Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2497-2013.pdf
PDF · 125.53 KB
Case nature
Subarea
1Er/2497/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti povinnému 1/ G. U., Q.. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt nahlásený na K. U. U., t.č. U. X, XXX XX U. U., štátny občan SR a povinnému 2/ Z. X., Q.. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX U. U., štátny občan SR, zastúpenému Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o, so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, na vymoženie pohľadávky vo výške 2 491,22 Eur s príslušenstvom, vykonávanej povereným exekútorom Mgr. Angelikou Slopovskou, Exekútorský úrad so sídlom Sedlárska 6, P.O. BOX 86, 810 00 Bratislava 1, pod sp. zn. EX 115/13, o námietkach povinného 2/ proti exekúcií a o jeho návrhu na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného 2/ proti exekúcií z a m i e t a .
Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie proti povinnému 2/ až do doby právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie v tejto veci, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp. zn. 1Er/2497/2013.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 2 491,22 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 7RO/260/2010 - 36 zo dňa 22. 11. 2010. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie došiel k súdnemu exekútorovi dňa 19. 08. 2013.
Poverením č. 5601 103617 zo dňa 21. 08. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Angeliku Slopovskú, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Sedlárska 6, 810 00 Bratislava 1, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 115/13.
Poverený exekútor dňa 07. 10. 2013 predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného 2/ proti exekúcií zo dňa 10. 09. 2013.
Dňa 27. 08. 2013 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému 1/ dňa 10. 09. 2013 a povinnému 2/ dňa 04. 09. 2013. Podaním zo dňa 10. 09. 2013 povinný 2/ podal námietky proti exekúcii prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal za existujúce objektívne okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku oprávneného. Uviedol, že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, mu v (základnom) konaní nebol doručený v súlade s ust. §§ 47 a 173 O.s.p., pretože predmetný platobný rozkaz za neho prevzala jeho matka, bez toho aby bola na takýto úkon splnomocnená, a na viac v čase, keď v zmysle § 172 ods. 1 O.s.p. uplynula lehota na podanie odporu. Osobitne zdôraznil, že sa dlhodobo nezdržuje na adrese trvalého pobytu, nakoľko spolu aj so svojou rodinou sa dlhodobo zdržuje v inej nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom. Pokiaľ pri doručovaní do vlastných rúk adresát nebol doručovateľom zastihnutý, nemôže za neho platne nikto iný písomnosť prijať, ani jej prijatie potvrdiť. Keďže povinný 2/
neprevzal platobný rozkaz do vlastných rúk, nešlo o platné procesné doručenie, s ktorým O.s.p. spája účinok právoplatného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Navrhol súdu vykonať dokazovanie jeho výsluchom a jeho matky. V súvislosti s doručovaním platobného rozkazu poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 747/2000: "Ak dospeje súd v exekučnom konaní na základe vykonaného dokazovania, že prevzatie rozhodnutia povinným, ktoré je exekučným titulom, nebolo platným procesným úkonom, je povinný podľa § 268 ods. 1, písm. a/ OSP, § 57 ods. 1, písm. a/ EP exekučné konanie zastaví." Z tohto dôvodu platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7RO/260/2010 nemôže byť považovaný za platný exekučný titul, resp. podklad na vykonanie exekúcie, pretože na ňom bola nesprávne, bez splnenia zákonných podmienok vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Preto žiadal námietkam vyhovieť a následne exekúciu zastaviť.
K námietkam povinného proti exekúcií sa vyjadril oprávnený listom zo dňa 21. 10. 2013. Vo vyjadrení uviedol, že procesnou obranou povinného proti exekúcií sú v zmysle § 50 Exekučného poriadku námietky, ktorými povinný môže požadovať zastavenie exekúcie. V podaných námietkach však môžu byť uvádzané len také tvrdenia, ktoré pripúšťa a taxatívne vymedzuje zákon v ust. § 50 EP, a to, že po vzniku exekučného titulu, ale pred začatím exekučného konania došlo k zániku vymáhaného nároku (a to aj sčasti, napr. splnením), alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný musí svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a náležitými argumentmi, avšak podanie povinného 2/ zo dňa 10. 09. 2013 nič z uvedeného neobsahuje. Z tohto dôvodu považuje tvrdenia povinného 2/ za nepreukázané a irelevantné. Oprávnený naďalej disponuje vykonateľným exekučným titulom. Povinný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal zánik, resp. nedoručenie tohto platobného rozkazu, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený ďalej poukázal na postavenie povinného 2/ v predmetnom konaní, na zmluvu o stavebnom sporení č. 22426539/7930, Ručiteľskú listinu č.1, ktorou sa povinný 2/ zaviazal, že na vyzvanie oprávneného najneskôr v deň splatnosti uhradí úver, alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ z vlastných prostriedkov. Teda povinný 2/ má postavenie ručiteľa. V základnom konaní oprávnený pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu vychádzal z takéhoto postavenia povinných, a preto žiadal súd zaviazať každého z nich samostatne, teda zohľadnil samostatný inštitút ručenia, preto povinní nie sú solidárnymi dlžníkmi. Ak sa preukáže, že pri doručovaní platobného rozkazu neboli splnené podmienky pre postup v zmysle § 173 ods. 1 a 2 O.s.p., navrhuje súdu zastavenie exekúcie, alternatívne, ak sa preukáže, že boli splnené uvedené podmienky, navrhuje súdu námietky povinného 2/ zamietnuť.
Naposledy rozhodol vyšší súdny úradník rozhodnutím okresného súdu č. k. 1Er/2497/2013-46 zo dňa 03. 02. 2014 tak, že námietky povinného 2/ proti exekúcii zamietol.
Proti tomuto citovanému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi povinného 2/ dňa 10. 02. 2014, tento podal odvolanie v zákonnom stanovenej lehote dňa 24. 02. 2014. Poukázal na koncentračnú zásadu pri konaní o námietkach povinného, ktorá znamená, že konajúci súd pri rozhodovaní nemôže zohľadniť iné dôvody, ako tie, ktoré boli povinným oznámené v zákonom určenej 14 - dňovej lehote na podanie námietok. Zásada koncentrácie odvolacích dôvodov sa v žiadnom prípade netýka dôkazov, ktoré majú slúžiť na preukázanie námietkových dôvodov uvádzaných povinným. Ak súd dospel k záveru, že povinný v námietkach na jednej strane riadne uviedol dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, ale na druhej strane tieto dôvody nepreukázal dôkazmi, mal ho prvostupňový súd vyzvať na ich predloženie (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ďalej si súd vo vzťahu k povinnému nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Povinný nemohol skôr napadnúť platnosť exekučného titulu, keďže o existencii tohto rozhodnutia sa reálne dozvedel až na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na značný časový odstup odo dňa údajného nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu do dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému je zrejmé, že povinný v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už nemal k dispozícii žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, využitím ktorého by mohol dosiahnuť zrušenie exekučného titulu. Jedinou reálnou procesnou obranou sú námietky proti exekúcii. Posudzovanie toho, či platnosť exekučného titulu v konaní vo veci samej napadol, alebo nie, exekučnému súdu ani neprináleží a z tejto skutočnosti nemôže súd vyvodzovať žiadne relevantné závery.
Ďalej sa právny zástupca vyjadril k otázke trvalého pobytu povinného 2/ v čase doručovania platobného rozkazu. Tento nespochybňuje, že jeho trvalý pobyt bol evidovaný na adrese, na ktorú mu bol platobný rozkaz doručovaný. Na tejto adrese sa reálne dlhodobo nezdržuje a nezdržoval sa ani v čase doručovania platobného rozkazu. Na preukázanie skutočností, že platobný rozkaz reálne neprevzal, nemohol okrem navrhnutých dôkazov predložiť iný reálny dôkaz. Za účelom preukázania osoby, ktorá platobný rozkaz reálne prevzala, sa obrátil so žiadosťou na Slovenskú poštu, a.s., ktorá bez oznámenia presného čísla zásielky nie je schopná predložiť písomné listiny, na ktorých je presne identifikovaná osoba, ktorá platobný rozkaz prevzala. Za účelom zistenia tohto podacieho čísla povinný požiadal o predloženie podacieho hárku, na ktorom je vyznačená zásielka doručovaná povinnému zamestnancom Okresného súdu Banská Bystrica. Tento podací hárok sa pracovníkom súdu napriek ich snahe nepodarilo nájsť (boli prekontrolované všetky podacie hárky za mesiac december 2010, avšak podací hárok sa medzi nimi nenachádzal). Z tohto dôvodu povinný, bez svojho zavinenia nie je schopný zistiť podacie číslo predmetnej zásielky, na základe ktorého by bola pošta schopná identifikovať osobu, ktorá platobný rozkaz namiesto odporcu reálne prevzala. Preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Oprávnený sa písomne vyjadril k odvolaniu povinného (vyjadrenie zo dňa 07. 03. 2014), ktoré sa z hľadiska obsahu stotožňuje s vyjadrením k námietkam povinného proti exekúcii. Súd pri rozhodovaní vykonal dokazovanie lustráciou zo Sociálnej poisťovne, ako aj lustráciou v Registri obyvateľov, z ktorých vyplýva, že povinný 2/ žije na oznámenej adrese od roku 1981 do súčasnej doby. Žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, nepredložil žiadny reálny dôkaz o nedoručení exekučného titulu, teda neuniesol dôkazné bremeno. Preto exekúcia voči povinnému 2/ je vedená oprávnene.
Povinný 2/ cestou právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie a súčasne návrh na povolenie odkladu exekúcie zo dňa 25. 4. 2014. Na zdôvodnenie uviedol, že exekučný titul musí spĺňať podmienky materiálnej aj formálnej vykonateľnosti. Pod formálnou vykonateľnosťou je potrebné rozumieť situáciu, keď je súdne rozhodnutie účastníkom doručené spôsobom určeným zákonom a voči rozhodnutiu nebolo v určenej lehote podané odvolanie. Na preukázanie skutočnosti, že povinný neprevzal zásielku obsahujúcu platobný rozkaz, predložil nasledovné dôkazy, resp. poukázal na skutočnosti zrejmé z obsahu súdneho spisu: 1/ Bez potreby odborného grafologického skúmania a na základe vizuálneho porovnania podpisu povinného na ručiteľskom vyhlásení zo dňa 02. 12. 2003 a na plnej moci zo dňa 06. 09. 2013 s podpisom na predmetnej doručenke je nepochybné, že nejde o podpisy jednej a tej istej osoby, a že podpis na doručenke nie je podpisom povinného. 2/ Povinný tvrdí, že podpis na doručenke je podpisom jeho otca, ktorý sa rovnako volá Z. X. ako povinný a podľa písomného vyjadrenia, ktorého podpis na doručenke je jeho podpisom, nakoľko zásielku obsahujúcu platobný rozkaz z dôvodu zhody jeho mena a priezviska s menom a priezviskom povinného prevzal on osobne. 3/ Povinný sa dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého U. U. X, U. U., ide o nehnuteľnosť jeho rodičov, povinný od septembra 2006 je vlastníkom bytu č. 2 na adrese J. XX, U. U., v ktorom od tohto času aj reálne žije. 4/ Povinný sa dňa 14. 12. 2010 po celú dobu trvania úradných hodín Slovenskej pošty, a.s. zdržiaval mimo územia Mesta Banská Bystrica, nakoľko bol svojim zamestnávateľom (TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o.) vyslali na celodennú služobnú cestu. Táto skutočnosť je potvrdená záznamom monitorovacieho zariadenia namontovaného v služobnom aute povinného (motorové vozidlo U. C., Š. U. XXX P.) a písomným vyhlásením konateľa uvádzanej spoločnosti J.. R. A..
Povinný 2/ predložil ako dôkaz Ručiteľské vyhlásenie povinného zo dňa 02. 12. 2003. Z ďalšieho predloženého dôkazu označeného ako vyhlásenie Z. X. Y.., Q.. XX. XX. XXXX, U. U. X, U. U. zo dňa 25. 04. 2014 vyplýva, že menovaný pre účely tohto exekučného konania výslovne vyhlásil, že podpis na doručenke, fotokópia ktorej tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto vyhlásenia, je jeho vlastnoručným podpisom a súčasne potvrdzuje, že predmetnú zásielku osobne prevzal na pracovisku Slovenskej pošty, a.s. v Banskej Bystrici, na ul. Kyjevské námestie 6, Banská Bystrica, dňa 14. 12. 2010. Pravosť podpisu na tomto vyhlásení bola osvedčená notárom JUDr. Pavlom Jombíkom dňa 06. 05. 2014 (osvedčenie o pravosti podpisu). Z ďalšieho predloženého dôkazu označeného ako písomné vyhlásenie spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o., Lazovná 68, Banská Bystrica, zo dňa 25. 04. 2014 vyplýva, že táto spoločnosť konajúca J.. R. A., konateľom spoločnosti pre účely tohto exekučného konania výslovne vyhlasuje, že Z. X. J.., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. U. X, U. U. bol dňa 14. 12. 2010 vyslaný na služobnú pracovnú cestu mimo územia Mesta Banská Bystrica, ktorá trvala v čase od 09.00 h do 12.00 h. Táto skutočnosť zároveň je preukázaná pripojeným výpisom z jazdy služobného motorového vozidla U. C., Š. U. XXX P., prideleného na výlučné využívanie Z. X. Q. D. XX. XX. XXXX, výpis ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto vyhlásenia zo dňa 25. 04. 2014. Ďalším predloženým dôkazom je čiastočný výpis z S. Č..
XXXX pre kat. územie Sásová, z ktorého vyplýva, že Z. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. X, U. U., je výlučným vlastníkom bytu č. 2, na 1. poschodí vo vchode č. XX, na U. X, U. U.. Povinný 2/ sa obrátil so žiadosťou o presnú identifikáciu osoby, ktorá predmetnú zásielku prevzala na Slovenskú poštu, a.s., ktorá však bez oznámenia presného čísla zásielky nie je schopná predložiť požadované listiny. Povinný nedisponuje ani obálkou, na ktorej je toto podacie číslo vyznačené a podacie číslo nie je preto schopný zistiť. Z tohto dôvodu sa obrátil so žiadosťou na Okresný súd Banská Bystrica o predloženie podacieho hárku, na ktorom je vyznačená zásielka doručovaná povinnému. Napriek snahe sa pracovníkom súdu nepodarilo podací hárok nájsť, boli prekontrolované všetky podacie hárky za mesiac december 2010. Povinný nie je bez svojho zavinenia schopný zistiť podacie číslo zásielky, na základe ktorej by bola príslušná pošta schopná identifikovať osobu, ktorá platobný rozkaz namiesto odporcu reálne prevzala. Preto povinný navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica za účelom zistenia podacieho čísla tejto zásielky vykonal opakované dohľadanie vo svojom archíve. Následne navrhuje, aby sa súd obrátil na Slovenskú poštu, a.s. so žiadosťou o identifikáciu osoby, ktorá dňa 14. 12. 2010 platobný rozkaz reálne prevzala. Na základe predložených dôkazov je nepochybné, že platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko sa z dôvodu jeho nedoručenia do vlastných rúk povinného objektívne nemohol stať právoplatným ani vykonateľným. Preto navrhol exekúciu v celom rozsahu zastaviť podľa § 57 ods. 1, písm. a/ EP a povinnému priznať náhradu trov exekučného konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie námietok, trov právneho zastúpenia vo výške 436,70 Eur + DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie námietok proti exekúcii, vypracovanie odvolania proti uzneseniu o zamietnutí námietok, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, paušálny poplatok 2 x po 7,81 Eur, paušálny poplatok 2 x po 8,04 Eur).
Na základe týchto skutočností povinný 2/ cestou právneho zástupcu zároveň tým istým podaním navrhol, aby exekučný súd povolil odklad predmetnej exekúcie voči povinnému 2/, a to až do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie.
Podaním zo dňa 22. 05. 2014 povinný 2/ cestou právneho zástupcu písomne opravil odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 25. 04. 2014, keďže na strane 3 tohto návrhu v bode 4 omylom s predloženými dôkazmi uviedol, že povinný sa dňa 14. 12. 2010 po celú dobu trvania úradných hodín Slovenskej pošty, a.s. zdržiaval mimo územia Mesta Banská Bystrica, nakoľko bol zamestnávateľom vyslaný na služobnú cestu. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Slovenská pošta, a.s. na základe ich žiadosti oznámila, že uloženie zásielky určené do vlastných rúk, doručované na adresu U. X sa nachádzajú na pobočke Banská Bystrica 4, ktorá má sídlo na Kyjevskom námestí 6, Banská Bystrica. Tomuto nasvedčuje pripojená e-mailová komunikácia zo dňa 21. 05. 2014. Z výpisu knihy jázd je nepochybné, že povinný sa dňa 14. 12. 2010 síce pohyboval po území Mesta Banská Bystrica, na Kyjevskom námestí však počas celého dňa nebol a v tento deň ani predmetnú zásielku nemohol osobne prevziať.
Oprávnený sa písomne vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie (vyjadrenie zo dňa 14. 08. 2014). Poukázal na to, že povinný si protirečí, keďže v námietkach proti exekúcii uvádza, že platobný rozkaz za povinného 2/ prevzala jeho matka, ktorá v čase doručovania platobného rozkazu bývala na rovnakej adrese ako povinný 2/, pričom mu danú skutočnosť oznámila až po uplynutí lehoty na podanie odporu podľa § 172 ods. 1 O.s.p. Zároveň povinný 2/ ako dôkaz navrhol výsluch matky, ako aj podpis na doručenke obálky s platobným rozkazom.
Ďalej vo vyjadrení oprávnený uvádza, že povinný 2/ v protiklade v odvolaní uviedol, že o existencii exekučného titulu sa reálne dozvedel až na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň na strane 3 odvolania povinný tvrdí, že nemohol bez svojho zavinenia súdu predložiť žiadny iný reálny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Až v návrhu na zastavenie exekúcie predložil ako ďalší dôkaz vyhlásenia zamestnávateľa. Tvrdenie, že služobné auto sa dňa 14. 12. 2010 nenachádzalo na Kyjevskom námestí 6 v Banskej Bystrici - v sídle pošty a z tohto dôvodu si povinný 2/ nemohol prevziať svoju súkromnú zásielku na pošte, nepovažuje oprávnený s poukazom na protichodné tvrdenia povinného 2/ za dôveryhodné a za dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval nemožnosť prevzatia zásielky na pošte.
Opäť oprávnený poukázal na ust. § 44 ods. 2 EP. Má za to, že exekučné konanie voči povinnému 2/ je vedené oprávnene, a preto žiadal návrh na zastavenie exekúcie voči tomuto povinnému zamietnuť.
Oprávnený sa nevyjadril k návrhu na odklad exekúcie.
Odvolanie povinného 2/ smeruje proti rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym úradníkom o zamietnutí námietok proti exekúcii, proti výroku ktorého zákon odvolanie nepripúšťa. Teda odvolaním napadnuté uznesenie sa zo zákona zrušuje a opätovne musí rozhodnúť o námietkach povinného proti exekúcii sudca. Takýto záver vyplýva z ust. § 374 ods. 4 posledná veta OSP, v ktorom sa uvádza, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Keďže odvolanie povinného 2/ bolo podané oprávnenou osobou a včas, preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o námietkach povinného 2/ proti exekúcii.
Podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
A/ Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe takejto námietky rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Preskúmaním súdneho spisu a predloženého exekútorského spisu EX 115/13 exekučný súd mal preukázané nasledovné:
Exekučné konanie začalo dňa 19. 08. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prebiehajúcej exekúcií je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 7RO/260/2010 - 36 zo dňa 22. 11. 2010. Predmetné rozhodnutie je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 25. 10. 2011. Poverený exekútor dňa 27. 08. 2013 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému 1) dňa 10. 09. 2013 a povinnému 2/ dňa 04. 09. 2013. Povinný 2/ vzniesol proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, tieto boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 13. 09. 2013, odovzdané na poštovú prepravu dňa 11. 09. 2013, t.j. námietky proti exekúcií boli podané povinným 2/ v zákonom stanovenej lehote.
Na základe námietok povinného 2/ proti exekúcii súd skúmal, či sa exekúcia začala oprávnene a či exekučný titul je vykonateľný, ako aj skutočnosť, či povinný 2) dobrovoľne do začatia exekučného konania (deň, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie) dobrovoľne splnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie.
Exekučným titulom v prebiehajúcej exekúcií je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 7RO/260/2010 - 36 zo dňa 22. 11. 2010. Predmetné rozhodnutie ukladá povinnému 1/ a 2/ - v základnom konaní žalovanému 1/ a 2/ zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 2 491,22 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28. 07. 2010 do zaplatenia a príspevok na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 % štvrťročne z dlžnej sumy medziúveru od 28. 07. 2010 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde a ďalej ukladá žalovanému 1) a 2) povinnosť uhradiť oprávnenému trovy predchádzajúceho konania v sume 149,00 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25. 10. 2011.
Z námietok povinného 2/ proti exekúcií vyplýva, že povinný spochybňuje doručenie exekučného titulu v základnom konaní.
Podľa § 251 ods. 4 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p."), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 172 ods. 1 Občiansky súdny poriadok ( ďalej O.s.p.) účinného k 31. 12. 2011, súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 172 ods. 5 O.s.p., platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo aj proti viacerým odporcom.
Podľa § 173 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Z pripojeného súdneho spisu tohto súdu, č. k. 7RO/260/2010 (základné konanie) má súd preukázané, že súd platobný rozkaz doručoval povinnému 2) do vlastných rúk dňa 10. 12. 2010 prostredníctvom poštovej prepravy, na adresu trvalého bydliska U. X, XXX XX U. U., a to doporučenou zásielkou, označenou "7 RO/260/2010 PR". Prvý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 10. 12. 2010. Pošta Banská Bystrica dňa 13. 12. 2010 vykonala opätovné doručenie doporučenej zásielky určenej povinnému 2/ do vlastných rúk a keďže ani opakované doručenie zásielky nebolo úspešné, predmetnú zásielku uložil doručovateľ dňom 13. 12. 2010 na Pošte Banská Bystrica. Povinným 2/ bola zásielka prevzatá osobne dňom 14. 12. 2010. Keďže povinní 1/ a 2/ proti predmetnému platobnému rozkazu nepodali v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom pre výkon exekúcie.
Súd konštatuje, že námietky povinného proti exekúcií nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Súd pred rozhodovaním o námietkach vykonal lustráciu pobytu povinného 2) v Registri obyvateľov a v registri Sociálnej poisťovne.
Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov Banská Bystrica zo dňa 03. 02. 2014 vyplýva, že trvalý pobyt povinného 2/ je vedený od 03. 06. 1981 do súčasnej doby na adrese U. X, U. U.. Tomuto nasvedčuje aj čiastočný výpis z S. Č.. XXXX pre Kat. územie Sásová.
Z odpovede na lustráciu v registri Sociálnej poisťovne zo dňa 03. 02. 2014 vyplýva, že Sociálna poisťovňa evidovala povinného 2/ vo svojej evidencii v lustrovanom období, t.j. v období od 19. 08. 2013 (podaný návrh na vykonanie exekúcie ) do 31.01.2014 na adrese bydliska U. X, XXX XX U. U..
Súd poznamenáva, že súdne rozhodnutie je exekučným titulom, ak je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou sa rozumie možnosť vynútiť splnenie povinností v ňom obsiahnutej, ak ten, kto mal povinnosť plniť, túto dobrovoľne nesplnil. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Formálne predpoklady vykonateľnosti rozhodnutia sú stanovené právnou úpravou, ktorá upravuje tvorbu exekučného titulu. Pod materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti treba rozumieť požiadavky kladené na exekučný titul: jednoznačné určenie oprávneného a povinného, jednoznačný enunciát - presné určenie obsahu práv a povinností, vrátane rozsahu plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Potvrdenie exekučného titulu je potvrdením o tzv. formálnej vykonateľnosti, teda o tom, že rozhodnutie bolo riadne doručené, že uplynula lehota na plnenie, že nebolo podané odvolanie (ak takýto opravný prostriedok bol v zmysle procesných predpisov prípustný), alebo konanie o podanom odvolaní sa skončilo.
K účinnému doručeniu súdneho rozhodnutia do vlastných rúk nedôjde, ak sa adresát písomností v mieste doručenia, v čase doručovania písomnosti nezdržiaval, alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie. Účinné doručenie písomnosti do vlastných rúk predpokladá, že adresát písomnosti sa v mieste doručenia zdržuje a to, či bola zásielka uložená na pošte, alebo na orgáne obce tak, aby si ju adresát mohol prípadne vyzdvihnúť v odbernej lehote. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Takáto doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane požadovaných údajov.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada, to znamená, že v námietkach musí byť uvedené všetko, čo považuje povinný za dôvod namietať proti exekúcii. Na dodatočne uvádzané dôvody po uplynutí 14 - dňovej lehoty sa neprihliada. To znamená, že nestačí, aby povinný tieto námietky v určenej lehote podal exekučnému súdu, ale tieto musia byť riadne zdôvodnené a preukázané.
Povinný 2/ trvá na tom, že platobný rozkaz, ktorý je označený ako exekučný titul, mu nebol nikdy doručený. V námietkach proti exekúcii uviedol, že platobný rozkaz prevzala za neho jeho matka, ktorá bývala na rovnakej adrese ako povinný 2/ a to bez toho, aby bola ním na takýto úkon splnomocnená. V čase, keď sa dozvedel od matky o prevzatí tohto platobného rozkazu, už uplynula lehota na podanie odporu. V odvolaní zo dňa 24. 02. 2014 povinný 2/ uvádza, že sa o existencii exekučného titulu reálne dozvedel na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie. Až v návrhu na zastavenie exekúcie a na jej odklad zo dňa 25. 04. 2014 predkladá povinný 2/ ďalšie dôkazy ako vyhlásenie zamestnávateľa o vyslaní na služobnú pracovnú cestu mimo územia Banská Bystrica dňa 14. 12. 2010, písomné vyhlásenie Z. X. Y.. (otca povinného 2/), S. Č.. XXXX pre kat. územie Sásová. Týmito dodatočne doloženými listinnými dôkazmi povinný 2/ preukazuje tú skutočnosť, že i napriek tomu, že sa na vykázanej doručenke o prevzatí platobného rozkazu dňa 14. 12. 2010 nachádza podpis, nejde o jeho vlastnoručný podpis, ale o vlastnoručný podpis jeho otca, ktorý priamo v písomnom vyhlásení potvrdil túto skutočnosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný 2/ a jeho otec majú totožné meno aj priezvisko. Nemožno však opomenúť tú skutočnosť, že na vykázanej doručenke o prevzatí platobného rozkazu dňa 14. 12. 2010 je správne zamestnancom Okresného súdu Banská Bystrica označený adresát Z. X. s dátumom narodenia XXXX, U. X, U. U., ktorý mal v základnom konaní postavenie žalovaného účastníka 2/. Aj v platobnom rozkaze je správne označený žalovaný 2/ ako Z. X. s dátumom narodenia XX. XX. XXXX. Z týchto osobných údajov menovaného jednoznačne vyplýva, že súdna zásielka obsahujúca platobný rozkaz sa týkala Z. X., a nie jeho otca.
Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že povinný 2/ v čase podania námietok proti exekúcii, vrátane odvolania jednoznačne nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že v čase doručovania platobného rozkazu býval na inej adrese s tým, že tento platobný rozkaz prevzala iná osoba. V samotných námietkach proti exekúcií zo dňa 10.09.2013 uvádza adresu trvalého bydliska U. XXX/X, XXX XX U. U., pričom žiadnu inú adresu povinný neuviedol ani pre prípadné doručovanie písomnosti do jeho rúk. Až v dodatočnom podaní označenom ako návrh na zastavenie exekúcie a na jej odklad poukazuje na ďalšie skutočnosti v súvislosti s neprevzatím platobného rozkazu (na podklade ktorého je exekúcia vedená), ktorými spochybňuje doručenie exekučného titulu v základnom konaní a tým platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným titulom. Zároveň predložil ďalšie listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, o ktorých sa nezmienil v námietkach proti exekúcii ani v odvolaní, hoci namietal doručenie exekučného titulu, keďže bolo prevzaté inou osobou.
Pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii súd nemohol vziať do úvahy ďalšie skutočnosti, vrátane dodatočne predložených dôkazov zo strany povinného 2/. Tomuto nasvedčuje ust. § 50 ods. 1 veta tretia Exekučného poriadku, podľa ktorého námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. To znamená, že nestačí, aby povinný tieto námietky včas podal, ale tieto musia byť riadne zdôvodnené (ustálený skutkový stav ohľadom spochybnenia doručenia exekučného titulu v základnom konaní) a zároveň uvádzané tvrdenia povinným účastníkom jednoznačne preukázané, čo nebol tento prípad. Preto súd rozhodol tak, že námietky povinného 2/ proti exekúcii zamieta.
B/ Napriek uvedenému rozhodnutiu súd upovedomuje účastníkov konania o tom, že o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, v rámci ktorého sa súd musí vysporiadať s tvrdeniami menovaného v tomto návrhu a ich porovnaním s tvrdeniami uvádzanými v pôvodných námietkach proti exekúcii. Následne tieto vyhodnotiť po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v tom smere, či v konkrétnom prípade došlo k účinnému doručeniu platobného rozkazu v čase jeho doručovania žalovanému 2/ v základnom konaní, ktorému bola súdna zásielka obsahujúca predmetné rozhodnutie výslovne určená. Súd poznamenáva, že môže nastať takýto stav ako v danom prípade, keď povinný v záujme preukázania, že platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu jeho nedoručenia do vlastných rúk (tvrdí, že súdne rozhodnutie v základnom konaní bolo prevzaté inou osobou, a nie povinným 2/), predložil ďalšie dôkazy ohľadom námietky spochybnenia doručovania tohto rozhodnutia mu do vlastných rúk, ktoré je podkladom tejto exekúcie, a to za účelom preukázania svojich tvrdení.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z citovaného zákonného ustanovenia. Návrhom zo dňa 25. 04. 2014 sa povinný 2/ domáha okrem zastavenia exekúcie voči jeho osobe aj povolenia odkladu exekúcie na základe vopred uvádzaných skutočností, svedčiacich tomu, že existuje reálny predpoklad zastavenia exekúcie voči jeho osobe podľa § 57 ods. 1 písm. a/ EP. Preto navrhol povoliť odklad exekúcie proti povinnému 2/ až do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva, že povinný 2/ vychádzal z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7RO/260/2010, ktorý sa týkal základného konania, výsledkom ktorého bol platobný rozkaz, vykonateľnosť ktorého namieta v tomto exekučnom konaní. Až po oboznámení sa s podpísanou doručenkou o prevzatí platobného rozkazu dňa 14. 12. 2010 inou osobou dospel k názoru, že nejde o jeho vlastnoručný podpis, ale o vlastnoručný podpis prevzatia súdneho rozhodnutia jeho otcom. Teda až v návrhu na zastavenie exekúcie a na jej odklad povinný 2/ ustálil skutkový stav ohľadom spochybnenia doručenia exekučného titulu v základnom konaní a na preukázanie svojich tvrdení predložil ďalšie listinné dôkazy. Preto je nevyhnuté v konaní o posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie proti povinnému 2/ tieto vyhodnotiť po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v tom smere, či v konkrétnom prípade došlo, resp. nedošlo k účinnému doručeniu platobného rozkazu v čase jeho doručovania žalovanému 2/ v základnom konaní, ktorému bola súdna zásielka obsahujúca predmetné rozhodnutie výslovne určená. Pre existenciu daného dôvodu súd môže povoliť odklad exekúcie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v takomto prípade. Ak by súd došiel k záveru, že nie sú splnené podmienky ust. § 173 ods. 1, 2 O.s.p., prichádzalo by do úvahy zastavenie exekúcie voči tomuto povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. a/ EP.
Preto súd rozhodol tak, že povoľuje odklad exekúcie proti povinnému 2/ až do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie v tejto exekučnej veci, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp. zn. 1Er/2497/2013.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti prvému výroku tohto uznesenia súdu, ktorým rozhodol o zamietnutí námietok povinného 2/ proti exekúcii, nie je prípustné odvolanie.
Proti druhému výroku tohto uznesenia súdu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.