec pre posúdenie predmetného nároku. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti Slovenskej
kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. má Slovenská kancelária poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu spôsobenú poistnou udalosťou podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ právo na náhradu toho, čo za neho plnila a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol (§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V danom prípade odporca nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený mohol svoje právo na náhradu škody uplatniť proti škodcovi alebo priamo proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel povinné zmluvné poistenie (§ 823 Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 1 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.). Poškodený mohol tiež voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov uplatniť právo na poistné plnenie z poistného garančného fondu (§ 24 zákona č. 381/2001 Z.z.). Poškodený neuplatnil právo na náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., ale škodu si uplatnil u svojho poisťovateľa (Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s.) zo svojej havarijnej poistky, ktorú mal u neho uzavretú. Navrhovateľ následne vyplatil z poistného garančného fondu poisťovateľovi sumu, ktorú uhradila poškodenému z jeho havarijného poistenia.
Vzhľadom na to, že odporca nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, navrhovateľ uhradil (refundoval) z poistného garančného fondu poistné plnenie vyplatené na základe zmluvy o poistení majetku (havarijného poistenia vozidla poškodenej spoločnosti LOCK service, s.r.o. u poisťovateľa Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s.), v tej časti ktorá zodpovedala výške náhrady škody, za ktorú škodca zodpovedal (refundoval zníženú sumu z 731 euro na 708,54 euro), keď na základe tzv. zákonnej cessie podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného na náhradu škody a mal právo na poistné plnenie z poistného garančného fondu (§ 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.), čím navrhovateľovi vzniklo nie právo na náhradu škody proti odporcovi, ale právo na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z.) dňom, kedy poisťovateľovi majetkového poistenia vyplatil poistné plnenie, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedala osoba bez poistenia zodpovednosti (t.j. odporca). Poisťovateľ, ktorý takto vstúpil do práv poškodeného, získal právo na priame plnenie z poistného garančného fondu. Navrhovateľ sa potom okamihom vyplatenia poistného plnenia zmluvnej poisťovni odporcu, sa stal v danej veci aktívne legitimovaným titulom práva na náhradu toho, čo plnila za osobu bez poistenia zodpovednosti. Právo navrhovateľa na tzv. postih (regres) má povahu originárneho nároku, ktorého vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamžiku, kedy bolo poškodenému poskytnuté plnenie z garančného fondu a kedy vzniklo právo navrhovateľa voči odporcovi na náhradu sumy, ktorú uhradil poškodenému v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z..
Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania k prvému dňu
omeškania (10.05.2014, deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty na úhradu do 09.05.2014) bola 5,25 % ročne.
Vychádzajúc z uvedeného, súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy 708,54 navrhovateľovi titulom nároku domáhať sa náhrady vyplatených finančných prostriedkov z poistného garančného fondu, na základe poistného plnenia vyplateného zmluvnej poisťovni poškodeného, za osobu bez poistenia zodpovednosti, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z vyplatenej sumy 708,54 euro od 10.05.2014 odo dňa nasledujúceho po dni márneho uplynutia lehoty na úhradu do 09.05.2014, v ktorej bol odporca vyzvaný sumu uhradiť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Trovy konania, ktoré súd podľa citovaných ustanovení zákona priznal plne úspešnému navrhovateľovi voči neúspešnému odporcovi, pozostávajú zo sumy 42 euro za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a trov právneho zastúpenia v sume 142,78 euro, vypočítané podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb á 51,45 euro za 1 úkon + 2 x paušál vo výške 8,04 euro (2014) zvýšené o 20 % DPH (102,90 euro + 16,08 euro + 23,80 euro), ktoré je odporca povinný zaplatiť k rukám (účet) právneho zástupcu navrhovateľa právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava IČO 36 613 843; účet vedený v I.O.,, č. ú.: XXXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX, v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 214,16 euro za 3 úkony právnej služby á 61,74 euro s DPH - prevzatie a príprava veci, písomné podanie protistrane -pokus o zmier a podanie žaloby + 3 x režijný paušál á 9,65 euro s DPH za rok 2014. Súd v danom prípade nepriznal náhradu trov za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane - pokus o zmier (á 51,45 + RP 8,04 zvýšené o 20% DPH), ktorý nemožno vzhľadom na jeho nepreukázané doručenie protistrane a aj administratívny charakter, neobsahujúci žiadny právny rozbor, stanovisko vo veci, skutkovo a právne
jednoduchej, považovať za úkon právnej služby v zmysle § 18 a nasl. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, za ktorý patrí odmena podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky a preto súd náhradu za tento úkon právnej služby navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.